Extrémizmus v spoločnosti: Diskusia, definície a prevencia

Extrémizmus je fenomén, ktorý je aktuálny v každej spoločnosti a dobe, a predstavuje celospoločenský problém. Na Slovensku je situácia v oblasti radikalizácie a extrémizmu relatívne stabilná, no je kľúčové nezanedbávať vzdelávanie v tomto smere. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty extrémizmu, jeho definície, prejavy, právne vymedzenie a predovšetkým na diskusie o jeho prevencii a boji proti nemu, najmä s ohľadom na mladú generáciu a úlohu médií.

Definícia a charakteristika extrémizmu

Pojem extrémizmus má pôvod v latinskom termíne extremus, čo znamená najďalej ležiaca pozícia. Vnímať ho možno ako krajný, premrštený, výstredný, čo je však príliš široké vymedzenie a preto v rôznych kultúrach a spoločnostiach býva tiež rôzne interpretovaný. V slovenskom Trestnom zákone neexistuje zákonná definícia pojmu extrémizmus, hoci s týmto pojmom pracuje v rôznych gramatických tvaroch. Aj v odbornej literatúre sa konkrétne definície extrémizmu značne rôznia.

Podľa slovenskej Koncepcie boja proti extrémizmu 2015-2019, ktorá bola schválená Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 129 zo dňa 18.03.2015, možno extrémizmus zadefinovať ako:

„Konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Pre extrémizmus je charakteristické, že útočí na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi, alebo sa snaží svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť.“

Zjednodušene povedané, za extrémizmus možno vo všeobecnosti považovať verbálne, grafické, fyzické alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhraneným ideologickým alebo iným kontextom, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem, so zreteľnými prvkami intolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, základným ľudským právam, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku.

Medzi ďalšie charakteristické znaky extrémizmu patrí snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia či hrozba použitia násilia namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku.

Typológia extrémistických hnutí

Základnými kritériami na rozdelenie extrémistických hnutí sú pravicový, ľavicový, náboženský a ekologický extrémizmus. Medzi sociálno-patologické javy, ktoré sa spájajú s extrémizmom, patria radikalizmus, fanatizmus, terorizmus, fašizmus, rasizmus a xenofóbia.

• Ľavicový extrémizmus: Je predstavovaný skupinami najrôznejších ideologických odtieňov, od „tradičných“ anarchistov. Ich rôznorodosť znižuje celkovú nebezpečnosť pre spoločnosť, no o to nebezpečnejšie môžu byť akcie izolovaných bojoviek, ktoré používajú teroristické metódy. U nás ide zatiaľ skôr o skupiny mladých intelektuálov, často spojených s organizáciami na ochranu prírody.
• Pravicový extrémizmus: Predstavuje svetonázor sympatizantov extrémne pravicovo fašizujúcej názorovej orientácie. Krajne pravicové ponímanie spoločnosti nie je výsadou mladých ľudí, ale v poslednom desaťročí zasahuje stále viac práve túto vekovú kategóriu.

Radikalizácia

Radikalizmus možno označiť za tzv. šedú zónu prechodu medzi demokratickým a extrémistickým politickým spektrom názorov a postojov. Tieto názory a postoje sa vzďaľujú od demokraticky konformného priestoru, no nedosiahli hranice extrémizmu. Radikalizácia označuje proces osvojovania si radikálnej ideológie, kedy jednotlivci alebo skupiny pod vplyvom radikálnej politickej alebo náboženskej ideológie opustia hodnotový systém danej krajiny a osvoja si nový systém hodnôt, ktoré nie sú v súlade so základnými princípmi demokratickej spoločnosti. Osvojením si extrémistickej ideológie dochádza k zvýšeniu rizika, že jednotlivec nadobudne odhodlanie realizovať danú formu extrémizmu a presadzovania svojich názorov v praxi, a to aj použitím násilia, príp. vo finálnej fáze radikalizácie aj použitím prostriedkov terorizmu.

Extrémizmus a právny poriadok

Ako už bolo spomenuté, pojem extrémizmus nie je v právnom poriadku na Slovensku definovaný. Napriek tomu, platný a účinný zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov pracuje s pojmom extrémizmus. Vecne príslušným súdom na prejednanie trestných činov extrémizmu je Špecializovaný trestný súd.

Nenávistné prejavy

S pojmom „extrémizmus“ úzko súvisí aj pojem „nenávistný prejav“, ktorý je z trestnoprávneho hľadiska v tejto oblasti azda najrozšírenejším. Podľa Odporúčania ministrov Rady Európy z roku 1997 sú nenávistným prejavom všetky formy vyjadrenia, ktoré rozširujú, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú rasovú nenávisť, xenofóbiu, antisemitizmus či iné formy diskriminácie a nenávisti založené na neznášanlivosti, vrátane neznášanlivosti prejavujúcej sa agresívnym nacionalizmom a etnocentrizmom, diskrimináciou a nevraživosťou voči menšinám, migrantom a ľuďom imigračného pôvodu.

V kontexte hmotnoprávnej úpravy trestného práva a jej základného kódexu - Trestného zákona môžeme pod nenávistný prejav podradiť určitú skupinu trestných činov:

Za trestný čin extrémizmu je podľa trestnoprávnej úpravy možné považovať aj akýkoľvek iný trestný čin, ktorý bol spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona.

Extrémizmus vs. Sloboda prejavu

Sloboda prejavu je zaručená článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky. Avšak táto sloboda nie je neobmedzená. Obmedzenia sú možné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo svojej judikatúre vymedzil základné princípy posudzovania zásahov do slobody prejavu. Sloboda prejavu sa nevzťahuje iba na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo, ale aj na také, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú. ESĽP však prezentuje nulovú toleranciu voči nenávistným prejavom, ktoré v sebe priamo obsahujú nenávistné argumenty a nijako neprispievajú k občianskej či politickej diskusii.

Extrémizmus vo virtuálnom prostredí

Kybernetická alebo počítačová kriminalita predstavuje jeden zo spôsobov páchania extrémistických trestných činov. Virtuálne prostredie internetu a sociálnych sietí sa vyznačuje istou formou anonymity, ktorá môže v niektorých prípadoch „zvádzať“ k protiprávnej činnosti práve pod rúškom anonymity. Táto sa vyznačuje predovšetkým nenávistnými prejavmi, útočnými vyjadreniami, ako aj prejavmi sympatií k rôznym závadovým osobám alebo objektom.

ESĽP sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal aj virtuálnym prostredím. Hoci je nevyhnutné brať ohľad na slobodu prejavu a dôvernosť komunikácie, táto garancia nemôže byť absolútna a musí ustúpiť ďalším legitímnym a naliehavým požiadavkám. Je totiž dobre známe, že internet by mohol slúžiť, najmä kvôli jeho anonymnému charakteru, kriminálnym aktivitám. Z uvedeného dôvodu štáty musia trestným činom predchádzať a chrániť práva a slobody druhých.

Prejavy extrémizmu v spoločnosti

S problematikou extrémizmu sa spájajú rôzne prejavy, ako radikalizmus, fanatizmus, terorizmus, fašizmus, rasizmus a xenofóbia. Od zmeny totalitného systému na demokratický je možné zaznamenať na slovenskej, ale aj českej, poľskej či maďarskej politickej scéne zvýšenú koncentráciu extrémistických predstaviteľov.

Medzi najznámejšie extrémistické subkultúry patria skinheads, punk a rôzne anarchistické zoskupenia. Niekedy vznikajú konflikty aj medzi týmito hnutiami, pretože niektoré sa orientujú ľavicovo a niektoré ultrapravicovo, až pseudovlastenecky a neonacisticky, alebo v dôsledku vnútornej diferenciácie aj v rámci hnutí.

Skinheads

Skinheadská subkultúra vznikla na konci 60. rokov v Anglicku ako sociálny protest robotníckej mládeže. Pôvodne nebola rasistická, no od konca 70. rokov, v súvislosti so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou a nárastom nezamestnanosti, sa začala uberať radikálne doprava. Dnes je dominantný fašizujúci smer, najmä v Nemecku a ďalších krajinách, s dôrazom na neonacizmus a neofašizmus. K ich charakteristickým znakom patrí oholená hlava, bomber bundy, džínsy alebo maskáčové nohavice a kanady. Pri bitkách používajú baseballové palice, nunčaky, drevené alebo kovové tyče. Zdravia sa fašistickým pozdravom. Odmietajú drogy a vyznávajú fyzickú silu a disciplínu. Medzi hlavné ideologické prvky, ktoré ich spájajú, patrí nenávisť voči Rómom a antisemitizmus. Rizikom je znižujúci sa vek sympatizantov, vrátane žiakov základných škôl (kinderskins), ktorí preberajú vonkajšiu symboliku bez vnútorného porozumenia ideológie.

Punk

Punk vznikol v polovici 60. rokov v Anglicku a zaujal predovšetkým učňovskú a robotnícku mládež. Pre punk je charakteristická spätosť s hudobnými skupinami a vyjadrovanie odporu proti všetkým konvenciám. V 80. rokoch sa v Anglicku presadil nový smer, ktorý sa odklonil od politiky. Dnes ide najmä o mladých ľudí z neúplných dysfunkčných rodín, ktorí odmietajú organizovanú silu, sú apolitickí, antiideologickí a idealistickí. Ich „filozofiou“ je nihilizmus a negácia všetkého okolo seba. Propagujú voľnú lásku a užívajú drogy. V posledných rokoch sa stúpenci punku zúčastňujú na rôznych akciách spoločne s anarchistami.

Anarchizmus

Anarchistické hnutie, s koreňmi už v starovekom Grécku, sa v minulom storočí rozkvitalo. Dnešní anarchisti si z pôvodnej ideológie zachovali odmietanie právneho poriadku, autority štátu a štátnych inštitúcií. Hlásajú neobmedzenú slobodu jednotlivca a dôsledný antimilitarizmus. Sú roztrieštení do malých, relatívne nezávislých skupín a ich najväčším nepriateľom sú ultrapravicové hnutia. Veková hranica anarchistov je o niečo vyššia, je medzi nimi aj dosť stredoškolákov i vysokoškolákov, čo vyplýva z odlišných intelektuálnych nárokov na pochopenie ideológií.

Prevencia a boj proti extrémizmu

Význam vzdelávania v boji proti extrémizmu nemožno podceňovať. Ide o rozšírený problém, ktorý môže spôsobiť značné škody jednotlivcom, komunitám a spoločnostiam ako celku. Na Slovensku sa uskutočnila významná osvetová aktivita s názvom „Prednášky o pravicovom extrémizme“, ktorá bola významným krokom v podpore vzdelávania o tejto dôležitej problematike. Účastníci získali cenné poznatky o rôznych formách extrémizmu, a tiež o škodách, ktoré môžu spôsobiť.

Najdôležitejšie v rámci boja proti extrémizmu je zamerať sa na mladú generáciu a rozvoj kritického myslenia, pričom je nevyhnutná systémová zmena. Problematika extrémizmu bola diskutovaná aj na Bezpečnostnom fóre 2017 z troch perspektív: školstvo, rodina a voľný čas.

Úloha školstva

Róbert Vancel, programový koordinátor Euroatlantického centra, poukázal na projekt Speaking Tours zameraný na vzdelávanie študentov základných a stredných škôl. Zhodnotil, že kvalita a aktivita študentov poklesla, pričom zdôraznil nedostatok vedomostí ohľadom historického vývoja v 20. storočí, ako aj neschopnosť študentov spájať fakty so širším geopolitickým kontextom. Pripomenul zároveň, že je dôležité zlepšiť aj kvalitu absolventov pedagogických škôl a dbať na vzdelávanie učiteľov v odborných smeroch.

Rado Sloboda, programový riaditeľ Sokratovho inštitútu, sa zameriava na zvrátenie trendu radikalizácie mladých ľudí na lokálnej úrovni. Vyzdvihol význam živých knižníc ako nástroja vzdelávania o ľudských právach a naratívny prístup spočívajúci vo vedení rozhovorov so žiakmi o aktuálnych témach, vychádzajúc z osobných skúseností.

Daniel Milo, analytik Globsec Policy Institute, poukázal na zarážajúce štatistiky, podľa ktorých každý štvrtý mladý človek by volil extrémistickú stranu a až 46% ľudí verí konšpiračným teóriám. Podľa Mila mladí ľudia nedokážu pracovať s informáciami, vyhodnocovať ich a na základe toho formulovať svoj názor. Tvrdí, že činnosť samotných mimovládnych organizácií je nepostačujúca, a preto je potrebná systémová zmena s účasťou ministerstva školstva. Komunikácia s mladými ľuďmi by mala prebiehať aj s využitím sociálnych sietí, marketingu a internetu.

Úloha rodiny a voľného času

Vancel zdôraznil vplyv sociálnych sietí, a to nielen na mladých ľudí, ale aj na ich rodičov, na ktorých majú dokonca konšpiračné weby ešte väčší vplyv. Dezinformovaní rodičia potom spätne negatívne vplývajú na svoje deti. Sloboda zdôraznil potrebu systematickejšej formy spolupráce medzi mimovládnymi organizáciami a cirkvou. Milo prispel tvrdením, že rodina predstavuje hrozbu aj príležitosť, s čím sa stotožnil aj Bránik, ktorý tvrdí, že staršia generácia je na internete menej odolná voči zavádzaniu.

Docentka Jana Lasicová poznamenala, že konšpiračné teórie vznikajú tam, kde sú biele miesta a otázky zostávajú nedovysvetlené. V diskusii bolo poukázané aj na význam výchovy detí do šiestich rokov, pretože práve v tomto veku sa človek formuje najintenzívnejšie. Bránik súhlasil, že rodina zlyháva, a Milo dodal, že škola by mala zohrávať dôležitú úlohu pri vštepovaní hodnôt, ktoré zaplnia spomínané biele miesta.

Úloha médií a kritické myslenie

Kvalita slovenskej žurnalistiky z hľadiska etického fungovania je problematická. Novinári majú nový etický kódex, ktorý bol prijatý po dvadsiatich rokoch a odráža potreby doby a modernizuje niektoré ustanovenia. Avšak prax hlavne bulvárnych médií a webov v otázke lživých a zavádzajúcich titulkov, používanie citácií ako konštatovaní a naopak, a neposkytnutie priestoru na vyjadrenie jednej zo strán, sú stále viditeľné. Extrémistické prejavy, na ktoré slovenské médiá nie sú ešte navyknuté a nevedia reagovať, sú ďalším problémom.

Internetová žurnalistika a nástup sociálnych sietí zásadne ovplyvnili kritériá kladené na producenta mediálneho obsahu, a nie k lepšiemu. Znížila sa miera sebareflexie a zodpovednosti, a cieľom je často len počet klikov. Nový etický kódex môže byť príležitosťou na istý „refresh“ v tejto oblasti a mal by viesť k zamysleniu sa nad ohromnou zodpovednosťou, ktorá je každému človeku v médiu zverená.

Výskum zameraný na vnímanie extrémizmu a radikalizácie mladými ľuďmi (16-25 rokov) preukázal, že mladí ľudia skôr dôverujú tradičným zdrojom informácií a najviac dôverovali Polícii SR na sociálnych sieťach. Na druhej strane však viac než polovica mladých ľudí považovala tzv. alternatívne spravodajské weby za legitímny prejav slobody slova. Pre mladých ľudí je pomerne náročné rozlíšiť, ktorý zdroj informácií je dôveryhodný a musia do toho investovať pomerne veľa energie.

Úloha polície a inštitúcií

V téme príklonu k extrémizmu je veľmi významným aspektom aj vnímanie polície, pretože práve jej úlohou je udržiavanie poriadku v spoločnosti. Tretina mladých ľudí sa priklonila k názoru, že polícia nás nechráni a nepomáha nám. Respondenti fokusových skupín zdôrazňovali, že prístup polície k ľuďom závisí od individuálnych charakteristík jednotlivých policajtov. Dalo by sa teda povedať, že mladí ľudia mali pocit, že je možné dôverovať konkrétnym policajtom, avšak voči polícii ako celku boli skôr skeptickí. Mladí ľudia zároveň vnímajú aj nedostatok spoločenského sociálneho kapitálu, teda možností dôverovať inštitúciám, či spoľahnúť sa, že určité hodnoty a pravidlá platia.

Na záver diskusie Milo pripomenul, že rozloženie spoločnosti je asymetrické. Kým na každom z extrémnych krajov je približne 15% spoločnosti, stred tvorí zvyšných 70%. Zatiaľčo boj proti extrémizmu sa zameriava na to, ako presvedčiť tých, ktorí sú na kraji, „infekcia“ sa rozrastá smerom do stredu. Zamerať sa preto treba na to, ako zabrániť rozširovaniu extrémizmu, a nie ako zvrátiť tých, ktorí už predstavujú krajných 15%.

tags: #extremizmus #v #spolocnosti #diskusny #prispevok