Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.
Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).
Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Súčasťou novely zákona je aj jednorazové mimoriadne predsunutie valorizácie súm pomoci v hmotnej núdzi z 1. januára 2024 na 1. októbra 2023.
Ľudia tak zvýšenú dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa alebo príspevok na bývanie príjemcovia dostanú po novom už v novembri tohto roka.
Cieľom je zabezpečiť pokrytie zvýšených výdavkov na bývanie, energie, stravu, základné vybavenie a potreby pre dieťa z dôvodu rastúcej miery inflácie.
Čo je príspevok na bývanie a pre koho je určený?
Príspevok na bývanie je finančná podpora poskytovaná v rámci systému pomoci v hmotnej núdzi a slúži na čiastočné krytie nákladov spojených s bývaním pre domácnosti, ktoré si už v bežnej situácii nevedia zabezpečiť primerané bývanie bez tejto pomoci.
Cieľom tejto dávky je zmierniť dopad nákladov na bývanie (napr. nájomné, služby, energie), ktoré môžu byť pre osoby s nízkym príjmom alebo v hmotnej núdzi neúmerne vysoké.
Príspevok je určený najmä pre členov domácností, ktoré sa nachádzajú v situácii, keď ich príjem a majetkové pomery nedovoľujú zabezpečiť si bývanie v primeraných podmienkach.
Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.
Príspevok na bývanie je jedným z nástrojov sociálnej pomoci na Slovensku, ktorý pomáha domácnostiam s nízkymi príjmami zmierniť finančné náklady na bývanie.
Tento nenávratný štátny príspevok je určený pre osoby a rodiny v hmotnej núdzi a slúži na čiastočné krytie nákladov na nájom, energie či služby spojené s bývaním.
Vďaka príspevku na bývanie môže štát efektívne podporiť ekonomicky zraniteľné skupiny obyvateľstva, predchádzať sociálnemu vylúčeniu a bezdomovectvu a zároveň zabezpečiť stabilitu domácností v kritickej životnej situácii.
Príspevok na bývanie predstavuje významnú súčasť sociálneho zabezpečenia, ktorej cieľom je zmierniť dopady bytovej núdze u osôb a domácností s nízkymi príjmami.
V podmienkach Slovenskej republiky je príspevok na bývanie jedným z nástrojov, ktorým štát reaguje na zníženú dostupnosť primeraného bývania pre ekonomicky slabšie skupiny obyvateľstva.
Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.
Príspevok na bývanie pomáha domácnostiam s nízkymi príjmami pokryť náklady na bývanie.
Rozhodol o tom poslanecký návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce, ktorý už schválil aj parlament.
Podľa ministerstva zmena prináša adresnejšiu pomoc pre väčší počet domácností v hmotnej núdzi, ktoré majú nárok na príspevok na bývanie.
Okrem rozšírenia nároku podľa počtu osôb v domácnosti sa jednotlivé sumy príspevku aj zvýšia.
Po novom získa príspevok na bývanie od jedného až po päť a viac členov žijúcich v domácnosti.
Doteraz platilo, že príspevok na bývanie bol stanovený len pre jednotlivca, alebo pre domácnosť s viacerými členmi.
Skupina nároku sa teda rozšíri z dvoch na päť úrovní.
Okrem zmeny v nároku sa zvýšia aj sumy jednotlivých príspevkov.
Domácnosť s jednou osobou dostane 83 eur, pri dvoch je to 140,90 eura, pri troch 178,80 eura, pri štyroch 216,70 eura a päť a viac osôb dostane 254,50 eura.
Príspevok na bývanie sa zmení od 15.
Príspevok na bývanie od 15.
Aktuálna výška príspevku na bývanie od štátu predstavuje sumu 55,8 € - 89,2 €, v závislosti od počtu členov domácnosti.
Suma neodzrkadluje rôzne výšky prijmov a výdavkov na bývanie v rôznych častiach Slovenska.
Príspevok je viazaný na výšku príjmu, ktorá je stanovená na hranicu hmotnej núdze.
V prípade dospelej osoby žijúcej samostatne je to aktuálne suma 218,06 € mesačne.
Takto nízko nastavené sumy nepokrývajú reálne náklady na bývanie pre nízkopríjmové domácnosti.
308,40 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
Podmienka hmotnej núdze
Domácnosť musí byť v stave hmotnej núdze.
To znamená, že jej príjem nedosahuje hranicu životného minima a zároveň nevedia tento stav prekonať vlastnými prostriedkami (napr. majetkom).
V Slovenskej republike je podľa platného stavu od 1. júla 2025 životné minimum mesačne pre:
- jednu plnoletú fyzickú osobu: 284,13 €.
- každú ďalšiu plnoletú osobu spoločne posudzovanú: 198,22 €.
- za nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa: 129,74 €.
Pri posudzovaní sa zohľadňuje príjem a majetok všetkých členov domácnosti, nakoľko žiadosť podávajú spolu.
Nárok na príspevok na bývanie má osoba alebo domácnosť, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi, t. j. jej príjem nedosahuje životné minimum a zároveň nemá majetok, ktorý by mohol pokryť jej základné životné potreby.
Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.
Špecifické podmienky - právny vzťah k nehnuteľnosti a úhrada nákladov
Aspoň jeden člen domácnosti musí byť vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu či rodinného domu, ktorý používa na bývanie, alebo môže byť nájomcom bytu/rodinného domu či obytnej miestnosti určenej na trvalé bývanie.
V prípade nájmu musí byť v platnosti nájomná zmluva alebo iný právny dôvod, prečo daná osoba býva v nehnuteľnosti.
Žiadateľ musí preukázať (vo väčšine prípadov) úhradu nákladov spojených s bývaním (napr. služby, nájomné, dane z nehnuteľnosti).
V prípade, ak ide o bývanie v byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti, preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.
Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie.
Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.
Samoživiteľky a finančná situácia
Príjmová chudoba najviac ohrozuje jednorodičovské domácnosti.
Majú problém si vytvárať finančnú rezervu a podpora štátu je nedostatočná.
Samoživitelia ťažšie dostanú úver či hypotéku a hrozí im dlhová špirála.
Finančná situácia samoživiteľov je alarmujúca.
Vyplýva to z výskumu zameraného na potreby rodín s maloletými deťmi.
Na Slovensku bolo podľa posledného sčítania obyvateľov z roku 2021 až 360-tisíc jednorodičovských domácností.
„Jediný príspevok, ktorý ja dostávam je rodičovský príspevok.
Pretoze ak som žiadala o príspevok na bývanie, tak mi ho zamietli s tým, že ja nie som matka v hmotnej núdzi pretože dostávam rodičovský príspevok a to je pre nich viac,“ povedala pre ta3 samoživiteľka.
Takmer polovica samoživiteľov nemala v uplynulých šiestich mesiacoch dostatok peňazí na potraviny, 44 % na lieky, a tretina nemala dostatok peňazí na zaplatenie nájomného.
Pomáhať by malo výživné, no kým ho súd určí môže to trvať mesiace.
„Výživné určuje súd v súdnom konaní, ktoré trvá niekoľko mesiacov, pol roka možno aj viac, je možné požiadať o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa v nejakej menšej nevyhnutnej výške prizná výživné dočasne, do skončenia súdneho konania,“ opisuje proces Róbert Madej, advokát.
Niektorí jednorodičia sú preto odkázaní na pôžičky.
Sú banky, ktoré výživné ako formu príjmu akceptujú, iné nie.
Získať spotrebiteľský úver je jednoduchšie ako získať hypotéku.
„Samoživitelia majú určite náročnejšiu cestu ako majú štandardní dlžníci.
Z pohľadu toho, že tam ten príjem absentuje a z pohľadu toho, že tam je ďalšia vyživovaná osoba, na čo ten posudzovateľ úveru prihliada,“ povedal Matej Dobiš, riaditeľ portálu Finančný kompas.
„Väčšinou potrebujete aj nejakého ručiteľa.
Jediné čo mám tak to mi pomáhajú rodina a priatelia,“ dodáva samoživiteľka.
Podľa výskumu štvrtina samoživiteľov mala popri zamestnaní aj vedľajšiu prácu a viac ako 40 % nemá k dispozícii žiadnu finančnú rezervu.
Problémom sú aj malé úspory.
„Rodičia samoživitelia, ktorí deklarovali úspory tiež potvrdili, že ich majú minimum, niekde do výšky 1000 eur.
To častokrát pri neočakávaných životných situáciách alebo strate zamestnania, môže znamenať vytvorenie ďalších dlhov,“ povedal Peter Čanda, výkonný manažér EOS KSI Slovensko.
Problémy s exekúciou má až štvrtina opýtaných.
Preto ak sa ocitnete v situácií, že splácať svoje dlhy nedokážete, odborníci odporúčajú komunikovať s veriteľmi.
Podľa advokáta sa nepreberanie zásielok a zatajovanie nevypláca.
Projekt VŠETKO PRE MAMU
Projekt VŠETKO PRE MAMU je charitatívny projekt pre maminky samoživiteľky, ktoré z nejakého dôvodu ostali samé s dieťaťom/deťmi.
Cieľom nášho projektu je poskytnúť týmto maminkám materiálnu, odbornú pomoc, alebo pomoc napr. so službami, ktoré si nemôžu dovoliť - právne služby, návšteva odborného lekára, pomoc pri zháňaní práce, atď.
Našim cieľom je splniť aj také bežné želanie, ktoré poteší ako rodiča, tak i dieťa, je to napr.
Príjemcovia pomoci sú dôkladne preverovaní, preto prosím vypĺňajte prihlášku pravdivo.
Negarantujeme, že dokážeme zabezpečiť čokoľvek, čo uvediete v registračnom formulári.
Zmeny v dávkach a príspevkoch
Príspevok na bývanie dostane viac ľudí a dávky v hmotnej núdzi sa budú valorizovať o niečo skôr.
Súčasťou novely zákona je aj jednorazové mimoriadne predsunutie valorizácie súm pomoci v hmotnej núdzi z 1. januára 2024 na 1. októbra 2023.
Ľudia tak zvýšenú dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa alebo príspevok na bývanie príjemcovia dostanú po novom už v novembri tohto roka.
Dávka v hmotnej núdzi sa zmení 1.
Dávka v hmotnej núdzi Počet osôbDávka od 1. apríla 2023Dávka od 15.
Dávky v hmotnej núdzi od 1.
Názov dávkySuma do 30. septembra 2023Suma od 1.
Ochranný a aktivačný príspevok
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z.
Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.
došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Ďalšie dávky a pomoc
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme.
Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Žiadosť, poučenie, potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené TU.
Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“.
nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.
Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.
Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr.
