William Shakespeare je neodmysliteľným pilierom svetovej literatúry, ktorého diela formovali obraz divadla i poézie v Európe. Medzi jeho hrami má zvláštne postavenie „Hamlet, dánsky princ“ - tragédia fascinujúca čitateľov a divákov už vyše štyroch storočí. Toto dielo, napísané približne v rokoch 1599-1601, patrí do obdobia vrcholnej tvorby autora a dodnes zostáva jedným z najčastejšie uvádzaných dramatických textov na svetových javiskách.
Shakespeare napísal Hamleta v období prechodu medzi renesanciou a barokom, v čase, keď sa anglické divadlo tešilo mimoriadnej popularite počas vlády kráľovnej Alžbety I. Hra bola prvýkrát uvedená pravdepodobne okolo roku 1601 v divadle Globe.
Literárny druh a žáner
- Literárny druh: Dráma
- Literárny žáner: Tragédia
Kompozícia diela je rozdelená na 5 dejstiev, ktoré sú ďalej členené do obrazov.
Historický a kultúrny kontext
Hamlet vznikal v období veľkých prelomov: elizabethánsky Londýn bol epicentrom kultúrneho kvasu - rozkvitali divadelné spoločnosti, dramatikmi sa stávali nedávni študenti univerzít, politika sa lámala pod ťarchou náboženských sporov, vláda Alžbety I. balansovala medzi tradíciou a reformou.
Shakespeare bol inšpirovaný starodávnym škandinávskym príbehom Amlet od kronikára Saxa Grammatica z 12. storočia, ktorý zachytil v diele Gesta Danorum (Činy Dánov). Shakespeare pritom čerpal z dobových i starších prameňov: základ deja prevzal zo stredovekých veľmožských kroník, no pretransformoval ich do hĺbky psychologickej drámy.
Postava ducha v hre odkazuje k situácii v Anglicku, v ktorej Shakespeare žil. Henrich VIII. zmenil v krajine náboženstvo z katolíckeho na protestantské. Zatiaľ čo katolíci, ktorí veria v očistec, nemali žiadne zábrany veriť tomu, že duše ich zosnulých príbuzných či známych ich môžu navštevovať. Protestantské vetvy však na duchov ani očistec neveria a všetky takéto zjavenia považujú za diablove klamy.
Dej a štruktúra tragédie
Dej sa odohráva v Dánsku na hrade Elsinor. Celá hra začína slovami: "Kto tam?" Príbeh začína, keď sa mladému princovi Hamletovi zjaví duch jeho nedávno zosnulého otca, bývalého kráľa. Duch žiada Hamleta, aby pomstil jeho smrť. Horatio sa priznáva Hamletovi, že ducha jeho otca v noci videl, keď bol na stráži. Hamlet sa rozhodne ďalšiu noc strážiť s ním.
Na hradbách sa zjavuje duch Hamletovho otca a naznačí Hamletovi, ať ide za ním, že s ním chce hovoriť. Duch povie Hamletovi pravdu o tom, ako zomrel, že ho zabil Claudius a žiada Hamleta, aby ho pomstil. Duch: „Pomsti tú hnusnú, bezohľadnú vraždu.“
1. Dejstvo
- 1. obraz: Na hrade sa strážnym zjavil duch zosnulého kráľa.
- 2. obraz: Dvorania sú pestro oblečení, len Hamlet stále trúchli pre otca a taky to kráľovi a kráľovnej vytkne. Kráľ Claudius pošle nórskemu kráľovi list, v ktorom mu píše o plánoch jeho synovca Fortinbrasa, ktorý žiada späť územia, čo právom odňal jeho otcovi jeho smelý predchodca. Kráľ sa s Hamletom rozpráva o jeho smútku z otcovej smrti.
- 3. obraz: Laertes domlúva Ofelii, aby netrávila toľko času s Hamletom, že je mladý a jeho láska brzy vyhasne. Polonius dáva Laertovi požehnanie a rady do života. Polonius zakazuje Ofelii sa naďalej stretávať s Hamletom.
- 4. obraz: Hamlet príde v noci za strážou a Horaciom na hlídku. Je počuť, že vnútri hradu sa koná oslava. Opäť sa zjaví duch Hamletovho otca a naznačí Hamletovi, ať ide za ním, že s ním chce hovoriť.
- 5. obraz: Duch Hamletovi povie, akým spôsobom zomrel, že ho zabil Claudius a žiada Hamleta, aby ho pomstil. Duch: „…pomsti tú hnusnú, bezohľadnú vraždu…“
2. Dejstvo
- 1. obraz: Polónius posiela Reynalda do Francúzska, aby zistil, ako žije jeho syn Laertes. Ofélia za ním príde a povie mu, že za ňou prišiel Hamlet, ktorý sa správal ako šialený.
- 2. obraz: Kráľ a kráľovná pozvali Hamletových bývalých spolužiakov Rosencrantza a Guildensterna, aby ho trochu rozveselili a potešili. Prichádzajú poslovia z Nórska s dobrými správami. Rosencrantz a Guildenstern prichádzajú za Hamletom a snažia sa zistiť, čo je príčinou jeho zmeny. Kráľovstvo navštívia kočovní herci. Hamlet ich s radosťou víta a dohaduje sa s nimi, aby zajtra zahrali predstavenie, ktoré im on sám napíše a ktoré má pripomenúť kráľovi a kráľovnej strašný čin, ktorého sa spolu dopustili.
3. Dejstvo
- 1. obraz: Hamlet pozve kráľa a kráľovnú na divadelné predstavenie. Ofélia sa mu prihovára a vypytuje sa. Hamlet pochopí, že je to lesť a preto sa správa ako šialený, posiela ju s výsmechom do kláštora. Polonius a kráľ počúvali za závesom a rozhodnú sa, že Hamleta pošlú do Anglicka.
- 2. obraz: Na druhý deň sa začína predstavenie, ktoré napísal Hamlet a v ktorom je opísaná smrť Hamletovho otca. Kráľ veľmi bledý, rýchlo odchádza. Kráľovná sa chce rozprávať s Hamletom.
- 3. obraz: Kráľ sa chce Hamleta čo najskôr zbaviť a poslať ho do Anglicka. Začína ľutovať svoj čin - bratovraždu a tak sa modlí. V tom ho uvidí Hamlet a chce ho zabiť, ale rozhodne sa, že počká na lepší okamih.
- 4. obraz: Hamlet ide za matkou. Polonius načúva za závesom. Kráľovná má pocit, že Hamlet sa ju snaží zabiť a začne kričať. Spoza závesu sa tiež ozve krik. Hamlet bodne nožom cez záves a zabije Polónia.
4. Dejstvo
- 1. obraz: Kráľ vymýšľa spôsob, ako ukryť tento hriech, aby nevyšiel na povrch.
- 2. obraz: Rosencrantz a Guildenstern na príkaz kráľa idú za Hamletom a chcú zistiť, kde je mŕtvola. Hamlet im nič nepovie a ide za kráľom.
- 3. obraz: Príde ku kráľovi, ani jemu nechce povedať, kde je Poloniovo telo. Kráľ posiela Hamleta do Anglicka a má tajný plán, popraviť ho tam.
- 4. obraz: Hamlet ide do prístavu a zamýšľa sa nad zmyslom života.
- 5. obraz: Ofélia príde o rozum kvôli smrti jej otca. Laertes sa vráti z Francúzska a chce to pomstiť.
- 6. obraz: Horaciovi doručí posol list od Hamleta, v ktorom sa píše, že ho zajali piráti a vracia sa naspäť domov.
- 7. obraz: List sa dostane aj ku kráľovi a Laertovi. Spolu začnú vymýšľať plány, ako zabiť Hamleta. Kráľovná oznámi, že Ofélia sa utopila, keď splietala vence pri vode.
5. Dejstvo
- 1. obraz: Hamlet nevie, že Ofélia zomrela a dozvie sa to až v deň jej pohrebu.
- 2. obraz: Hamlet sa zdôveruje Horatiovi akú lesť prichystal na Rosencrantza a Guildensterna, a že ich v Anglicku popravia. Neskôr príde Ostric a pozve Hamleta na súboj, na ktorý ho vyzýva Laertes. Kráľ a Laertes mali už vopred pripravený plán, Laertes bude mať otrávený meč a kráľ podá Hamletovi otrávené víno. Hamlet príjme pozvanie a súboj sa začne. Hamlet vyhráva a jeho matka si naňho pripije otráveným vínom. Kráľovná padá mŕtva na zem a Hamlet sa dozvedá, že sa napila z jemu určeného vína, ktoré kráľ otrávil. Laertes bodne Hamleta a v boji si vymenia meče. Chvíľu nato bodne Hamlet Laerta a Laertes prezradí kráľove plány. Hamlet zabije aj kráľa. Jediný nažive ostáva Horatio. Hamlet, princ dánsky, zomiera.
Charakteristika hlavných postáv
- Hamlet - mladý dánsky princ, komplexná postava plná vnútorných rozporov. Je inteligentný, vzdelaný, duchaplný, ale zároveň melancholický, nerozhodný a náchylný k filozofovaniu. Snažil sa udržať si lásku Ofélie a pomstiť otcovu vraždu. Vydáva sa za šialeného, prakticky vystupujú dva „Hamleti“ - jeden túži po naplnení ideálov, druhý má racionálny pocit povinnosti trestať zlo. Je rozdvojený medzi povinnosťou pomstiť otca a morálnymi zábranami, medzi akciou a reflexiou.
- Claudius - Hamletov strýko a nový dánsky kráľ. Je chamtivý, bezohľadný, ambiciózny, manipulatívny a podlý. Šlo mu iba o to, aby si udržal moc všetkými možnými prostriedkami. Aj keď je si vedomý svojich hriechov a dokonca prosí Boha o ich odpustenie, vnútorne cíti pokoj bez výčitiek.
- Gertrúda - Hamletova matka. Jej postava je nejednoznačná - nie je jasné, či vedela o vražde svojho prvého manžela. Je rozorvaná medzi láskou k synovi a novému manželovi.
- Polonius - kráľovský radca a otec Ofélie a Laerta. Je verný, oddaný služobník, ktorý neskončí dobre. Je mnohovravný, manipulatívny a často komický.
- Horatio - spoľahlivý priateľ, ktorému Hamlet odhalí všetky jeho plány. Predstavuje hlas rozumu a stability.
- Laertes - syn Polonia a brat Ofélie. Je pomstychtivý za vraždu otca a samovraždu sestry. Je priamy a impulzívny, v kontraste s Hamletovou reflektívnou povahou.
- Ofélia - Polonova dcéra a Hamletova láska. Je do nej zamilovaný Hamlet, ale jej otec Polonius ju pred Hamletom varuje. Je poslušná, nevinná a zraniteľná. Jej postava predstavuje tragickú obeť patriarchálnej spoločnosti.
- Duch Hamletovho otca - po svojej smrti sa vrátil ako duch a prikázal Hamletovi pomstiť jeho smrť. Bol to dobrý kráľ a veľký človek.
Kľúčové témy a motívy
Ústredná téma diela skúma morálne dôsledky pomsty. Hamlet sa ocitá v dileme medzi povinnosťou pomstiť otca a morálnymi a etickými zábranami. „Byť a či nebyť - kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne niesť strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bieda násilne ho premôcť?… Váhame - práve táto obava nám predlžuje strasti života… Len hrôza z toho, čo je po smrti… nám marí vôľu a káže radšej znášať známe zlá, než uniknúť k tým, ktoré nepoznáme.“
Motív pomsty a spravodlivosti
Hamlet, ktorý chce potrestať otcovu smrť, na jednej strane trpí pocitom nespravodlivosti, na druhej strane váha, či je on ten pravý, kto môže napraviť krivdu a potrestať vraha. Neodváži sa zasiahnuť skôr, kým sa nepresvedčí, že jeho podozrenie je správne. Tragédia má v tejto časti prvky detektívky s rekonštrukciou zločinu. „Som slabý tvor, čo smútkom podlieha - čert takú dušu ľahko ovládne, a možno chce ma zničiť. Potrebujem dôkazy.“
Motív šialenstva
Princ využíva predstierané šialenstvo ako obranný mechanizmus. Zároveň je scéna s Oféliou, kde jeho reč získava trhliny, výrazom vnútorného rozkladu a straty orientácie.
Korupcia a falošnosť
Dánsko je v hre opísané ako "väzenie" a "nezdravé miesto". Metafora hniloby a choroby sa opakuje ako symbol morálneho úpadku spoločnosti po vražde kráľa. „Niečo je zhnité v štáte dánskom.“
Smrť a pominuteľnosť
Hra je presiaknutá úvahami o smrti, posmrtnom živote a pominuteľnosti. Najvýraznejšie v slávnej scéne na cintoríne s lebkou: "Beda, úbohý Yorick! Poznal som ho, Horatio, bol to chlapík nekonečného humoru, s fantastickou predstavivosťou... A teraz, ako sa mi hnusí predstaviť si to! Obracia sa mi z toho žalúdok.“
Prečo Hamlet uvažoval o smrti? - Analýza diela „Byť či nebyť“
Jazyk a štýl
Shakespeare v Hamletovi dosahuje vrchol svojho poetického a dramatického umenia. Jazyk Hamleta je poetický, plný metafor, ironických poznámok a filozofických reflexií. Metafory a symboly - hra je bohatá na obrazný jazyk, ktorý prehlbuje jej tematickú hĺbku. Shakespeare nepoužíval slová náhodne, ale všetko malo svoj význam. Vyskytuje sa tu mnoho metonymií, prirovnaní, eufemizmov, epitet, občas aj oxymóronov, synestézií, elíps, metaforických prirovnaní.
Pre hru sú typické dlhé Hamletove filozofické promluvy, v ktorých sa snaží pochopiť zmysel ľudskej existencie a historického diania. Na rozdiel od antického dramatu postavy držia svoj osud pevne v rukách. Sú realistické a autor ukazuje ich vývoj v súlade s logikou ich charakteru. V hre sa strieda vznešený štýl s dialógmi jednoduchých ľudí, ktorí využívajú hovorový jazyk. Prítomné sú aj filozofické úvahy.
Kľúčové scény a monológy
- "Byť či nebyť" (3. dejstvo, 1. obraz): Tento najslávnejší Hamletov monológ predstavuje vrchol jeho filozofickej reflexie. Monológ odráža Hamletovu nerozhodnosť a jeho tendenciu analyzovať namiesto konania.
- Scéna s hercami (2. dejstvo, 2. obraz): V tejto scéne Hamlet organizuje divadelné predstavenie "Vraždenie Gonzaga", ktoré má napodobniť vraždu jeho otca a vyprovokovať Claudia k reakcii. Táto "hra v hre" je brilantnou metaforou pre tému zdania a reality.
- Scéna na cintoríne (5. dejstvo, 1. obraz): Hamlet sa zamýšľa nad pominuteľnosťou života pri pohľade na Yorickovu lebku.
Interpretácie Hamleta
Hamlet sa stal predmetom nespočetných interpretácií a analýz. Sigmund Freud videl v Hamletovi príklad Oidipovho komplexu - nevedomej túžby po matke a žiarlivosti voči otcovi. Mnohí kritici vnímajú Hamleta ako politickú drámu o korupcii moci a legitímnosti vládnutia. Hamlet je tiež hrou o divadle samotnom.
Feministické interpretácie otvárajú otázky Oféliinho šialenstva ako dôsledku útlaku. Žiadna interpretácia nie je definitívna. Rôzne inscenácie Hamleta menia akcenty a významové vrstvy. Hamlet inšpiruje tvorcov v rozličných jazykoch a kultúrach - osudy vojvodu či princa, ktorého zrazia na kolená vlastné pochybnosti, sú univerzálne.