V posledných rokoch sa v slovenských a českých domácnostiach čoraz viac stretávame s Filipínkami, ktoré pracujú ako opatrovateľky a pomocníčky v domácnosti. Tento trend, inšpirovaný zahraničím, prináša so sebou rôzne skúsenosti, výzvy a otázky týkajúce sa etiky, pracovných podmienok a integrácie cudzincov na trhu práce. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na túto tému, pričom zohľadňuje skúsenosti zamestnávateľov, pracovníčok, agentúr a odborníkov.
Rastúci dopyt po opatrovateľkách na Slovensku
Predstavte si bežný deň v domove sociálnych služieb. Opatrovateľky majú od rána plné ruky práce s klientmi. Nejedná sa o jednoduchú prácu. Mnohí klienti trpia vážnymi ochoreniami ako Alzheimer či Parkinson, schizofréniou, ťažkými depresiami, vážnymi formami mentálneho postihnutia alebo ich kombináciami. Klienti potrebujú celodennú opateru a dohľad. Toto nie je ojedinelý prípad, ale realita mnohých zariadení na Slovensku.
Slovensko sa v posledných rokoch ocitá v kritickej situácii, kde nám hrozí personálny kolaps alebo nedostatok opatrovateľov ohrozuje fungovanie DSS. Tento problém nie je krátkodobý - odborníci upozorňujú, že vzhľadom na starnutie populácie bude dopyt po opatrovateľoch v nasledujúcich desaťročiach ešte rásť. Podľa Štatistického úradu SR bude do roku 2050 každý tretí Slovák senior. Starnutie populácie je rýchlejšie, než stíhame budovať kapacity a získavať personál.
Prečo Filipínky? Vzdelanie a pracovné skúsenosti
Filipíny sú vo svete známe ako „veľmoc v opatrovateľstve“. Pre porovnanie so Slovenskom, podľa zákona je pre prácu opatrovateľky potrebný akreditovaný opatrovateľský kurz v počte 220 hodín. Vo Filipínach ide o kurz TESDA Caregiving NC II, kde je odporúčaný rozsah 786 hodín. To znamená, že filipínske opatrovateľky prinášajú na Slovensko vzdelanie a prax. Mnohé majú ukončené certifikované programy a skúsenosti s prácou opatrovateľky. Prinášajú schopnosť rýchlo sa učiť a adaptovať.
Filipínky si získali popularitu ako domáce pomocnice pre ich skromnosť, pracovitosť a úslužnosť. Často sú vnímané ako diskrétne, lojálne a pokorné, čo sú vlastnosti, ktoré zamestnávatelia hľadajú. Agentúry zdôrazňujú, že Filipínky sú na túto prácu zvyknuté už celé generácie a ich kresťanské vierovyznanie a skúsenosti z koloniálnej minulosti ich predurčujú na túto rolu. Filipíny sú súostrovie, ktoré sa nachádza medzi Austráliou a Čínou. Viac ako tristo rokov boli Filipíny španielskou kolóniou, preto sú ich obyvatelia vo väčšine kresťania.
Agentúry a ich rola
Agentúry zohrávajú kľúčovú úlohu v sprostredkovaní Filipínok do domácností. Tvrdia, že sa snažia vyberať len tie najlepšie kandidátky prostredníctvom prísnych výberových konaní. Agentúry nadväzujú kontakty s agentúrami na Filipínach, ktoré im pomáhajú vybrať vhodné ženy. Keďže na Slovensku nemajú žiadne sociálne väzby, sú v prípade potreby neustále k dispozícii.
Martina Medňanská z UltraCare.sk tvrdí, že o tieto služby je na Slovensku veľký záujem. Podľa nej sú Filipínky žiadané po celom svete a sú nám podobné aj čo sa týka vierovyznania. Odhaduje sa, že desať miliónov Filipíncov pracuje a žije mimo krajiny - asi 4 milióny z nich žijú v USA, 2 milióny v arabských krajinách, pol milióna v Kanade, veľa z nich pracuje aj v Ázii. Pre miestnu ekonomiku sú ľudia v zahraničí veľkým prínosom - v roku 2015 domov poslali asi 25 miliárd dolárov (21 miliárd eur).
Výzvy a etické otázky
Samozrejme, ani toto riešenie neexistuje bez určitých výziev. Ide hlavne o jazykovú bariéru, pretože väčšina starších ľudí na Slovensku neovláda angličtinu, ktorá je vo Filipínach oficiálnym jazykom. Jazykovú bariéru by bolo možné odstrániť intenzívnym jazykovým kurzom, ktorý by bol prakticky zameraný na komunikáciu s klientmi.
Dehumanizujúci jazyk v reklame
Ponúkanie Filipínok ako gazdiniek do domácnosti vyvoláva aj etické otázky a kritiku. Niektorí kritici tvrdia, že jazyk, akým sú služby popísané v inzerátoch, je problematický a dehumanizujúci, akoby boli na predaj ľudské bytosti, nie služby. Organizátorka Sexistického kixu Diana Gregorová tvrdí, že firma používa dehumanizujúci jazyk, ktorý vyznieva, akoby boli na predaj ľudské bytosti, nie služby.
Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva upozorňuje, že jazyk, akým je služba v inzeráte popísaná, je problematický. Rada pre reklamu už na reklamu prijala jednu sťažnosť, podľa ktorej tvrdenia v reklame vyznievajú, akoby na predaj boli samotné ženy. Agentúra, ktorá ponúka „Filipínky do domácnosti“, tvrdí, že sa snažili nájsť ľudí aj na Slovensku. Pred pár mesiacmi uverejnili niekoľko inzerátov. Ozvalo sa päť záujemkýň, ktoré však nevedeli povedať ani slovo po anglicky.
Pracovné podmienky a riziko vykorisťovania
Pracovné podmienky Filipínok v domácnostiach sú často neštandardné a môžu viesť k vykorisťovaniu. Keďže žijú a pracujú priamo v rodinách, kontrola ich pracovného času a podmienok je veľmi ťažká. V Česku sa zistilo, že asi polovica žien nemá pracovnú zmluvu a tretina z nich sa sťažovala, že nemá stanovený pracovný čas a pracuje toľko, koľko treba.
Števulová hovorí, že v zahraničí už majú dlhoročné skúsenosti s vykorisťovaním domácich pracovníčok. Ak by mal zamestnávateľ v rukách ich povolenie na pobyt, mzdu a úmyselne by im bránil vybudovať si sociálne väzby, aby neustále pracovali, dalo by sa podľa Števulovej hovoriť o nútenej práci alebo aj obchodovaní s ľuďmi. Cudzinky sú navyše veľmi zraniteľné, lebo po získaní pracovného povolenia sú prakticky závislé od zamestnávateľa - ak by ich prepustil, hrozila by im deportácia.
Legislatíva a zamestnávanie cudzincov
Zamestnávanie ľudí z tretích krajín, ako sú Filipíny, podlieha prísnym pravidlám. Zamestnávateľ musí doložiť dôkaz, že na Slovensku nezohnal podobne kvalifikovaného človeka za porovnateľnú mzdu. Zdenka Švábeková, ktorá má upratovaciu firmu Aner Haus, hovorí, že zohnať pomocníčku do domácnosti v Bratislave na plný úväzok a za minimálnu mzdu je nemožné. Upozorňuje, že veľa upratovacích služieb sa na Slovensku vykonáva načierno.
Ministerstvo práce zatiaľ neeviduje žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie pre uvedené pozície. Ministerstvo práce zdôrazňuje, že náš Zákonník práce neupravuje domácu prácu, ktorá zahŕňa pozície správcu domu, záhradníka, vodiča, opatrovateľky alebo kuchárky, ktorí pracujú priamo v domácnosti fyzickej osoby.
Skúsenosti zo Slovenska a Česka
Martina Medňanská sedem rokov pracovala v Spojených štátoch a tam je služba žien pracujúcich v domácnosti bežná. V Česku ponúka cudzinky na domáce práce niekoľko firiem a je to tam už móda. Medňanská sa inšpirovala týmito skúsenosťami a chce priniesť túto službu aj na Slovensko. V Česku má s podobnými agentúrami skúsenosti aj riaditeľka Združenia pre integráciu a migráciu Magda Faltová. Ich fiktívna kampaň Cizinky na úklid pohoršila množstvo ľudí, pretože ponúkali cudzinky, ktoré budú k dispozícii nonstop, „bez zbytočných papierovačiek“ - teda bez zmluvy, alebo ich opisovali ako tovar. Práve tak často vyzerá práca cudziniek v Česku.
Z ich výskumu vyplynulo, že asi polovica žien nemá pracovnú zmluvu, tretina z nich sa sťažovala, že nemá stanovený pracovný čas a pracuje toľko, koľko treba. V domácnostiach v Česku najčastejšie pracujú cudzinky z Ukrajiny, po nich nasledujú Filipínky a Slovenky. Filipínky v Česku najčastejšie žijú aj pracujú priamo v rodinách. Takýto spôsob práce patrí k najrizikovejším, pretože sa veľmi ťažko kontroluje.
Osobné príbehy a verejná mienka
Príkladom môže byť aj skúsenosť Agáty Hanychovej, ktorá si zaobstarala filipínsku opatrovateľku pre deti. Hanychová očakávala, že Filipínka jej pomôže s domácnosťou, keďže sa nemôže veľmi spoliehať na pomoc partnera Jaromíra Soukupa. Hanychová sa pochválila, že Filipínka hovorí len anglicky, takže sa ju deti rozhodne precvičia. Avšak, spolupráca nakoniec skončila, údajne kvôli neporozumeniu s deťmi a jazykovej bariére.
O takúto službu podľa agentúry UltraCare prejavuje na Slovensku záujem pomerne veľa dobre situovaných našincov. Dokonca niekdajšia televízna moderátorka a dnes egokoučka Andrea Vadkerti uviedla, že už mala osem filipínskych chyžných, pričom všetky robili jej deťom aj opatrovateľky. Podľa jej názoru je totiž obrovský rozdiel, ak pani v domácnosti s rodinou býva. Obrovským bonusom je prirodzené učenie sa cudzieho jazyka. Obrovskou výhodou je aj diskrétnosť, a to preto, že panie v domácnosti zo zahraničia slovenčinu neovládajú. „Tým si nenarušíte intímnosť svojej rodiny, ale zároveň máte pri sebe niekoho, s kým sa môžete dohodnúť.
V prieskume z roku 2019 v Českej republike sa zistilo, že naše západné susedky sa obávajú pozvať si do domácnosti výpomoc, lebo by tým utrpelo ich ego, lepšie povedané, v očiach širokej verejnosti by boli vnímané ako neschopné. Každá štvrtá žena (23 percent opýtaných) sa už stretla so situáciou, keď bola vystavená výčitkám a istému druhu poníženia práve preto, že sa „dostatočne nestará“ o domácnosť a svoju rodinu. Nemuselo ísť o priame výčitky či narážky od príbuzných, ale napríklad aj od kamarátok alebo známych. Ťažko povedať, či by prieskum na Slovensku dopadol rovnako, ale je skvelé, že mnohé známe ženy sa neboja otvorene hovoriť o tom, ako ich domácnosť funguje a kto im s ňou pri ich každodennej pracovnej vyťaženosti pomáha.
Príklady známych osobností:
- Jasmine Alagič Vrbovská: Moderátorka si po narodení syna Sanela zabezpečila výpomoc, ktorá sa stará o domácnosť a v prípade potreby aj o syna.
- Nela Pocisková: Po návrate do práce po materskej dovolenke sa opäť spolieha na výpomoc pri deťoch, aby dokázala skĺbiť rodinný a pracovný život.
- Wanda Adamík Hrycová: Producentka využíva pestúnku, ktorá sa stará o varenie teplých večerí pre jej troch synov, keďže ona sama neznáša varenie a je pracovne vyťažená.
- Dara Rolins: Speváčka priznala, že má pani v domácnosti, ktorá sa stará o jej dom a dcéru, keďže ona veľa cestuje.
- Helena Vondráčková: Česká umelkyňa, ktorá nemá deti, ale spravuje tri domácnosti, využíva výpomoc na upratovanie domu.
- Ivana Gottová: Trend zahraničných paní v domácnosti započala Ivana Gottová, keď si pre Karla Gotta zaobstarala Filipínku, ktorá bola k dispozícii 24 hodín denne.
tags: #filipinku #ako #opatrovatelka