Komplexná rehabilitácia a možnosti nápravy hendikepu: Zlepšenie kvality života a spoločenskej integrácie

Rehabilitácia zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní kvality života osôb so zdravotným postihnutím. Cieľom je maximalizovať funkčné schopnosti, zmierniť bolesť a zlepšiť celkovú pohodu. Tento článok sa zaoberá rôznymi možnosťami nápravy hendikepu prostredníctvom rehabilitácie, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o tejto dôležitej oblasti zdravotnej starostlivosti. Ponúka pohľad na princípy a ciele rehabilitácie, rozoberá rôzne typy terapií, vrátane fyzioterapie, ergoterapie, logopédie a psychologickej podpory, a zdôrazňuje úlohu technologických inovácií. Okrem toho sa venuje aj legislatívnym aspektom, sociálno-ekonomickým podmienkam a medzinárodným štandardom, ktoré ovplyvňujú život ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku.

Princípy a ciele rehabilitácie

Rehabilitácia je komplexný proces, ktorý zahŕňa multidisciplinárny prístup. Tím odborníkov, ako sú lekári, fyzioterapeuti, ergoterapeuti, logopédi a psychológovia, spolupracuje na vytvorení individuálneho plánu starostlivosti, ktorý vyhovuje špecifickým potrebám pacienta.

Základné princípy rehabilitácie zahŕňajú:

• Individualizácia: Plán rehabilitácie je prispôsobený jedinečným potrebám, cieľom a schopnostiam každého pacienta.
• Aktívna účasť: Pacienti sú aktívne zapojení do procesu rehabilitácie a povzbudzovaní, aby prevzali zodpovednosť za svoje zdravie.
• Cieľavedomosť: Rehabilitácia je zameraná na dosiahnutie konkrétnych, merateľných, dosiahnuteľných, relevantných a časovo ohraničených cieľov (SMART ciele).
• Multidisciplinárny prístup: Spolupráca rôznych odborníkov zabezpečuje komplexnú starostlivosť a riešenie rôznych aspektov postihnutia.
• Kontinuita: Rehabilitácia je kontinuálny proces, ktorý pokračuje aj po ukončení formálnej terapie prostredníctvom domáceho cvičenia a podporných programov.

Ciele rehabilitácie sa môžu líšiť v závislosti od typu a závažnosti postihnutia, ale vo všeobecnosti zahŕňajú:

• Zlepšenie funkčných schopností, ako je mobilita, sila, koordinácia a sebaobsluha.
• Zmiernenie bolesti a nepohodlia.
• Zlepšenie kognitívnych funkcií, ako je pamäť, pozornosť a riešenie problémov.
• Zlepšenie komunikačných schopností.
• Zvýšenie nezávislosti a sebestačnosti.
• Zlepšenie kvality života a psychickej pohody.
• Návrat do práce, školy alebo komunitných aktivít.

Pochopenie hendikepu a jeho sociálnych dôsledkov

Termín zdravotné postihnutie zahŕňa veľké množstvo rôznych funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v každej populácii vo všetkých krajinách na svete. Ľudia môžu byť postihnutí telesnou, duševnou alebo zmyslovou chybou, poruchou zdravia alebo duševnou poruchou. Takéto chyby, poruchy alebo choroby môžu mať trvalú, alebo prechodnú črtu. Pojem zdravotné postihnutie je konštruovaný z biologicko-medicínskeho hľadiska.

Nové prístupy v teórii zdravotného postihnutia zohľadňujú v charakteristike zdravotne postihnutého človeka viacero hľadísk ako len normu (patológiu) v anatomickej stavbe a fyziológii človeka. Už na Medzinárodnom zasadnutí CIDIH v Quebecu roku 1987 bola zdôraznená tretia pojmová dimenzia - dimenzia sociálnych dôsledkov.

Termínom hendikep (z angl. handicap) alebo prekladané aj ako sociálne znevýhodnenie alebo podľa WHO novšie obmedzenie participácie je minimalizovanie určitých príležitostí zdravotne postihnutých osôb v súkromnej, kultúrnej alebo pracovnej oblasti. Označuje sa ním nezhoda medzi osobou s postihnutím a prostredím. Kladie dôraz na nedostatky prostredia a niektorých druhov organizovanej činnosti spoločnosti (šírenie informácií, dorozumievanie, vzdelávanie ap.), ktoré zdravotne postihnutým osobám bránia, aby ich využívali vo svoj prospech za rovnakých podmienok.

Hendikep má teda sociálnu dimenziu, predstavuje sociálne dôsledky pre vonkajšie životné podmienky postihnutého. Z hľadiska prejavu na zjavný, skrytý (ten býva najčastejšie sprievodným znakom osôb s vnútorným zdravotným postihnutím, ako sú napr. Pri úvahách o handicape hovoríme aj o jeho charakteristikách.

• Jeho miera okrem biopsychickej podmienenosti závisí predovšetkým od sociokultúrneho a historického prostredia.
• Jeho rozsah nemusí byť priamo úmerný stupňu poškodenia, poruchy.
• Hendikep je úzko spätý so sociálnymi funkciami, ktoré zdravotne postihnutý vykonával do vzniku zdravotného postihnutia.
• Má dynamický charakter (výkyvy, recidívy, prekonateľnosť).

Medzi faktory, ktoré nasycujú hendikep, môžeme zaradiť:

• materiálne podmienky života ľudí (podmienky pracovnej činnosti, spôsob stravovania, bývania, podmienky pre kultúrne, športové vyžitie sa ap.)
• celospoločenské vzťahy a vzťahy v skupinách, v ktorých ľudia žijú, ako rodina, pracovisko ap.

Problém s merateľnosťou hendikepu spôsobuje, že sa pri definovaní a delení zdravotne postihnutých osôb berie ako kritérium porucha, poškodenie, a nie povaha hendikepu. Porucha a poškodenie sú merateľné, preto tvoria základ väčšiny súčasných definícií, klasifikačných kritérií a noriem hodnotenia a posudzovania zdravotne postihnutých občanov, na rozdiel od hendikepu, ktorý nie je zatiaľ v potrebnej miere exaktne merateľný. Modernú definíciu zdravotne postihnutého občana, vychádzajúcu z Medzinárodnej klasifikácie pojmov (CIDIH), publikovala Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1980.

Porucha znamená každé poškodenie štruktúry a fungovania ľudského organizmu, mentálne a fyzické. Obmedzenie znamená zníženie alebo stratu funkčnej schopnosti, alebo aktivity následkom poruchy. Je charakterizované nadmierou alebo deficitmi správania sa, alebo normálnych funkcií očakávaných od osoby. Na záver treba vysloviť dôraz na fakt, že uchopovanie pojmov a definícií predstavuje pre obsahové nasycovanie kompenzácií sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia dôležitý odrazový mostík.

Možnosti nápravy hendikepu prostredníctvom rehabilitácie

Rehabilitácia ponúka širokú škálu možností nápravy hendikepu, ktoré je možné rozdeliť do niekoľkých kategórií:

Fyzioterapia

Fyzioterapia je zameraná na zlepšenie pohybových schopností, sily, koordinácie a rovnováhy. Zahŕňa rôzne techniky:

• Cvičenia: Na posilnenie svalov, zlepšenie rozsahu pohybu a koordinácie.
• Manuálna terapia: Techniky, ako sú masáže, mobilizácie a manipulácie, na uvoľnenie svalového napätia, zlepšenie flexibility a zmiernenie bolesti.
• Elektroterapia: Použitie elektrických prúdov na stimuláciu svalov, zmiernenie bolesti a zlepšenie hojenia tkanív.
• Termoterapia a kryoterapia: Použitie tepla alebo chladu na zmiernenie bolesti, zápalu a svalového napätia.
• Hydroterapia: Cvičenie vo vode na zníženie záťaže na kĺby a zlepšenie pohyblivosti.
• Pomôcky a ortézy: Predpisovanie a nácvik používania pomôcok, ako sú palice, barly, chodúle a ortézy, na zlepšenie mobility a stability.

Fyzioterapia je účinná pri liečbe rôznych stavov, ako sú:

• Neurologické poruchy: Mŕtvica, Parkinsonova choroba, roztrúsená skleróza, poranenia miechy.
• Ortopedické stavy: Zlomeniny, vykĺbenia, artróza, bolesti chrbta a krku.
• Športové zranenia: Natiahnutia svalov, vyvrtnutia kĺbov, poranenia väzov.
• Respiračné problémy: Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), astma.
• Kardiovaskulárne ochorenia: Po infarkte myokardu, po operácii srdca.

Ergoterapia

Ergoterapia sa zameriava na zlepšenie schopnosti vykonávať každodenné činnosti (ADL), ako je obliekanie, umývanie, varenie a upratovanie. Ergoterapeuti pomáhajú pacientom prispôsobiť prostredie, používať kompenzačné pomôcky a naučiť sa nové stratégie na prekonanie obmedzení. Ergoterapia zahŕňa:

• Hodnotenie funkčných schopností: Posúdenie schopnosti vykonávať ADL a identifikácia bariér, ktoré bránia nezávislosti.
• Nácvik ADL: Nácvik vykonávania ADL s použitím prispôsobených techník a pomôcok.
• Úprava prostredia: Úprava domáceho alebo pracovného prostredia s cieľom zlepšiť prístupnosť a bezpečnosť.
• Predpisovanie a nácvik používania pomôcok: Predpisovanie a nácvik používania pomôcok, ako sú pomôcky na obliekanie, pomôcky na varenie a ergonomické pomôcky na prácu.
• Kognitívna rehabilitácia: Tréning kognitívnych funkcií, ako je pamäť, pozornosť a riešenie problémov, s cieľom zlepšiť schopnosť vykonávať ADL.
• Senzorická integrácia: Terapia zameraná na zlepšenie spracovania senzorických informácií a reakcie na ne.

Ergoterapia je účinná pri liečbe rôznych stavov, ako sú:

• Neurologické poruchy: Mŕtvica, traumatické poranenia mozgu, Parkinsonova choroba, roztrúsená skleróza.
• Ortopedické stavy: Artritída, zlomeniny, amputácie.
• Psychiatrické ochorenia: Depresia, úzkosť, schizofrénia.
• Vývinové poruchy: Detská mozgová obrna, autizmus, poruchy učenia.

Logopédia

Logopédia sa zameriava na zlepšenie komunikačných a prehĺtacích schopností. Logopédi pracujú s pacientmi, ktorí majú problémy s rečou, jazykom, hlasom, plynulosťou reči a prehĺtaním. Typické stavy, pri ktorých je logopédia účinná, zahŕňajú:

• Neurologické poruchy: Mŕtvica, traumatické poranenia mozgu, Parkinsonova choroba, amyotrofická laterálna skleróza (ALS).
• Vývinové poruchy: Poruchy reči a jazyka, autizmus, rázštep podnebia.
• Hlasové poruchy: Noduly na hlasivkách, paralýza hlasiviek, laryngitída.
• Poruchy prehĺtania: Po mŕtvici, pri Parkinsonovej chorobe, pri rakovine hlavy a krku.

Psychologická podpora

Psychologická podpora je dôležitou súčasťou rehabilitácie. Psychológovia pomáhajú pacientom vyrovnať sa s emocionálnymi, sociálnymi a behaviorálnymi problémami, ktoré môžu sprevádzať postihnutie. Psychologická podpora zahŕňa:

• Individuálna terapia: Pomoc pacientom pri zvládaní depresie, úzkosti, hnevu, smútku a iných emocionálnych problémov.
• Skupinová terapia: Poskytovanie podporného prostredia, kde sa pacienti môžu podeliť o svoje skúsenosti a učiť sa od ostatných.
• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Pomoc pacientom pri identifikácii a zmene negatívnych myšlienok a správania.
• Biofeedback: Technika, ktorá umožňuje pacientom naučiť sa ovládať fyziologické funkcie, ako je srdcová frekvencia, krvný tlak a svalové napätie.
• Rodinná terapia: Pomoc rodinám pri zvládaní stresu a konfliktov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku postihnutia.
• Nácvik relaxačných techník: Výučba relaxačných techník, ako je hlboké dýchanie, meditácia a progresívna svalová relaxácia, na zníženie stresu a úzkosti.

Psychologická podpora je účinná pri liečbe rôznych stavov, ako sú:

• Depresia: Častý sprievodný jav postihnutia.
• Úzkosť: Môže byť spôsobená strachom z bolesti, invalidity alebo sociálnej izolácie.
• Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Môže sa vyskytnúť po traumatickej udalosti, ako je nehoda alebo zranenie.
• Problémy so sebaúctou: Môžu vzniknúť v dôsledku zníženej funkčnosti a závislosti od iných.
• Sociálna izolácia: Môže byť spôsobená obmedzenou mobilitou, komunikačnými problémami alebo diskrimináciou.

Iné terapie

Okrem vyššie uvedených terapií môžu byť pri rehabilitácii použité aj iné terapie, ako sú:

• Arteterapia: Použitie kreatívnych techník, ako je maľovanie, kreslenie a modelovanie, na vyjadrenie pocitov a emócií.
• Muzikoterapia: Použitie hudby na zlepšenie nálady, zníženie bolesti a zlepšenie kognitívnych funkcií.
• Zvieracia terapia: Použitie zvierat, ako sú psy a kone, na zlepšenie fyzického, emocionálneho a sociálneho zdravia.
• Akupunktúra: Použitie tenkých ihiel na stimuláciu akupunktúrnych bodov s cieľom zmierniť bolesť a zlepšiť funkciu.
• Masáže: Použitie rôznych masážnych techník na uvoľnenie svalového napätia, zlepšenie krvného obehu a zmiernenie bolesti.

Technologické inovácie v rehabilitácii

V posledných rokoch došlo k významnému pokroku v oblasti technológií používaných v rehabilitácii. Tieto technológie môžu pomôcť pacientom zlepšiť funkčné schopnosti, zvýšiť motiváciu a zefektívniť terapiu. Medzi najvýznamnejšie technologické inovácie patria:

• Robotická rehabilitácia: Použitie robotov na pomoc pri cvičení a zlepšenie pohybu. Robotické zariadenia môžu poskytovať presné a opakované pohyby, čo umožňuje pacientom vykonávať intenzívnejší tréning.
• Virtuálna realita (VR): Použitie VR na simuláciu reálnych situácií a nácvik zručností v bezpečnom a kontrolovanom prostredí. VR môže byť použitá na zlepšenie rovnováhy, koordinácie, kognitívnych funkcií a komunikačných schopností.
• Exoskelety: Nositeľné robotické zariadenia, ktoré podporujú a posilňujú telo. Exoskelety môžu pomôcť pacientom s paralýzou alebo slabosťou chodiť, stáť a vykonávať iné činnosti.
• Neurostimulácia: Použitie elektrických alebo magnetických impulzov na stimuláciu mozgu alebo miechy. Neurostimulácia môže pomôcť zlepšiť motorické funkcie, zmierniť bolesť a zlepšiť kognitívne funkcie.
• Telemedicína: Použitie telekomunikačných technológií na poskytovanie rehabilitácie na diaľku.

V Rehabilitačnom centre HARMONY, n.o. sa už od roku 2008 ako prvé zariadenie na Slovensku začalo poskytovať deťom s poruchami hybnosti roboticky asistovanú lokomočnú terapiu. Systém LOKOMAT® je roboticky asistovaný tréning lokomočných funkcií pomocou počítačom riadených ortéz dolných končatín s elektronickým pohonom v kolenných a bedrových kĺboch. Zariadenie pozostáva z pohyblivého chodníka, špeciálneho patentovaného závesného systému Lokolift a elektronicky riadených ortéz. Na zvýšenie motivácie detského pacienta má pediatrický model Lokomatu program umožňujúci tréning vo virtuálnom prostredí. Vstupné zariadenie transformuje pohyby pacienta do pohybov virtuálnej postavy vo virtuálnom prostredí. Počas tréningu sa pacient pohybuje v rôznych typoch virtuálneho prostredia, kde rieši rozličné úlohy, čo zvyšuje možnosť aktívnej participácie detského pacienta v terapeutickom procese.

Právny a spoločenský rámec pre osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku

Hľadanie odpovedí na otázky, ktoré sa týkajú prístupu riešenia problémov zdravotne hendikepovaných ľudí, vedie cez poznanie a pochopenie ich potrieb. Ľudia so zdravotným, predovšetkým s ťažkým zdravotným postihnutím patria vo všetkých krajinách sveta k najohrozenejším skupinám obyvateľstva. Musia čeliť hrozbe vyčleňovania z hlavného spoločenského prúdu, ako aj zvýšenému nebezpečenstvu chudoby. Keďže tradičná výstavba, ekonomické a sociálne inštitúcie boli zväčša konštruované podľa štandardov tzv. "normálnych" ľudí, dochádza k mnohým bariéram.

Problémy, s ktorými sa zdravotne hendikepovaní ľudia a ich okolie stretávajú, by sme mohli zaradiť do týchto nevyčerpávajúcich kategórií: prostredie s fyzickými bariérami, zdravotnícka starostlivosť, prístup ku vzdelaniu, pracovné uplatnenie, poskytovanie sociálnych služieb, kompenzácia sociálnych dôsledkov postihnutia.

Z hľadiska sociálnej politiky má spoločnosť možnosť získavať informácie o potrebách zdravotne postihnutých ľudí z dvoch zdrojov. Jednak sú to vyjadrenia samotných postihnutých ľudí, ale zároveň sú to tiež vyjadrenia ľudí, ktorí pracujú ako profesionálni pracovníci, dobrovoľníci v bezprostrednej blízkosti zdravotne hendikepovaných ľudí. Súčet týchto potrieb je filtrovaný a selektovaný sociálno-ekonomickými podmienkami spoločnosti, kultúrnymi podmienkami a politickými podmienkami spoločnosti.

Širšie medzinárodné spoločenstvá prijímajú pravidlá normalizácie, humanizácie, štandardizácie, aby rozdielnosti prístupov k napĺňaniu týchto potrieb v rámci sveta boli postupne vyrovnávané. Týmto sa stanovujú základné pravidlá, ktoré sú často zároveň podmienkou kvality vzájomnej pomoci. Medzi základné medzinárodné štandardy sa zaraďujú Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (schválené na pôde OSN), či Medzinárodná klasifikácia pojmov tzv. CIDIH (z dielne WHO).

Hľadisko zdravotne hendikepovaného človeka zdôrazňuje fakt, že človek so zdravotným postihnutím je jediným odborníkom na svoje potreby. Toto tvrdenie však netvorí celú pravdu. Treba k nemu dodať, že zdravotne hendikepovaný človek nie vždy dokáže interpretovať, vyjadriť svoje potreby. Dokáže ich často vysloviť len za podmienok, keď mu ich pomôžeme vysloviť, lebo aj nevyslovené potreby sú potrebami.

Možnosti riešenia problémov zdravotne hendikepovaných ľudí sú dané ich potrebami, ktoré, ako sme už spomenuli, nemusia nevyhnutne formulovať sami. Posunutie potrieb k ich naplneniu vyžaduje zákonné podmienky pre túto možnosť, čo znamená, že spoločnosť musí deklarovať právo na ich naplnenie. Samotné uspokojovanie potrieb je ďalšou otázkou, ktorá súvisí s podmienkami, ktoré pre nich spoločnosť vytvorí.

Legislatíva a sociálna pomoc na Slovensku

Všeobecné práva zdravotne hendikepovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (bol dvakrát novelizovaný), ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Cieľom podpory z verejných prostriedkov v rámci systému sociálnej pomoci je kompenzovať sociálne dôsledky zdravotného postihnutia, a tým podporiť nezávislosť a plnohodnotnú participáciu osôb so zdravotným postihnutím na živote spoločnosti. Ide o kompenzáciu znevýhodnení v oblasti mobility (pohybu a orientácie), komunikácie, nevyhnutných životných úkonov, pri ktorých zabezpečovaní potrebuje pomoc inej osoby, a v oblasti rôznorodých zvýšených výdavkov bezprostredne súvisiacich s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP).

Príklady služieb a príspevkov:

• Prepravná služba vozidlom špeciálne upraveným aj na transport osôb na vozíkoch.
• Opatrovateľská služba, poskytovaná v byte osoby so zdravotným postihnutím.
• Starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

Občanovi sa môžu kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, na zabezpečenie prostriedkov osobnej hygieny, výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky pomôcky, či osobného vozidla, so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Príspevky na zvýšené výdavky sa občanovi poskytujú len vtedy, ak jeho príjem nepresahuje trojnásobok životného minima. Pri výpočte výšky peňažného príspevku na kompenzáciu sa zisťuje aj príjem občana a osôb s ním spoločne posudzovaných. V súlade s celosvetovým trendom zákon vytvára podmienky na uplatňovanie inštitútu osobného asistenta. Poskytuje základ pre tzv. nezávislý život aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím.

Legislatíva na zabezpečenie bezbariérovosti prostredia je obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a aj v novele stavebného zákona č. 237/2000 Z. z. Určuje sa nimi povinnosť bezbariérovej výstavby a odstraňovania bariér obmedzujúcich mobilitu (architektonické bariéry), orientáciu a dostupnosť informácií (napr. úprava tlačovín vo forme zrozumiteľnej pre osoby so zrakovým postihnutím) či komunikáciu (napr. svetelná signalizácia pre nepočujúcich).

Zdravotná starostlivosť a pomôcky

Zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a Zákon č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov (zásadne zmenený zákonom č. 3/2000 Z. z.) definujú podmienky poskytovania liekov a zdravotníckych pomôcok na kompenzáciu zdravotného postihnutia, resp. na rehabilitáciu na základe zdravotného poistenia. Existujú viaceré možnosti, ako získať pomôcky na kompenzáciu zdravotného hendikepu, ako sú napr. vozíčky, barly, načúvacie zariadenia ap.:

1. bezplatne alebo za čiastočnú úhradu prostredníctvom zdravotnej poisťovne,
2. zakúpením z príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia podľa zákona o sociálnej pomoci,
3. pomocou sponzorských príspevkov od právnických alebo fyzických osôb.

Dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, garantovaná Ústavou SR, je často obmedzovaná existenciou fyzických bariér v zdravotníckych zariadeniach, sťaženým prístupom nevidiacich k informáciám, ťažkosťami nepočujúcich pri komunikácii so zdravotníckym personálom. Zatiaľ napríklad nie sú vytvorené podmienky na komplexnú rehabilitáciu, ktorá by zahŕňala medicínsky i sociálny aspekt a pomáhala by pri integrácii, alebo reintegrácii do bežného života.

Vzdelávanie a zamestnanosť

Legislatíva na zabezpečovanie vzdelávania vychádza pri uplatňovaní vzdelávacích práv každého dieťaťa z Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý bol schválený Valným zhromaždením OSN v roku 1989. Terminologické vymedzenie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ustanovuje zákon č. 229/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa školský zákon. Zatiaľ čo sústava základného vzdelávania na požiadavky zdravotne hendikepovaných reaguje pomerne pružne, pomerne veľa problémov je potrebné riešiť v oblasti pokračujúceho stredného a najmä vysokoškolského vzdelávania. Najväčším problémom sú bariéry, nedostatok kompenzačných a didaktických pomôcok, nedostatočná príprava pedagógov. Určitý posun v oblasti vysokých škôl nastáva aj vďaka programom EÚ, ako sú Tempus, Leonardo da Vinci.

Legislatíva na zabezpečovanie zamestnanosti je predovšetkým o zákone o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých paragrafoch upravuje podporu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Navyše, zamestnávatelia s viac ako dvadsať zamestnancami sú povinní zamestnávať tri percentá ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou a 0,2 percenta s ťažším zdravotným postihnutím. Mnohé firmy využívajú skôr druhú možnosť a radšej platia, akoby mali zamestnať človeka so zdravotným postihnutím. Zdravotne postihnutí občania ostávajú naďalej znevýhodnenou skupinou na trhu práce.

Na potenciálne vyššom riziku sociálnej exklúzie tejto skupiny osôb sa podieľa najmä všeobecne vysoká nezamestnanosť, neochota zamestnávateľov rešpektovať potrebu vytvárania špecifických pracovných podmienok pre možnosť ich zaradenia do pracovného procesu a niektoré pretrvávajúce fyzické bariéry, sťažujúce ich mobilitu. Veľmi často nedostávajú praktické podporné služby, ktoré by mali dostať pri opúšťaní školy. Na úradoch práce je v súčasnosti evidovaných vyše 29-tisíc nezamestnaných občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Presná štatistika o zamestnanosti ani o ich celkovom počte neexistuje.

tags: #hendikep #rehabilitacia #moznost #napravy