Október je mesiacom úcty k starším. Starnutie populácie je charakteristickou črtou doby, v ktorej žijeme. Priemerná dĺžka ľudského života a populácie starších ľudí nad 60 rokov sa zvyšuje. Prehlbujúci sa proces demografického starnutia v krajinách Európskej únie je realita, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje prijímanie celého radu politických a sociálnych opatrení v snahe pozitívne ovplyvniť vývoj na národných úrovniach. Fenomén populačného starnutia je demografickým javom, jeho dôsledky však ovplyvňujú všetky sféry spoločnosti.
Tento negatívny trend starnutia populácie je viditeľný aj na Slovensku (Štatistický úrad SR, 2023). Slovenská populácia za 20 rokov výrazne zostarla. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2001 tvorili obyvatelia v poproduktívnom veku (65+) na Slovensku 11,4 percenta. V roku 2011 sa počet zvýšil na 12,7 percenta a v roku 2021 presiahli seniori nad 65 rokov v slovenskej populácii 17 percent. Index starnutia, ktorý definujeme ako počet osôb v poproduktívnom veku k osobám v predproduktívnom veku, sa exponenciálne zvyšoval pri každom sčítaní.
Tieto demografické prognózy boli jednými z významných impulzov pre spracovanie Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030. Náklady na hospitalizáciu a sociálnu starostlivosť, ako aj fyzické bariéry, osamelosť a izolácia patria medzi výzvy, ktorým dnes čelia starší ľudia (Marcelino et al., 2018). Mnohé výskumy ukazujú, že pravidelná fyzická aktivita je dôležitá pre dobré zdravie a zabraňuje vzniku rôznych chorôb. Je čas zmeniť postoj k tejto skupine ľudí, pretože počet seniorov narastá a spoločnosť akoby nechcela o tejto skutočnosti vedieť. Je našou povinnosťou ako kultúrnej krajiny postarať sa o seniorov, a to nielen po stránke zdravotnej, ale i po stránke duchovnej.
Kultúrne vyžitie pre seniorov
Cieľom projektu je poskytnutie kultúrneho vyžitia najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, ku ktorým patria seniori v domovoch dôchodcov a v domovoch sociálnych služieb. Rada Európy zdôrazňuje význam a napĺňanie kultúrnych práv pri upevňovaní procesu sociálnej súdržnosti a slobody jednotlivca osobnostne sa rozvíjať počas celého života, možnosť každého aktívne sa zúčastňovať života spoločnosti ako jej úplný člen. V projekte Koncerty v domovoch dôchodcov a v domovoch sociálnych službách je našim zámerom priniesť kultúru obyvateľom, ktorí už nemajú reálnu možnosť opustiť dané zariadenia z dôvodu vysokého veku či choroby. Program sa uskutočňuje priamo v domovoch dôchodcov, zariadeniach pre seniorov a v domovoch sociálnych službách. Táto naša snaha vychádza nielen z úcty k starším občanom, ale aj z našej povinnosti obohatiť a spríjemniť jednotvárny život klientom umiestnených v spomínaných zariadeniach. Podmienky v domovoch dôchodcov sú rôzne a vždy treba programy, ktoré tam uskutočňujeme prispôsobovať ich konkrétnym podmienkam a tiež záujmu zo strany klientov, ktorých zdravotný, či už fyzický alebo psychický stav je rôznorodý. Výsledkom tohto snaženia je zmysluplná zmena v živote obyvateľov domovov dôchodcov, zachovanie kontinuity spoločenského života a v neposlednom rade kvalitný umelecký zážitok.
Príklady realizovaných aktivít v zariadeniach pre seniorov
Osamelosť je veľkým problémom seniorov, pritom starnutie môže vyzerať aj inak, aktívne. V rámci kultúrnych aktivít sa organizujú rôzne podujatia. Tento spôsob koncertovania sa stretol s pozitívnymi reakciami obyvateľov domovov. Od októbra 2022 do konca decembra 2022 sa podarilo zrealizovať 18 koncertov, pričom záujem bol hlavne z menších miest, kde nemajú skoro žiadnu kultúru a dopyt po koncerte je veľký.
V zariadeniach sa celoročne organizujú rôzne aktivity, ktoré obohacujú život seniorov. Medzi ne patria:
- Január: Pripomenutie príchodu Troch kráľov divadelným predstavením, burza zimného ošatenia, vedomostná súťaž, spomienkové posedenia v Remini klube, Kaviareň Slávia.
- Február: Oslava Dňa Svätého Valentína s pripomenutím jeho príbehu a vlastnoručne vyrobenými srdiečkami.
- Marec: Týždenné stretnutia spevokolu zariadenia.
- Apríl: Pripomenutie Svetového dňa zdravia, prezentácia veľkonočných výrobkov (korbáče, košíky, vence, zdobenie vajíčok), práce v skleníku a spoločná úprava okolia.
- Máj: Tradičné stavanie mája s vystúpením a programom, vychádzky do mesta, hudobný zážitok s Klubom ZŤP.
- Jún: Prípravy projektu „Interreg“, Deň pohody pre seniorov v rámci cezhraničnej spolupráce so Sokolnicami (športové hry, tvorivé dielne, vystúpenie detí z MŠ), tvorivé dielne, starostlivosť o skleník a beseda s pani riaditeľkou.
- Júl: Putovanie po stopách viery a mariánskych pútnických miest (Svätý Hostýn, Svätý Kopeček, Český Krumlov), online workshop o využití aktivizačných techník v DSS, spoločná úprava okolia.
- August: Čepeňské hody, príprava a oslava 50. výročia zariadenia, letné aktivity v špecializovanom zariadení, Teambuilding pre zamestnancov na tému práce s imobilným klientom.
- September: Výlet na Moravu na oslavu 80. výročia Domova pro seniory Sokolnice, Zumba v zariadení s účasťou detí a zamestnancov, prípravy na seredský desaťboj.
- Október: Seredský desaťboj (športové hry so susednými zariadeniami), návšteva detí zo ZŠ J.A. Komenského, online workshop na tému „Tréning pamäte a rozvoj kognitívnych funkcií“, ranné cvičenie, návšteva pána primátora, pracovná porada a školenia zamestnancov, návštevy detí z MŠ Murgašova a ZŠ Fándlyho pri príležitosti mesiaca úcty k starším, kultúrno-spoločenské podujatie „Ďakujeme Vám“, návšteva OA Sereď, rozvíjanie tvorivosti s detičkami z CDR.
- November: Online workshop v rámci projektu Interreg, Sviatok všetkých svätých, návšteva detí z Cirkevnej ZŠ sv. Cyrila a Metoda, Teambuilding v Českej republike, návšteva folkloristov zo ZŠ Fándlyho.
- December: Vianočná výzdoba, Mikulášske návštevy a párty, vianočný klavírny koncert, vystúpenie detí zo ZŠ Juraja Fándlyho, pečenie medovníkov s deťmi z MŠ Murgašova, prednáška „Nestaňte sa obeťou zlodejov a podvodníkov“, vianočné trhy, vianočný večierok zamestnancov, vianočné premietanie filmov, pravidelné ranné cvičenia, spoločný vianočný obed.
Filmové projekcie a virtuálna realita pre seniorov
V novembri a decembri sa v zariadeniach pre seniorov začal filmový maratón. Ako príklady uvedené filmy boli „Anděl na horách“, „Pásla kone na betóne, 1. časť“, „Pásla kone na betóne, 2. časť“ a vianočný film „Tři oříšky pro Popelku“. Klienti si piatkové kiná mimoriadne užívajú.
Okrem tradičných filmových projekcií má v živote seniorov svoje opodstatnenie aj virtuálna realita (VR). Hoci seniori tvoria značnú časť našej populácie, často sú pri nových technológiách prehliadaní. Nie vždy môžu byť ochotní akceptovať nové technológie v strachu, že ich nebudú vedieť používať. Ako tvrdí Migita D’cruz, Debanjan Banerjee (2020), starší občania často predstavujú citlivú skupinu ohrozenú sociálnou a digitálnou marginalizáciou. Napriek funkčnej strate aktivity majú seniori stále schopnosti získavať a znovu sa učiť výkonnostné zručnosti (Skjæret et al., 2016).
Potenciál virtuálnej reality pre seniorov
Technológia sa môže použiť na podporu ich lepšieho výkonu. Jeng, Pai a Yeh (2017) navrhli, že na povzbudenie starších ľudí k používaniu technológií by sa mali prelomiť psychologické bariéry. Vzdelávanie a poskytovanie praktických skúseností a pomoci zvyšuje ich ochotu zažívať nové veci. Virtuálnu realitu (VR) možno opísať ako pohlcujúci a interaktívny digitálny zážitok, ktorého cieľom je simulovať fyzické alebo fiktívne kontexty v rôznych kontextoch, ako je mentálna a fyzická terapia (Sherman, Graig, 2018). Okrem toho môže VR zahŕňať tri faktory: virtuálny priestor, prítomnosť a zábavu.
Podľa McLuhanovej (1994) možno virtuálny priestor definovať ako virtuálne prostredie, v ktorom sa dejú skutočné zážitky. Takáto predstava sa v súčasnosti často vykresľuje ako forma interakcie človek-počítač, v ktorej používatelia majú integrovateľné skúsenosti s pomocou 3D grafiky, čo možno pozorovať v koncepte prítomnosti v umelých počítačovo generovaných prostrediach. Po druhé, prítomnosť je to, čo umožňuje ľuďom vnímať svet okolo nich, a keď je sprostredkovaná technológiou, používatelia môžu rozpoznať nesprostredkované (t.j. prítomnosť) a sprostredkované (t.j. teleprítomnosť) prostredie. Inými slovami povedané, vnímanie virtuálneho priestoru, ako keby tam bol. Po tretie, zážitky VR sú zvyčajne spojené so stupňom zábavy, ktorý je v súlade s ľudskými faktormi, pretože môže vyvolať fyziologické (napr. senzomotorické) a psychologické (napr. motivačné a emocionálne) reakcie.
Virtuálna realita môže mať pozitívny vplyv na sociálny a emocionálny aspekt života seniorov. Seniori, ktorí pravidelne komunikujú s VR v porovnaní s tými, ktorí sledujú iba televíziu (ale obsah je rovnaký: cestovanie, relax, obľúbené miesta), sa zdravotne cítia lepšie, pozitívne emócie prevládajú nad negatívnymi emóciami a depresiou a necítia sa tak izolovaní. Lepšie zvládajú konflikty, prípadne sa im vyhýbajú a cítia sa uvoľnenejšie ako seniori, ktorí sledujú iba televíziu.
Výzvy a odporúčania pri zavádzaní VR
Pri vzdelávaní seniorov v oblasti získavania zručností v používaní digitálnych médií je však potrebné zohľadniť mnohé faktory súvisiace so starnutím. Okrem zdravotných problémov fyzického charakteru (zhoršenie zraku alebo jemnej motoriky, ochorenia pohybového aparátu a pod.) treba počítať s narušením kognitívnych funkcií vrátane vnímania a spracovania informácie, pozornosti, riešenia problémov, reči a pamäti. Tá posledná - pamäť - predstavuje dôležitý faktor v procese učenia, ale aj v bežnom živote. Starší človek potrebuje viac memorovania, aby si zapamätal nové informácie. Stupeň učenlivosti zároveň súvisí aj s neuroplasticitou mozgu - schopnosťou neurónov meniť svoje vlastnosti podľa vonkajších vplyvov. To znamená, že ak sa napríklad naučíme používať tablet, v mozgu sa objavia nové nervové spojenia, iné zostanú oslabené. V konečnom dôsledku sa seniori môžu naučiť používať akúkoľvek technológiu, ale zaberie im to viac času v závislosti od toho, aký plastický je ich mozog. Preto je dôležité, aby sa počas získavania týchto digitálnych zručností k seniorom pristupovalo vhodne.
Prvým dôležitým nástrojom je prístup pedagógov či lektorov. Mali by byť trpezliví, keďže seniori sú v novom prostredí digitálnych technológií, ktorým nerozumejú a nie sú oboznámení, a tak sa môžu pýtať veľa otázok opakovane. Seniori môžu častejšie zabúdať, preto je dôležité jednotlivé úkony opakovane vysvetľovať. Je tiež veľmi dôležité nechať seniorov pracovať samostatne a neriešiť za nich problémy, ktoré sa im v digitálnom svete vyskytli, a ak áno, tak ich náležitým vysvetlením a objasnením. Seniori musia najskôr prekonať strach z technológií alebo negatívny postoj k účinkom týchto technológií. Ak sa im tieto predsudky či obavy podarí prekonať, môžu z technológií profitovať.
Ako príklad môžeme uviesť projekt realizovaný na Tokijskej univerzite, kde pomáhajú seniorom prekonávať fyzické nedostatky s využitím virtuálnej reality. Vďaka 360-stupňovým videám môžu seniori navštíviť miesta, ktoré by navštívili radi, alebo majú s nimi spojené spomienky. Zážitky vo virtuálnej realite podporujú sociálnu interakciu a kvalitu života, vrátane duševného zdravia a schopnosti zvládať úzkosť na dennej báze. Taktiež je potrebné navrhnúť aplikácie VR s jednoduchým užívateľským rozhraním, aby boli pre seniorov jednoduchšie. Seniorom je potrebné predstaviť aj také aplikácie či hry, ktoré nespôsobujú výrazný pocit nevoľnosti, ako je to bežné pri používaní VR. Seniori by mali byť tiež upozornení na možné vedľajšie účinky. Keď sú seniori v kontakte s VR, vnímajú túto skúsenosť pozitívne ako dobrú skúsenosť, keď môžu vidieť pozitívne aspekty nových technológií. VR pôsobí na seniorov motivačne v rámci ich každodenných aktivít a za účelom ich duševného relaxu. Medzi najdôležitejšie faktory motivácie seniorov k používaniu VR patria: užitočnosť, jednoduché používanie a úroveň skúseností.
Výskum záujmu seniorov o virtuálnu realitu v Košiciach
Cieľom príspevku bolo skúmať záujem seniorov vstúpiť do digitálneho priestoru VR a spoznať jeho možnosti. V teoretickej časti príspevku sme použili štandardné vedecké metódy, predovšetkým analýzu, syntézu, indukciu, dedukciu, komparáciu, konkretizáciu a zovšeobecnenie. Na dosiahnutie stanoveného cieľa sme v empirickej časti štúdie aplikovali metódu cieleného rozhovoru v skúmaných objektoch výskumu v Košiciach, kde sme využili nástroj Oculus Quest 2 (VR), ktorý nám požičalo FunFlow centrum VR v Košiciach. Objekt výskumu: Občianske združenie kresťanských seniorov pri Mestskej časti Košice Západ vzniklo v roku 1995 a má aktuálne 180 členov. Cielený rozhovor so zástupcami skúmaných zariadení ako aj s jednotlivými seniori prebiehal osobne dňa 27.10.2023 a 30.10.2023. Seniori boli v zariadeniach vybraní náhodne bez bližšej klasifikácie podľa pohlavia, veku či vzdelania. V poslednej fáze si seniori vyskúšali používanie zariadenia. Naším cieľom bolo konfrontovať ich nápady a názory pred a po jeho použití.
Zistenia z výskumu
Na základe otázok v prvej fáze nášho výskumu, ktoré boli zamerané na postoje seniorov k novým technológiám, môžeme povedať, že medzi seniormi vo všeobecnosti prevláda negatívny postoj. Zariadenie Oculus Quest 2 sme spolu s ovládacími prvkami ukázali seniorom a 3/4 z nich ho rozpoznalo ako 3D zariadenie, či okuliare budúcnosti. Jeden respondent to nazval „digitalizácia“, ostatní súhlasili, že je to „nejaký druh priestoru, v ktorom sa zdá, že žije skutočný život“. Dvaja respondenti toto zariadenie poznali od svojich vnúčat, s ktorými navštevujú zariadenia s VR, no sama to vyskúšala len jedna z nich, no svoju skúsenosť opísala negatívne: „Tak sa mi točila hlava, že to už nikdy nechcem zažiť.“ Osobnú skúsenosť s VR mal ešte jeden respondent, ktorému sa zariadenie zoznámilo na prehliadke v múzeu a možnosť rozšírenia vedomostí takouto formou sa mu veľmi páčila. Dvaja účastníci výskumu mali možnosť vyskúšať si VR, ale neurobili to, pretože „na nich táto technológia nezapôsobila a ani nikdy nebude“. Hovoria, že voči tejto technológii majú zavedené a zakorenené predsudky.
Na otázku, čo sa dá so zariadením robiť, odpovedali respondenti rôzne. Jeden účastník hneď reagoval: „Používajú to na hry (deti, vnúčatá), strieľanie, čo neznášam a môžete tam ovládať postavy, je to virtuálny svet, kde sa ocitnete a môžete ho režírovať ako režisér.“ Ďalší účastník dodal, že okrem hier sa dá VR využiť aj na vzdelávanie, na prezeranie bytov, jaskýň (2 ženy si to samy vyskúšali na výlete do Vysokých Tatier). Dôvody, prečo seniori doteraz VR nevyužívali, boli najmä v tom, že polovica z nich sa s ňou ešte nestretla a nemali možnosť si ju vyskúšať. Viacerí z nich uviedli, že dôvodom je to, že oni sami to nechcú a VR v živote nepotrebujú.
Finančné prekážky
Na otázku, či majú finančné prostriedky na to, aby si mohli takéto zariadenie zaobstarať, odpovedali zhodne obaja štatutári, že nie. Predsedníčka občianskeho združenia Jeseň života Havierová dokonca hovorí, že v minulom roku bol výsledok ich hospodárenia negatívny a činil - 3 940 Euro. Aktuálne žiadajú o poskytnutie dotácie od mesta Košice vo výške 18 000 euro na rekondičné pobyty v Bardejovských kúpeľoch a v Liptovskom Jáne; úhrady za pobyt, cestovné dodala. Občianske združenie kresťanských seniorov žiada aktuálne dotáciu od mesta vo výške 5 235 euro na podporu kultúrno-spoločenských, liečebných a výchovno-vzdelávacích aktivít a podujatí zameraných na seniorov.
Skúsenosti s VR a zmena postojov
Po tom, čo seniori zobrali do rúk zariadenie virtuálnej reality, sa ich názory oproti predchádzajúcej fáze nezmenili. Pre účastníkov výskumu sme vybrali rôzne VR hry, ktoré sme im dali vyskúšať. Pri prvom z nich sme nadviazali na virtuálnu prehliadku záberov v galérii vo virtuálnom svete. Účastníci boli od začiatku ohromení. Priestor galérie sa im páčil. Okrem obrazov ich zaujal aj starý nábytok a dobové exponáty, ktorých sa chceli dotknúť. Prekvapilo ich, že majú aj virtuálne ruky a nohy, ktorými chceli chodiť a dotýkať sa predmetov. Druhou aktivitou vo svete VR, ktorú sme pre nich vybrali, bolo prezeranie hôr s možnosťou zahrať si aport so psom tak, že mu hráč hodí palicu, ktorú mu pes ešte prinesie. Táto aktivita bola zaujímavá najmä pre seniorky, ktoré milovali šport, tie, ktoré milujú prírodu a možno im ich momentálny zdravotný stav nedovoľuje dostať sa na miesta, akými sú horské štíty. Účastníci si užívali výhľad; boli dokonca dojatí krásou a autentickosťou zážitku. Niektoré sa viac zaujímali o hru so psom, no seniorky mali zjavne problémy s ovládaním zariadenia.
Technologické možnosti virtuálnej reality však umožňujú vytvárať aj taký obsah, ktorý bude reagovať na konkrétne požiadavky a potreby jej používateľov. Anna Menkynová, riaditeľka ZpS v Trnave, kde tento nástroj vďaka Nadácii Slovenskej sporiteľne môžu používať, upresňuje, na čo by sa mala zamerať virtuálna realita zariadenia v budúcnosti: „Radi by sme našich klientov virtuálne preniesli napríklad aj na rodinnú oslavu, na ktorú by sa, za normálnych okolností nemali ako dostať, z dôvodu imobility alebo veľkej vzdialenosti.“
Hoci populácia seniorov na Slovensku čelí mnohým výzvam, či už ide o zdravotné, sociálne alebo finančné problémy, kontakt s novými digitálnymi technológiami považujeme za vhodný spôsob riešenia niektorých problémov, zostať v kontakte s mladšou generáciou, ale aj rovesníkmi, alebo sa venovať novým voľnočasovým aktivitám. Svojou pohlcujúcou a do istej miery aj zábavnou povahou môže VR pomôcť seniorom prekonať nástrahy staroby, odviesť ich od bežných problémov a z pasívnych televíznych divákov sa môžu stať aktívnymi používateľmi VR.
tags: #filmoviedky #dusicky #seniorov