Diagnóza M54 pomenúva súbor diagnostických článkov, ktoré sa zameriavajú na ochorenia aparátu chrbtice, ako sú napríklad degeneratívne ochorenia. Táto diagnóza sa ďalej rozdeľuje do viacerých ucelených kategórií, pričom každá z nich pomenúva špecifickú diagnózu s rôznym priebehom, liečbou aj prognózou. Spoločným činiteľom je zdravotná obštrukcia týkajúca sa segmentov chrbtice a kooperujúcich svalov.
Trvanie PN pri diagnóze M54.5 (Dorsalgia)
Diagnóza M54.5 je všeobecne známa ako Dorsalgia, teda bolesť chrbta, ktorá nie je špecifikovaná ako radikulopatia, cervikalgia, ischias alebo lumbago s ischiasom. Môže zahŕňať rôzne typy nešpecifickej bolesti v hrudnej alebo driekovej oblasti.
Pokiaľ ide o dĺžku trvania práceneschopnosti (PN) pri diagnóze M54.5, nie je stanovená štandardná dĺžka práceneschopnosti na základe diagnózy. O jej dĺžke rozhoduje ošetrujúci lekár na základe aktuálnych príznakov a celkového zdravotného stavu pacienta. Preto je potrebné tieto skutočnosti konzultovať s ním.
Podľa zistení vedcov z Michigan Medicine University deväť z desiatich epizód bolesti chrbta odznie do šiestich týždňov bez ohľadu na zvolenú liečbu.
Typy diagnóz M54 - Bližší pohľad na ochorenia chrbtice
Diagnóza M54 zahŕňa subkategórie bližšie špecifikujúce typy bolesti chrbta a ich príčiny.
Radikulopatia (M54.1)
Radikulopatia je akútny bolestivý stav postihujúci miechové nervy chrbtice. Príčinou sú zväčša degeneratívne ochorenia segmentov chrbtice, inaktivita a ochabnutie svalov. Radikulopatia vzniká následkom útlaku a kompresie nervov prepájajúcich miechu, CNS a stavce chrbtce.
Radikulopatiu môžeme ďalej kategorizovať na cervikálnu (krčná chrbtica), lumbálnu (drieková chrbtica) a lumbálnosakrálnu (driekovokrížová oblasť).
Symptómy radikulopatie sa rozdeľujú na iritačné (prenos vzruchov bolesti) a zánikové príznaky (poruchy neurologického poľa). Medzi iritačné symptómy zaraďujeme vystreľovanie bolesti do končatín, vyžarovanie bolesti, mravčanie a tŕpnutie končatín. Zánikové symptómy sú charakterizované najmä anestetickým stavom - poruchou vnímania bolesti.
Liečba spočíva v podávaní analgetík a významnou behaviorálnou liečbou (rehabilitáciou). Fyzioterapeutická prax využíva mäkké techniky, fyzikálnu terapiu, postizometrickú relaxáciu a podobne.
Cervikalgia (M54.2)
Cervikalgia je všeobecne definovaná ako bolesť krčnej chrbtice. Bolesť môže nadobudnúť rôzny stav - akútny alebo chronický. Chronická cervikalgia je spôsobená zdravotnou obštrukciou spôsobujúcou silnú tupú bolesť. S akútnou cervikalgiou sa stretla väčšina z populácie produktívneho veku. Kauzálnosť vzniku cervikalgie podlieha inaktivite, sedavou prácou a nesprávnou posturáciou.
Bolesť je najvýznamnejším symptómom cervikalgie. Bolesť sa môže prejaviť bodavým charakterom, alebo plošným vyžarovaním bolesti. Bolesť hlavy, svalové trhanie, horúčka, podkožné hrčky môžu byť ďalšími príznakmi.
Liečba cervikalgie podlieha správnej diferencovanej diagnóze, keďže sa môže jednať hneď o niekoľko diagnóz. Vo vysokej miere sú použité zobrazovacie testy (CT, RTG a pod) a testy palpačné. Liečba závisí od diagnózy, vo väčšine prípadov však pomôžu pravidelné rehabilitácie a uvoľňovacie cvičenia.
Ischias (M54.3)
Ischiac je sedací nerv, ktorý je zároveň aj najdlhším nervom v tele. Zápal ischiasu je spôsobený jeho poškodením alebo neúmernou svalovou prácou.
Silná, prudká a neutíchajúca bolesť sú hlavnými príznakmi ischiasu. Pridružiť sa môže bolesť krížovej chrbtice, prípadne vystreľovanie bolesti do dolných končatín.
Zápal sedacieho nervu si v mnohých prípadoch vylieči telo samo. Prípady, kedy bolesť trvá viac ako niekoľko dní, prípadne nie je možné vykonávať elementárne činnosti, si vyžadujú odborný dohľad všeobecného lekára, príp. špecialistu.
Lumbago s ischiasom (M54.4)
Lumbago s ischiasom je kombinácia zdravotných ťažkostí, ktoré sa vyskytujú duálne. Lumbago označuje bolestivý stav krížovej a driekovej chrbtice rôznych príčin.
Lumbago s ischiasom zdieľa symptómy. Pri tomto stave môže bolesť vystreľovať do dolných končatín, môže dôjsť k znecitliveniu bedrovej časti či jej brneniu.
Prvým krokom je diagnostika, ktorá vylúči alebo potvrdí prítomnosť degeneračných procesov. Následne sa volí liečba konzervatívna (podávanie medikamentov, liečebný telocvik, a pod.) alebo chirurgická (len zriedka).
Osobná skúsenosť a pretrvávajúce bolesti chrbta
Problémy s chrbticou sú na Slovensku veľmi časté. Aj na Slovensku patrí bolesť chrbta medzi najčastejšie návštevy všeobecného lekára. Podľa niektorých štúdií bolesť chrbta zažije počas svojho života až 84 % dospelých obyvateľov Zeme.
Napríklad pacient, ktorý opisuje bolesti v driekovej oblasti trvajúce vyše mesiaca, s nočnou exacerbáciou a tlmenou bolesťou po injekciách, no pretrvávajúcou pri dlhšom sedení, sa stretáva s nepochopením lekára, ktorý trvá na stuhnutom svalstve a plánuje zrušiť PN napriek potrebe röntgenu. Táto situácia podčiarkuje individuálny prístup k liečbe a diagnostike, kde lekár rozhoduje o dĺžke PN na základe celkového zdravotného stavu a vývoja príznakov, aj keď pacient cíti potrebu dlhšej rekonvalescencie pre sedavú prácu a nočné bolesti.
Regulácia práceneschopnosti (PN) a elektronické PN (ePN)
O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.
Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.
Tieto zmeny sú nasledovné:
- PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
- Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
- nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
- nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
- neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.
Nemocenské - Výpočet a podmienky poberania
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
| Kategória | Dni 1-3 | Dni 4-14 (do 2025) | Dni 4-14 (od 2026) | Od 15. dňa (do 2025) | Od 15. dňa (od 2026) |
|---|---|---|---|---|---|
| Zamestnanec | 25 % VZ (zamestnávateľ) | 55 % VZ (zamestnávateľ) | 55 % VZ (zamestnávateľ) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) |
| SZČO | 25 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) |
| Dobrovoľne nemocensky poistená osoba | 25 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) |
| Osoba v ochrannej lehote | 25 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) | 55 % VZ (Sociálna poisťovňa) |
VZ = vymeriavací základ
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Liečebný režim a kontrola počas PN
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa na svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.
PN a invalidita - Kedy požiadať o invalidný dôchodok?
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.
Dôležitosť správnej diagnostiky a liečby bolesti chrbta
V súvislosti s bolesťami chrbta je kľúčová správna a včasná diagnostika, no zároveň je dôležité vyvarovať sa nadmernému využívaniu zobrazovacích metód. Pokiaľ sa medzi symptómami pacienta neobjavia tzv. red flags, odporúčajú s ďalšími vyšetreniami počkať.
Medzi red flags, teda červené vlajky, patria: závažné alebo progresívne neurologické problémy, horúčka, inkontinencia, strata hmotnosti, náhla bolesť chrbta s citlivosťou v chrbtici, úraz alebo iné už diagnostikované vážne ochorenie - napr. rakovina. S výnimkou týchto prípadov sa v zahraničných guidelineoch v diagnostike novovzniknutej bolesti chrbta neodporúča využívať zobrazovacie vyšetrenia v prvých týždňoch liečby.
Nadužívanie zobrazovacích metód prispieva nielen k plytvaniu finančných prostriedkov v zdravotnom systéme, ale aj zvyšuje riziko poškodenia zdravia pacientov spôsobených neadekvátnou liečbou. V prípade RTG, CT a nukleárnej medicíny majú pacienti v dôsledku kumulatívneho ionizačného žiarenia zvýšené riziko vzniku nádorového ochorenia.
Ďalším rizikovým faktorom je nadmerná diagnostika, ktorá vedie k zhoršeniu zdravotného stavu a celkovej kvality života pacientov z dôvodu nesprávneho určenia príčiny vzniku bolesti. Štúdie ukázali, že abnormálne zmeny na chrbtici sú pozorované aj na snímkach u ľudí bez bolesti chrbta. Zobrazovacie vyšetrenia pri bolesti chrbta sa preto spájajú s fenoménom „onálepkovania“ (z anglického labeling phenomenon), ktorý opisuje jav, kedy sa pacienti cítia horšie potom, ako sú informovaní o možnej príčine ich diagnózy.
Náklady na liečbu bolestí chrbta (diagnózy M50-M54 - Iné dorzopatie) boli len v minulom roku u poistencov Dôvery takmer 50 miliónov eur! Títo pacienti majú až 11-percentný podiel na vyšetreniach v ambulanciách všeobecných lekárov, čo znamená, že sú popri hypertenzii a infekciách horných dýchacích ciest jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich diagnóz. Celkovo ich v rokoch 2022 a 2023 bolo 258 349 a 54 461 z nich, teda okolo 21 percent, malo následne ďalšiu zdravotnú starostlivosť. Pätnásť percent novo-diagnostikovaných pacientov absolvovalo do dvoch týždňov RTG vyšetrenie a 4,8 percenta pacientov vyšetrenie u neurológa.
Rôzni lekári - rôzne postupy. Sú ambulancie, ktoré posielajú na ďalšie vyšetrenia viac ako 40 % pacientov, u iných je to len menej ako 10 %. Z uvedených čísel by sa dalo predpokladať, že časť pacientov putuje viacerými ambulanciami zbytočne. Zle adresovaným manažmentom ich zdravotnej starostlivosti môžeme prichádzať o kapacity a financie, ktoré by sme vedeli využiť lepšie - napr. na rýchlejšiu pomoc tým, ktorí pomoc pri bolestiach chrbta skutočne potrebujú. Aby sme všeobecných lekárov motivovali znižovať podiel zbytočných vyšetrení, ponúkli sme im možnosť vybrať si hodnotiaci parameter Starostlivosť o pacienta s bolesťou chrbta ako jeden z hodnotiacich parametrov, na základe ktorých sa určuje výška dodatkovej kapitácie, teda časti odmeny za poskytovanú zdravotnú starostlivosť.
Prevencia a rehabilitácia - SM systém
Vianoce a Nový rok sú obdobím, kedy je veľmi ľahké privodiť si bolesti chrbta. Nedostatok pohybu, tradičné pochúťky či atraktívny televízny program, to všetko môže zlákať k dlhému a nesprávnemu sedeniu či vylihovaniu na gauči. Jednou z efektívnych metód prevencie a rehabilitácie je tzv. SM systém (Stabilizácia + Mobilizácia chrbtice), známy aj ako špirálna stabilizácia chrbtice.
Aktivácia šikmých brušných svalov a hlbokého stabilizačného systému človeka zásadne ovplyvňuje držanie tela. Vo výsledku aj sami pocítite a uvidíte natiahnutie chrbtice smerom hore. Tak dôjde k uvoľneniu tlaku na medzistavcové platničky. Predovšetkým SM systém zásadne prospieva Vášmu organizmu. Preto ho odporúčame cvičiť dlhodobo na dennej báze cca 15 až 20 minút.
Najlepšie výsledky dosahujú ľudia, ktorí cvičenie zaradili do svojho denného režimu rovnako samozrejme ako napríklad rannú hygienu. Naši najmladší frekventanti mali 10 rokov a najstarší 80 rokov. Ak s cvičením touto metódou začnete, potom pri cvičení zotrvajte minimálne do chvíle, než sa Vaše problémy zlepšia. Návšteva jednej lekcie nič nevyrieši, preto doporučujeme absolvovať pravidelne a dlhodobo.
