Tento článok sa zameriava na problematiku finančnej asistencie v kontexte slovenského Obchodného zákonníka, pričom zohľadňuje nedávne zmeny v legislatíve a ich dopad na obchodné spoločnosti. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, vrátane podmienok poskytovania finančnej asistencie, jej historického vývoja a súčasných výziev, ktoré predstavuje pre trh akvizícií a investícií.
Nový zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev
Dňa 18. júla 2023 podpísala prezidentka nový Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý schválil parlament koncom júna. Tento zákon prináša sprehľadnenie pôvodnej právnej úpravy, ktorá zaradením v Obchodnom zákonníku, dopĺňaním písmen za existujúce čísla paragrafov začínala byť značne neprehľadná. V schválenom znení zákona však možno nájsť pozitíva aj negatíva.
Pozitíva a negatíva nového zákona
Schválené znenie zákona prináša pozitíva aj negatíva. Medzi pozitíva patrí doplnenie medzier v slovenskej právnej úprave, ktoré sú značným prísľubom pre posun vpred. Na druhej strane, možno nájsť aj nedokonalosti, ako napríklad logická nedôslednosť gramatickej syntaxe a systematické rozčlenenie ustanovení do samostatných paragrafov v snahe sprehľadniť prijatú úpravu.
Zmeny, ktoré prináša nový zákon
Schválené znenie zákona vychádza zo základnej definície pojmov rozhodných pre zmenu právnej formy, či premenu obchodnej spoločnosti. Novo definuje zodpovednosť štatutárneho orgánu spoločnosti, keď popri klasickej obchodnoprávnej zodpovednosti konateľa zavádza aj solidárnu zodpovednosť konateľa za porušenie povinnosti stanovenej zákonom v medziach občianskeho zákonníka.
Medzi ďalšie významné zmeny patria:
- Lehota pre zverejnenie údajov: Skrátená minimálna lehota pre zverejnenie povinne stanovených údajov v sídle/na webe spoločnosti zo 60 dní na 6 týždňov. Aj keď novela zároveň dopĺňa zoznam dokumentov o nové písomnosti (ak sú v priebehu premeny vyhotovované), ktoré je vo svojom sídle spoločnosť povinná sprístupniť, nie je potrebné sa hneď v tejto súvislosti obávať zavedenia nových povinností, len sprístupniť dokumenty, ktoré by aj tak spoločnosť vytvorila.
- Práva zamestnancov: Rozpracovaná úprava práv zamestnancov, kedy prílohou k správe štatutárneho orgánu sa stávajú aj pripomienky zamestnancov, ktoré sú v novom zákone podrobnejšie rozobrané ako tomu bolo doteraz.
- Finančná asistencia: Novinkou je doplnenie obchodného zákonníka o ustanovenia o finančnej asistencii. Stanovujú sa kumulatívne podmienky na jej poskytnutie. V zmysle transpozície smernice (EÚ) 2017/1132 sa finančná asistencia musí poskytnúť za spravodlivých trhových podmienok a v záujme spoločnosti. Zásadným dokumentom pre jej poskytnutie je správa predstavenstva, ktorá predpisuje jej náležitosti a môže obsahovať aj ďalšie informácie pre informované rozhodnutie akcionárov.
- Obchodný register: Úpravou ustanovení zákona o obchodnom registri sa precizuje povinnosť slovenského súdu priamo aktívne spolupracovať so súdnymi registrami ostatných štátov s cieľom uskutočniť výmaz zanikajúcej spoločnosti pri cezhraničnej premene aj bez návrhu. Túto povinnosť však deklarovala aj súčasná právna úprava. Napriek tomu však častokrát zostávalo na spoločnosti, aby iniciovala svoj výmaz a po predložení potrebných potvrdení zrýchlila celkový proces výmazu.
- Insolvenčný register: Zmena zákona o konkurze a reštrukturalizácie sa okrem iného týka aj zavedenia insolvenčného registra, ktorý nahrádza register úpadcov. Po novom v ňom budú evidované údaje o konkurznom, reštrukturalizačnom konaní, o konaní o oddlžení, či verejnej preventívnej reštrukturalizácii, likvidácii a o dodatočnej likvidácii, v ktorej likvidátora ustanovil súd a o udalostiach, ktoré v týchto konaniach nastali. Insolvenčný register nahradí funkciu Obchodného vestníka vo veci zverejňovania informácií o vybraných konaniach.
- Doručovanie písomností: Novela sa dotkne tiež doručovania písomností. Jej ambíciou je zabezpečiť čo najrozsiahlejšiu elektronizáciu spomínaných konaní.
- Odštiepenie a rozštiepenie obchodnej spoločnosti: Zákon o premenách rozlišuje medzi rozdelením obchodnej spoločnosti rozštiepením (t.j. tak, že rozdeľovaná spoločnosť zaniká, ako to predpokladá už v súčasnosti Obchodný zákonník) a odštiepením, v rámci ktorého rozdeľovaná spoločnosť nezaniká, ale iba časť jej imania prechádza na nástupnícke spoločnosti.
- Kombinovanie rozdelenia splynutím a zlúčením: Súčasná právna úprava umožňuje rozdelenie buď tak, že imanie rozdeľovanej spoločnosti prechádza na už existujúce spoločnosti (rozdelenie zlúčením) alebo tak, že imanie rozdeľovanej spoločnosti prechádza na novozaložené spoločnosti (rozdelenie splynutím). Nový zákon umožňuje kombinovanie oboch metód.
- Zavedenie cezhraničného rozdelenia: Táto forma premeny bude prípustná len pre spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti a ich zahraničné ekvivalenty.
Prechodné ustanovenia
V nadväznosti na schválenú účinnosť zákona v súvislosti s premenami obchodných spoločností a družstiev, v zmysle ktorej na (cezhraničnú) premenu obchodnej spoločnosti sa použijú predpisy účinné do 29. februára 2024, ak bol návrh (cezhraničnej) zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo projektu rozdelenia spoločnosti schválený resp. rozhodnutie o zmene právnej formy prijaté pred 1. marcom 2024 a návrh na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti resp. zmeny právnej formy do obchodného registra bol podaný do 30. júna 2024.
Z uvedeného tak nepochybne vyplýva, že pri dodržaní zákonných lehôt je v prípade, ak chce spoločnosť zrealizovať premenu podľa doteraz platných ust. obchodného zákonníka, nevyhnutné s tým začať a plánované realizované zmeny oznámiť príslušnému daňovému úradu najneskôr do konca decembra 2023.
Finančná asistencia: Zákaz a výnimky
Nový zákon o premenách obchodných spoločností neuvádza do praxe niečo, čo by náš právny poriadok doposiaľ nepoznal. Zákaz finančnej asistencie právne zakotvený v § 161e OBZ bol zavedený zákonom č. 500/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002. Právna úprava vychádzala z transpozície čl. 23 druhej smernice Rady z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení.
Cieľ a dôvody zavedenia zákazu
Cieľom zavedenia zákazu finančnej asistencie do právneho poriadku Slovenskej republiky bolo predstaviť dôvody tohto zákazu, obmedzenia a dopady pre prax vyplývajúce z tejto úpravy a úvahy de lege ferenda, avšak rešpektujúc súčasné znenie príslušnej smernice. Zákaz finančnej asistencie mieri predovšetkým na ochranu veriteľov spoločnosti a zabraňuje obchádzaniu všeobecného zákazu nadobúdania vlastných akcií (vzniká riziko vo svojej podstate totožné tomu, kedy spoločnosť sama získava vlastné akcie). Týmto konaním dochádza k ohrozeniu finančného krytia základného kapitálu.
Znenie § 161e OBZ
Znenie § 161e OBZ obsahuje v odseku 1 široko formulovaný právny zákaz poskytovať v súvislosti s nadobúdaním akcií akciovej spoločnosti akúkoľvek finančnú asistenciu tejto akciovej spoločnosti v podobe preddavkov, pôžičiek, úverov či zábezpek. Výnimky zo zákazu sú taxatívne uvedené v § 161e ods. 2 OBZ a pokrývajú v slovenskej praxi okrajovo sa vyskytujúce situácie, ku ktorým účel zákazu vôbec nemal smerovať, resp. pri ktorých existuje osobitná právna úprava v samostatnom zákone (obmedzenie finančnej asistencie pri transakciách akvizícií bánk podľa zákona č. 483/2001 Z. z.).
Právne následky porušenia zákazu
Právnym následkom porušenia tohto právneho zákazu je vystavenie sa riziku posúdenia predmetného úkonu ako absolútne neplatného pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Zákaz finančnej asistencie pri akvizícii akciovej spoločnosti je absolútny a následok prípadného porušenia zákazu je drakonický. Okrem reziduálnych výnimiek uvedených v § 161e ods. 2 OBZ nie je iná možnosť, ako sa vyhnúť právnemu riziku absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
Zákaz finančnej asistencie v kontexte európskej legislatívy
Ustanovenie o zákaze finančnej asistencie nebolo novelizované. Je transpozíciou čl. 23 druhej smernice Rady z 13. decembra 1976. Pôvodný európsky štandard regulácie zákazu finančnej asistencie ustanovený druhou smernicou, ktorý zodpovedal aj aktuálnej slovenskej právnej úprave, však neostal bez zmeny. Trhy fúzií a akvizícií v západnej Európe veľmi skoro pociťovali, že toto obmedzenie dáva výhodu angloamerickým trhom, ktoré podliehali voľnejšej právnej regulácii a v rámci ktorých bola finančná asistencia pri akvizíciách akciových spoločností v určitej miere umožňovaná.
Zmena smernice 2006/68/ES
Debaty o opodstatnenosti absolútneho zákazu finančnej asistencie boli premietnuté v oznámení Európskej komisie Rade a Európskemu parlamentu z 21. mája 2003, v ktorom bol deklarovaný záver, že modernizácia a zjednodušenie zákazu podľa druhej smernice by výrazne pomohli podpore podnikania a konkurencieschopnosti bez zníženia ochrany ponúkanej veriteľom a akcionárom. Táto potreba vyústila do zmeny čl. 23 druhej smernice v pravidlách zákazu finančnej asistencie smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/68/ES zo 6. septembra 2006.
Smernica 2006/68 účinná od 15. októbra 2006 už umožnila členským štátom Európskej únie povoliť akciovým spoločnostiam finančnú asistenciu do výšky rozdeliteľných rezerv spoločnosti na zodpovednosť správneho alebo riadiaceho orgánu a so súhlasom valného zhromaždenia spoločnosti, a to na účely zvýšenia flexibility na trhu akvizícií akciových spoločností. Toto bolo umožnené zavedením tzv. whitewash procedúry, ktorá za určitých ekonomicky a trhovo zrozumiteľných podmienok umožňuje vyhnúť sa zákazu finančnej asistencie pri akvizíciách akciových spoločností, ktoré posudzovaná finančná asistencia neohrozí.
Smernica 2017/1132
Druhá smernica bola nahradená a právna úprava už od roku 2006 nevyžaduje, aby národné úpravy obsahovali absolútny zákaz finančnej asistencie, iba vyžaduje splnenie určitých podmienok zabezpečujúcich zachovanie základného kapitálu a tzv. whitewash procedúry. Smernica 2006/68 bola nahradená a aktuálne je pokrytá smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúcou sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (ďalej aj „smernica 2017/1132“).
Slovenská republika a európska legislatíva
Napriek tomu, že už šestnásť rokov (od roku 2006) je účinná výrazne modernejšia a pre M&A trhy výhodnejšia regulácia, Slovenská republika od zavedenia zákazu finančnej asistencie s účinnosťou v roku 2002 zotrváva bez zmeny vo verzii - takpovediac prehistorickej - úpravy absolútneho zákazu finančnej asistencie z roku 1976.
Problémy slovenskej právnej úpravy zákazu finančnej asistencie
Jedným zo základných problémov slovenskej právnej úpravy zákazu finančnej asistencie je právna konštrukcia v podobe absolútneho zákazu s následkom rizika absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ.
Riziko absolútnej neplatnosti
V kontexte porušenia zákazu finančnej asistencie nie je úplne jasné, ktorý právny úkon by mal byť absolútnou neplatnosťou postihnutý. Riziko absolútnej neplatnosti môže zasiahnuť aj právny úkon poskytnutia úveru alebo poskytnutia zabezpečenia. Existuje výklad, že tieto právne úkony sa môžu stať neplatnými v dôsledku následného zlúčenia materskej spoločnosti s cieľovou spoločnosťou. Zlúčenie je navyše mimo kontroly financujúcej banky a pod kontrolou dlžníka, ktorý by mohol mať na takomto úkone záujem.
Odborná literatúra a prax jednoznačne uprednostňujú zlúčenie, pri ktorom cieľová spoločnosť zanikne (tzv. upstream merger), pred zlúčením, pri ktorom je cieľová spoločnosť nástupníckou spoločnosťou (tzv. downstream merger).
Čiastočným riešením tejto výkladovej nejednoznačnosti by mohlo byť nahradenie termínu „v súvislosti“, ktorý používa § 161e ods. 1 OBZ, mierne užším termínom „s cieľom“, ktorý používa smernica 2017/1132. Táto drobná zmena by mohla zúžiť polemiku o riziku finančnej asistencie v prípade, ak sa robia úkony až po vykonanej akvizícii akciovej spoločnosti a dokonca s relevantným časovým odstupom.
Zákaz vrátenia vkladu
Zákaz vrátenia vkladu (§ 67j a nasl. OBZ) predstavuje právne obmedzenie, ktoré dopadá, okrem iného, aj na všetky akvizičné transakcie akciových spoločností, ktoré reguluje zákaz finančnej asistencie podľa § 161e OBZ. Zákaz vrátenia vkladu v porovnaní so zákazom finančnej asistencie výrazne sofistikovanejším spôsobom obmedzuje transakcie a plnenia od obchodných spoločností vrátane akciovej spoločnosti v prospech priamych a nepriamych vlastníkov alebo spriaznených osôb v ovládacej štruktúre nad dotknutou obchodnou spoločnosťou.
Zákaz vrátenia vkladu sa týka aj transakcií vo vzťahu k bývalým a budúcim spriazneným osobám v ovládacej štruktúre nad dotknutou spoločnosťou v rozmedzí plus mínus dva roky od testovanej transakcie (§ 67j ods. 3 OBZ) a zahŕňa aj transakcie, ktorými by akciová spoločnosť finančne podporovala jej existujúceho alebo budúceho vlastníka v súvislosti s nadobudnutím jej akcií. Obmedzenie zákazu vrátenia vkladu vyžaduje, aby bolo spoločnosti pri vymedzených transakciách, medzi ktoré patrí aj finančná asistencia, poskytnuté tzv. primerané protiplnenie (§ 67j ods. 5 OBZ).
Ak poskytne beneficient dotknutej transakcie, napríklad budúca materská spoločnosť, nadobúdanej obchodnej spoločnosti za akvizičnú podporu primerané protiplnenie, t. j. trhovú odplatu alebo protihodnotu, ktorú by v obdobnej situácii za obdobnú službu pýtala nespriaznená spoločnosť, nepôjde o zakázané vrátenie vkladu. Je na zamyslenie, že aj finančná asistencia pri akvizícii akciovej spoločnosti, za ktorú musí byť poskytnuté podľa § 67j a nasl. OBZ primerané protiplnenie, je na Slovensku absolútne zakázaná. Vo výsledku možno konštatovať, že § 161e OBZ riziká plynúce z podieľania sa akciovej spoločnosti na financovaní svojej vlastnej akvizície skutočne vylučuje, a teda poskytuje plné riešenie. Obmedzuje všetky finančné asistencie, ktoré môžu nebezpečne ohroziť kapitál alebo veriteľov nadobúdaných akciových spoločností, a teda nezdravú finančnú asistenciu.
Trhovým štandardom je, že investori sa pri nadobúdaní podielov v spoločnostiach často spoliehajú na dlhové, tzv. akvizičné financovanie, ktoré im umožňuje veľkú investíciu zrealizovať aj bez nutnosti viazania vlastných zdrojov do kúpnej ceny. A na zabezpečenie akvizičného financovania má slúžiť majetok samotnej cieľovej akciovej spoločnosti, keďže kupujúcim je holdingová spoločnosť, ktorá alternatívne zabezpečenie poskytnúť nevie. Ak cieľová akciová spoločnosť má dostatok vlastných zdrojov a poskytnutie takejto finančnej asistencie v podobe zabezpečenia úveru by ju ani v prípade teoretického zlyhania úveru a výkonu záložného práva neohrozilo na existencii a solventnosti, je poskytnutie finančnej asistencie vhodným transakčným riešením. Dodávame, že za takúto finančnú asistenciu dostane cieľová spoločnosť od beneficienta asistencie, t. j. kupujúcej spoločnosti, primerané protiplnenie v podobe trhovej odplaty, čo zabezpečí aj požiadavku na súlad s § 67j OBZ o zákaze vrátenia vkladu.
Právni aj ekonomickí poradcovia špecializujúci sa na M&A trh, ako aj banky poskytujúce financovanie pre korporátne akvizičné transakcie majú opakujúcu sa skúsenosť, že z dôvodu absolútneho zákazu finančnej asistencie na Slovensku sa musia zamýšľané akvizície akciových spoločností výrazne meniť, aby bolo možné vôbec transakciu v súlade so zákonom uskutočniť.
Vzhľadom na voľný trh a prepojenosť ekonomík v rámci Európskej únie sa treba na problém pozrieť aj z pohľadu komparácie regulácie v jednotlivých krajinách. Teda, či právny zásah, in concreto zákaz finančnej asistencie, ktorý je rozdielne nastavený vo viacerých prepojených ekonomikách, nespôsobí znevýhodnenie akvizičných transakcií v jednom štáte oproti druhému štátu, kde sa táto transakcia môže presunúť a zrealizovať. V takomto prípade bude platiť, že zákonný zákaz sa minie účinku, pretože sa dá legálne obísť cez susedný štát a spoločnosť registrovanú v zahraničí alebo voľbou inej krajiny na investíciu.
Povolenie finančnej asistencie a ochrana veriteľov
Povolenie finančnej asistencie nie je rezignáciou na ochranu veriteľov spoločnosti, ktorá finančnú asistenciu poskytuje, ale smernica 2017/1132 v čl. 64 umožňuje aby bol tento cieľ dosiahnutý prostredníctvom tzv. whitewash procedúry. Zavedenie takejto úpravy do slovenského právneho poriadku by do určitej miery zlepšilo M&A príležitosti slovenských podnikateľov akciových spoločností a ich prístup k externému, najmä bankovému financovaniu pri akvizíciách akciových spoločností.
Smernica 2017/1132 a zodpovednosť správneho orgánu
Smernica 2017/1132 vyžaduje, aby sa transakcie, ktoré predstavujú finančnú asistenciu, uskutočnili na zodpovednosť správneho alebo riadiaceho orgánu a za spravodlivých trhových podmienok. Ohľadom splnenia tejto podmienky máme za to, že táto požiadavka je v súčasnosti do veľkej miery pokrytá prostredníctvom už spomenutého zákazu vrátenia vkladu (§ 67j a nasl. OBZ).
Každá transakcia (s výnimkou popísanou ďalej), ktorá by bola finančnou asistenciou, je zároveň úkonom, ktorý spadá pod úpravu zákazu vrátenia vkladu. Podľa nášho názoru, ak je za plnenie spoločnosti poskytnuté primerané protiplnenie, je test spravodlivých trhových podmienok splnený. Z hľadiska implementácie smernice 2017/1132 sa preto javí ako výhodné vyhnúť sa zavedeniu samostatného testu tej istej transakcie podľa § 67j OBZ (test primeranosti poskytnutého protiplnenia) a testu spravodlivých trhových podmienok, ale v prípadnej rekodifikácii pravidiel finančnej asistencie využiť pravidlá použité v § 67j a nasl. OBZ a vhodne na ňu odkázať, vrátane podrobného posúdenia primeranosti (§ 67j ods. 5 OBZ).
Nepostačujúca na splnenie podmienok vyžadovaných smernicou 2017/1132 je limitácia povinnosti poskytnúť primerané protiplnenie podľa § 67j a nasl. OBZ iba pri úkonoch so spoločníkmi, ktorí majú priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní alebo hlasovacích právach. Smernica 2017/1132 vo vzťahu k transakciám predstavujúcim finančnú asistenciu takéto zúženie neumožňuje a každá transakcia, ktorá je finančnou asistenciou (aj nadobudnutie akcií, ktoré reprezentujú menej ako 5 % na základnom imaní alebo hlasovacích právach) musí byť uskutočnená za spravodlivých trhových podmienok.
Požiadavka na poskytnutie úroku a zábezpeky sa aplikuje iba v prípade, ak je finančná asistencia poskytnutá formou poskytnutia preddavku, pôžičky alebo úveru. Ak je finančná asistencia poskytnutá iba vo forme zriadenia zabezpečenia na majetok cieľovej spoločnosti, ktorým zabezpečuje úver poskytnutý nadobúdateľovi akcií, ktorého účelom je financovanie odplaty za nadobudnutie akcií, úrok sa neposkytuje. Poskytnutie zábezpeky je síce možné, ale z hľadiska transakcie pravdepodobne nebude dávať zmysel, keďže ak by takáto zábezpeka bola k dispozícií, poskytol by takúto zábezpeku úveru sám nadobúdateľ akcií poskytovateľovi akvizičného úveru. Aj takáto transakcia však musí byť uskutočnená za spravodlivých trhových podmienok, t. j. za trhovú odplatu.
Polemiku môže vyvolať spôsob, akým má byť kreovaná zodpovednosť štatutárneho orgánu za splnenie testu uskutočnenia transakcie za spravodlivých trhových podmienok. Smernica 2017/1132 osobitne neustanovuje, voči komu má byť takáto zodpovednosť daná. Ak by sme opäť využili odkaz na § 67k OBZ, tak sa javí, že by išlo o tzv. goldplating. Podľa § 67k ods. 3 OBZ je zodpovednosť štatutárneho orgánu daná tak voči spoločnosti, ako aj voči veriteľom spoločnosti. Ak sa však vrátime k dôvodom zavedenia obmedzenia finančnej asistencie ako takej, jedným z nich je práve ochrana veriteľov spoločnosti. Takéto preverenie by malo zohľadňovať spôsob, akým bola finančná asistencia poskytnutá. Ak bola poskytnutá vo forme preddavku alebo pôžičky, tak je potrebné preveriť schopnosť protistrany splniť svoj záväzok na ich vrátenie. Ak je finančná asistencia poskytnutá formou zriadenia zabezpečenia na majetku cieľovej spoločnosti, predmetom posúdenia by mala byť schopnosť protistrany riadne a včas plniť svoje peňažné záväzky, najmä záväzky súvisiace s nadobúdaním jej akcií. Smernica 2017/1132 výslovne nepožaduje preverenie bonity expertmi nezávislými od spoločnosti, t. j. externým expertom.
Schválenie valným zhromaždením
Transakcia musí byť vopred schválená valným zhromaždením spoločnosti. Cieľom tejto požiadavky je predísť tomu, aby bola spoločnosť ovládnutá osobami, ktoré sú členmi jej štatutárneho orgánu. Ak je transakcia schválená na valnom zhromaždení, zabezpečuje sa tak transparentnosť a ochrana záujmov akcionárov.
Finančná asistencia a spoločnosť s ručením obmedzeným
V prostredí Slovenskej republiky nájdeme zákaz finančnej asistencie pri spoločnosti s ručením obmedzeným v § 120 Obz. Ako sme uviedli, jedná sa o zákaz primárne preferovaný pri akciových spoločnostiach, predsa len sa nájde kogentná norma vyjadrujúca zákaz aj pre spoločnosti s ručením obmedzeným, bez toho, aby bol priamy odkaz na článok 23 smernice.
Konečne, keď sa prizrieme úvodnej vete znenia článku 23 smernice, používa pojem „Spoločnosti“, čo použitím extenzívneho výkladu môžeme chápať ako všetky spoločnosti, teda kapitálové aj osobné. Predpokladajme, že článok 23 ponechal na členské štáty možnosť výberu, na ktoré formy spoločností zákaz vztiahne, s tým, že na akciové spoločnosti bol zákaz explicitne vyjadrený. Slovenský zákonodarca sa však vydal prísnou cestou. Zákaz poskytovania finančných prostriedkov na účely nadobudnutia akcií obchodnej spoločnosti vztiahol na všetky akciové spoločnosti, teda nie len na verejné, ako plánovala smernica, ale aj na súkromné. Porušenie pravidiel s týmto zákazom je spojené s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.
Prijaté plnenie z tohto konania zakladá bezdôvodné obohatenie a príjemca je povinný prijaté plnenie vrátiť. Otázka znie, čo v prípade, ak je na strane príjemcu spozorovaný stav bona fidae. Vtedy je relevantné posúdiť ustanovenie § 268 Obz (Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela).
Zákaz nadobudnutia obchodného podielu
Ustanovenie § 120 ods. 1 Obz upravuje zákaz nadobudnutia obchodného podielu spoločnosťou s ručením obmedzeným. Takáto spoločnosť preto nemôže zmluvným prevodom nadobudnúť obchodný podiel od vlastného spoločníka. „S cieľom ochrany oprávnených záujmov tretích osôb zákon úplne vylučuje možnosť zmluvného získania vlastného obchodného podielu, t.j. nepripúšťa možnosť uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu medzi spoločnosťou ako nadobúdateľom a jej spoločníkom ako prevodcom.“ Tu zjavne badať zákaz finančnej asistencie. Toto ustanovenie má kogentnú povahu, čo znamená, že akékoľvek odchýlenie sa od jeho znenia v spoločenskej zmluve by bolo neplatné v tejto časti.
Výnimky zo zákazu
Napriek uvedenému, tento zákaz nie je absolútny. S účinnosťou od 1. januára 2002 Obz v taxatívne uvedených prípadoch umožňuje nadobudnutie vlastného obchodného podielu, čím je vlastne prelomený zákaz finančnej asistencie. Jedná sa o tzv. zákonné nadobúdanie vlastného obchodného podielu. Sú to tieto prípady:
- vylúčenie spoločníka zo spoločnosti pre nesplnenie vkladovej povinnosti (§ 113) Obz,
- vylúčenie spoločníka pre nesplnenie príplatkovej povinnosti (§ 121),
- zrušenie účasti spoločníka súdom, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval (§ 148 ods. 1),
- vylúčenie spoločníka zo spoločnosti na základe rozhodnutia súdu pre závažné porušenie jeho povinnosti (§ 149),
- vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka (§ 148 ods. 2),
- zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločníka (§ 148 ods. 2),
- doručenie exekučného príkazu na obchodný podiel spoločníka v prípade, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na jeho prevod vyžaduje súhlas valného zhromaždenia (§ 148 ods. 3),
- zánik právnickej osoby ak spoločenská zmluva vylučuje prechod obchodného podielu na právneho nástupcu (§ 116),
- smrť spoločníka ak spoločenská zmluva vylučuje možnosť prechodu obchodného podielu na dediča (§ 116).
Komentár od Patakyovej a kol. používa pojem „uvoľnenie obchodného podielu“ ktorý prechádza na spoločnosť zákonne podľa § 113 ods. 5 Obz. Rovnako, § 113 ods. 5 a ods. 6 ustanovuje spôsob, akým spoločnosť naloží s týmto uvoľneným obchodným podielom. Spoločnosť nemôže vykonávať práva spoločníka, napríklad vykonávanie hlasovacieho práva na zasadnutí valného zhromaždenia. Nastane teda situácia, kedy sa bude posudzovať uznášania-schopnosť, nebude sa však prihliadať na hlasy pripadajúce voľnému obchodnému podielu. Následne vzniká spoločnosti povinnosť predložiť valnému zhromaždeniu dôvody nadobudnutia voľného obchodného podielu a jeho cenu, v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 Obz.
Ďalej podľa § 113 ods. 5 a 6 Obz je spoločnosť povinná v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia vlastného obchodného podielu previesť ho na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Rozhodujúcim dňom pre začatie plynutia tejto lehoty je deň, v ktorý nastala jedna z právnych skutočností popísaná vyššie. Ak by prevod voľného obchodného podielu nebol možný, (či už preto, lebo spoločenská zmluva vylučuje možnosť prevodu, alebo preto, lebo o nadobudnutie podielu nemá záujem žiadny zo zostávajúcich spoločníkov ani tretia osoba), pri dodržaní šesť mesačnej lehoty od nadobudnutia vlastného obchodného podielu musí dôjsť k zníženiu základného imania o vklad, ktorý sa k tomuto obchodnému podielu viaže. Pritom treba dbať na zákonnú výšku základného imania spoločnosti. Pokiaľ by základné imanie v prípade jeho zníženia o vklad vylúčeného spoločníka kleslo pod minimálnu zákonnú výšku, o zrušení spoločnosti v súlade s § 68 ods. 6 písm. c) by rozhodoval súd z dôvodu, že zanikli zákonné predpoklady na vznik spoločnosti. Predpokladáme, že by súd rozhodoval ex offo. Ak by spoločnosť v šesťmesačnej lehote nepreviedla voľný obchodný podiel ani nerozhodla o znížení základného imania o vklad spojený s týmto podielom, súd by rozhodol o zrušení spoločnosti a o nariadení jej likvidácie v súlade s ustanovením § 113 ods. 6 Obz.
tags: #financna #asistencia #obchodny #zakonnik