Futbalové chuligánstvo ako sociálny problém: príčiny, dôsledky a riešenia

Futbalové chuligánstvo je komplexný sociálno-patologický jav s hlbokými koreňmi v histórii a so širokým spektrom sociálnych príčin. Predstavuje hromadné fyzické agresívne aktivity v súvislosti so spoločenským podujatím, ktoré spôsobujú fyzickú ujmu na zdraví, škodu na majetku alebo narúšajú verejný poriadok. Táto problematika je riešená na centrálnej úrovni a je zahrnutá pod odbor extrémizmu a diváckeho násilia úradu kriminálnej polície prezídia PZ. Aktuálnym základným dokumentom v boji proti extrémizmu je Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 - 2019.

História a vývoj futbalového chuligánstva

Divácke násilie ako negatívny fenomén v spoločnosti má medzinárodný rozmer. Jednou z najproblémovejších skupín v rámci tohto fenoménu sú futbaloví chuligáni (tzv. skupiny Hooligans). Názov „Hooligans“ pochádza z Londýna, kde žila rodina Hooliganovcov v 19. storočí. Táto rodina bola známa násilníckym správaním a výtržnosťami.

Počiatky v Anglicku

Objavuje sa najčastejšie na športoviskách akými sú futbalové štadióny. Počiatky samotného „Hooligans“ sa spájajú so 60. a 70. rokmi dvadsiateho storočia. V druhej polovici 70. rokov sa organizované podoby futbalového chuligánstva v Anglicku začali nazývať „Rowdies“. Za krátky čas sa objavujú Rowdies v celej Európe, až dosiahli svetový rozmer. Obrovské škody na majetku, ľudskej integrite a smrť aj nevinných ľudí boli dôsledky Rowdies v tomto období.

Vážne kroky proti nim sa začali prijímať až po tragickom zápase Európskeho pohára s Talianskym Juventusom vs. Anglickým Liverpoolom, kde bolo 39 fanúšikov Juventusu ušliapaných a zavalených múrom. Po týchto incidentoch sa otázkou futbalového chuligánstva začali po vedeckej stránke zaoberať práve v Anglicku.

Chuligánstvo v Československu a na Slovensku

Chuligáni existovali aj v bývalom Československu, avšak nie v takejto podobe a v takom rozsahu. Dôvodom bolo pravdepodobne aj to, že komunistický režim dával iba malú šancu prejaviť sa takýmto spôsobom. Najčastejšie sa objavovali slovné nacionalistické urážky Slovákov proti Čechom a naopak. Film „Proč?“ je jasným príkladom, ako to u nás v tej dobe vyzeralo, keď fanúšikovia Sparty Praha zdevastovali takmer celý vlak, cestujúcich ohrozovali na živote a sprievodkyňu skoro znásilnili a vyhodili z vlaku. Prvýkrát v histórii boli udeľované také vysoké tresty za futbalové chuligánstvo, pričom bolo obvinených až 13 jedincov a niektorým boli udelené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Po zmene režimu začali na Slovensko prenikať ideové i kultúrne trendy extrémistického a ultrapravicového typu. Polícia bola často bezradná a zelenú dostali najrôznejšie formy intolerancie, násilia, rasizmu a vznikali nové organizované skupiny ultrafans, či hooligans. Na futbalových stretnutiach sa začali rozmáhať rôzne „skinheadské“ skupiny a vniesli na štadióny aj rasistické či neonacistické prvky. V roku 1994 bol brutálne zavraždený vojak po slovnej hádke, keď ho vyhodili z vlaku fanúšikovia Brna. V 90. rokoch sa vytvorili aj stabilné gangy po vzore zo západu, ktoré sa vyznačovali vlastnou symbolikou, názvami a webovými stránkami. Vrchol v počte členov dosahovali približne okolo roku 2000, odvtedy začali počty členov v týchto skupinách upadať. Dnes, pri pozitívnom pôsobení rôznych orgánov, majú menej členov, no na druhej strane vzrástla ich organizovanosť a prepracovanosť. Stretnutia s rivalskými skupinami sa presúvali pomaly na miesta, kde polícia nemá možnosť včas zasiahnuť.

Prejavy násilia a sociálna patológia

História nám hovorí, že násilie sa zakorenilo v nás a stalo sa súčasťou vtedajšieho, ale aj súčasného života. Išlo o rôzne formy mučenia, hladovania, týrania, telesné tresty a iné prvky arogantnosti. Toto špecifické správanie odlišujúce sa od normálneho spoločenského správania je stavom, ktorý súvisí s bezočivosťou, bezohľadnosťou, agresivitou, útočnosťou v negatívnej rovine. Správanie ako toto si podmaňuje hodnoty a priestor, vytvára okamžité zmeny situácie, zlú psychickú atmosféru a vyvoláva nátlak, zastrašovanie na iných v tomto prostredí a chce upozorniť na seba a svoje správanie za každú cenu.

Najčastejšie prejavy futbalových chuligánov

Problémom s futbalovým chuligánstvom ako sociálno-patologickým javom sa venuje množstvo odborníkov, organizácií a rôznych inštitúcií z oblasti sociológie, sociálnej práce, sociálnej pedagogiky, psychológie, politológie, kriminológie a mnoho ďalších. Tieto inštitúcie sa zaoberajú intolerantným správaním ako je arogancia, agresivita, v prepojení s extrémizmom a xenofóbiou, rasovou nenávisťou a inými stupňami intolerancie ako negatívny fenomén v spoločnosti. Medzi najčastejšie správanie futbalových chuligánov patrí:

• hádzanie predmetov na hraciu plochu,
• vniknutie na hraciu plochu,
• hádzanie predmetov do aktérov športového podujatia,
• výtržnosti,
• vandalizmus - vytrhanie sedačiek, zapaľovanie a poškodzovanie zariadenia štadióna,
• rasistické nadávky,
• verbálne brachiálne násilie,
• znevažujúce prejavy - pískanie, búchanie, rôzne rasistické heslá.

Vplyv alkoholu

„V laickej i v časti zainteresovanej odbornej verejnosti sa divácke násilie často spája s konzumáciou alkoholu. Práve preto bol v podstate prvým opatrením proti násiliu na štadiónoch zákaz predaja a konzumácie alkoholických nápojov na športoviskách. Podporným argumentom pri zavedení tohto opatrenia boli políciou zadržaní páchatelia diváckeho násilia, ktorí boli vo veľkej väčšine pod vplyvom alkoholu a takisto experimentálnym výskumom potvrdená progresívna súvislosť medzi agresívnym správaním a konzumáciou alkoholu.“ Konzumácia alkoholu je najčastejší problém vzniku futbalového chuligánstva. Jeho vplyv mohol mať za následok aj prílišnú fixáciu na svoje záujmy voči samotnému zápasu ako potlačenie nespokojnosti s výsledkom, atmosféru davu a pod. Práve preto jeho konzumácia bola na športoviskách zakázaná. Ide predovšetkým o mentalitu ľudí, pretože v mnohých krajinách sa alkohol konzumuje a s futbalovým chuligánstvom sa tam stretávajú len minimálne.

Sociálne príčiny futbalového chuligánstva

Znakom rizikových fanúšikov je sociálna neprispôsobilosť. Za prejavy sociálnej patológie považujeme agresívne správanie sa fanúšikov na futbalových štadiónoch. Agresiu môžeme považovať za úsilie dosiahnuť niečo prostredníctvom zjavného alebo skrytého násilia. Etiológia pritom nie je jednoznačná. Zo sociálnych súvislostí pritom môže ísť o príčiny ako je:

• chudoba,
• krízové situácie v živote,
• oslabenie sociálnej kontroly,
• nezamestnanosť,
• sociálna dezintegrácia,
• nevhodná liberalizácia rodinného a taktiež spoločenského života.

Futbalové chuligánstvo je komplexný fenomén, ktorý nemožno vysvetliť len jednou príčinou. Ide o kombináciu sociálnych, psychologických a ekonomických faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

Delenie futbalových chuligánov a súvisiace skupiny

V rámci teoretického ponímania futbalového chuligánstva je množstvo teórií, ako odborníci rozdeľujú tento sociálno-negatívny jav.

Typológia podľa Vochocovej (2007)

Vochocová delí osoby prítomné na športových podujatiach do skupín:

• diváci - v podstate neutrálne osoby vrátane televíznych divákov,
• fanúšikovia - osoby vyjadrujúce citové zapojenie do diania (nosia šále, čapice a ďalšie symboly),
• ultras - „vlajkonosiči“, osoby, ktoré sa identifikujú s klubom (tímom, mestom) a venujú veľa času príprave choreografie počas stretnutia. Vytvárajú atmosféru na štadióne „v ultras“ sektore, teda v „kotli“. Vyrábajú vlajky, choreografie, plagáty, samolepky, vlastné oblečenie a pod.,
• rizikoví fanúšikovia (fans) - osoby páchajúce nevhodné prejavy v hľadisku,
• hooligans - osoby, ktoré sa opakovane dopúšťajú násilia na iných osobách, a to ako organizovanou, tak i neorganizovanou formou. „Zápas“ v ponímaní hooligans skupín nie je samotné stretnutie, ale bitka medzi gangami súperových športových tímov,
• rowdies - tento pojem je možné použiť na zvlášť agresívnych priaznivcov futbalových tímov.

Delenie podľa Lovaša (2010)

Lovaš tvrdí, že divácke násilie môžeme rozdeliť na dva druhy:

• divácke poruchy správania pri bezprostrednom sledovaní diania na športovisku,
• výtržníctvo, vandalizmus a podobné správanie v priestoroch štadióna alebo mimo nich.

Typy agresie podľa Muhlpachra (2004)

Muhlpachr rozdeľuje chuligánstvo na:

• obrannú agresiu - pri napadnutí inou skupinou,
• inštrumentálna agresia - sú to ideologické ciele skupiny,
• konkurenčná agresia - útočenie na inú skupinu.

Klasifikácia účastníkov športového podujatia podľa Marka a Kohana (2013)

Marko a Kohan rozdeľujú účastníkov športového podujatia na 3 druhy:

• športový divák - za žiadnych okolností nestratí zdravú myseľ, nepredstavuje teda problém. Je neutrálny, objektívny a prišiel za účelom kultúrne sa vyžiť,
• športový fanúšik - fandí konkrétnemu klubu. Vníma zápas subjektívne a chce svojim správaním ovplyvniť zápas. Nosí klubové farby, vytvára emocionálnu atmosféru a obťažuje ostatných ľudí na štadióne,
• futbalový chuligán - je najproblematickejší orientovaný jedinec. Má extrémne puto so svojim klubom a jeho cieľom je vyvolať konflikt, aj napriek tomu, že jeho klub vyhráva. Môže byť:
  • agresívny - jeho vlastnosť je útočenie, terorizovanie, lynčovanie ostatných účastníkov,
  • únikový - osoby sa snažia ujsť z nebezpečného miesta,
  • akvizičný - prisvojuje si majetok niekoho iného (rabovanie),
  • výrazový - prezentuje sa demonštráciami, manifestáciami, zhromaždeniami.

Charakteristika chuligánstva ako rizikovej subkultúry

Mareš, Smolík a Suchánek (2004) charakterizujú chuligánstvo ako rizikovú subkultúru mládeže. Najmodernejšie technológie im pritom pomáhajú prezentovať svoje názory rýchlym spôsobom a ovplyvniť tak slabých jedincov. Identifikovali charakteristiku futbalového chuligána a rozdelili ju do šiestich identít:

• potešenie a emocionálne vzrušenie,
• tvrdá maskulinitída,
• individuálna a teritoriálna kolektívna prestíž,
• solidarita a príslušnosť ku skupine,
• reprezentovanie autonómie.

Adams, Ward, Levermore (in Mátel, Hardy a kol. 2013) rozdeľujú takzvané role chuligánov v jednotlivých skupinách:

• rozprávač - má veľa zážitkov, skúsenosti a môže to byť aj vodca,
• klaun - vtipkár, ktorý uvoľňuje napätie,
• zmierovateľ - spája iných a rieši nezhody,
• dominant - prezentuje sa dlhými monológmi a chce byť vodca,
• tvorca - vytvára slogany, chorály,
• bojovník - vytvára konflikty za každú cenu,
• obranca - chráni ostatných,
• pomocník - každému sa snaží pomôcť,
• pasívny člen - drží sa v úzadí, nezapája sa do konfliktu do určitej miery.

Szucs (2013) ohraničil vek chuligánov, ktorý má klesajúcu tendenciu. Najčastejšie sú to muži (chlapci) vo veku od 14 do 28 rokov. Rizikovou skupinou sú vo veku od 12 do 13 rokov, avšak objavujú sa aj deti vo veku 10 až 12 rokov väčšinou za prítomnosti svojho príbuzného, ale práve tí sú najviac ovplyvniteľní. Objavujú sa medzi nimi aj ľudia nad 28 rokov, tí často riadia alebo sú vodcami skupiny.

Ultras

Latinské slovo „Ultras“ môže znamenať „nad, viac, neobyčajne“, proste niečo, čo je viac ako normálny stav. V prípade ultras teda niečo, čo znamená byť viac ako len obyčajným fanúšikom futbalu. Znakom, ktorý je charakteristický pre skupiny ultras, je stála podpora svojho klubu rovnako na domácich, ako aj na vonkajších zápasoch. Ich zásadou je vernosť a oddanosť „svojmu“ klubu v dobrom i zlom. Ultras počas celého zápasu stoja a svojim povzbudzovaním sa starajú o vytváranie atmosféry.

Slepička (2010) uvádza, že skupina ultras sa nezúčastňuje, ani nevyvoláva konflikty, ale súčasne sa im nebráni. V prípade, ak pociťujú, že fanúšikovia súpera oslabujú česť „ich tímu“, dokážu sa aktívne pripojiť k obrane „svojho tímu“. Rozdiely medzi chuligánmi a ultras fanúšikmi sa často vytrácajú. Časť jedincov začína svoju futbalovú „kariéru“ tým, že mávajú vlajkou na štadióne a sami o sebe prehlasujú, že sú „iba” ultras fanúšikovia, po niekoľkých bitkách „povýšia” medzi chuligánov, začnú nosiť špeciálne chuligánske symboly.

Charakteristické pre Ultras je, že:

• neprestávajú povzbudzovať počas zápasu a nezáleží im na výsledku,
• nikdy si nesadajú,
• povzbudzujú svoj tím aj v zahraničí napriek vyššej cene alebo vzdialenosti,
• sú lojálni k všetkým fanúšikom svojho tímu.

Skupiny ultras majú svojho vodcu, ktorý komunikuje s vedením klubu. S klubom sú dohodnutí na určitých pravidlách a klub im naopak pomáha s rezerváciou vstupeniek alebo im ich platí. Klub im vyhradzuje a pripravuje pre nich sektor a uschováva im ich potreby. Niektoré kluby zriaďujú pre skupinu Ultras miestnosti na vlajky, bubny, transparenty a umožňujú im skorší príchod na štadión pre prípravu ich choreografie.

Hooligans

Samotné slovo chuligán pochádza z anglického mena Hooligan a označuje človeka ako výtržníka, vandala, bitkára, ktorý nedodržuje spoločenské pravidlá a normy. Pri chuligánstve ide o agresívne a násilné prejavy, vulgárne a slovné útoky, často sa končiace fyzickým zranením. Chuligáni začali skupiny organizovať, vytvárať kluby, plánovať svoju činnosť, výjazdy a rozvíjali sa aj medzinárodné kontakty s podobnými klubmi. Chuligáni tvoria rizikovú kontrakultúru prevažne mladých ľudí, ktorí si týmto spôsobom hľadajú spriaznenú sociálnu skupinu. Môže ísť o ľudí, ktorí majú problém vyrovnať sa sami so sebou, majú nízke sebavedomie, sebahodnotenie a ťažko sa presadzujú v bežnom živote.

„Hooligans“, teda chuligáni, v súvislosti s futbalovým stretnutím, sú jedinci, ktorí na zápas prichádzajú s cieľom upozorniť na seba svojím agresívnym správaním. Nejde však o agresivitu transformovanú v spoločensky akceptovateľné emotívne správanie (napr. krik, smútok, radosť), ale o agresivitu prejavujúcu sa formou násilia namiereného proti konkrétnemu nepriateľovi. Anonymné prostredie, ktoré často agresívne správanie voči súperovi schvaľuje, nie je potom pre chuligána nebezpečné a dáva mu pocit beztrestnosti a neohrozenosti. V súčasnej dobe je najviac cítiť zreteľný posun chuligána smerom k prejavom ultrapravicového extrémizmu - tzn. k rasizmu, nacionalizmu, xenofóbii.

Ako uvádzajú autori Nikl a Volevecký (2007) na štadiónoch títo jedinci obsadzujú pre nich typické priestory známe ako „kotle“. V Anglicku sa ich neslávne preslávení rowdies zhromažďujú v miestach nazývaných „end“, vo Francúzsku „cop“, v Holandsku „side“. V súčasnej dobe sa stávajú postrachom futbalových štadiónov fanúšikovia z Poľska, ktorí svojou brutalitou a agresivitou bohužiaľ predstihli aj anglických rowdies. Svoje sektory nazývajú „mlyn“.

Fenoménom zásadného významu sú takzvaní „internetoví chuligáni“ alebo „počítačoví chuligáni“, ktorých chuligáni považujú za jedincov stojacich mimo scénu alebo za málo aktívnych a neúspešných chuligánov, ktorí si svoje nedostatky v rámci subkultúry kompenzujú fantáziami publikovanými na internete.

Zodpovednosť futbalových klubov a právny poriadok SR

Súčasná úprava zodpovednosti

Disciplinárne poriadky FIFA a UEFA obsahujú ustanovenia týkajúce sa prejavov diváckeho násilia, podľa ktorých sú za správanie sa divákov zodpovedné jednotlivé kluby či národné asociácie. Rovnaká úprava sa nachádza aj v Disciplinárnom poriadku SFZ, podľa ktorého v prípade nešportového správania, bitky, urážlivého pokrikovania na rozhodcu, používania pyrotechniky, vniknutia na hraciu plochu a pod. zo strany divákov, bude klubu, ku ktorému sa táto skupina divákov hlási (fan cluby a pod.), uložené disciplinárne opatrenie či už vo forme finančnej sankcie, uzavretia ihriska alebo až zastavenia pretekárskej činnosti.

V zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka za porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov je však vždy zodpovedný konkrétny divák, prípadne skupina divákov. Zodpovedajú aj za škodu, ktorú spôsobili porušením právnej povinnosti, prípadne za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zodpovednosti sa môže zbaviť len ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Udeľovanie pokút klubom ako nástroj v rukách chuligánov

Rôzne skupiny futbalových chuligánov si sú vedomé, že v prípade ich neviazaného správania sa dostane klub sankciu. Tým sa im však do rúk dostáva nebezpečný nástroj, ktorým môžu klub vydierať. Ako príklad môžeme uviesť medzinárodné stretnutie UEFA Europa League medzi MŠK Žilina a FK Partizan Beograd, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.8.2009 v Žiline. Skupina divákov zo sektoru domácich fanúšikov po skončení stretnutia prestrihla ochrannú sieť, následne vnikli na hraciu plochu a prebehli až k sektoru hostí, kde sa snažili vyprovokovať priaznivcov hosťujúceho klubu. Vďaka promptnému zásahu SBS prítomnej na štadióne k stretu divákov nedošlo a vrátili sa späť do svojho sektoru, odkiaľ následne opustili štadión. Dve osoby boli identifikované a bola zistená ich totožnosť príslušníkmi Mestskej polície.

Jedna z osôb, ktoré vnikli na hraciu plochu sa následne pre server supporters.cz vyjadrila k tomuto incidentu nasledovne: „(...) Druhý incident bol plánovaný. Deň pred zápasom majiteľ nášho klubu nepochopiteľne zverejnil na internetovej stránke zoznam fanúšikov - mená a priezviská údajných výtržníkov. To nahnevalo veľa ľudí a tak sa rozhodli vbehnúť po zápase na ihrisko a spôsobiť klubu finančnú škodu. Počas zápasu postupne poprestrihali sieť a po konečnom hvizde vniklo asi 20 ľudí od nás na hraciu plochu. Pri tej príležitosti, aj vzhľadom na konflikt, ktorý sa udial pred zápasom, sa rozhodli pokúsiť sa napadnúť sektor hostí a ukoristiť vlajku.“

MŠK Žilina bola upovedomená, že so stotožnenými osobami prebehlo priestupkové konanie, v ktorom sa obe priznali, že priestupok spáchali. Vzhľadom na to MŠK Žilina podala na Okresný súd v Žiline návrh na zaplatenie 8.000,- EUR s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Ako dôkazy boli použité fotografie zo stretnutia, fotografie z kamerového systému na štadióne, rozhodnutie UEFA o udelení pokuty s odôvodnením, priestupkové spisy a návštevný poriadok štadióna.

Napriek tomu, že boli zo strany navrhovateľa preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie), súd priznal náhradu škody pre MŠK Žilina len čiastočne a v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ je spoluzodpovedný za vniknutie divákov na hraciu plochu, pretože vstup na ihrisko dôkladne nezabezpečil a vniknutiu divákov na hraciu plochu tak nezabránil. Koncept UEFA o odstránení mreží zo štadiónov, bezpečnostné nariadenie, že žiadne brány nesmú byť počas stretnutia uzamknuté, ako aj fakt, že hracia plocha je jeden z únikových východov v prípade napríklad požiaru na tribúnach, súd nevzal do úvahy.

Primárnym záujmom navrhovateľa teda nebola ani tak náhrada spôsobenej škody spočívajúcej v znížení majetku navrhovateľa, ako preventívne pôsobenie na futbalových divákov, ktorí by si po zverejnení rozhodnutia boli vedomí, že v prípade udelenia sankcie klubu za ich konanie budú túto sankciu znášať, čím by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k poklesu násilných a neviazaných prejavov na futbalových štadiónoch.

Infraštruktúra futbalových štadiónov a jej vplyv na divácke násilie

Z vyššie uvedeného príkladu z praxe vyplýva, že napriek vniknutiu divákov na hraciu plochu organizátor toto stretnutie zvládol, pretože vďaka spomínanému včasnému zásahu SBS nedošlo k žiadnemu násilnému stretu a teda ani škodám na zdraví osôb, čo by malo byť prioritou pri organizovaní futbalových stretnutí. Napriek tomu však nemožno od klubov očakávať, že budú budovať štadióny, ktoré by sa podobali na nápravnovýchovné zariadenia a budú priväzovať divákov v klietkach k sedadlám.

Tým sa plynule dostávame k druhému problému "trestania" klubov a to je nedostatočná infraštruktúra štadiónov a podceňovanie nutnosti (a zákonnej povinnosti) mať počas stretnutí kvalitnú usporiadateľskú službu. Rovnako sa zanedbáva aj zákonná povinnosť oddeliť od seba skupiny priaznivcov súťažiacich družstiev alebo priaznivcov športovcov a pre organizovaných priaznivcov hosťujúceho súpera vyčleniť samostatné vstupenky a samostatné priestory. V prípade, že klub spĺňa náročné infraštruktúrne kritériá, vykonáva dôkladné bezpečnostné prehliadky pri vstupe na štadión, monitoruje dianie na štadióne kamerovým systémom a má pripravené krízové plány, je veľmi nepravdepodobné, že počas futbalového stretnutia dôjde k použitiu nebezpečnej pyrotechniky, hádzaniu predmetov na hraciu plochu (ochranné siete), či stretu priaznivcov jednotlivých družstiev.

Klub však pri výjazdoch na ihriská súperov nie je schopný ovplyvniť, komu domáci klub umožní vstup na štadión, a to napriek úprave predaja vstupeniek do hosťovských sektorov napr. v Rozpise ÚLK, ktorá sa až na pár výnimiek na Slovensku nedodržiava. Je tak bežným javom, že futbaloví chuligáni, ktorým klub na svoje domáce stretnutia z rôznych dôvodov neumožní vstup, cestujú na výjazdy na cielene vytipované štadióny, na ktorých môžu potom páchať rôzne výtržnosti a pomstiť sa tak klubu, ktorý systematicky pracuje na potláčaní ich neviazaných prejavov.

MŠK Žilina tak napríklad za domáce stretnutia nedostáva od DK SFZ takmer žiadne sankcie, väčšina pokút je práve za stretnutia, ktoré sa odohrávajú na ihriskách súperov. Nie je v silách ani možnostiach klubu s touto situáciou okrem neustáleho upozorňovania nič urobiť a klub bude musieť znášať sankcie aj naďalej, pokiaľ sa príslušné právne predpisy a normy SFZ nezmenia. Klub dokonca nemá ani šancu uspieť pri domáhaní sa náhrady škody na súde, keďže jednotlivé incidenty nie sú dôsledne zaznamenané a poväčšine nie sú identifikované zodpovedné osoby kvôli chýbajúcim či nefunkčným kamerovým systémom. Disciplinárna komisia SFZ navyše neodôvodňuje svoje rozhodnutia, a tak aj v prípade identifikácie osôb nie je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním týchto osôb a vznikom škody. Je teda otázne, či by takto poškodený klub nemal požadovať náhradu škody od klubu, na ktorého štadióne nie sú splnené príslušné kritéria.

Kluby však usporiadateľmi a SBS nikdy nenahradia príslušníkov policajného zboru. Počas stretnutí v Rusku je bežné, že na stretnutiach je prítomných niekoľko tisíc príslušníkov armády, ktorí sú rozmiestnení vo vnútri aj mimo štadióna. Ak sa veľká skupina divákov začne nekontrolovateľne správať hneď od začiatku stretnutia, organizátor sám je bezmocný (napr. nedohraté kvalifikačné stretnutie na Euro 2012 medzi Talianskom a Srbskom v Janove). Je však otázne, či má vôbec zmysel hrať futbalové stretnutie, ak na jeho zabezpečenie potrebujeme protiteroristické jednotky a armádu. Ako sa v otvorenom liste vyjadril aj Ing. Jozef Antošík, predseda dozornej rady MŠK Žilina, a.s.: „Pokiaľ by toto úsilie (boj proti diváckemu násiliu) nebolo úspešné, ja osobne nemienim pokračovať v podpore futbalu. Futbal má prinášať pre ľudí radosť a zábavu a nie vystavovať slušných ľudí do rizika.“

Hrubé a urážlivé pokriky divákov

Poslednou a najdiskutovanejšou kapitolou sú finančné sankcie udeľované klubom za "hrubé a urážlivé pokriky divákov". Je síce možné súhlasiť s tvrdením, že aj kluby by sa mali podieľať na výchove divákov, nemôžu však nahrádzať výchovné a vzdelávacie inštitúcie ani výchovu v rodinách. Futbal je hra pre všetky sociálne skupiny, čo sa prejavuje aj v zložení divákov.

V prípade, že sa diváci vyjadrujú vulgárne a nadávajú na rozhodcov, hráčov, funkcionárov a podobne, má organizátor možnosť ich upozorniť, aby od takýchto pokrikov upustili. V prípade, že vulgarizmy neutíchajú, prípadne dochádza napr. k rasistickým pokrikom, môže rozhodca prerušiť stretnutie a organizátor môže skupinu, prípadne všetkých divákov vyviesť zo štadióna a stretnutie môže pokračovať. Je však absolútne absurdné, aby za prejavy názorov divákov, nech už sú akékoľvek, niesol zodpovednosť samotný klub či reprezentačné družstvo, ako sme mohli vidieť na príklade reprezentačného výberu Ruska na Euro 2012, kedy za rasistické pokriky fanúšikov Ruskej futbalovej federácii okrem udelenia peňažných pokút hrozila UEFA aj odrátaním bodov v ďalšej kvalifikácii. V tomto prípade bola dokonca usporiadateľom futbalového stretnutia UEFA, teda UEFA samotná mala proti takýmto prejavom zasiahnuť.

Možné riešenia a zmena úpravy zodpovednosti

Prenášanie zodpovednosti za správanie sa divákov na futbalové kluby preukázateľne nezabránilo nežiaducim javom na futbalových štadiónoch. V krajinách, kde k takýmto prejavom dochádza len výnimočne, sa prioritne musela upraviť legislatíva a tento smer musíme zvoliť aj v rámci Slovenska.

Legislatívne zmeny

Z hľadiska trestnoprávnej oblasti a priestupkového práva je potrebné jasne vymedziť pojmy a doplniť právne normy tak, aby boli jednoznačne aplikovateľné na negatívne javy a správanie sa chuligánov na štadiónoch - či už sa jedná o všeobecné ohrozenie a nedovolené ozbrojovanie (rôzna pyrotechnika a výbušniny), výtržníctvo (napádanie sa a bitky medzi divákmi, útoky na usporiadateľskú službu, vhadzovanie rôznych predmetov na „plochu ihriska“), vandalizmus, rasistické a xenofóbne prejavy a iné protiprávne konanie súvisiace so športovým podujatím. Vniknutie na plochu ihriska (hraciu plochu) by po vzore iných európskych krajín (napr. Veľká Británia, Poľsko) malo byť trestným činom vždy, pokiaľ k tomu nedošlo so súhlasom organizátora podujatia.

Finančné sankcie pre jednotlivcov

Efektívnym a zároveň preventívne pôsobiacim nástrojom na zamedzenie prejavov diváckeho násilia je podľa našich skúseností a nášho názoru najmä možnosť finančnej sankcie (pokuty) udelenej účastníkovi podujatia za jeho protiprávne konanie, ktorej výšku navrhujeme na minimálne 25-násobok minimálnej mzdy (cca 8.500,- EUR). Pri úvahách o výške sankcie sme vychádzali najmä z toho, že pri dostatočnej informovanosti verejnosti je vysoká pravdepodobnosť, že možnosť jej uloženia a jej ekonomický dopad odradí väčšinu problémových divákov od nežiaducich a spoločensky nebezpečných prejavov.

Úloha polície a spolupráca

Na športových podujatiach je zároveň potrebné zabezpečiť prítomnosť uniformovaných príslušníkov policajného zboru v priestoroch štadióna. Ich samotná prítomnosť na štadióne pôsobí ako efektívna prevencia pred tým, aby vôbec vznikol samotný incident. Už dnes je organizátor športového podujatia oprávnený rozhodovať o tom, koho a za akých podmienok na podujatie vpustí.

Riešením nie je udeliť klubu pokutu, pretože tým sa samotný problém diváckeho násilia nevyrieši. Namiesto toho by malo zmysel uložiť klubu disciplinárne opatrenie, v zmysle ktorého jeho priaznivci nebudú mať možnosť vycestovať na ihriská súperov. Na takéto opatrenie však nepostačuje len rozhodnutie UEFA, ale musia spolupracovať všetky dotknuté strany - zväzy, kluby a hlavne polícia - a v prípade medzinárodných a medzištátnych stretnutí najmä hraničná a cudzinecká polícia, ktorá neumožní vstup priaznivcom daného klubu do krajiny či daného mesta z bezpečnostných dôvodov, podobne ako napríklad Poľská republika, ktorá zaviedla hraničné kontroly počas trvania Majstrovstiev Európy vo futbale 2012 aj v prípade členských krajín Schengenskej dohody. Poľské Ministerstvo vnútra vydalo stanovisko, v ktorom sa uvádza: „V prípade, že identifikujeme osobu, ktorá môže byť hrozbou pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, bude vydané rozhodnutie odoprieť tejto osobe vstup na územie Poľska“.

Ak sa takto postupovať nebude, môže opäť nastať známa udalosť zo dňa 30.7.2009, kedy sa v Žiline uskutočnilo stretnutie medzi MŠK Žilina a HNK Hajduk Split. UEFA vydala nariadenie, podľa ktorého si nemôžu priaznivci chorvátskeho klubu kupovať vstupenky na stretnutia u súperov, pretože na poslednom výjazde na Malte zdemolovali štadión, vyrabovali pokladne so vstupenkami a napadli usporiadateľskú službu aj policajtov. Vycestovali napriek tomu, a bez ohľadu na to, že oba kluby informovali, že títo diváci si nebudú môcť kúpiť na mieste vstupenky, snažili sa prebiť cez policajné jednotky až na štadión, čo sa im však vďaka zákroku polície nepodarilo a stretnutie sa uskutočnilo bez incidentov na štadióne. Chorvátski chuligáni však stihli zdemolovať niekoľko výkladov a pohostinstiev v centre mesta. V neposlednom rade spôsobili hrôzu a strach u obyčajných ľudí, ktorých futbal vôbec nezaujíma a veľký počet slušných divákov neprišiel kvôli obavám o svoju bezpečnosť na štadión. Z ich oblečenia a rôznych transparentov a zástav bolo zrejmé, že sa hlásia k HNK Hajduk Split, napriek tomu bez problémov pricestovali až do Žiliny, i keď ich bolo možné vrátiť už z hraníc.

Sociálna práca s futbalovými chuligánmi

Sociálna práca v oblasti futbalového chuligánstva je mimoriadne nápomocná. Najdôležitejšia je prevencia, ktorou sa zaoberajú aj ľudia z oblasti sociálnej práce priamo v prostredí, kde sa futbaloví chuligáni pohybujú. Ide predovšetkým o sociálno-patologické činy, ktorými sa sociálna práca svojou iniciatívou snaží zamedziť. Szucs (2013) tvrdí, že „je treba zamerať sa na:

• tie subjekty, ktoré najvýznamnejšou negatívnou mierou ovplyvňujú bezpečnostnú situáciu,
• potenciálne obete futbalového chuligánstva,
• preventívne pôsobenie na deti a mládež na všetkých typoch stredných škôl,
• negatívne javy súvisiace s členstvom v tejto skupine,
• spoluprácu s inými subjektmi ako sú napr. Centrá voľného času, školské družiny, detské krúžky, rôzne tábory a pod.,
• odhaľovanie hlavnej ideológie chuligánskych skupín,
• prizývanie na rôzne besedy a prednášky.“

V oblasti sociálnej práce sa vykonáva množstvo jednorazových, ale aj množstvo stálych projektov s futbalovými fanúšikmi. Medzi metódy patria najmä fanprojekty - projekty, ktoré sa zameriavajú a využívajú metódy účinné pri práci s mládežou. Tieto projekty sa využívajú takmer v celej Európe a tešia sa obrovskej obľube. Zameriavajú sa najmä na prevenciu proti násiliu a sociálnej patológií.

tags: #futbalove #chuliganstvo #ako #socialny #problem