Druhý pilier starobného dôchodkového sporenia je systém, v ktorom si sporiteľ odkladá časť svojich odvodov na osobný dôchodkový účet. Keď vstúpite do druhého piliera, vaše príspevky sa investujú do dôchodkových fondov, ktoré spravuje dôchodková správcovská spoločnosť (DSS). Cieľom je zhodnotiť vaše úspory počas desiatok rokov.
Okrem správneho výberu dôchodkového fondu je jedným z hlavných faktorov, ktorý ovplyvňuje rast vašich úspor, efekt zúročenia.
Čo je efekt zúročenia?
Efekt zúročenia (zložené úročenie) znamená, že výnosy z investícií sa pripisujú k pôvodnej sume a ďalej sa zhodnocujú. V praxi to znamená, že peniaze „pracujú samy na seba“ - čím dlhšie sporíte, tým výraznejší je rast hodnoty.
Ako funguje zúročenie v druhom pilieri?
Predstavte si, že si sporiteľ do druhého piliera pravidelne odkladá 100 eur mesačne. Pri ročnej úrokovej sadzbe približne 4 % a pravidelnom vkladaní sa jeho úspory časom exponenciálne zhodnocujú. Po niekoľkých rokoch bude mať nasporenú čiastku výrazne vyššiu, než len súčet vložených peňazí, aj vďaka efektu zúročenia.
Príklad:
Ak si sporiteľ odkladá 100 € mesačne a jeho investícia by sa zhodnocovala priemerným tempom 4 % ročne, po 10 rokoch by mohol mať približne 16 000 €, po 20 rokoch už okolo 43 000 €. Rozdiel oproti jednoduchému sčítaniu vkladov je obrovský - práve vďaka zloženému úročeniu.
Prečo je efekt zúročenia dôležitý?
- Dlhodobé zhodnocovanie: Čím dlhšie sporíte, tým výraznejší je efekt zúročenia. Preto je výhodné začať odkladať čo najskôr.
- Rýchlejší rast úspor: Zúročenie umožňuje, aby vaše úspory rástli rýchlejšie, než keby ste ich len pravidelne sčítali.
- Výhoda pri plánovaní dôchodku: Vďaka zúročeniu môžete dosiahnuť vyšší dôchodok z nasporenej sumy, čo zvyšuje finančnú istotu v starobe.
Na to, aby vaše dôchodkové úspory exponenciálne rástli nielen pomocou zloženého zúročenia, je potrebný najmä správny výber dôchodkového fondu.
Z akých dôchodkových fondov máte na výber?
V druhom pilieri si sporitelia môžu vybrať z niekoľkých typov dôchodkových fondov:
- Indexové fondy: Povinne vytvárané negarantované fondy, slúžia na dlhodobé zhodnocovanie úspor, investujú do ETF kopírujúcich vybrané akciové indexy podľa štatútu fondu. Výnos 8-10% p.a.
- Dlhopisové fondy: Povinne vytvárané garantované fondy správcovskou spoločnosťou v II. pilieri, slúžia na stabilizáciu úspor, investujú do dlhových cenných papierov a dlhopisových a peňažných investícií. Neslúžia na dlhodobé sporenie. Výnos 1-2% p.a.
- Akciové a zmiešané fondy: DSS môže vytvárať aj nepovinné negarantované fondy - zmiešané a akciové. Ide o pozostatok minulosti. Po fondoch nie je dopyt sporiteľov a dosahujú nižšie priemerné výnosy oproti indexovým.
Sporenie na dôchodok je behom na dlhú trať. Svoju investičnú stratégiu prispôsobte podľa toho, koľko rokov vám zostáva do odchodu do dôchodku. Z dlhodobého hľadiska prinášajú indexové fondy možnosť dosiahnuť vyššie výnosy ako fondy dlhopisové. Ak máte viac ako 15 rokov do dôchodku, sporenie v indexovom fonde vám môže priniesť vyššie zhodnotenie. Vaše rozhodovanie vám môže uľahčiť vstup do predvolenej investičnej stratégie, vďaka ktorej získate optimálne rozloženie investícií počas celej doby sporenia.
Prečo odporúčame indexové fondy?
Ak máte menej ako 50 rokov, odporúčame vyskúšať ESG alebo Svetový indexový negarantovaný fond. Dlhopisový fond preferujte iba v prípade, že sa vám blíži váš dôchodkový vek.
Prečo? Takto môžete investovať pravidelne a na veľmi dlhý investičný horizont. Inflácia má tendenciu rásť o 2 % ročne, a dlhopisové fondy vás pred jej negatívnym dopadom dostatočne neochránia. Ich vývoj je síce bez veľkých výkyvov, no pri pravidelnom a dlhodobom sporení sú výkyvy prospešné. Dlhopisové fondy rastú 2 - 3 % tempom, sú vhodné skôr pre stabilizáciu úspor na dôchodok v záverečnej fáze sporenia. Zato indexové fondy sú schopné generovať dlhodobý výnos až okolo 8 % ročne.
- Historicky vyšší výnos: Dlhopisové fondy zarábajú približne 1-2 % ročne, zatiaľ čo indexové fondy kopírujú globálne akciové trhy a dlhodobo dosahujú 6-8 % ročne.
- Ochrana pred infláciou: Pri nízkych výnosoch dlhopisových fondov inflácia „zožiera“ vaše úspory.
- Dlhodobý horizont: Ak máte do dôchodku viac ako 10 rokov, indexové fondy sú výrazne výhodnejšie. Dlhopisové fondy majú zmysel až tesne pred dôchodkom.
Dlhopisové garantované fondy: Prečo prinášajú nízky výnos a čo je garancia?
Pred päť a pol rokom sa začal historicky najväčší presun dôchodkových úspor Slovákov. Miliardy eur, ktoré si sporitelia v druhom pilieri dovtedy nasporili, sa koncom apríla 2013 previedli do fondov s prívlastkom „garantované“. Výsledok presunu, ktorý nariadili politici, je citeľný dodnes: približne štyri pätiny všetkých sporiteľov má svoje dlhodobé úspory vo fondoch, ktoré môžu garantovať nanajvýš nízky výnos.
Keď začiatkom tohto roka začali prudko padať akciové trhy po celom svete, pocítili to aj dôchodkové fondy. Otázka „sú garantované fondy v druhom pilieri proti nepriaznivým výkyvom na finančných trhoch dokonale imúnne, a ak nedokážu zarobiť, aspoň neprerobia?“ prezrádza presvedčenie, že garantované fondy sú bezpečné. Stačí sa pozrieť na to, ako sa garantovaným dôchodkovým fondom darí dnes, približne dva mesiace pred koncom roka. Každá zo šiestich dôchodkových správcovských spoločností spravuje jeden takýto fond, je to povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona. A každý z týchto fondov je od začiatku roka v mínuse. (Stav k 16. 10. 2018).
Je takáto situácia vôbec možná?
To záleží na tom, ako si predstavujete „garantovanú“ investíciu. Dobrou správou je, že s investovaním v garantovaných dôchodkových fondoch je skutočne spojená garancia toho, že sporitelia v nich neprerobia. Zjednodušene: ak si na dôchodok sporíte v garantovaných fondoch, hodnota vašich úspor môže kedykoľvek poklesnúť. Môže dokonca klesať aj niekoľko rokov po sebe. Väčšina sporiteľov o tejto podobe garancie nemá ani tušenia. Podvedome sa spoliehajú na označenie fondu, ktorý interpretujú ako záruku toho, že na výkyvoch finančných trhoch nestratia. Aj konzervatívne investovanie do bezpečných cenných papierov je však spojené s rizikom straty. Používanie slova „garancia“ môže preto znieť ako zavádzanie.
Najpálčivejší je fakt, že po zásahu politikov v roku 2013 ostala v najkonzervatívnejších dôchodkových fondoch prevažná väčšina sporiteľov. Určite sa medzi nimi nájdu takí, ktorí sa vo finančných otázkach skutočne vyznajú a akceptujú minimálne výnosy a občasné straty zámerne. Takýchto sporiteľov je však len zlomok. Prevažná časť Slovákov si v garantovaných fondoch sporí na budúci dôchodok len preto, že sami nevyvinuli úsilie urobiť zmenu. Začiatkom roka 2013 každý správca dôchodkových fondov v druhom pilieri posielal klientom nielen informáciu o nových legislatívnych zmenách, ale i návratku, ktorú mali vyplniť a tí, ktorí v konzervatívnych fondoch s prívlastkom „garantované“ investovať nechceli.
Iný pohľad na druhý pilier
Ďalšie riziko zotrvania v garantovaných fondoch
Zotrvanie v garantovaných fondoch nesie aj ďalšie, menej viditeľné riziko. Úlohou konzervatívnych typov investícií, na ktoré sa tieto fondy povinne orientujú, nie je úspory zhodnocovať. Ich cieľom je uchovať (konzervovať) ich kúpnu silu na súčasnej úrovni. Sto eur investovaných do konzervatívnych fondov by teda malo zabezpečiť, že aj o niekoľko rokov si ich majiteľ bude môcť kúpiť presne to, čo za rovnakú sumu dnes.
Prečo je druhý pilier kritizovaný a čo s tým má garancia?
O dvadsať či tridsať rokov, keď do dôchodku pôjde generácia Husákových detí (sporitelia narodení v 70. rokoch 20. storočia), nebudú penzie na súčasnej úrovni pre štát udržateľné. Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Hlas) chce do druhého piliera zaviesť garancie na päťročnej báze, čo sa mu nepozdáva.
„Myslel som si, že z minulých chýb sa politici poučili a podobné návrhy už nikdy nezažijeme,“ hovorí šéf DSS. „Štátny tajomník Branislav Ondruš tvrdí, že prvým dôchodcom sa druhý pilier neoplatil. Ide o malú vzorku dôchodcov, ktorá si v druhom pilieri sporila relatívne krátko a väčšinou v dlhopisových fondoch. Kde ich, mimochodom, v roku 2013 prehodila vláda Roberta Fica. Nemohli tak participovať na raste akciových fondov. Okrem toho, v roku 2009 boli zavedené šesťmesačné garancie vo všetkých fondoch, ktoré platili až do roku 2012. Teraz sa druhý pilier znova kritizuje, pretože vraj nefunguje.“
Vylúčenie možnosti rizikovejšieho investovania
Rovnako dokážu správcovia nastaviť portfóliá tak, aby garantovali pozitívny výnos aj na päťročnom období (Ondruš hovorí o päťročných garanciách). Problém je, že takáto úprava portfólií výrazne obmedzí rastový potenciál fondov. Napríklad nástroje peňažného trhu či dlhopisy s kratšou duráciou sú bezpečné, ale rastú minimálne, teda možno od nich očakávať len pomerne nízky výnos. Ak chceme odomknúť vyšší výnos, potrebujeme investovať do aktív, ktoré majú vyššiu volatilitu. Do aktív, ktoré majú potenciál výrazného rastu, ale môžu, samozrejme, aj klesať. Na účely dlhodobého sporenia sú najvhodnejšie akcie.
Pri akciách správca nevie v takom krátkom časovom intervale garantovať pozitívny výnos. Z akciového fondu sa stal dlhopisový fond. Sporitelia vtedy prišli o potenciálne veľké zisky. Najväčší problém bol, že sme nemohli nakupovať akcie počas finančnej krízy, keď boli na dne, a podieľať sa na ich následnom raste. Máme predsa v druhom pilieri aj garantované fondy, ktoré sporiteľovi zaručia, že pri odchode do dôchodku dostane aspoň to, čo do fondu vložil. Na druhej strane, kto garantuje dôchodok z prvého piliera? Iste, nejaký dôchodok dostane každý, ale bude zodpovedať výške zaplatených odvodov? Akciová zložka, ktorá je v súčasnosti na úrovni vyše 80 percent, by musela ísť dramaticky nadol. Zrejme by prestali existovať, respektíve by sa zmenila ich povaha.
3 dôvody nízkych dôchodkov z druhého piliera
Čo má byť dôvod, na jeho opätovné otvorenie:
- Nízke zhodnotenie: Garantované fondy, kam boli sporitelia presunutí v roku 2013, zďaleka nedosahujú také zhodnotenie, ako akciové a indexové fondy, v ktorých boli sporitelia pri vzniku druhého piliera.
- Nízka nasporená suma: Pri nízkych odvodoch je aj nasporená suma nízka.
- Nízka odovzdaná suma: Systém umožňuje pri odchode na dôchodok nevyužiť celú nasporenú sumu. Čím menej úspor sporiteľ predá životnej poisťovni, tým nižší dôchodok bude dostávať.
Predvolená investičná stratégia
Odborníci odporúčajú, aby sporitelia v mladšom veku sporili prevažne v negarantovaných dôchodkových fondoch, ideálne v indexových fondoch. S narastajúcim vekom by sporitelia mali svoj majetok postupne presúvať do garantovaných fondov. Na tejto filozofii je postavená aj zákonom určená tzv. predvolená investičná stratégia, ktorá je určená podľa § 92 zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Podiel hodnoty majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde sporiteľa je daný ako 4 % za každý rok od 50. roku života.
Napríklad, sporiteľ vo veku 59 rokov má v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde 40 % čistej hodnoty svojho majetku a v indexovom negarantovanom dôchodkovom fonde 60 % čistej hodnoty svojho majetku.
Kto je zahrnutý do predvolenej investičnej stratégie?
- Noví sporitelia: Predvolená investičná stratégia sa automaticky týka všetkých nových sporiteľov, ktorým vznikla alebo vznikne účasť v druhom pilieri po 1. máji 2023. Noví sporitelia však môžu podľa zákona doručiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti písomný prejav vôle nebyť zúčastnený v predvolenej investičnej stratégii - tým pádom ich majetok bude v takom fonde, resp. fondoch, pre ktoré sa sami rozhodnú.
- Pasívni sporitelia: Sporitelia, ktorí boli v druhom pilieri už pred 1. májom 2023, sa na základe novely zákona č. 399/2022 Z. z. automaticky presúvajú do predvolenej investičnej stratégie, ak sú tzv. pasívni sporitelia - teda ak od presunu do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu v roku 2013 nespravili žiadne vlastné aktívne rozhodnutie o svojich dôchodkových úsporách. Presun ich majetku, resp. časti ich majetku (podľa veku sporiteľa) z dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu do indexového negarantovaného dôchodkového fondu sa z dôvodu ochrany výšky ich majetku pred výkyvmi na akciových trhoch deje postupne. Aj títo (pasívni) sporitelia však môžu podľa zákona doručiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti písomný prejav vôle nebyť zúčastnený v predvolenej investičnej stratégii, tým pádom ich majetok bude v takom fonde, resp. fondoch, pre ktoré sa sami rozhodnú.
Možnosti zmeny investičnej stratégie
Podľa § 93 ods. 1 platí, že sporiteľ, ktorý nie je v predvolenej investičnej stratégii, musí mať v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde minimálne taký podiel čistej hodnoty majetku, aký by mal, ak by bol sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii. Podľa § 93 ods. 2 môže sporiteľ písomne oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že má záujem o zníženie minimálneho podielu čistej hodnoty svojho majetku v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. V takom prípade musí mať v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde minimálne polovicu podielu čistej hodnoty majetku, akú by mal, ak by bol sporiteľom v predvolenej investičnej stratégii.
Dedenie úspor a vyplácanie dôchodkov
Významnou črtou sporenia na dôchodok v druhom pilieri je možnosť dedenia úspor v prípade úmrtia sporiteľa. Celá nasporená suma na účte sporiteľa (celá čistá hodnota majetku) je predmetom dedenia. Ak zomrel poberateľ doživotného dôchodku počas prvých 7 rokov poberania dôchodku (ten mu vypláca zvolená životná poisťovňa), predmetom dedenia je zostatok sumy, ktorá mala byť vyplatená počas týchto 7 rokov. Ak zomrel sporiteľ, ktorý čerpá úspory formou programového výberu, tak predmetom dedenia je zostatok nevyplatenej sumy.
Formy vyplácania dôchodkov z druhého piliera
Doživotný dôchodok sa vypláca na základe zmluvy o poistení dôchodku, ktorú sporiteľ uzatvorí so životnou poisťovňou. Programový výber sa vypláca na základe dohody sporiteľa s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. V dohode sporiteľ určí mesačnú sumu tohto dôchodku alebo dobu vyplácania. Podmienkou pre poberanie (vyplatenie) programového výberu však je doživotné dôchodkové zabezpečenie minimálne vo výške tzv. referenčnej sumy. Napríklad, referenčná suma stanovená na rok 2023 je daná ako suma priemerného mesačného starobného dôchodku vyplácaného zo Sociálnej poisťovne k 30. júnu predchádzajúceho kalendárneho roka.
Po vystavení certifikátu zašle Sociálna poisťovňa sporiteľovi ponukový list s ponukami dôchodkov od jednotlivých životných poisťovní. Sporiteľ, ktorý dosiahol dôchodkový vek, avšak nepožiadal o dôchodok z druhého piliera, sa môže dohodnúť s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na vyplácaní výnosu z investovania.
Tipy, ako si správne nastaviť druhý pilier
- Začni čo najskôr: Čas je najdôležitejší faktor. Čím skôr začneš sporiť, tým viac využiješ efekt zúročenia.
- Vyber si správny fond: Indexový fond pre dlhodobé sporenie, dlhopisový až tesne pred dôchodkom.
- Pravidelne kontroluj nastavenie: Raz ročne si over, či si v optimálnom fonde.
- Nezľakni sa výkyvov: Indexové fondy môžu krátkodobo klesať, ale dlhodobo rastú. Poklesy na finančných trhoch sú bežné, je potrebné sa na ne pozerať aj ako na príležitosti k nákupu. Je to podobné ako výpredaje v obchodoch, príležitosť kúpiť aj kvalitnú vec len za nižšiu cenu. Najlepšou stratégiou na rozkolísané finančné trhy ostáva pravidelná investícia, prípadne rozloženie jednorazovej investície na viac častí.
- Zváž dobrovoľné príspevky: Aj malé sumy výrazne zvýšia tvoje úspory vďaka zloženému úročeniu. Výhodou dobrovoľného sporenia je to, že pri správne zvolenej investičnej stratégii (indexové fondy) sa jeho prostriedky môžu veľmi zaujímavo zhodnocovať (zhodnotenie v indexových fondoch v období rokov 2012 - 2023 je v priemere o vyše 9 % ročne), pričom dôchodkovej správcovskej spoločnosti platí poplatok v roku 2023 vo výške 0,45 % z hodnoty majetku ročne, od roku 2027 to bude 0,4 % z hodnoty majetku ročne. Nevýhodou je žiaľ skutočnosť, že dobrovoľné sporenie v druhom pilieri aktuálne nie je pre sporiteľa nijako daňovo zvýhodnené.