Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. je kľúčovým právnym predpisom, ktorý definuje a upravuje poskytovanie sociálnych služieb na Slovensku. S cieľom zabezpečiť komplexnú ochranu a podporu pre fyzické osoby v nepriaznivých sociálnych situáciách, vrátane dôchodcov, prešiel tento zákon viacerými zmenami a doplneniami, aby čo najlepšie reagoval na meniace sa potreby spoločnosti.
Dátum zverejnenia zákona bol 16. október a dátum poslednej zmeny 31. máj.
Pôsobnosť zákona a druhy sociálnych služieb
Zákon upravuje rôzne formy a druhy sociálnych služieb, ktoré sú poskytované v súlade s individuálnymi potrebami prijímateľov. Medzi hlavné formy patrí:
- Ambulantná sociálna služba: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie. Pri ambulantnej sociálnej službe sa neposkytuje pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.
- Terénna forma sociálnej služby: Možno ju poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.
- Pobytová forma sociálnej služby v zariadení: Poskytuje sa, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Týždenná sociálna služba sa neposkytuje počas sobôt a nedieľ, štátnych sviatkov a ďalších dní pracovného pokoja; ak štátny sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja pripadne na pracovný deň, možno týždennú sociálnu službu poskytovať aj počas týchto dní.
Prioritou je poskytovanie terénnej alebo ambulantnej formy sociálnej služby pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.
Zariadenia sociálnych služieb
Zákon definuje rôzne typy zariadení, ktoré poskytujú sociálne služby v závislosti od potrieb a stupňa odkázanosti fyzických osôb:
- Zariadenie podporovaného bývania: Poskytuje sa fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania možno poskytovať v byte alebo rodinnom dome.
- Zariadenie opatrovateľskej služby: Poskytuje sa na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.
- Rehabilitačné stredisko: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V, alebo je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III.
- Špecializované zariadenie: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V a trpí špecifickým ochorením (napr. Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, demencia rôzneho typu).
- Denný stacionár: Poskytuje sa fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II, alebo je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách.
- Nízkoprahové denné centrum, integračné centrum, komunitné centrum, nocľaháreň, útulok, domov na polceste, nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu, zariadenie núdzového bývania: Tieto zariadenia poskytujú sociálne služby krízovej intervencie na riešenie nepriaznivých sociálnych situácií, ako je ohrozenie života alebo zdravia, nedostatok nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo situácie po ukončení pobytu v inom zariadení bez zabezpečeného bývania.
Opatrovateľská služba
Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy č. 4 zákona. Rozsah úkonov na základe sociálnej posudkovej činnosti určuje obec v hodinách alebo podľa jednotlivých úkonov. Minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy nesmie byť nižší, ako je minimálny rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby posúdený podľa nasledujúcej tabuľky:
| Stupeň odkázanosti | Minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy (hodiny) |
|---|---|
| I. stupeň | 0 |
| II. stupeň | 2-4 |
| III. stupeň | 4-6 |
| IV. stupeň | 6-8 |
| V. stupeň | 8-12 |
Stravovanie a osobné vybavenie
Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, obed, večeru a dve vedľajšie jedlá (pri diabetickej, bielkovinovej alebo výživnej diéte tri vedľajšie jedlá).
Prijímateľ sociálnej služby je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera. Pri ambulantnej sociálnej službe s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant.
Zákon tiež zabezpečuje poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvi fyzickej osobe, ktorá si ich nevie alebo nemôže zabezpečiť v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Osobným vybavením sa rozumie šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby.
Rola Verejného ochrancu práv pri ochrane dôchodcov
Verejný ochranca práv (VOP) zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane práv dôchodcov a pri riešení problémov, s ktorými sa môžu stretávať pri kontakte s orgánmi verejnej správy.
VOP sa stretol 27. apríla 2023 so zástupcami seniorských organizácií s cieľom nadviazať intenzívnu spoluprácu a spoznať činnosť jednotlivých seniorských organizácií. Jednou z najbežnejších agend, ktorej sa VOP venuje, je vybavovanie podnetov v dôchodkových veciach, či už ide o starobný, invalidný, výsluhový alebo pozostalostný dôchodok.
Pomoc pri dávkach a príspevkoch
Okrem dôchodkov môžu seniori poberať aj jednorazové alebo opakované kompenzačné príspevky, ktoré vyplácajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide napríklad o peňažné príspevky na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na kúpu či opravu pomôcky, alebo peňažné príspevky na opatrovanie či osobnú asistenciu.
Orgány sociálneho poistenia môžu rozhodovať aj o iných dávkach - nemocenských, úrazových či dávkach garančného poistenia. Ak je seniorovi zverený napríklad vnuk alebo vnučka do náhradnej osobnej starostlivosti, môže mať nárok na prídavky na dieťa či na príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. O všetkých týchto dávkach rozhodujú príslušné orgány verejnej správy.
Zdravotníctvo a obmedzujúce prostriedky
Pôsobnosť VOP sčasti zasahuje aj do oblasti zdravotníctva. Pokiaľ však senior namietá poskytovanie zdravotnej starostlivosti konkrétnym ošetrujúcim lekárom, možnosti VOP sú značne obmedzené. Správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti môže preskúmať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V niektorých prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti (napr. pri psychiatrickej liečbe) môžu byť použité obmedzujúce prostriedky. Zákon je pri používaní prostriedkov prísny. Ak by došlo k obmedzeniu osobnej slobody, VOP môže hovoriť so seniorom aj bez prítomnosti iných osôb.
Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení nemožno používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy prijímateľa sociálnej služby má prednosť pred použitím prostriedkov telesného obmedzenia. Nevyhnutné telesné obmedzenie nariaďuje, schvaľuje alebo dodatočne bezodkladne schvaľuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a písomne sa k nemu vyjadruje sociálny pracovník zariadenia.
Podávanie podnetov VOP
Na VOP sa môžu obrátiť seniori v situáciách, keď orgány verejnej správy autoritatívne upravujú či zasahujú do ich práv a povinností zo svojho mocenského postavenia. Na to, aby VOP mohol podnet preskúmať, je nevyhnutné, aby obsahoval základné náležitosti. Vybavenie podnetu uľahčíte, ak k podnetu priložíte aj kópie relevantných dokumentov a písomností.
V styku s VOP môžete používať svoj materinský jazyk. Po doručení podnetu bude podnet pridelený právnikovi Kancelárie VOP na právnu analýzu. VOP a poverení pracovníci Kancelárie VOP počas vybavovania podnetu postupne zhromažďujú informácie, skutočnosti a dôležité dokumenty. V tejto fáze aktívne komunikujú s orgánmi verejnej správy, proti ktorým podnet smeruje, alebo aj so samotným podávateľom. Zákon o VOP neustanovuje na vybavenie podnetu žiadne zákonné lehoty, napriek tomu je snahou VOP a Kancelárie VOP každý jeden podnet vybaviť čo najskôr.
Prípady, keď VOP pomohol
Intervencia VOP pomohla napríklad poberateľke invalidného a neskôr aj starobného dôchodku, ktorej nebola zhodnotená doba 146 dní zamestnania, hoci o tejto dobe mala Sociálna poisťovňa vedomosť už pri úplne prvom rozhodovaní o jej dôchodku v roku 1991. Sociálna poisťovňa ešte v priebehu vybavovania podnetu uznala svoju chybu a pristúpila k zmene sumy dôchodkovej dávky.
Podobný bol aj prípad podávateľa, ktorý sa na Slovensko presťahoval z Kazachstanu. Sociálna poisťovňa nesprávne vyhodnotila jeho priemerné mesačné zárobky ako priemerné ročné zárobky, čo viedlo k nesprávnej sume dôchodku. V tomto prípade Sociálna poisťovňa svoju chybu napravila a podávateľovi upravila sumu dôchodku od vzniku nároku.
Jedným z najsilnejších oprávnení VOP je aj možnosť iniciovať konanie na Ústavnom súde SR o súlade právnych predpisov. Ústavný súd SR v konaní o návrhu VOP vyhovel a keďže namietané ustanovenia príslušného zákona Národná rada SR do šiestich mesiacov nenapravila, tieto ustanovenia stratili platnosť.