Právo na hospodársky a sociálny rozvoj je komplexná oblasť, ktorá spája ľudské práva s ekonomickým a sociálnym pokrokom. Jeho definícia a implementácia sú predmetom rozsiahlych diskusií a interpretácií.
Ľudské práva ako základ
Ľudské práva sú neodňateľné práva, ktoré patria každému jednotlivcovi bez ohľadu na jeho pôvod, farbu pleti, etnickú príslušnosť, náboženstvo alebo miesto bydliska. Vychádzajú z princípu prirodzeného práva, čo znamená, že každý človek má nezrušiteľné práva už zo svojej podstaty. Úlohou štátu je tieto práva a slobody zakotviť v zákonoch ako občianske práva a zabezpečiť ich nerušené užívanie.
Na Slovensku sú občianske práva a slobody definované v Ústave SR (Druhá hlava). Dôležité je, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ľudských práv a slobôd. Medzníkom v ochrane týchto práv bola Listina základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.).
Organizácie ako Helsinské občianske zhromaždenie a Slovenská únia pre mier a ľudské práva aktívne sledujú dodržiavanie ľudských a občianskych práv v SR. Amnesty International má tiež na Slovensku svojich spolupracovníkov. Dôležitými dňami v histórii boja za ľudské práva v SR sú Deň zápasu za ľudské práva (25. marec) a Deň nespravodlivo stíhaných (13. apríl). 10. december je Medzinárodným dňom ľudských práv a slobôd, pripomienka prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv v roku 1948.
Historický vývoj ľudských a občianskych práv
Vývoj ľudských práv bol postupný a dlhodobý proces. V staroveku sa práva vzťahovali len na privilegované vrstvy spoločnosti, vylučujúc ženy, deti, otrokov a cudzincov. V stredoveku sa anglická šľachta snažila obmedziť moc monarchov, čo vyústilo do dokumentu Magna Charta Libertatum (1215). Rudolf II. Habsburský prijal v roku 1609 Majestát, ktorý uzákoňoval náboženskú slobodu, no jeho trvanie bolo krátke.
Prvá listina zabezpečujúca práva a slobody každého jednotlivca bola Habeas Corpus Amendment Act (1679), ktorá zaručovala ochranu pred svojvoľným uväznením. Bill of Rights (Listina práv) z roku 1689 bola zmluvou medzi parlamentom a panovníkom, ktorá potvrdzovala práva parlamentu.
Deklarácia nezávislosti Spojených štátov (1776) obsahovala princípy práva na sebaurčenie a demokratického štátneho zriadenia. Francúzska Deklarácia práv človeka a občana (1789) uznala prirodzené práva za občianske a sformulovala princípy slobody a rovnosti.
Sovietska Deklarácia práv pracujúceho a vykorisťovaného ľudu (1918) vyhlasovala odstránenie vykorisťovania, ale neobsahovala záruky na ochranu proti totalitnej moci.
Medzi ďalšie dôležité dokumenty patria anglická Magna Charta Libertatum (1215), uhorská Zlatá bula (1222) a anglická Listina práv (1689). Pre ochranu ľudských práv v Európe má zásadný význam Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950). V roku 1966 boli prijaté Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Z ďalších dokumentov možno spomenúť Európsku sociálnu chartu (1961), Dohovor o zrušení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965) a Dohovor o právach dieťaťa (1980).
Ak sa zasahuje do prirodzených práv človeka, zasahuje sa do jeho samotnej podstaty. Prirodzené práva sú nezávislé od štátnej moci. Občianske práva sú poskytované štátom a uplatňované vo verejnom živote.
Iné členenie rozlišuje tri generácie ľudských práv:
- Prvá generácia: Občianske a politické práva.
- Druhá generácia: Sociálne, hospodárske a kultúrne práva (právo na prácu, spravodlivé pracovné podmienky, mzdu, dovolenku, štrajk, sociálne zabezpečenie, ochranu zdravia, vzdelanie, účasť na kultúrnom živote).
- Tretia generácia: Práva solidarity (právo na život v mieri, zdravé životné prostredie, práva menšín, právo národov na sebaurčenie, právo na rovnosť, právo na samostatný hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj).
Hospodárske, sociálne a kultúrne práva: Podrobnejší pohľad
Hospodárske, sociálne a kultúrne práva začali silno rezonovať po druhej svetovej vojne. Predstavujú práva druhej generácie a sú najkontroverznejšou skupinou z hľadiska ich právneho zakotvenia, vymedzenia a praktického uskutočňovania.
Formy právneho zakotvenia
Vytvorilo sa niekoľko foriem právneho zakotvenia tejto skupiny práv, napríklad Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948), Európska sociálna charta (1961) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966).
Ústavy štátov najčastejšie vyjadrujú zásady, princípy, deklarácie a ciele, ktorými sa štáty riadia pri zabezpečovaní a realizácii týchto práv. Tieto formulácie však často nemajú právny obsah. Iné ústavy poňímajú sociálne, hospodárske a kultúrne práva ako subjektívno-verejné práva, pri realizácii ktorých ako povinný subjekt vystupuje štát.
Niektoré štáty formulujú princípy sociálnej, hospodárskej a kultúrnej politiky v ústave a právne zakotvenie týchto práv upravujú v bežnom zákonodarstve. Poslednú formu zakotvenia predstavujú štáty anglo-americkej oblasti, kde sa táto skupina práv konštruuje cestou súdneho výkladu.
Pojmové vymedzenie
Pojem hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv je nejasný a sporný. V kontinentálnej Európe prevažná časť právnej teórie považuje tieto práva za práva subjektívne.
Ústavná pozícia na Slovensku
Ústavnú pozíciu sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv v podmienkach Slovenskej republiky možno charakterizovať nasledovne:
- Ide o práva, ktoré úzko súvisia so sociálnou funkciou štátu a napomáhajú zabezpečovať materiálny a duchovný rozvoj jednotlivca.
- Obsah sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv je v ústave upravený všeobecne a má v mnohých prípadoch programový ráz, predstavuje určitý smer politiky štátu.
- Na svoju realizáciu potrebujú práva tejto skupiny v prevažnej miere konkretizáciu inými zákonmi.
- Reálne uskutočňovanie väčšiny týchto práv si vyžaduje určité pozitívne plnenie zo strany štátu (status positivus).
- Subjektom sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv sú v prevažnej miere fyzické osoby, v niektorých prípadoch to však môžu byť len občania.
Príklady hospodárskych a sociálnych práv v Ústave SR
Ústava SR obsahuje ustanovenia o:
- Slobodnej voľbe povolania a príprave naň, ako aj práve podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (čl. 35).
- Práve na prácu a primeranom hmotnom zabezpečení občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať (čl. 35).
- Práve zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky (čl. 36).
- Práve slobodne sa združovať na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov (čl. 37).
- Nezávislosti odborových organizácií od štátu (čl. 37).
- Práve na štrajk (čl. 37).
Tieto práva sú formulované všeobecne a v mnohých prípadoch majú programový charakter. Deklarujú jednu zo základných úloch štátu, t.j. starať sa o vytvorenie sociálnych predpokladov uplatnenia individuálnej slobody. Nie je spravidla priamo z ústavy vyvoditeľný a ústava sama predpokladá, že musí byť doplnená podrobnejšími ustanoveniami zákona.
Týchto práv sa teda nemožno domáhať ex constitutione ale výlučne ex lege. To potvrdzuje aj článok 51 ústavy, v zmysle ktorého domáhať sa hospodárskych a sociálnych práv (s výnimkou práva odborového združovania a slobody vedeckého bádania) možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
Ústava v čl. 35 ods. 3 deklaruje práv na prácu. Jeho obsahom však nie je povinnosť štátu každého občana zamestnať, ale v rámci hospodárskej politiky štátu má štát vyvíjať úsilie o vytvorenie prostredia pre vznik pracovných príležitostí.
V čl. 35 ods. Dopĺňa ústava ustanovením, podľa ktorého občanov, ktorí toto právo nemôžu bez svojej viny vykonávať, štát primerane hmotne zabezpečí (§35 ods. 3). V tomto ustanovení možno vidieť prvky sociálneho štátu.
Ústava SR v čl. V čl. 37 ods. T.j. odborových organizácií. Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu, pričom je neprípustné obmedzovať ich počet resp. zvýhodňovať niektoré z nich. Pluralita a nezávislosť odborov zodpovedá i medzinárodným záväzkom. K novým inštitútom v ústavnom systéme SR patrí právo na štrajk, ktoré ústava chápe ako jeden z prostriedkov každého (predovšetkým odborových organizácií) pri obhajovaní hospodárskych a sociálnych záujmov. Realizácia tohto práva bola upravená z. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, teda ešte pred ústavným vyjadrením tohto práva. Právo na štrajk ústava odníma sudcom, prokurátorom, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníkom požiarnej ochrany. V zmysle č.
Mechanizmy ochrany ľudských práv
Systém ochrany ľudských práv sa realizuje v troch etapách:
- Vo vyhláseniach (deklaráciách), ktoré ako rezolúcie prijali všetky zhromaždené členské štáty.
- Vypracovaním medzinárodného dohovoru (paktu, konvencie) a jeho ratifikáciou zmluvnými štátmi.
- Kontrolou, ktorou sa overuje, či jednotlivé členské štáty dodržiavajú konvencie o ochrane ľudských práv (implementácia) a v prípade potreby sa prijímajú donucovacie opatrenia.
Na globálnej úrovni sa o ochranu a podporu ľudských práv usiluje OSN. Na regionálnej úrovni európskeho systému vyvíja úsilie Rada Európy.
V Európskej únii garantuje Európsky súdny dvor ochranu základných ľudských práv a slobôd. KBSE/OBSE má špeciálnu inštitúciu - Úrad pre slobodné voľby (OFE).
Na ochranu jednotlivca pred porušovaním ľudských práv a základných slobôd sa vytvorila celá ústava prostriedkov. Členíme ich na vnútroštátne a medzinárodné prostriedky:
- Vnútroštátne prostriedky - sú to kontrolné mechanizmy politickej moci, napr. nezávislé súdnictvo, výchova a vzdelanie v oblasti ľudských práv atď.
Vo chvíli, keď bojujeme proti pandémii, pripravujeme potrebné reformy a urýchľujeme súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu, podľa mňa nastal čas prispôsobiť aj súbor sociálnych pravidiel. Súbor pravidiel, ktorý zaručí solidaritu medzi generáciami. Súbor pravidiel, ktorý bude odmeňovať podnikateľov, ak sa starajú o svojich zamestnancov. Ktorý sa zameriava na pracovné miesta a otvára príležitosti. Ktorý stavia zručnosti, inovácie a sociálnu ochranu na rovnakú úroveň.
Zmena zameraná na zelenšiu, spravodlivejšiu a inkluzívnejšiu budúcnosť so sebou prinesie krátkodobé náklady a výzvy. Preto je dôležité prijať sprievodné opatrenia a pomáhať komunitám a jednotlivcom pri prispôsobovaní sa novému svetu. Z tohto hľadiska je potrebné venovať veľkú pozornosť sociálnym otázkam.
Silná sociálna Európa je o obyvateľoch a ich blahobyte. V Európe sa tešíme najrovnoprávnejším spoločnostiam na svete, najvyšším normám v oblasti pracovných podmienok a širokej sociálnej ochrane. Jadrom sociálneho trhového hospodárstva Európy je konkurencieschopná udržateľnosť, kde sa úsilie zameriava na model udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý prináša to najlepšie pre ľudí aj planétu. Európania si cenia tento jedinečný sociálny a hospodársky model a očakávajú, že prinesie príležitosti pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo či vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu. Ambíciou Únie je naplniť prísľub spoločnej prosperity. To sľubuje aj Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2017.
Zmena klímy a environmentálne výzvy, digitalizácia, globalizácia a demografické trendy rýchlo menia náš každodenný život. COVID-19 vystavil Európu ďalším drastickým zmenám v našich zamestnaniach, vzdelávaní, hospodárstve, systémoch sociálneho zabezpečenia a spoločenskom živote. Práve v časoch hlbokých transformácií, ako sú tieto, naša sociálna štruktúra čelí skúške odolnosti. Európania sa naďalej legitímne spoliehajú na sľub výkonného sociálneho trhového hospodárstva s pracovnými miestami, ktoré umožňujú dôstojný život a ochranu v čase núdze. Deväť z desiatich Európanov sa domnieva, že sociálna Európa je pre nich dôležitá a mala by ponúkať rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, ako aj spravodlivé pracovné podmienky a sociálnu ochranu. Zlepšenie a prispôsobenie nášho „súboru sociálnych pravidiel“ - s dôrazom na podporu hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí a podnecuje sociálny pokrok - je ústredným prvkom reakcie Európy na tieto zmeny.
Silná politická reakcia na pandémiu COVID-19 na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ úspešne obmedzila jej dôsledky na zamestnanosť a sociálny blahobyt. Európska solidarita so silnou jednotou a koordináciou poskytla členským štátom podporu pri zavádzaní režimov skráteného pracovného času a podobných opatrení na udržanie pracovných miest, aby sa v tejto núdzovej situácii v oblasti zdravia zamedzilo rastu nezamestnanosti. To pomohlo zachovať zamestnanosť, príjmy a hospodársky výkon. Rovnaká jednota, koordinácia a solidarita budú potrebné aj v nasledujúcich rokoch, aby sme sa vydali na cestu k ekologickejšiemu a digitálnejšiemu desaťročiu, v ktorom budú Európania môcť prosperovať.
Výzvy, ktoré pred nami ležia, sú podobné vo všetkých členských štátoch - hoci v rôznej miere. Musíme sa usilovať o nový súbor sociálnych pravidiel, ktorý zabezpečí solidaritu medzi generáciami a vytvorí príležitosti pre všetkých, bude odmeňovať podnikateľov, ak sa starajú o svojich zamestnancov, bude sa zameriavať na pracovné miesta a bude podporovať lepšie životné a pracovné podmienky, investovať do špičkového a inkluzívneho vzdelávania, odbornej prípravy, zručností a inovácií a zaistí primeranú sociálnu ochranu pre všetkých. Musíme posilniť sociálne práva a európsky sociálny rozmer vo všetkých politikách Únie, ako sú zakotvené v zmluvách. 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv je majákom, ktorý nás naviguje smerom k silnej sociálnej Európe a stanovuje víziu nášho nového súboru sociálnych pravidiel. Pilier je vyjadrením zásad a práv nevyhnutných pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v Európe 21. storočia. Niektoré jeho zásady opätovne potvrdzujú práva, ktoré sa už nachádzajú v acquis Únie. Iné stanovujú jasné ciele pre budúce smerovanie v čase, keď riešime výzvy vyplývajúce zo spoločenského, technologického a hospodárskeho vývoja.
Účinné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým a vo veľkej miere závisí od odhodlania a opatrení členských štátov, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za zamestnanosť, zručnosti a sociálne politiky. Opatrenia na úrovni EÚ môžu dopĺňať vnútroštátne opatrenia a tento akčný plán je príspevkom Komisie k vykonávaniu zásad sociálneho piliera v súlade s výzvami európskych lídrov a Európskeho parlamentu. Akčný plán vychádza z rozsiahlej konzultácie, ktorá sa začala zhruba pred rokom a počas ktorej bolo prijatých viac ako 1000 príspevkov od občanov, inštitúcií a orgánov EÚ, členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti.
V akčnom pláne sa stanovuje niekoľko opatrení EÚ, ktoré sa Komisia zaviazala prijať počas súčasného mandátu, pričom vychádza z mnohých opatrení prijatých od vyhlásenia Európskeho piliera sociálnych práv v Göteborgu. Sociálny samit v Porte v máji 2021 bude príležitosťou na zmobilizovanie síl s cieľom obnoviť na najvyššej politickej úrovni záväzok vykonávať sociálny pilier. Tento akčný plán predstavuje príspevok Komisie k sociálnemu samitu v Porte. Komisia vyzýva členské štáty, sociálnych partnerov a ďalších príslušných aktérov, ako sú regionálne a miestne orgány, ako aj občiansku spoločnosť, aby sa zapojili do kolektívneho úsilia o urýchlenie vykonávania piliera v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti a aby urýchlene zaviedli jeho zásady do praxe. Naším cieľom je, aby silná sociálna Európa bola aj naďalej vzorom pre svet. Silná sociálna Európa je základom nielen prosperity a blahobytu našich občanov, ale aj konkurencieschopného hospodárstva. Kľúčom k tomu bude kvalifikovaná inovačná pracovná sila schopná formovať zelenú a digitálnu transformáciu a prispôsobovať sa jej.
V čase, keď Európa vstupuje do nového desaťročia, sa však stále musíme usilovať o pokrok pri dosahovaní vysokej úrovne zamestnanosti, zručností a zamestnateľnosti a spoľahlivých systémov sociálnej ochrany. V decembri 2020 bolo bez práce 16 miliónov ľudí a nezamestnanosť mladých bola na úrovni 17,8 %, čo je výrazne viac ako všeobecná nezamestnanosť. Pracovníci s nízkou kvalifikáciou, nízko platení pracovníci a dočasní pracovníci boli prví, ktorí boli prepustení v dôsledku pandémie COVID-19. Účasť migrantov na trhu práce bola takisto neprimerane ovplyvnená pandémiou. Hoci zručnosti sú nevyhnutné, ak máme vybaviť ľudí na nové zelené a digitálne pracovné miesta, a pomáhajú chrániť pracovníkov pred nezamestnanosťou, menej ako 40 % dospelých sa každý rok zúčastňuje na nejakej forme odbornej prípravy a stále priveľa mladých ľudí má len nízku úroveň zručností, prípadne nedosahuje úroveň vyššieho sekundárneho vzdelania. Ženy, ktoré v roku 2018 stále zarábali v priemere o 14 % menej ako muži, naďalej preberajú väčšinu opatrovateľských povinností v domácnosti a majú ťažkosti s vstupom na trh práce a zotrvaním na ňom, čo má vplyv aj na ich dôchodky. Pred pandémiou bolo 91 miliónov ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a 22,2 % detí žilo v chudobných domácnostiach. Odhaduje sa, že každú noc v Európe spí na ulici približne 700 000 ľudí.
Komisia navrhuje tri hlavné cieľové hodnoty EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do konca desaťročia v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnej ochrany v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Spolu s cieľmi zakotvenými v zásadách piliera a finančnou podporou z viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 - 2027 a z prostriedkov NextGenerationEU budú tieto ciele usmerňovať naše spoločné úsilie o silnú sociálnu Európu a dosiahnutie udržateľného vplyvu. Sociálne ciele, ktoré dopĺňajú odvážne politické méty EÚ stanovené pre zelenú a digitálnu transformáciu, pomôžu zamerať politické úsilie na dosahovanie výsledkov a predstavovať dôležitý stimul pre reformy a investície v členských štátoch. Môžu usmerňovať politické rozhodnutia v členských štátoch a ich regiónoch, a to aj v kontexte národných plánov podpory obnovy a odolnosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) v súlade s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny či v kontexte programovania fondov politiky súdržnosti na roky 2021 - 2027. Takisto umožnia merať a monitorovať pokrok smerom k ambíciám a politickým záväzkom piliera.
Hoci väčšina nástrojov na ich dosiahnutie je v právomoci členských štátov, ciele EÚ odrážajú spoločnú ambíciu do roku 2030, ku ktorej tento akčný plán významne prispieva. V roku 2019 bola miera zamestnanosti v EÚ na úrovni 73,1 %, takže cieľová hodnota 75-percentnej miery zamestnanosti v Európe stanovený na rok 2020 bol takmer dosiahnutý. Napriek maximálnemu úsiliu EÚ sa v dôsledku krízy COVID-19 pozitívny 6-ročný pokrok v oblasti zamestnanosti zastavil: k tretiemu štvrťroku 2020 bola miera zamestnanosti 78,3 % u mužov a 66,6 % u žien. Stanovením novej hlavnej cieľovej hodnoty do roku 2030 EÚ opätovne potvrdzuje svoj záväzok dosiahnuť inkluzívnu vysokú mieru zamestnanosti.
V porovnaní s rokom 2019 znížiť rozdiel v zamestnanosti žien a mužov aspoň o polovicu. Znížiť mieru mladých ľudí vo veku 15 - 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), z 12,6 % (2019) na 9 %, a to zlepšením ich vyhliadok na zamestnanie. K inkluzívnejšiemu rastu zamestnanosti prispeje aj zabezpečenie účasti iných nedostatočne zastúpených skupín, ako sú napríklad starší ľudia, nízkokvalifikovaní ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, osoby žijúce vo vidieckych a odľahlých oblastiach, LGBTIQ osoby, Rómovia a iné etnické alebo rasové menšiny, ktorým osobitne hrozí vylúčenie alebo diskriminácia, či osoby s migrantským pôvodom. Ľudia, ktorým v súčasnosti chýbajú stimuly na aktívne hľadanie zamestnania, musia byť motivovaní k účasti na trhu práce, aby sa mohol rýchlo oživiť. Keďže pracovný život sa v celej EÚ v dôsledku starnutia obyvateľstva a politických reforiem predlžuje, súčasný štatistický pojem „obyvateľstvo v produktívnom veku“ od 20 do 64 rokov si vyžaduje preskúmanie.
V kontexte obnovy a dvojakej transformácie je zvýšenie účasti dospelých na odbornej príprave na 60 % nevyhnutné na zlepšenie zamestnateľnosti, podporu inovácií, zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a preklenutie medzier v digitálnych zručnostiach. Do roku 2016 sa však na vzdelávacích činnostiach každoročne zúčastňovalo len 37 % dospelých. V prípade dospelých s nízkou kvalifikáciou dosahovala táto miera len 18 %. Kľúčovým faktorom úspechu na zabezpečenie toho, aby si dospelí mohli neskôr zvyšovať úroveň zručností a rekvalifikovať sa, sú silné základné a prierezové zručnosti získané v počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave, najmä medzi znevýhodnenými skupinami. V roku 2019 ukončilo vzdelávanie a odbornú prípravu 10,2 % mladých ľudí s maximálnym nižším sekundárnym vzdelaním, ktorí sa potom už nezúčastňovali na činnostiach vzdelávania a odbornej prípravy. Hrozí, že tieto údaje sa v dôsledku súčasnej krízy zhoršia. Preto je potrebné zintenzívniť úsilie o posilnenie účasti dospelých na odbornej príprave a o zvýšenie úrovne dosiahnutých výsledkov v počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave.
Miera chudoby a sociálneho vylúčenia v EÚ za posledné desaťročie klesla. V roku 2019 bolo v EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením približne 91 miliónov ľudí (z toho 17,9 milióna detí vo veku 0 - 17 rokov), čo je takmer o 12 miliónov menej než v roku 2008 a približne o 17 miliónov menej než v roku 2012, keď tieto čísla dosiahli maximálnu úroveň. Napriek tomu sa nepodarilo splniť ambiciózny sociálny cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je zníženie tohto počtu o 20 miliónov. Očakáva sa, že pandémia COVID-19 situáciu zhorší, čo v krátkodobom horizonte povedie k vyššej úrovni finančnej neistoty, chudobe a nerovnosti príjmov. Z 15 miliónov ľudí, ktorým by sme mali pomôcť vymaniť sa z chudoby alebo sociálneho vylúčenia, by malo byť aspoň 5 miliónov detí.
Tieto tri hlavné ciele do roku 2030 považujeme síce za ambiciózne, ale zároveň realistické. Úsilie o dosiahnutie týchto ambícií je nevyhnutné na to, aby si Európa udržala vedúce postavenie, pokiaľ ide o podporu blahobytu obyvateľstva. Hoci je pravdepodobné, že pokrok sa bude v priebehu obdobia do roku 2030 a v jednotlivých členských štátoch líšiť, jeho dosiahnutie je realistické, ak sa všetky členské štáty (pri zohľadnení východiskovej pozície každej krajiny) zapoja do spoločného úsilia a prijmú opatrenia na splnenie spomínaných ambícií v záujme podpory vzostupnej konvergencie a blahobytu. Komisia vyzýva Európsku radu, aby tieto tri ciele schválila. Tieto nové ciele sa podporia revíziou sociálneho prehľadu.
Od vyhlásenia sociálneho piliera na samite v Göteborgu v roku 2017 už boli prijaté významné opatrenia na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni vďaka podpore z fondov EÚ, technickej podpore a usmerneniam prostredníctvom európskeho semestra a odporúčaní na posilnenie sociálneho rozmeru EÚ. Teraz nastal čas vyvinúť spoločné úsilie - so zapojením všetkých úrovní riadenia, sociálnych partnerov a iných aktérov - aby sa zásady sociálneho piliera začali uplatňovať v plnej miere. Nasledujúce oddiely sa zameriavajú na oblasti, v ktorých je potrebná ďalšia snaha, a to nielen v súčasnom kontexte obnovy, ale aj v dlhodobom horizonte, aby sme do roku 2030 vybudovali silnejšiu sociálnu Európu v prospech všetkých Európanov.
Zachovávanie a vytváranie nových pracovných miest je dnes prioritou EÚ. Kvalitné pracovné miesto je kľúčovým zdrojom príjmu, účelu a úspechu a je nevyhnutné pre sociálne začlenenie a aktívnu účasť v spoločnosti. V rokoch 2014 až 2019 v hospodárstve EÚ pribudlo viac ako 14,5 milióna pracovných miest. Vďaka okamžitej reakcii na krízu opatrenia EÚ a vnútroštátne opatrenia do veľkej miery tento negatívny vplyv úspešne zmiernili. Režimy skráteného pracovného času účinne prispeli k zachovaniu zamestnanosti v súvislosti s pandémiou a v prípade potreby by mali zostať v platnosti. Európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) nadväzuje na politické usmernenia Komisie ako nástroj na ochranu našich občanov v prípade vonkajších otrasov. Poskytuje úvery na financovanie režimov skráteného pracovného času a podobných opatrení, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby. EÚ vydala vôbec prvé sociálnoinvestičné dlhopisy EÚ na financovanie týchto úverov, a tak tiež prispela k rozvoju sociálneho finan...