Kvalita života seniorov na Slovensku a v zariadeniach sociálnych služieb

Starnutie populácie je globálny demografický trend, ktorý prináša množstvo výziev, ale aj príležitostí. Kvalita života seniorov sa stáva čoraz dôležitejšou témou, pretože starší ľudia tvoria rastúcu časť populácie. Slovenská populácia starne a táto demografická zmena má významný vplyv na sociálne a ekonomické aspekty života v krajine. V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nielen cez fyzickú stránku, ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života.

Demografický trend starnutia populácie

Starnutie populácie je možné vo všeobecnosti definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Tento fenomén sledujeme prostredníctvom troch ukazovateľov: indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života.

V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti obvykle k mnohým výrazným zmenám. Ide o zmeny obsahu politických programov, zmeny v sociálnom systéme a tiež o zmenu vnímania zmyslu a potreby celoživotného vzdelávania. S rýchlym nárastom počtu starších obyvateľov v dôchodkovom veku sa automaticky spájajú vyššie náklady na služby v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Z ekonomického hľadiska vyvstáva potreba reštrukturalizácie a sústavného zvyšovania dôchodkového veku, ako aj dôchodkového zabezpečenia. Do popredia sa tak dostávajú otázky ekonomického, sociálneho, medicínskeho, psychologického a politického charakteru.

Štatistický úrad SR (ŠÚ SR) informoval, že "index starnutia, ktorý definujeme ako počet osôb v poproduktívnom veku k osobám v predproduktívnom veku, sa exponenciálne zvyšoval pri každom sčítaní. V roku 2001 bol index starnutia 60,2, v roku 2011 už 82,6 a v roku 2021 presiahol 107." To znamená, že počet osôb v poproduktívnom veku je vyšší ako počet osôb v predproduktívnom veku.

Najnižší index starnutia podľa SODB 2021 vykazuje Prešovský kraj (81,21), kde z celkového počtu obyvateľov kraja 808 931 žije 119 815 obyvateľov v poproduktívnom veku, teda 14,8 percenta. Naopak, najvyšší index starnutia je v Nitrianskom kraji (135,12), kde z celkového počtu obyvateľov kraja 677 900 je v poproduktívnom veku 126 278 obyvateľov, čo tvorí 18,6 percenta.

V porovnaní s inými európskymi krajinami patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21. storočia budeme tvoriť jednu z najstarších európskych populácií.

Viacrozmerný koncept kvality života seniorov

Kvalita života seniorov odráža okrem zdravia, psychického a emocionálneho prežívania, viaceré variabilné faktory. Ide napríklad o schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času, či o sociálne prostredie, resp. kvalitu sociálnych vzťahov.

Kvalita života je komplexný a multiaspektový fenomén, ktorý implikuje biologický, psychologický, ekonomický, estetický, sociálny, etický, filozofický a ďalšie rozmery. Určujúcim determinantom kvality života je zdravie. Termín kvalita života má dva významy: existencia podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre dobrý život a žitie dobrého života. Kvalita života je jeden z nosných pojmov sociálnej práce a sociálnej politiky, pod kvalitou života sa chápe súhrn objektívne i subjektívne posúditeľných stránok činností a vnemov človeka v jeho každodennom živote, v reálnom sociálnom priestore s konkrétnymi pravidlami vzájomného spolužitia, s reálnymi otázkami cieľa, zmyslu a údelu pozemského života. Ide o celkovú spokojnosť so životom a všeobecný pocit osobnej pohody, duševnej harmónie, životnej spokojnosti. Kvalita života je mnohorozmerná, má svoje aspekty biologické, filozofické, sociologické, psychologické, ekonomické i politické. Súvisí s integritou a vyspelosťou osobnosti, vzdelaním a inteligenciou, s otázkami zdravia, hodnotového systému jednotlivca a spoločnosti.

Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života

Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života seniorov zahŕňa všetky aspekty súvisiace so sociálnym prostredím, ďalej finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje. Táto dimenzia sa monitoruje pomocou takých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva.

Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním.

Sociálna staroba a jej aspekty

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a tiež ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa viaceré negatívne aspekty, pričom ide napríklad o sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu, generačnú intoleranciu, segregáciu, ale aj vyššiu chorobnosť, či atypický priebeh chorôb, pokles schopnosti signalizovať vlastné potreby, stratu orientácie v sociálnom dianí v dôsledku rýchleho napredovania technológií.

Indikátory kvality života podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)

Svetová zdravotnícka organizácia definuje šesť hlavných domén kvality života:

1. Fyzické zdravie: od neho závisí energia a únava, bolesť a diskomfort, spánok a rozvoj.
2. Psychologické zdravie: vyjadruje image, negatívne a pozitívne city, sebahodnotenie, spôsob myslenia, učenie, pozornosť (sústredenosť).
3. Úroveň nezávislosti: pohyb, denné aktivity, pracovná kapacita, závislosť na liekoch.
4. Sociálne vzťahy: osobné vzťahy, sociálna opora, sexuálna aktivita.
5. Prostredie: prístup k finančným zdrojom, sloboda, bezpečie, zdravé prostredie a sociálna starostlivosť, domov, prístup k informáciám, účasť na rekreácii, cestovanie, fyzické prostredie.
6. Spiritualita: osobná viera a presvedčenia, hodnotová orientácia.

Zo psychologického aspektu ide predovšetkým o subjektívnu pohodu jednotlivcov a spokojnosť s vlastným životom. Ide o široké spektrum tematiky spokojnosti so životom, pocitu životného šťastia, subjektívnej pohody, zmysluplnej sebestačnosti, emocionálnej rovnováhy, miery sebarealizácie a duševnej harmónie, o sociálne zázemie, zvládanie životných situácií. V intenciách formulovania spektra psychických aspektov kvality života je zaujímavým prístupom aj spôsobilosť vnímania, prijatia a akceptácie prítomnosti, prítomného okamihu ako hodnoty, ktorá oslobodzuje od neustáleho toku myšlienok vracajúcich sa do minulosti a pokúšajúcich sa poznať budúcnosť. Ide o prístup, ktorý vedie k vnútornej vyrovnanosti a vyváženosti.

Sociálne služby a zdravotná starostlivosť o seniorov na Slovensku

K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb. Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká.

Sociálne zariadenia pre seniorov sa boria s nedostatkom opatrovateliek na Slovensku, o túto prácu nemá už takmer nikto záujem. Pre nedostatok personálu hrozí niektorým zariadeniam aj zatvorenie. Komora opatrovateliek Slovenska (KOS) upozornila, že najmä počas leta nemajú opatrovateľky vyhovujúce pracovné podmienky, čo spôsobuje nezáujem a nedostatok opatrovateliek, ako aj horšiu kvalitu starostlivosti o seniorov. KOS už dlhodobo žiada vládu, aby zvýšila investície do sociálnych služieb, najmä na platy opatrovateliek, a započítala aj prax opatrovateliek zo zahraničia a z domácej starostlivosti. Na nepriaznivý stav opatrovateľov a opatrovateliek upozorňuje aj predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Anna Ghannamová, ktorá navrhuje, aby sa voľné pracovné miesta obsadili cudzincami z tretích krajín alebo sa prijali opatrenia na motiváciu mladých ľudí, a to zavedením nástupného motivačného bonusu.

Inštitucionálna starostlivosť je poskytovaná v zariadeniach sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov.

Dopady pandémie COVID-19 na psychické zdravie seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Pandémia COVID-19 a koronavírus SARS-CoV-2 spôsobili, že sa svet zastavil. Ochorenie má fatálne následky najmä pre ľudí nad 65 rokov. Okrem ekonomických dôsledkov a obrovského množstva ľudských životov má pandémia na svedomí aj škody na mentálnom zdraví ľudí, najmä tých najohrozenejších, ktorými sú v tejto situácii bezpochyby seniori. Závažnosť ich situácie umocňuje skutočnosť, že seniori sú aj bez prítomnosti pandémie skupinou, ktorá je spoločnosťou marginalizovaná a nie je jej venovaná dostatočná pozornosť.

Svetová zdravotnícka organizácia opísala mentálne zdravie ako stav blahobytu, v ktorom si jednotlivec môže uvedomiť svoj vlastný potenciál, zvládať bežné stresové situácie, ktoré prináša život, produktívne pracovať a prispievať do komunity, v ktorej žije. Keyes (2005) hovorí, že mentálne zdravie je definované ako prítomnosť emocionálnej pohody v kombinácii s vysokou úrovňou psychických, logických a sociálnych funkcií.

Osamelosť sa vyskytuje vo všetkých vekových kategóriách, avšak častejšie sa vyskytuje u starších ľudí (Aylaz et al., 2012). Hewstone a Cairns (2001) definovali osamelosť ako deficit v prežívaní kvalitných a mnohopočetných sociálnych vzťahov. Dôležité je dodať, že jedným z charakteristických znakov osamelosti je jej subjektivita (Peplau, & Perlman, 1982) a teda určitá jedinečnosť v jej pociťovaní. Nedávny výskum poukázal na to, že osamelosť sa môže objavovať častejšie a dosahovať vyššie úrovne (Pinquart, & Sörensen, 2003) u starších ľudí žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) ako u tých, ktorí žijú doma (Grenade, & Boldy, 2008). Cacioppo et al., (2010) a Yunus et al., (2013) hovoria, že osamelosť bola identifikovaná v prierezových aj longitudinálnych štúdiách ako závažný rizikový faktor pre vznik symptómov depresie, čím ukazujú, že medzi osamelosťou a depresivitou je istá súvislosť.

Depresia predstavuje jeden z najčastejších psychologických problémov starších ľudí (Helvik et al., 2016). Jongenelis et al., (2004) hovoria, že riziko vzniku depresie u seniorov, ktorí žijú v ZSS je 3 až 4-krát väčšie ako u tých seniorov, ktorí žijú doma. Okrem toho symptómy depresie súvisia s poklesom zdravia a kognitívnych funkcii (Segel-Karpas et al., 2017) a taktiež zvyšujú riziko spáchania samovraždy u seniorov (Wang et al., 2015).

Počas druhej vlny pandémie sa stalo štandardom, že klientom ZSS bol zamedzený nielen kontakt s vonkajším svetom, ale často aj kontakt v samotnom zariadení. V najkritickejších momentoch museli klienti ostávať úplne izolovaní a osamotení vo svojich izbách. Croezen a kol. (2015) a Brooks a kol. (2020) tvrdia, že zníženie sociálnej interakcie má negatívny vplyv na duševné a fyzické zdravie starších ľudí.

Na Slovensku počas pandémie ešte nebola realizovaná štúdia, ktorá by sa zaoberala psychickým zdravím seniorov žijúcich v ZSS, preto sme sa rozhodli zmapovať úroveň ich osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia. Tieto úrovne následne porovnáme z hľadiska veku a zameriame sa aj na frekvenciu kontaktu s ich blízkymi v čase druhej vlny pandémie. V kontexte uvedeného si kladieme otázku: Ako sa mení úroveň osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia z hľadiska veku a častosti kontaktu s blízkymi v čase pandémie?

Teoretické východiská naznačujú, že v skupine seniorov nie je depresia nezvyčajným javom a u ľudí, ktorí žijú oddelení od rodiny v ZSS sa toto riziko zvyšuje tým, že stratili pre nich jednu z najvýznamnejších sociálnych istôt - rodinné prostredie (Vitorino a kol, 2013, Bujdová, Bujda, & Razzouková, 2013). Zamedzenie kontaktu s rodinou má potenciál zvyšovať riziko vzniku nežiadúcich psychických problémov. Pandémia nepriniesla so sebou len zamedzenie kontaktu, ale taktiež aj zníženú fyzickú aktivitu. Fyzická aktivita v neskoršom veku znižuje riziko chorôb, pomáha zvládať súčasné stavy a rozvíja a udržiava fyzické a psychické funkcie (Cunningham, & O’ Sullivan 2020).

Cieľ výskumu a výskumné otázky

Cieľom výskumu je zistiť, aká je momentálna úroveň depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia klientov žijúcich v ZSS. Keďže aktuálne neexistujú dáta, na základe ktorých by sme mohli naformulovať hypotézy, stanovili sme si nasledovné 4 výskumné otázky:

1. Aká je úroveň osamelosti, depresivity a celkového všeobecného zdravia u klientov ZSS?
2. Aký je vzťah medzi parametrami depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia v našom výskumnom súbore?
3. Aký je súvis medzi častosťou kontaktu klientov s rodinou a úrovňou ich depresivity, osamelosti a celkového všeobecného zdravia?
4. Ochorenie COVID-19 je súčasťou našich životov len relatívne krátku dobu a to aké závažné budú negatívne dopady pandémie na psychiku človeka nie je zatiaľ dostatočne preskúmané.

Výskumný súbor a metodológia

Výskumný súbor tvorili klienti z rôznych ZSS na Slovensku. Všetky osoby boli na začiatku testovania oboznámené so zámerom, účelom a cieľom testovania, kde sa spracovanie ich osobných údajov riadi nariadením EP a Rady EÚ č. 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. Vedenie inštitúcii bolo oboznámené so zámerom výskumu a taktiež si preštudovali dotazník, ktorý sme vytvorili a udelili súhlas na testovanie svojich klientov. Výber klientov bol zabezpečený odborným personálom, konkrétne psychológmi, vedúcimi pracovníkmi zdravotného a sociálneho úseku, ktorí ich zároveň spracovali.

Postavenie seniorov na trhu práce a dôchodkové zabezpečenie

Postavenie seniorov na trhu práce predstavuje jeden z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich budúci vývoj slovenskej spoločnosti, pričom práve občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité uvedomiť si, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Z toho dôvodu by opatrenia na trhu práce vyvolané starnutím pracovnej sily mali brať do úvahy v prvom rade vývoj v tejto skupine osôb.

V súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ktorá sa spravidla zhoršuje, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia.

Dôchodky predstavujú obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok, ktorý je poskytovaný zo starobného poistenia, ak bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov.

Podľa najnovších informácií sa dôchodkové dávky v roku 2019 zvýšili buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku - podľa toho, čo bolo pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok bol nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýšila o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, išlo o sumu 8,30 €.

Veková diskriminácia (Ageizmus)

Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.

Prieskum kvality života seniorov v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku

V článku sa venujeme kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb. Prostredníctvom dotazníka WHOQOL-OLD, ktorý je orientovaný na šesť domén kvality života, porovnávame seniorov z dvoch zariadení na Slovensku a dvoch zariadení v Rakúsku.

Ciele a metodika prieskumu

Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť úroveň kvality života seniorov a zistiť mieru spokojnosti seniorov s kvalitou života v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku.

Prieskum sme realizovali v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Na zistenie kvality života seniorov sme použili medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD (Dragomerická, Prajsová, 2009). Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie demografických položiek ako vek a pohlavie. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života:

• Fungovanie zmyslov
• Nezávislosť
• Naplnenie
• Sociálne zapojenie
• Smrť a umieranie
• Blízke vzťahy

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 (100%) seniorov, z toho 37 (49%) v Slovenskej republike (20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA) a 39 (51%) seniorov z dvoch rakúskych zariadení (Hilfswerk Wiental z Pressbaum a RENNWEG z Viedne). Seniori z domáceho prostredia vypĺňali dotazník doručený prostredníctvom sestier ADOS a seniori v sociálnom zariadení vyplnili dotazník doručený prostredníctvom sestier pracujúcich v sociálnom zariadení.

Výsledky prieskumu kvality života v jednotlivých doménach

Každá vyššie spomínaná doména bola tvorená skórovaním jednotlivých odpovedí na štyri otázky. Skórovanie odpovedí jednotlivých domén prebehlo nasledovne: odpovede vôbec nie 1 bod, trochu 2 body, stredne 3 body, veľmi 4 body, maximálne 5 bodov. Z opačného konca Likertovskej škály sme hodnotili otázky, ktoré boli položené opačne, a to otázky č. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10. Pri analýze výsledkov oboch dotazníkov sme spočítali jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku v každom zariadení a následne sme vytvorili hrubé skóre jednotlivých domén.

Doména "Fungovanie zmyslov"

Otázkami v rámci domény „Fungovanie zmyslov“ sme zisťovali vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, vplyv zmyslov na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov. V doméne „Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.

Doména "Nezávislosť"

Trochu markantnejšie rozdiely vidíme v posudzovaní domény „Nezávislosť“, v rámci ktorej sme zisťovali, do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. Znamená to, že odpovede slovenských respondentov cirkulovali v rozmedzí od 2,54 do 2,91, čo znamená, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďou stredne alebo trochu. Seniori v rakúskych zariadeniach odpovedali v rozmedzí od 2,83 do 3,76, z čoho môžeme usudzovať, že väčšia časť respondentov odpovedala odpoveďami stredne alebo veľmi. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.

Doména "Naplnenie"

S podobnými výsledkami sa stretávame aj v doméne „Naplnenie“, kde priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Na doménu „Naplnenie“ sme sa pýtali otázkami zameranými na spokojnosť so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote, ako aj na spokojnosť s vecami. Odpovede slovenských seniorov boli v rozmedzí 2,08 až 3,04, z čoho vyplýva, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďami stredne a trochu. Pre seniorov v rakúskych zariadeniach bolo rozmedzie odpovedí od 3,49 do 4,02, čo nasvedčuje, že odpovedali predovšetkým veľmi a stredne. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne „Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach. Sú teda spokojní so svojimi možnosťami v živote ešte niečo dosiahnuť, dostáva sa im uznanie, ktoré si zaslúžia, sú spokojní s tým, čo v živote dosiahli, ako aj s vecami, na ktoré sa môžu tešiť.

Doména "Sociálne zapojenie"

Aj v doméne „Sociálne zapojenie“ sme dospeli k obdobným výsledkom ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. V rámci tejto domény sme sa pýtali na dostatok činností, aktivity, spokojnosť so spoločenským dianím, ako aj s trávením voľného času. Respondenti zo slovenských zariadení dosiali priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Nakoľko odpovede seniorov na Slovensku sa pohybovali v rozmedzí od 2,56 do 2,84, môžeme konštatovať, že väčšina odpovedí znela stredne a trochu. Pre odpovede rakúskych respondentov bolo charakteristické rozpätie 3,24 až 3,76. Títo seniori použili vo väčšine prípadov odpoveď stredne, veľmi a v niektorých prípadoch dokonca maximálne.

Doména "Smrť a umieranie"

V rámci domény „Smrť a umieranie“ sme zisťovali, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní, ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09. Odpovede respondentov umiestnených v slovenských zariadeniach sa pohybovali v rozmedzí 2,27 až 2,93. Znamená to, že frekventovanými odpoveďami bola odpoveď stredne a veľmi. Z čoho môžeme usudzovať, že seniori majú strach zo smrti, boja sa umierania, bolesti pri umieraní. U respondentov žijúcich v Rakúsku sa odpovede pohybovali medzi hodnotami 2,30 až 3,62, nakoľko títo respondenti na otázky týkajúce sa smrti odpovedali prevažne odpoveďou stredne.

Doména "Blízke vzťahy"

Poslednou doménou bola doména „Blízke vzťahy“, v rámci ktorej sme zisťovali, aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36. Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, vo väčšine prípadov seniori odpovedali odpoveďami stredne a veľmi. Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote.

Zhrnutie výsledkov a porovnanie

V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov, najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne „Smrť a umieranie“ len 2,67. Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku. Rakúski seniori dosiahli priemerné skóre 3,09, z čoho vyplýva, že obe prieskumné vzorky pri porovnaní výsledkov Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov veľmi zaostávajú, úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života. Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne „Sociálneho zapojenia“ ako v doméne „Smrť a umieranie“, a znamená to, že ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch. Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie, v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle, je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov.

Doména „Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach v priemernom skóre 2,67, kde otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania. Podľa nášho názoru táto doména je značne ovplyvnená s možnosťami voľnočasových aktivít zariadení, ako aj s funkčnými schopnosťami seniorov, čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí. O nízkej úrovni domény „Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna. Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy.

Jednou z možností zvýšiť kvalitu života seniorov sú aj humaniodné roboty, na ktoré poukazujú nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov. Ako uvádzajú Štefková a Dimunová (2015) výsledky dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti.

Pri porovnávaní dvoch rakúskych zariadení (Hilfswerk Wiental z Pressbaum, kde bola poskytovaná 24 hodinová domáca ošetrovateľská starostlivosť a RENNWEG z Viedne) bolo zistené, že kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí, mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti. K podobným výsledkom dospeli aj Tabaková a Bušová (2007), keď zisťovali spokojnosť jedincov s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou v domácom prostredí u 67 klientov ADOS. S rovnakými výsledkami sa stretávame aj u autorov Dimunovej, Dankulicovej Veselskej a Stropkaiovej (2013), ktoré v rámci výskumu zameraného na zhodnotenie a porovnanie kvality života u seniorov žijúcich v domácom prostredí a v zariadeniach sociálnej starostlivosti zistili, vyššiu kvalitu života v doméne „Sociálneho zapojenia“ u seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako u seniorov žijúcich v domácom prostredí.

Po dôkladnej analýze našich výsledkov sme dospeli k záverom, že seniori v Rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti, ako aj v domácom prostredí hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku. Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti. Starnutie je fenomén, ktorý so sebou prináša zmeny zdravotné, sociálne a ekonomické, ktoré vo veľmi veľkej miere determinujú kvalitu života tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti. Preto je veľmi potrebné vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú a dať príležitosť jednotlivcom starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život v období staroby.

tags: #kvalita #zivota #seniorov #sf