Komplexný sprievodca povinnosťami a výhodami zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP)

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) predstavuje pre firmy nielen spoločenskú zodpovednosť, ale aj legislatívnu povinnosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach zamestnávateľov, možnostiach náhradného plnenia a výhodách, ktoré plynú zo zamestnávania ZŤP.

Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek dočasnú, dlhodobú alebo trvalú duševnú alebo telesnú poruchu alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie je prekážkou pri výkone zárobkovej činnosti, preto viaceré právne predpisy ustanovujú povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím a vytvárať im podmienky tak, aby mali prácu čo najviac uľahčenú, ako aj možnosť zriaďovať chránené dielne alebo chránené pracoviská a integračné sociálne podniky tak, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci.

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 ods. 3 ustanovuje, že občania so zdravotným postihnutím majú právo na osobitnú ochranu v pracovnoprávnych vzťahoch.

Definícia a posudzovanie zdravotného postihnutia

Zamestnancom so zdravotným postihnutím na účely Zákonníka práce je podľa § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby, tiež na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu možnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Povinnosti zamestnávateľov

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, majú povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Túto povinnosť ukladá zamestnávateľovi zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti"), ktorý ustanovuje aj ďalšie povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zamestnávaním občanov so ZP (bez ohľadu na ich počet).

Ročné výkazy a termíny

Ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2025 sa predkladajú najneskôr do 31. 03. príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávateľ je povinný preukázať plnenie povinného podielu počtu občanov so ZP na celkovom počte zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok, a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Za príslušný úrad práce sa na tieto účely rozumie úrad, v ktorého pôsobnosti sa nachádza sídlo zamestnávateľa, resp. organizačná zložka. Počet občanov so ZP, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, sa odvodzuje od celkového počtu zamestnancov, ktorý predstavuje priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za rok. Výpočet priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo FO sa realizuje v súlade s Metodickými vysvetlivkami uvedenými v štatistickom výkaze ŠÚ SR „Práca 2-04“ na príslušný rok.

Výpočet povinného podielu

Na účely zákona o službách zamestnanosti sa do celkového počtu zamestnancov započítavajú len zamestnanci v pracovnom pomere (nie tzv. "dohodári").

Pre ilustráciu výpočtu povinného podielu:

1. Zamestnávateľ dňa 15.1. mal 20 zamestnancov (v pracovnom pomere). Z toho sa vypočítajú 3,2 %, čo je 0,64. Výsledok sa zaokrúhľuje na celé číslo, čo bude 1. V tomto prípade mal k 15.1. zamestnávať 1 občana so zdravotným postihnutím.
2. Ak firma má 100 zamestnancov a zamestnáva 0 občanov so zdravotným postihnutím, podľa zákona by mala zamestnávať 3 občanov so zdravotným postihnutím.
3. Ak firma má 100 zamestnancov a zamestnáva 2 občanov so zdravotným postihnutím, podľa zákona by mala zamestnávať 3 občanov so zdravotným postihnutím.

Ak zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorému bola poskytnutá pracovná rehabilitácia a ktorý bol uznaný za invalidného občana s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, započítava sa do počtu občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, dvakrát.

Tabuľka 1: Porovnanie počtu zamestnancov so ZŤP a povinného podielu

Možnosti plnenia povinnosti

Ak zamestnávateľ povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím nesplní, má tri možnosti:

1. Zaplatiť štátu odvod za každého chýbajúceho ZŤP zamestnanca. Pre rok 2025 je tento poplatok stanovený na 1819 € za každého chýbajúceho ZŤP zamestnanca (suma sa platí do 30. marca 2025 za rok 2024).
2. Náhradné plnenie, čo znamená, že zamestnávateľ si namiesto platenia pokuty objedná tovar alebo služby od spoločnosti, ktorá zamestnáva ZŤP. Pre rok 2025 je suma náhradného plnenia stanovená na 1616 €.
3. Kombinácia predchádzajúcich spôsobov a zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Náhradné plnenie ako alternatíva

Náhradné plnenie je často výhodnejšie ako platenie pokuty štátu. Podľa dostupných údajov je náhradné plnenie výhodnejšie o 189 EUR za každého jedného ZŤP občana (vyžadovaného zo zákona) ako platiť štátu pokutu.

Výhody náhradného plnenia:

• Úspora financií: Náhradné plnenie je často výhodnejšie ako platenie pokuty štátu.
• Získanie kvalitných produktov a služieb: Firmy ponúkajúce náhradné plnenie disponujú modernými technológiami a skúsenosťami, aby dosiahli najlepší pomer kvality a ceny pre klienta.
• Podpora zamestnávania ZŤP: Objednávaním tovarov a služieb od firiem zamestnávajúcich ZŤP priamo podporujete ich zamestnávanie a integráciu do spoločnosti.
• Propagácia spoločnosti: S náhradným plnením sa dá spojiť aj propagácia spoločnosti, napríklad prostredníctvom reklamných predmetov alebo potlače textilu.

Príklady náhradného plnenia

Spoločnosť môže využiť náhradné plnenie na širokú škálu produktov a služieb, ako sú:

• Výroba propagačných materiálov na mieru: reklamné, firemné a iné tabule, reklamné predmety s potlačou.
• Textilné služby: strojové vyšívanie, predaj a potlač textilu, tričiek.
• Tlačiarenské služby: výroba a predaj kalendárov s potlačou firemného loga, tlač vizitiek.
• Iné služby: polepy automobilov, výroba silikónových náramkov, gravírovanie, výroba a potlač rohoží, tlač šnúrok na krk.

Dôležité upozornenie k náhradnému plneniu

Uistite sa, že firma, od ktorej si objednávate náhradné plnenie, má všetky potrebné povolenia a certifikáty a že jej potvrdenia o náhradnom plnení sú uznávané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v plnej výške.

Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. K preukázaniu sa prikladajú ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov a doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č.328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov).

Na stránke dielne.sk nájdete kalkulačku na výpočet výšky náhradného plnenia. Jednoducho stačí zadať počet zamestnancov a počet ľudí so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávate. Stránka dielne.sk združuje chránené dielne a sociálne podniky. Všetky organizácie overili zamestnanci Profesie, takže obsahujú aktuálne informácie aj kontakty. Vybrať si môžete podľa kraja alebo predmetu činnosti, ktorý jednotlivé organizácie vykonávajú. Ich pole pôsobnosti je naozaj široké, od cateringu, služieb práčovne, výroby biznis darčekových či reklamných predmetov, šitia pracovného oblečenia až po relaxačné a masérske služby.

Sankcie za nesplnenie povinnosti

Ak zamestnávateľ nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Odvod sa odvádza do 31. marca. Ak zamestnávateľ odvod neodvedie, bude vyzvaný a hrozí mu aj pokuta do výšky 33 193,91 eura.

Pracovné podmienky pre ZŤP zamestnancov

Zamestnávateľ je v zmysle zákona o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) k zákonu o službách zamestnanosti.

Zamestnávateľ je povinný vytvárať občanom so zdravotným postihnutím priaznivé podmienky na čo najdlhšie udržanie si zamestnania a zabezpečovať im takú úpravu pracovných podmienok a pracovného prostredia, aby mohli čo najlepšie vykonávať prácu. Patria sem napríklad úpravy pracovných miest, ktoré sú nevyhnutné na to, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mali rovnaké podmienky ako ostatní zamestnanci. Ide o úpravy, ktoré sú z pohľadu bežných štandardov neobvyklé, t. j. zamestnávateľ ich nemusí obvykle zabezpečovať. Zamestnávateľ by mal preto prispôsobiť pracovisko potrebám zamestnanca so zdravotným postihnutím, napr. technické a priestorové prispôsobenie pracoviska, úpravy strojov a zariadení, a pod.

Zamestnávateľ je povinný starať sa aj o odbornú prípravu týchto zamestnancov a umožniť im získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Výhody zamestnávania ZŤP

Okrem plnenia zákonných povinností prináša zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím aj ďalšie výhody:

• Zlepšenie imidžu spoločnosti: Zamestnávanie ZŤP vníma verejnosť pozitívne a prispieva k budovaniu imidžu spoločensky zodpovednej firmy.
• Motivácia a lojalita zamestnancov: Zamestnanci, ktorí pracujú v spoločnosti, ktorá zamestnáva ZŤP, sú často viac motivovaní a lojálni.
• Prístup k talentovaným a kvalifikovaným pracovníkom: Medzi osobami so zdravotným postihnutím sa nachádza množstvo talentovaných a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí môžu byť pre firmu cenným prínosom.
• Finančné výhody: Zamestnávatelia môžu získať rôzne finančné príspevky a dotácie na zamestnávanie ZŤP. U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

tags: #firma #musi #zamestnavat #ztp