Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa venuje výchove, vzdelávaniu a vyučovaniu osôb so zníženými rozumovými schopnosťami. Táto oblasť sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a edukácie detí, mládeže a dospelých, ktorí vyžadujú špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho postihnutia. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti.
Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v edukácii a starostlivosti. V minulosti do kompetencie pedagogiky mentálne postihnutých spadali aj jedinci s inými formami postihnutí, ale postupne sa tieto oblasti vyčlenili do iných špeciálnopedagogických disciplín.
Vymedzenie pojmu a predmetu pedagogiky mentálne postihnutých
Pedagogika mentálne postihnutých je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb, vrátane tých s viacerými chybami. Predmetom tejto disciplíny je aj skúmanie javov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia, psychopedická diagnostika a prognostika, ako aj socializácia mentálne postihnutých.
Obsah pedagogiky mentálne postihnutých sa v oblasti edukácie ďalej špecifikuje z hľadiska kategórie postihnutia. So zreteľom na stupeň mentálneho postihnutia sa člení na hraničné pásmo mentálnej retardácie, ľahkú, strednú, ťažkú a hlbokú mentálnu retardáciu. Podľa veku sa rozlišuje mentálne postihnutie v ranom veku, v predškolskom veku, v školskom veku, v adolescencii a v dospelosti.
Pedagogika mentálne postihnutých čerpá poznatky z viacerých pomocných vedných disciplín, ako sú filozofia, etika, biológia, medicína, pedagogika, psychológia, sociológia, pediatria, neurológia, psychiatria, patobiológia, patopsychológia a sociálna patológia. Dôležitú úlohu zohrávajú aj ostatné špeciálnopedagogické disciplíny, ako je pedagogika zrakovo postihnutých, sluchovo postihnutých, telesne postihnutých, psychosociálne narušených a logopédia.
Druhy, stupne a príčiny mentálneho postihnutia
Mentálne postihnutie predstavuje širokú škálu druhov, typov, foriem a stupňov. Z etiologického hľadiska sa delí na dve hlavné skupiny:
- Organicky, biologicky podmienená mentálna retardácia: Súvisí s poškodením centrálneho nervového systému (CNS). Podľa vývinového štádia, v ktorom k poškodeniu došlo, sa rozlišuje oligofrénia a demencia.
- Sociálne podmienená mentálna retardácia: Vzniká v dôsledku extrémneho nevhodného sociálneho prostredia a veľkej výchovnej zanedbanosti, kedy mentálne funkcie môžu natoľko retardovať, že dieťa spadá do pásma mentálnej retardácie.
Oligofrénia (z gréckeho "oligos" - málo, "fren" - duša, myseľ, rozum) je stav spôsobený štrukturálnou poruchou mozgu v prenatálnom, perinatálnom alebo tesne postnatálnom období (zhruba do druhého roku života). Môže byť spôsobená infekciami, žiareniami, toxickými látkami či úrazmi. Oligofrénia sa často prejavuje aj na vonkajšom vzhľade, motorike a správaní jedinca.
Demencia je proces postupného zastavovania alebo rozpadu normálneho vývinu, zapríčinený neskoršou poruchou mozgu (po druhom roku života). Príčiny môžu zahŕňať zápaly mozgu, úrazy, poruchy metabolizmu či intoxikácie. Demencia má progresívny charakter so tendenciou k zhoršovaniu.
Typológia vychádzajúca z prejavov správania mentálne postihnutých delí jedincov na tri skupiny:
- Typ eretický: Nepokojný, vzrušivý, nestabilný, impulzívny.
- Typ apatický: Strnulý, torpídny, pasívny s nedostatkom aktivity a spontánnosti.
Stupne mentálnej retardácie podľa IQ
Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie (IQ):
- IQ nad 120 - vysoký nadpriemer
- IQ 110 - 120 - mierny nadpriemer
- IQ 100 - 110 - vysoký priemer
- IQ 90 - 100 - nízky priemer
- IQ 80 - 90 - mierny podpriemer
- IQ 70 - 80 - hlboký podpriemer
- IQ 50 - 70 - ľahká mentálna retardácia (debilita)
- IQ 35 - 50 - stredná mentálna retardácia (imbecilita)
- IQ 20 - 35 - ťažká mentálna retardácia (ťažká idocia)
- IQ pod 20 - hlboká mentálna retardácia (hlboká idiocia)
Psychické osobitosti mentálne postihnutých
Mentálne postihnutie je najširší pojem označujúci jedincov s IQ pod 85. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, prejavujúcu sa už v útlom detstve a spôsobujúcu poruchy sociálnych vzťahov a prispôsobovania.
K základným príznakom mentálneho postihnutia patria nedostatky v poznávacích procesoch, ako sú vnímanie, predstavy, pamäť, pozornosť, myslenie a reč. Typickým znakom je obmedzená potreba zvedavosti a preferencie podnetového stereotypu. Títo jedinci bývajú pasívnejší, závislí na informáciách od iných a horšie rozlišujú významné znaky.
Výchova mentálne postihnutých sa zameriava na všestranný rozvoj ich osobnosti s prihliadnutím na ich možnosti. Zahŕňa telesnú, zmyslovú, rozumovú a rečovú výchovu, pracovnú, estetickú a etickú výchovu.
Ako vychovávať deti v dnešnej dobe - 5 tipov na výchovu - radí psychiater Max Kašparů
Aplikácia všeobecných poznatkov na vzdelávanie
Vzdelávanie mentálne postihnutých prebieha v špeciálnych základných školách (predtým pomocných či osobitných školách) a odborných učilištiach. Úspešnosť vyučovania závisí od organizácie, metód a didaktických prostriedkov.
Didaktické prostriedky musia byť prispôsobené mentálnej úrovni a osobitostiam poznávania a učenia mentálne postihnutých. Môžu zahŕňať slovné a nonverbálne sprostredkovanie, pohyb, posunky, mimiku a učebné pomôcky.
Osobitosti socializácie mentálne postihnutých
Socializácia je proces začleňovania jedinca do spoločnosti. U mentálne postihnutých ide o postupnú premenu z biologickej bytosti na bytosť spoločenskú. Tento proces zahŕňa štyri stupne: integrácia, adaptácia, utilita a inferiorita.
Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím
Metódy starostlivosti sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny patria:
- Reedukačné metódy: Špeciálno-pedagogické postupy zamerané na postihnutú funkciu s cieľom prevýchovy alebo obnovenej výchovy.
- Kompenzačné metódy: Postupy zamerané na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií s cieľom vyváženia alebo vyrovnania.
- Rehabilitačné metódy: Postupy upravujúce spoločenské vzťahy a umožňujúce maximálny stupeň socializácie s cieľom znovuuschopnenia.
Pedagogika viacnásobne postihnutých (PVNP)
Predmet pedagogiky viacnásobne postihnutých (VNP) nie je jednoznačne vymedzený, no zahŕňa edukáciu jedincov, ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej alebo psychosociálnej sfére vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.
Definície a kategorizácia viacnásobného postihnutia
Definovanie VNP sa líši podľa autorov. Môže sa týkať dvoch a viacerých hlavných príznakov vzniknutých na základe poškodenia v rovnakom čase. VNP je multifaktoriálny fenomén, ktorého interakciou vzniká synergický efekt.
Rozlišuje sa:
- Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je umožniť relatívne samostatný život a adaptáciu v spoločnosti s minimálnou podporou.
- Ťažké viacnásobné postihnutie: Dominujú postupy ako rehabilitácia a stimulácia. Edukácia prebieha v špeciálnych zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky.
Príčiny viacnásobného postihnutia
VNP sú dôsledkom anomálneho vývinu podmieneného heterogénnymi faktormi, často pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu. Medzi príčiny patria infekcie, intoxikácie, fyzikálne faktory, vývinové poruchy, metabolické činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, chromozomálne abnormality a vplyvy sociálneho prostredia.
Diagnostika viacnásobného postihnutia
Diagnostika VNP vychádza z výsledkov lekárskych, psychologických a špeciálnopedagogických vyšetrení. Špeciálnopedagogická diagnostika sa zameriava na identifikáciu, analýzu a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca v kľúčových oblastiach, ako sú komunikácia, motorika, emocionalita, správanie, senzorika, sebaobsluha a kognitívne procesy.
Ciele, úlohy a princípy edukácie VNP
Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na dosiahnutie ich relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces je založený na metódach, formách a prostriedkoch edukácie s prihliadnutím na individuálne predpoklady a potreby jednotlivcov.
Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov, zručností a návykov potrebných pre praktický život. Medzi špeciálne metódy patria metóda viacnásobného opakovania, nadmerného zvýraznenia informácie, zapojenia viacerých kanálov, optimálneho kódovania a intenzívnej spätnej väzby.
História a vývoj pedagogiky mentálne postihnutých
História pedagogiky mentálne postihnutých siaha do obdobia, kedy sa začali zakladať prvé ústavy a školy pre mentálne postihnutých. Významné osobnosti ako Karel Herford, David Ovid Decroly a Marie Montessori prispeli k rozvoju teórie a praxe v tejto oblasti.
Na Slovensku sa rozvoj starostlivosti o mentálne postihnutých zintenzívnil po vzniku ČSR, s významným vplyvom českých priekopníkov ako František Čáda. Postupne vznikali prvé pomocné školy a rozvíjala sa aj príprava pedagógov pre mentálne postihnutých.
tags: #hlavnoprudove #koncepcie #pedagogiky #mentalne #postihnutych