Kompletný sprievodca starostlivosťou o domácu kozu: Od výživy po chov a dojenie

S rastúcou ľudskou populáciou a nedostatkom zdrojov bielkovín budú mať kozy ako nenáročné, zato vysoko produktívne zvieratá, pre človeka, ktorého sprevádzajú už tisíce rokov, stále väčší význam. Dnes je domáci chov kôz stále populárny a to nielen v rozvojových krajinách, ale aj v industriálne vyspelých oblastiach. Mnoho ľudí dnes uvažuje nad tým, že by chovali okrem psa, mačky, sliepok i koňa, i kozu. Chovať kozu však nie je - a je - ľahké chovať. Ako sa hovorí „Koza, to je prakticky ovca s mozgom.“ Okrem toho, kozy majú aj environmentálne výhody. Chov tohto prežúvavca nie je taký jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad mohol zdať. Ak ste dostali chuť chovať kozu, pokojne sa do toho pustite, určite to zvládnete aj vy. Na čo všetko sa však pripraviť?

Prečo chovať kozu a aké sú benefity kozieho mlieka?

Motivácia dostať sa k vlastným kozím produktom je vysoká. Kozy sa chovajú predovšetkým na mlieko. Vyprodukované mlieko je určené na vlastnú spotrebu. Dobrá koza vám dá minimálne liter mlieka denne. Pokiaľ nemáte kozu, ktorá je vyslovene na mlieko, a dá vám aj 3 či 5 litrov, čo je už extrém. Produkty z kozieho mlieka ako sú mlieko - 3-4 litre denne, čerstvé syry, jogurty, kefír, plesňové aj tvrdé syry, parenica, bryndza - sú plné vápnika, fosforu, magnézia a bielkovín. Toto mlieko má odlišné zloženie od kravského, menej zahlieňuje a je viac zásadité. Predstavuje dobrý zdroj vápnika, fosforu, magnézia i bielkovín. Kozie mlieko má odlišné zloženie bielkovín a tukov od kravského, je viac zásadité a preto ho môžu konzumovať aj alergici a ľudia so žalúdočnými problémami. Zaujímavý je aj fakt, že kozie výrobky zahlieňujú omnoho menej v porovnaní s kravskými a ovčími. Mlieko môžete piť sladké, kyslé, srvátku, jesť syry, tvaroh sladký a kyslý, bryndzu. Mliekom môžete kŕmiť mačky, sčasti psov. Skrátka mlieka budete mať pre seba dosť.

Výber a ustajnenie kôz

Ak si myslíte, že mať doma vlastný zdroj mlieka je to pravé pre vás, koza môže byť ideálnym spoločníkom. Chov už od jedného kusa musí byť nahlásený, každé zviera musí byť označené podľa predpisov. Kozy zvyčajne žijú v stádach, chovajte teda aspoň dve. Hoci kozy patria k stádovitým zvieratám, na začiatok je lepšie začať s chovom 1 kozy. Nezačínajte s chovom kozliatka, hlavne ak od kozy čakáte produkciu mlieka. Zadovážte si dospelú mladú kozu vo veku medzi druhým až piatym rokom života - z dobrého chovu. Môžete si vybrať bielu krátkosrstú bezrohatú, ktorá dáva dostatok mlieka. Nemusíte začínať s malým kozľaťom, práve naopak, bude lepšie ak si zoženiete 2-5 ročnú zabehnutú dojnicu od skúseného chovateľa. Základom na chov je chlievik a vonkajší prístrešok, ktorý musí byť dostatočne veľký, aby sa do neho všetky kozy zmestili a mali dostatok priestoru. Tam sa potom pridáva podstielka pre ich pohodlie a dodržanie welfare. Vonkajší výbeh musí byť dobre zabezpečený, nie len aby sa zabránilo úniku zvierat, ale aj proti vniknutiu predátorov.

Kozy budú potrebovať prístrešok, v ktorom budú nocovať a kde prežijú chladné dni chránené pred mrazom. Stavba by mala mať betónovú, vyspádovanú podlahu, prístup denného svetla i dobré možnosti vetrania. Na ustajnenú kozu počítame asi 2 m² podlahovej plochy a do podstielky na kus a deň 1,7 kg stelivovej slamy. Pre jednu kozu s kozľaťom potrebujete 2,5 m² plochy. Stajňa musí byť suchá, dostatočne priestranná, vzdušná, dobre vetraná a primerane teplá. V lete by teplota nemala presiahnuť 18°C a v zime by nemala klesnúť pod 8°C. Dlážka by mala mať asi 5% spád kvôli odtekaniu moču a odtokový žľab. Najvhodnejšia je drevená dlážka. Chodba v stajni môže byť betónová s cementovou vrstvou. Na vetranie v lete sú vhodné sklápacie okná, vetráky s regulovateľným uzáverom. Pre kozy je najvhodnejšie boxové ustajnenie. Bezrohé kozy môžu byť v jednom boxe. Kozy môžete držať v ohradených priestoroch, rozhodne nesmú tráviť celé dni či mnoho hodín v kuse na reťazi alebo špagáte - ani v prípade, že sú neustále pod dozorom. Je vhodné, ak má koza aj tienený výbeh, kde sa môže ukryť pred ostrým slnkom a neustály prísun čerstvej vody.

Výživa a kŕmenie kôz

Všeobecne platí, že koza je vo výžive náročnejšia než ovca. Dobré stravovanie je kľúčom k zdraviu a dobrému výkonu kôz. Koza trávi 2/3 svojho času hľadaním a prežúvaním potravy. Základ kŕmnej dávky tvoria objemové krmivá (seno, zelené krmoviny, siláže, senáže, slama), doplnené jadrom (tlačeným zrnom ovsa, jačmeňa, pšenice či kukurice) a vitamínovo-minerálnymi lizmi. Koza vie presne, prečo je vyberavá. Pokiaľ môže, živí sa drevinou, teda, stromčeky, kríky, kôra, až potom tráva a pod. Mieša pre vás byliny a dreviny tak, aby malo mlieku tú správnu energiu. Na kŕmenie sú náročnejšie anglonúbijské kozy. Pasenie je najstarší, najprirodzenejší a zároveň najbežnejší spôsob výživy oviec. Oproti iným spôsobom výživy má viac predností, ktoré vychádzajú z dôvodov biologických, zdravotných i ekonomických. Na pastve kozy pobývajú len v čase vegetácie, v období vegetačného pokoja sú v stajniach. V porovnaní s ovcami si koza na pastvine vyberá traviny a byliny, rada ohryzuje kríky a stromy. Ak zvieratá na pastvine nemajú voľný prístup do stajne, mali by mať k dispozícii jednoduché prístrešky na ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Pred vyhnaním na pastvu sa kozám ošetria paznechty a podajú sa antiparazitárne prostriedky.

Čo všetko koza zje? Obľubuje zeleň, preto potrebuje zelenú pastvu, ďatelinu, kríky. Na zimu jej pripravte sušenú ďatelinu, seno i slamu (i ako podstieľku) a obilný šrot, hlavne zo pšenice, jačmeňa alebo aj z kukurice. Stravu možno dopĺňať kŕmnymi zmesami a tiež čerstvou zeleninou a ovocím, napríklad mrkvou, kŕmnou repou, jablkami. Jadrové krmivo sa dávkuje opatrne, aby sa zabránilo metabolickým poruchám. Na zimu stačí pre kozu asi 10m sena, ktoré hravo zvládne jeden človek sám ručne prichystať. Pokiaľ však máte možnosť kozy pásť, stačí vám aj menej. Pri kŕmení si treba uvedomiť, že všetko, čo koza zje, ide hneď do mlieka, ktoré budete piť. Na zvyšovanie dojivosť sa kozám pri dojení dáva trochu obilného šrotu. Nie je to však nutnosť. Koza tiež potrebuje trochu kamennej soli a hlavne vodu. Čim viac do nej dostanete, tým viac bude mlieka. Spotreba vody u laktujúcej plemenice môže dosahovať až 10 l/deň. Zelená je vzdycečina borovic, smrekov, má veľa vitamínov a likviduje parazity. Takisto veľa bazového dreva, najmä kôra je základ. Koza tiež potrebuje soľ na lízanie.

Reprodukcia a starostlivosť o kozliatka

Aby ste mali mlieko, musíte mať vaša koza kozliatko. Raz ročne by ste mali svojej koze dohodnúť „rande" s capom. Všetko sa začína rujou, ktorá spravidla prichádza v októbri alebo v novembri a má veľmi nápadný prejav. Koza bľačí, vrtí chvostom, skáče, otiera sa o predmety a má nápadne prekrvené pohlavné orgány. Ruja trvá 1 - 3 dni. Najvhodnejšie je zapustiť ju na druhý deň a použiť dvojskok, čiže pripustiť capa dvakrát po sebe. Pokiaľ nebude oplodnená, či už našou nedbalosťou, alebo biologickými faktormi (nevystihnutý čas ruje, nekvalitný plemenník, nedokonalý akt), ochota k páreniu sa dostaví zas o 2 - 3 týždne. Dĺžka kotnosti trvá 140 - 155 dní, v priemere 147 - 151 dní, a to v závislosti od úrovne výživy. Kotnosť kôz s jedným plodom, ako aj s plodom samčím trvá spravidla o 1 až 3 dni dlhšie než kotnosť kôz s dvojičkami, prípadne trojičkami. Tiež pri dobrej výžive sa predlžuje, pri zlej skracuje. Dôležité je, gravidnú kozu 4 až 6 týždňov pred očakávaným pôrodom zasušiť. Matky sa pred pôrodom rozdeľujú do menších skupín do kotercov, kde sú s kozľatami počas mledzivového obdobia.

V stádovom chove sa matka s kozľatami bezprostredne po pôrode premiestňuje do pôrodného koterca, kde strávi jeden až tri dni. Potom sa vracia do spoločného ustajnenia, ktorého súčasťou sú tzv. škôlky, čo je označenie pre koterec pre kozľatá, ktorý v období zimných pôrodov chovatelia vybavujú infralampou. Malé kozliatka potom môžete predať alebo si samice nechať v chove. V chovoch s intenzívnou produkciou kozieho mlieka (od 100 do 200 kusov) sa snažia dojiť čo najskôr po pôrode a udržať laktáciu čo najdlhšie. Aby sa predĺžilo obdobie produkcie mlieka, pôrody sú naplánované na šesť až osem týždňov. Tlak na intenzívnejšiu produkciu mlieka skracuje čas odstavu kozliat, ktoré sa prevádzajú do skupinových kotercov. Kozľatá sa od matiek odstavujú už druhý deň po pôrode do spoločných kotercov, kde sa im ručne podáva zmesové mledzivo. Pri realizácii veľmi ranného odstavu kozliat sa však fyziologický účinok mledziva znižuje, a to nielen jeho podávaním v zmesovej dávke, ale aj nevyhovujúcimi intervalmi napájania a nízkym dávkovaním. Vzhľadom na cielenú produkciu mlieka sa kozľatá oddeľujú od matiek bezprostredne po pôrode a umiestňujú sa do kotercov s kŕmnym automatom, z ktorého sa môžu napojiť teplým mliečnym nápojom podľa potreby kedykoľvek v priebehu dvadsiatich štyroch hodín. Kozľatá sa odchovávajú tradičným spôsobom pod matkami, s ktorými zostávajú minimálne šesť týždňov. Kozľatá prvý stopercentný prírastok dosiahnu asi za 3 týždne. Pri správnom kŕmení sa mesačné prírastky pohybujú v rozmedzí 4 - 5 kg, takže v 5. mesiaci by kozičky mali vážiť cca 22 kg a capkovia asi 28 kg.

Starostlivosť o kozliatka po pôrode

Pôrod v pohode. Teraz majú 4 dni, sú živé a zvedavé, objavujú maštaľ a utekajú spoza ohrady. Koza kojí mláďa nonstop aj v noci, takže nemôžete odsledovať, koľko má mlieka naozaj. V skutočnosti ho má viac, než stíhate vidieť. Koza má vždy mlieka dosť. Na rozdiel od ľudí vie presne, čo robí, a vie mlieko vedome aj zadržať či si spustiť laktáciu. Takže ver koze a všetko bude v pohode, hlavne žiaden strach. Mlieko pre vás začne, až ich začne odstavovať. Po 10 dňoch už by ste mali oddájať ráno a večer, len z princípu. Kozliatka treba trénovať na chytanie do rúk, aby si zvykli na človeka. Mladým stačí suchá podstielka, závetrie, samozrejme strecha. V polootvorených maštaliach sa nezdržujú parazity, je im tam zima. Vysoké ohrady proti mladým, naše skáču aj pol metra na piaty deň. Kŕmiť môžete aj haluzinou, koľko máte, obsahuje triesloviny, ničí parazity. Do kozy to plánujú vždy pôrod na najväčšiu zimu, prežijú len najsilnejší. Kozlence som bral do rúk ešte mokré a „krvavé“, lebo podľa rád je nutné vytlačiť z pupočníka zvyšky a dezinfikovať ho. No a keď to nevylezie do pár hodín celé, tak to mám vraj vytiahnuť, ale opatrne. V rámci prevencie minimalizujúcej výskyt kokcidiózy v odchove kozliat celý rad týchto fariem skrmuje medikované kŕmne zmesi.

Mastitída a strata mlieka

Čo sa týka zápalu vemena, je pravda, že pokiaľ kozliatko pije, je to v pohode. Treba to sledovať. Navyše zhruba 10-14 dní je mlieko tzv. mledzivo, čo obsahuje hormóny, proteíny. Je to tak výživné, že by vám brada narástla aj s rohmi. Po tých 14 dňoch treba začať oddájať, lebo mladé už majú zuby, čiže prístup k vemenu môže mamka blokovať. Mladé treba chytať do rúk čo najviac, nech si zvykajú na ľudskú manipuláciu. Kľudne doved aj deti, skrátka nech sa tzv. socializujú. Uľahčí vám to neskoršiu manipuláciu s kozou. Naučíte ju dôverovať. Samozrejme pomalé pohyby, usmievať sa. Mamku obchytkávať, koľko ide. Matka sa bude čistiť nejaké dva týždne. Pôrodné cesty ostávajú otvorené, šikovný cap by to mohol zneužiť a máte po mlieku. Ak koza má len jedno kozliatko, druhá - necicaná - polovica vemena sa môže zduriť. Kým zistíte, čo treba robiť, môže dostať na tú časť „úval“, čiže priveľa mlieka, ktoré sa začalo zrážať. Veterinárka kázala oddájať, chvíľu to trvalo, kým sa vemeno vyčistilo. V začiatkoch išli zo struku hrčky s konzistenciou syra. Na radu skúsenejších pomohla masáž obyčajnou bravčovou masťou, keďže mala na struku trošku odratú pokožku od trochu necitlivého prvého oddojenia pani veterinárkou, primiešal som do masti postrúhaný koreň kostihoja.

Strata mlieka vplyvom šoku je známa vec aj u ľudí. Záleží, ako dlho mlieko mala, koľko ste ju dojili a tak. Všeobecne ale platí, že sa treba správať chladnokrvne a každý deň dojenie skúšať a normálne vemienko aspoň masírovať. Takouto stimuláciou je možné navodiť laktáciu aj u kozy, ktorá nemá práve mladé, ale jej nejaké sirotky podstrčíme. Teda vytvoríte tzv. dopyt po mlieku a koza vám odpovie. Umelé spustenie laktácie je normálna vec. Teda aj obnovenie musí ísť. Skúsil by som trochu šrotu, melasu, masírovanie reflexných plôch mliečnych žliaz na zadných nohách okolo kotníkov z vnútornej strany ťahavým pohybom smerom hore, toto funguje perfektne. Ale masážami nič nepokazíte.

Dojenie a produkcia mlieka

Kozu treba od jari do jesene dojiť dvakrát denne. Kedy si ju naučíte, vtedy to bude čakať, preto treba rozumne zvážiť, aby ste nemuseli skoro vstávať. V zime stačí raz denne. Bez dojenia deň isto vydrží, v zime aj dva. Koza je schopná si ten liter mlieka denne ponechať dva až tri roky v závislosti na opatere. Pri dojení a vlastnej výrobe produktov z kozieho mlieka je nutné dodržiavať maximálnu hygienu. V chovoch s intenzívnou produkciou kozieho mlieka (od 100 do 200 kusov) sa snažia dojiť čo najskôr po pôrode a udržať laktáciu čo najdlhšie. Kozy sa ponechávajú v chove 7 až 8 rokov, najvyššiu laktáciu majú v 3. až 5. roku. Ako dlho? Koza dáva najviac mlieka po treťom pôrode.

Starostlivosť o paznechty a veterinárna starostlivosť

Ako koňom rastú kopytá, aj kozám rastú paznechty, a je preto potrebné sa o ne starať. Ideálna doba medzi jednotlivými korektúrami sú 3-4 mesiace. V prípade problémov (absces, lámavosť, krívanie, …) aj častejšie. Pred starostlivosťou sa odporúča najprv kúpeľ v dezinfekčnom prostriedku. Potom sa do toho môžete pustiť. O paznechty sa dá starať s rôznými nožnicami, kliešťami alebo nožmi. Aspoň dvakrát ročne kozu odčervite a podľa potreby ju ošetrujte alebo navštívte veterinára. A nezabudnite, že so svojou kozou máte povinnosť registrácie v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat.

Plemená kôz a ich využitie

Výber plemena závisí hlavne od účelu, za ktorým si zvieratá zadovážite. Kozy môžete chovať na mlieko, na mäso alebo iba ako domáceho maznáčika. Plemien je veľa a výber je čisto na Vás. Väčšina plemien tohto zvieraťa je pokojných a nenáročných na chov.

Mäsové plemená

Plemeno špecializované na mäsovú produkciu - búrske kozy - sa k nám začalo dovážať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Ide o odolné, nenáročné plemeno pokojného temperamentu, ktoré sa veľmi dobre hodí aj na údržbu krajiny. Mäsové plemená sa využívajú predovšetkým na produkciu mäsa a patrí sem napríklad búrska koza, ktorá je typická svojím väčším telesným rámcom. Kozel môže dosahovať hmotnosť 80-100 kg a koza 60-75 kg. Ich denný prírastok je 180-250 g/deň. U nás sa búrska koza zatiaľ nevymanila z hobby pojatia chovu, pretože tu chýba trh s kozím mäsom. Pritom mäso výsekových capkov je jemné, šťavnaté a pevnej konzistencie, bez výraznej arómy. Ďalej do tejto kategórie spadá aj koza walliserská čiernokrká, ktorá je už kombinovaným plemenom a dosahuje tak menšiu hmotnosť. Okrem spomenutých druhov môžete na mäso chovať aj kozu červenú sokoto alebo kamerúnsku. Samce nevhodné na ďalší chov sa kastrujú v 4. až 6. týždni, ale môžu sa aj skôr. Kastrát je vhodný na mäso aj pri vyššej hmotnosti; zootechnicky sa volá chňup.

Mliekové plemená

Ďalšou samostatnou kategóriou sú mliekové plemená. Ako názov napovedá, tieto kozy sú chované predovšetkým na produkciu mlieka. V tejto skupine nesmieme zabudnúť na kozu bielu krátkosrstú, ktorá môže byť s rohami aj bez nich. Samec tohto plemena dosahuje hmotnosť 70-90 kg a koza len o niečo menej - 55-70 kg. Čo sa týka dojivosti, je až 1000 kg na jedno laktačné obdobie a majú plodnosť 180-200 %. Ide o tzv. mliekové plemeno kôz, vyšľachtené v prvej polovici 20. Storočia. Majú silné končatiny s pevnými kĺbmi a niektoré jedince vôbec NEMAJÚ ROHY. Srsť je biela, krátka bez pigmentácie. Vemeno je úmerne veľké, struky stredne dlhé, prispôsobené pre ručné, aj strojové dojenie. Plemeno vhodné pre individuálny i stádový chov. Sú odolné, vysoko plodné. Živá hmotnosť kôz 50-60 kg, capov 80-90 kg, výška na kohútiku u kôz 70-80 cm, capov 75-85 cm. Ďalším pomerne známym zástupcom tejto kategórie je koza hnedá krátkosrstá. Tie sú o asi 10 kg ľahšie, ale zato o čosi plodnejšie. Nie tak rozšírenými ale stále známymi zástupcami sú tiež: sánska koza, toggenburská koza, anglonubijská koza alebo duryňská lesná koza.

Zakrslé kozy

Významnou skupinou sú aj kozy zakrslé. Tie sú prospešné pri spásaní záhradných plôch, ale chovajú sa aj ako spoločníci alebo iba ako hobby. Patrí sem napríklad holandská koza, ktorá je známa nielen pre svoju veľkosť, ale aj pre jej pestré sfarbenie. Kozy tohto druhu sú veľmi malé a dosahujú len zhruba 15-23 kg. Kozel však môže vážiť aj 40 kg. Ako ďalšiu z tejto kategórie môžeme spomenúť kamerúnsku kozu zakrslú. Tá má hmotnosť u oboch pohlaví rovnakú, a to okolo 25 kg.

Inteligencia a správanie kôz

Budete sa diviť, ale koza je veľmi inteligentné zviera. Má na to veľa predpokladov. Má čas na premýšľanie a veľmi dobre vidí. Koza je vaša sociálna kontrola. Kozy sú schopné naučiť sa niekoľko základných povelov ako privolanie podľa mena, ohlásenie sa podľa mena, voda, fuj nežer tie maliny a podobne vedia celkom isto, len tento povel plnia málokedy. Koza je stádové zviera, teda uznáva istú hierarchiu a právoplatné stanovy podľa posledne zvoleného vodcu stáda. Kozy je možné naučiť na vychádzky a výlety. Je možné s nimi putovať po krajine ako s pojazdnou mliekarňou. Niekedy sú bdelšia ochranka ako pes. Kozy sú schopné aj ťahať a po krátkom výcviku zvládnu ťahanie vecí či malých vozíkov. Koza je proste bytosť, člen vášho spoločenstva a musíte si ju vážiť.

tags: #starostlivost #o #kozu #domacu