Komplexný sprievodca formami sociálnej starostlivosti o seniorov

Starnutie je zákonitý, biologický, nerovnomerný a nezvratný proces. Staroba je z gerontologického hľadiska komplexnou charakteristikou funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv z pohľadu času a výkonov. Predstavuje krízu života, ktorá je často spojená s úbytkom síl, spomalením motoriky, únavou a zmenou vonkajšieho vzhľadu. V tomto období človek neraz stráca nezávislosť a začína byť odkázaný na pomoc inej osoby alebo spoločnosti.

Starý človek je charakteristický úbytkom fyzických a psychických síl, aj keď samozrejme v individuálnej rovine sa tieto prejavy líšia. Sociálny rozmer starnutia je tiež významný. Odchod do dôchodku spôsobuje prudký pokles príjmov a zmenu spoločenského postavenia. Mnoho seniorov sa stretáva so syndrómom prázdneho hniezda po odchode detí z domova, so stratou životného partnera, čo môže viesť k žiarlivosti a závislosti na cudzej pomoci. Medzi ďalšie problémy patria pokles financií, energetický pokles, osteoporóza, degeneratívne choroby ako diabetes a artróza, Alzheimerova choroba, problémy s deťmi a rodinou, strata dychu s dobou (staromódnosť), strata rodičov, neschopnosť vedenia domácnosti a strach zo smrti.

Rizikové skupiny starých ľudí zahŕňajú osoby nad 80 rokov veku, staré osoby v jednočlenných domácnostiach, osamelé alebo ovdovené staré ženy, starých ľudí žijúcich v ústavoch, bezdetných starých ľudí, staré páry, kde jeden je ťažko chorý, starých ľudí so zdravotnými problémami a starých ľudí s minimálnym príjmom. Tieto skupiny potrebujú špecifickú a často intenzívnejšiu sociálnu pomoc.

Definícia staroby a jej delenie

Obdobie ľudského života z biologického hľadiska sa delí takto:

• Detstvo a dospievanie: 0 - 18 rokov
• Dospelosť: 19 - 45 rokov
• Stredný vek: 49 - 59 rokov
• Staroba: 60 rokov a viac.

Staroba sa ďalej delí na:

• Včasnú starobu: 60-74 rokov
• Vlastnú starobu: 75-79 rokov
• Dlhovekosť: 90 rokov a viac.

Používa sa aj delenie na mladých starých ľudí (65-74 rokov), starých starých ľudí (75-84 rokov) a veľmi starých ľudí (85 a viac rokov). Z ekonomického hľadiska je dôležité delenie na vek predproduktívny, produktívny a postproduktívny.

Potreby a problémy starých ľudí

Základné potreby starých ľudí zahŕňajú stravovanie, hygienu, bezpečnosť a zdravotnícku starostlivosť. Často sa stretávajú s problémami s rodinou, ktorá nie je schopná postarať sa o nich, s pasivitou, snahou prekonať starnutie a agresivitou obrátenou proti sebe samým.

Sociálne dôsledky chorôb

Starý človek vždy potrebuje sociálnu pomoc. Komunikácia môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demenciou, stratou schopnosti zapamätať si, čo druhý hovorí. Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi je závažný problém. Popri týraní detí sa objavuje aj syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta. Tento problém má výrazný vplyv na zdravotný a sociálny stav obete.

Zlé zaobchádzanie môže byť:

• Pasívne: nedostáva potrebné lieky, je zanedbávaný po spoločenskej stránke.
• Aktívne: psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť a vyhrážanie sa, časté zranenia, dekubity a pod. Prejavuje sa u nich syndróm vyhasnutia - pasivita, apatia, nezáujem.

Úloha sociálneho pracovníka

Základom sociálnej práce so staršími ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou, a tiež práca s jeho rodinou. Sociálny pracovník, ktorý pracuje so seniormi, by mal mať základné poznatky z geriatrie a pozitívny vzťah k nim. Ak chce sociálny pracovník poskytnúť adekvátnu pomoc seniorovi, musí poznať a rešpektovať jeho potreby. Identifikácia skutočných potrieb si vyžaduje komplexné zručnosti, empatiu, úctu k človeku a schopnosť načúvať. Zdrojom informácií je aj poznanie rodinného prostredia, preto je niekedy potrebná aj návšteva seniora v jeho domácom prostredí.

Pre uspokojenie potrieb starého človeka nesmú chýbať údaje o:

• Stave a bydlisku (kde a s kým býva, od koho sa mu dostáva pomoc)
• Vierovyznaní
• Výške dôchodku a poplatkov za bývanie
• Stravovaní
• Užívaných liekoch a ich množstve
• Spoločenskej komunikácii
• Pohyblivosti v byte, mimo bytu, vonku
• Záujmoch
• Zaobchádzaní so starým človekom
• Zdravotných ťažkostiach.

Kategorizácia seniorov podľa sebestačnosti

Ak má byť pomoc účinná, je dôležité zistiť, či sa jedná o geronta:

• Sebestačného: schopného zvládnuť základné sebaobslužné výkony a výkony potrebné pre život v samostatnej domácnosti.
• Nesebestačného: neschopného sa o seba postarať. V tomto prípade hovoríme o závislostiach, kde rozlišujeme tri stupne:

  • Ľahká: ak chorý starý človek vyžaduje občasný dohľad a výpomoc.

  • Stredného stupňa: klient vyžaduje pravidelný dohľad alebo pomoc druhej osoby pri niektorých základných sebaobslužných výkonoch.

  • Ťažká: vyžaduje trvalý dohľad a opatrovateľskú, ošetrovateľskú alebo aj lekársku starostlivosť.

Zabezpečenosť umožňuje závislému chorému človeku zostať v domácom prostredí. Starý človek vždy potrebuje sociálnu pomoc, predovšetkým chorý starý človek, nakoľko v uspokojovaní potrieb sa takýto geront stáva závislý od svojho okolia. U starých ľudí dochádza k poruchám v komunikácii (stráca sa slovná zásoba, geront začína používať jednoduché vety so všeobecným významom). V takomto prípade je dôležité rozprávať sa s ním pomaly, zreteľne, nekričať, zopakovať vetu aj viackrát bez nervozity; dôležitým prvkom je neverbálna komunikácia.

Problémy sa objavujú aj v obliekaní, kde základným pravidlom je povzbudzovanie geronta, aby sa obliekal sám, ale pomôcť mu pri výbere oblečenia, prípadne pripomenúť mu nezabudnúť si obliecť niektorú časť odevu. Stravovanie by malo byť vyvážené s obsahom všetkých základných zložiek. Problémy v správaní sa týkajú gerontov postihnutých demenciou alebo inými mozgovými poruchami.

Formy sociálnej starostlivosti o seniorov

Starostlivosť o seniorov by mala byť zabezpečená v štyroch oblastiach: individuálnej, sociálnej, zdravotnej a hmotnej. Z historického hľadiska bola v prvom rade riešená materiálna oblasť, neskôr zdravotná. Vývoj starostlivosti o seniorov prešiel dlhou cestou, od tradičnej rodinnej starostlivosti, cez stredoveké starobince, chudobince a špitály, až k novodobým formám ústavnej a domácej starostlivosti. V súčasnosti sa na starostlivosti o starých občanov podieľa rodina spolu s rôznymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami.

Slovenská legislatíva definuje rôzne druhy sociálnych služieb, ktoré sú určené pre seniorov, pričom každý druh má svoje špecifické zameranie a cieľovú skupinu. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov upravuje tento systém.

Typy sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z.

1. Opatrovateľská služba: Táto obligatórna terénna sociálna služba je určená pre osoby odkázané na pomoc inej osoby, ktorej odkázanosť musí dosahovať minimálne II. stupeň. Odkázanosť posudzuje príslušný lekár obce a sociálny pracovník obce následne posudzuje odkázanosť na úkony sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a úkony pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít. Rozsah pomoci v týchto oblastiach stanovuje v hodinách. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať v určitých prípadoch (napr. pri poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu), avšak súbeh opatrovateľskej služby je možný s peňažným príspevkom na opatrovanie v prípadoch, keď je poberateľ peňažného príspevku v nemocnici alebo z dôvodu potreby odľahčenia od systematického opatrovania. Vtedy je možné poskytovať aj opatrovateľskú službu v rozsahu 40 hodín mesačne alebo maximálne 30 dní v roku.
2. Prepravná služba: Táto služba sa poskytuje osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu a osobám s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim ich mobilitu a orientáciu. V praxi to znamená, že prepravnú službu môžu využívať aj osoby, ktoré majú problémy s mobilitou len krátkodobo (napr. pri fraktúre dolnej končatiny). Preukazovanie nepriaznivého zdravotného stavu na účely prepravnej služby je veľmi jednoduché - klient preukazuje túto skutočnosť potvrdením príslušného lekára.
3. Sprievodcovská a predčitateľská služba: Tieto služby možno poskytovať ako samostatnú sociálnu službu, a nielen ako jeden z úkonov opatrovateľskej služby. Okrem osôb, ktorým sa tradične úkony sprievodu a predčítania poskytujú (nevidiace osoby), je možné túto sociálnu službu poskytovať aj osobám s mentálnym postihnutím. Sprievod sa poskytuje na lekárske vyšetrenie, vybavenie úradných záležitostí, do školy, zo školy, do zamestnania, zo zamestnania a na záujmovú činnosť; predčítanie možno poskytnúť napr. pri vybavovaní úradných záležitosti, úradnej a osobnej korešpondencie a pri nakupovaní.
4. Sprostredkovanie tlmočníckej služby a osobnej asistencie: Obe tieto sociálne služby, aj keď sa poskytujú rozdielnym cieľovým skupinám, je možné poskytovať aj prostredníctvom agentúr špecializujúcich sa výlučne na uvedené činnosti. Sprostredkovanie tlmočníckej služby sa poskytuje osobám odkázaným na tlmočenie. Sprostredkovanie osobnej asistencie je určené fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na osobnú asistenciu.
5. Požičiavanie pomôcok: Okruh osôb oprávnených k uvedenému druhu sociálnej pomoci je vymedzený pomerne široko. Ide o osoby s nepriaznivým zdravotným stavom alebo odkázané na pomôcku, čo sa preukazuje potvrdením lekára alebo integrovaným posudkom na určitú prechodnú dobu.
6. Odľahčovacia služba: Táto služba je poskytovaná neformálnemu opatrovateľovi, ktorý opatruje svojho rodinného člena/príbuzného. Umožňuje opatrovateľom dopriať si „voľno“ od náročnej starostlivosti (na 30 dní v rámci kalendárneho roka).


Zariadenia sociálnych služieb pre seniorov

Veľkú časť poradenskej činnosti pre seniorov a poskytovania sociálnych služieb poskytujú aj zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:

• Zariadenie podporovaného bývania: V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život.
• Zariadenie pre seniorov (Domovy dôchodcov): Tieto zariadenia poskytujú komplexnú starostlivosť seniorom, ktorí potrebujú celodennú pomoc a podporu. Zariadenia pre seniorov zabezpečujú ubytovanie, stravovanie, ošetrovateľskú starostlivosť, sociálne poradenstvo a aktivity zamerané na udržanie fyzickej a psychickej kondície seniorov.
• Zariadenie opatrovateľskej služby: Poskytuje sociálnu službu na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.
• Rehabilitačné stredisko: Poskytuje službu na určitý čas fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu v potrebnom rozsahu. Zamerané je na osoby, ktoré sú slabozraké, nepočujúce alebo majú obojstrannú nedoslýchavosť.
• Domov sociálnych služieb: V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba ambulantnou, alebo najviac týždennou pobytovou formou osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb s najmenej V. stupňom odkázanosti.
• Špecializované zariadenie: Sú určené pre seniorov so špecifickými potrebami, ako sú seniori s Alzheimerovou chorobou, Parkinsonovou chorobou alebo inými demenciami. Tieto zariadenia poskytujú špecializovanú starostlivosť a terapiu.
• Denný stacionár: Poskytuje starostlivosť len počas dňa. Zaraďujeme ho preto medzi tzv. ambulantnú formu starostlivosti o seniorov. Poskytuje sa tu denná starostlivosť, ktorá zahŕňa stravovanie, sociálnu rehabilitáciu, záujmovú činnosť a pomoc pri sebaobslužných úkonoch.

V týchto zariadeniach sa poskytuje sociálne poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť.

Formy poskytovania sociálnych služieb

Sociálne služby sú poskytované rôznymi formami, aby sa zabezpečila čo najlepšia dostupnosť a prispôsobenie individuálnym potrebám prijímateľov. Medzi hlavné formy patria:

• Terénna forma: Sociálne služby sa poskytujú priamo v domácom prostredí seniora. Táto forma je zameraná na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu a podporu samostatnosti.
• Ambulantná forma: Senior dochádza do zariadenia sociálnych služieb, kde mu je poskytovaná potrebná starostlivosť a podpora. Táto forma je vhodná pre seniorov, ktorí potrebujú pravidelnú, ale nie celodennú starostlivosť.
• Pobytová forma: Senior je ubytovaný v zariadení sociálnych služieb, kde mu je zabezpečená celodenná starostlivosť a podpora. Táto forma je vhodná pre seniorov, ktorí potrebujú intenzívnu starostlivosť a nemôžu zostať vo svojom domácom prostredí.

Prioritou je poskytovanie terénnej a ambulantnej formy sociálnej služby. Pobytová forma sa poskytuje iba vtedy, ak terénna alebo ambulantná forma nie je vhodná alebo dostatočná.

Zdravotnícka starostlivosť o seniorov

Zdravotnícka starostlivosť je zabezpečovaná lekármi a špecialistami. Geriatria má oddelenia ako liečebne pre dlhodobo chorých, geriatrické oddelenie (krátkodobé pobyty), zaistenie domáceho ošetrovateľstva. Rozlišujeme neinštitucionálnu starostlivosť (pomôcky), poloinštitucionálnu starostlivosť (denný pobyt) a inštitucionálnu starostlivosť.

Geriatrický pacient je chorý, spĺňajúci kritériá kalendárnej staroby, charakteristický vekom, poly- a multimorbiditou (množstvo rozličných ochorení u jedinca), zvýšenou mortalitou, funkčným stavom (zdravotným, psychologickým, emocionálnym, ekonomickým), bremenami staroby, sociálnym stavom a potrebou pomoci.



Hospicové hnutie a kultúra umierania

Zdravotnícka starostlivosť, okrem iného, spočíva aj v hospicovom hnutí a kultúre umierania. Hospicové hnutie vyjadruje filozofiu komplexnej starostlivosti, ktorá sa sústreďuje na kvalitu života zomierajúceho pacienta a jeho rodiny. Hospicová starostlivosť vytvára novú kultúru zomierania. Základnou činnosťou tohto úsilia je boj proti bolesti a ľudský sprievod je odpoveďou na eutanáziu. Rozlišujeme tri formy hospicovej starostlivosti: domácu, ambulantnú a lôžkovú (krátkodobá, opakovaná, trvalá). Cieľom je predĺženie prežitia a zlepšenie kvality prežívania.

Eutanázia je konanie zdravotníka, ktorého cieľom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka na jeho žiadosť, na žiadosť príbuzných, na základe predpokladu, že by si to prial. Rozlišujeme aktívnu eutanáziu (vedomý bezprostredný zásah spôsobujúci predčasnú smrť).

Sociálne poradenstvo pre seniorov

Hmotnú a sociálnu núdzu seniora je možné riešiť sociálnym poradenstvom, sociálnoprávnou ochranou, sociálnymi službami, dávkami a príspevkami v hmotnej núdzi a príspevkami na kompenzáciu. Žiadna právna úprava v našom štáte neukladá zainteresovaným subjektom poskytovať sociálne poradenstvo pre skupinu osôb vo vyššom veku. Táto pomoc sa zabezpečuje prostredníctvom posudzovania starých ľudí v súvislosti s poskytovaním dávok hmotnej núdze, príspevku na bývanie, ale najmä poskytovaním niektorých sociálnych služieb, predovšetkým opatrovateľskej, ošetrovateľskej a prepravnej služby.

Veľkú časť poradenskej činnosti preberajú priamo zariadenia sociálnych služieb ako napr. domovy dôchodcov, alebo stanice opatrovateľskej služby. Obec môže poskytovať poradenstvo pre osoby vyššieho veku individuálne ale aj prostredníctvom klubu dôchodcov, ktorého je zriaďovateľom. Na poskytovaní poradenstva pre túto skupinu obyvateľstva majú podiel predovšetkým neštátne subjekty, obce, mestá a príslušné oddelenia, najmä pri posudzovaní ich zdravotného stavu a stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby.

Proces získania sociálnej služby

Proces získania sociálnej služby pre seniora pozostáva z niekoľkých krokov:

1. Identifikácia potrieb: Je dôležité zistiť, aké sú potreby seniora a aký druh sociálnej služby by mu najviac vyhovoval.
2. Podanie žiadosti: Žiadosť o poskytovanie sociálnej služby sa podáva na obecnom úrade v mieste trvalého bydliska seniora.
3. Posúdenie odkázanosti: Lekár a sociálny pracovník posúdia odkázanosť seniora na pomoc inej osoby.
4. Výber poskytovateľa: Senior si môže vybrať poskytovateľa sociálnej služby, ktorý mu najviac vyhovuje.
5. Uzavretie zmluvy: Po schválení žiadosti sa uzavrie zmluva medzi seniorom a poskytovateľom sociálnej služby.

Ak už máte posudok a právoplatné rozhodnutie, kontaktujte konkrétne zariadenie. V prípade žiadateľov s trvalým pobytom na území hlavného mesta, ktorí si vybrali neverejného poskytovateľa sociálnej služby, je potrebné podať písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby. Ak si vyberiete zariadenie sociálnych služieb, ktorého zriaďovateľom je hlavné mesto, môžete kontaktovať priamo toto zariadenie, ktoré vám poskytne komplexné informácie. V týchto prípadoch sa písomná žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby hlavnému mestu nedoručuje a potrebné údaje uvediete priamo poskytovateľovi sociálnej služby.

K žiadosti o sociálnu službu budete potrebovať aj potvrdenie o príjme (napr. dôchodku).

Financovanie sociálnych služieb

Financovanie sociálnych služieb je zabezpečené z rôznych zdrojov, vrátane verejných prostriedkov (štátny rozpočet, rozpočty obcí a VÚC), úhrad od prijímateľov sociálnych služieb, darov a príspevkov od fyzických a právnických osôb a finančných príspevkov z Európskej únie.

Prijímatelia sociálnych služieb sú povinní platiť úhradu za poskytované služby. Výška úhrady sa určuje v závislosti od druhu sociálnej služby, príjmu a majetku prijímateľa. Kontrolnú činnosť vo veciach sociálnych služieb vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, VÚC a obce. Kontroluje sa dodržiavanie zákona o sociálnych službách, kvalita poskytovaných služieb a hospodárenie s verejnými prostriedkami.

Rakúsky model sociálnej starostlivosti o seniorov

V Rakúsku sa na prelome 19. a 20. storočia spoločnosť a rodina zmenila. Vývojový trend od viacgeneračnej rodiny k malej alebo k rodine s jedným príslušníkom a rastúca profesionálna záťaž spôsobili, že rodina strácala schopnosť plniť svoju podpornú funkciu aj v oblasti starostlivosti o svojich najstarších členov. Rakúska sociálna politika sa ocitla v centre pozornosti, prudko stúpali štátne výdavky v sociálnom rezorte. Každá spolková krajina má vlastnú sociálnu legislatívu, ktorá reguluje poskytovanie pomoci. Starostlivosť je orientovaná na individuálne potreby seniorov, na zachovanie ich súkromia, na zachovanie a zlepšovanie kvality života obyvateľov zariadenia v čo najvyššej možnej miere.



Rakúsky model zahŕňa kvalifikovaný personál poskytujúci zdravotnícke a ošetrovateľské služby. Je možné aj doplnenie služieb podľa požiadaviek klienta o mobilné služby (napr. fyzioterapeut, logopéd). Seniorenrezidenz ponúka komplexné služby zdravotnícke, opatrovateľské, fyzioterapeutické, služby kaderníctva, pedikúry a manikúry. Tieto služby sa poskytujú s prihliadnutím na zachovanie samostatnosti a individuality klienta, na rešpektovanie jeho osobnosti, osobnej slobody a kvality života. Väčšina zariadení má vo svojej kompetencii aj denné pobytové centrá.

Typy zariadení v Rakúsku

V Rakúsku existuje niekoľko špecifických typov zariadení a služieb pre seniorov:

• Betreuteswohnung (Podporované bývanie): Typ podporovaného bývania pre seniorov a invalidných dôchodcov, ktorí zväčša z finančných a zdravotných dôvodov nemôžu viac bývať vo vlastnom dome alebo byte. Klienti majú možnosť sami si obstarávať a pripravovať stravu, starať sa o údržbu, pranie bielizne a hygienu bývania. Štandardná bytová jednotka sa skladá z jednej izby, kuchynského kútika a kúpeľne s WC, rozloha je od 30 do 40 štvorcových metrov.
• Seniorenkliniken: Sú organizované a orientované na cieľovú skupinu klientov s diagnózami, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, osteoporózy, apalické stavy. Poskytujú vysoko špecializovanú starostlivosť.
• Memorykliniken: Získavajú popularitu a neustále rozširujú sieť svojho pôsobenia a poskytované služby.
• Gerontopsychiatrické kliniky: Vo svojej činnosti sa orientujú na demencie všetkých druhov. Majú pobytovú časť aj denné stacionáre.
• Menopauseninstituten: Predstavujú prepojenie modelu zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorá je poskytovaná dennou alebo pobytovou formou na určitý čas.

Neinštitucionálna starostlivosť v Rakúsku

Neinštitucionálna starostlivosť o seniorov sa realizuje prostredníctvom ambulantnej geriatrickej starostlivosti v domácom prostredí.

• Häuslichen Krankenpflege (Domáca starostlivosť o chorých): Organizácia zaručuje vysokú odbornosť a kultúru pomoci. Zamestnáva kvalifikovaný personál, hlavne diplomované všeobecné sestry s praxou. Ponúka odbornú ošetrovateľskú starostlivosť, návštevy aj viackrát denne.
• Essen auf Rädern (Jedlo na kolesách): Sieť organizácií, ktoré ponúkajú mobilné služby stravovania.
• 24 Stunden Betreuung (24-hodinová starostlivosť): Poskytuje opatrovateľskú starostlivosť, sociálne poradenstvo, vybavovanie úradných vecí.
• Mobiler Hospizdienst (Mobilná hospicová služba): Cieľom je sprevádzanie a opatera nevyliečiteľne chorých ľudí v posledných štádiách ich života a zachovanie ich ľudskej dôstojnosti a úcty.
• Rufhilfe (Pomoc na zavolanie): Služba prevádzkovaná rakúskym Červeným krížom, využíva sa hlavne v akútnych a núdzových situáciách (úrazy, pády starých ľudí).

Vývoj sociálnej práce v Rakúsku

História profesionálnej sociálnej práce v Rakúsku sa začala založením prvej inštitúcie pre vzdelávanie sociálnych pracovníkov vo Viedni a v Salzburgu. Viedenský sociálnopolitický model a jeho rozvoj násilne ukončil austrofašizmus v roku 1934. Rakúsko bolo začlenené do nemeckej ríše a mnoho odborníkov a vedcov bolo nútených emigrovať. Medzi priekopníkov sociálnej práce patrí Ilse von Arlt (1876 - 1960), autorka prvej rakúskej učebnice sociálnej práce. V roku 1912 založila vo Viedni Fürsorgerinschule.

V 60. rokoch minulého storočia sa v Rakúsku objavili snahy o humanizáciu a zlepšenie úrovne ošetrovateľstva, hlavne v oblasti psychiatrickej a gerontopsychiatrickej starostlivosti. Profesor Erwin Böhm (1940) vypracoval ošetrovateľský model re/aktivizačnej starostlivosti a v roku 1998 vydal publikáciu Psychobiografický ošetrovateľský model. Zmysluplná starostlivosť o seniora je podložená prioritne oživením psychiky a potom zameraním na somatickú problematiku. V celej Európe sa nachádza 35 certifikovaných ošetrovateľských domov, kde poskytujú starostlivosť podľa psychobiografického modelu prof. Böhma.

Demografické zmeny a budúcnosť starostlivosti

Podľa prognóz demografov budú v roku 2050 viac ako tretinu populácie Rakúska tvoriť ľudia nad 60 rokov. To znamená nové smerovanie ponuky sociálnych služieb, tvorbu nových foriem sociálnej pomoci, posun veku odchodu do dôchodku a zmeny na trhu práce. Niektorí autori už začínajú hovoriť o prejavujúcom sa kulte staroby, ktorý má v budúcnosti nahradiť súčasný kult mladosti. Štatistiky uvádzajú relatívne nízke percento nezamestnaných vo veku od 55 do 64 rokov aj v čase zvyšovania sa počtu nezamestnaných. V Rakúsku nie je zvláštnosťou, keď 75- až 80-ročný senior pracuje, vedie svoju firmu alebo hospodárstvo. Na druhej strane sú však starnúci ľudia ešte v preddôchodkovom veku, ktorí pre zdravotné problémy, hlavne psychické, musia odísť predčasne do dôchodku.

Tyroler Pensionversicherunganstalt PVA uvádza, že v roku 1995 muselo 18,7 % zamestnaných opustiť trh práce kvôli psychickej chorobe, ale v roku 2008 to už bolo 42,4 % zamestnaných. Najčastejšie príčiny sú depresie, syndróm vyhorenia v kombinácii s organickými chorobami.

tags: #formy #socialnej #starostlivosti #o #seniorov