Predĺženie práceneschopnosti po skončení: Komplexný sprievodca nárokmi a povinnosťami

Dlhodobá práceneschopnosť (PN) môže predstavovať značnú psychickú a finančnú záťaž pre jednotlivcov a ich rodiny. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o podmienkach predĺženia práceneschopnosti na Slovensku, nárokoch, povinnostiach a postupoch, ktoré je potrebné dodržiavať. Cieľom je objasniť komplikovaný systém a poskytnúť praktické informácie pre zamestnancov, SZČO a iné osoby, ktoré sa ocitnú v situácii dlhodobej PN.

Čo je dočasná práceneschopnosť (PN)?

Dočasná práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec alebo SZČO nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Práceneschopnosť potvrdzuje lekár, ktorý diagnostikuje chorobu, úraz alebo iný zdravotný dôvod, ktorý bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky počas PN

Počas PN má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie.

• 1. - 3. deň PN: Zamestnanec má nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
• 4. - 14. deň PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Od 1. januára 2026 sa táto lehota predĺži, a zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu prvých 14 dní namiesto 10.
• Od 15. dňa PN: Nemocenské od Sociálnej poisťovne vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, najviac však po dobu 52 týždňov. Od 1. januára 2026 začne Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenské až od 15. dňa.

Nemocenské pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

• 1. - 3. deň PN: 25 % DVZ alebo PDVZ.
• Od 4. dňa PN: 55 % DVZ alebo PDVZ.

Podmienkou nároku pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. SZČO má nárok na nemocenskú dávku, ak má zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od začiatku platenia nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Zaplatené poistné na nemocenské poistenie sa sleduje za obdobie posledných piatich rokov. V prípade posudzovania podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa neberie do úvahy dlžná suma poistného v sume nižšej ako je 5 eur.

Osoba v ochrannej lehote

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti v ochrannej lehote sa rozumie v lehote sedem dní po skončení nemocenského poistenia (v prípade, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie). V prípade poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je ochranná lehota osem mesiacov.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) sa počíta ako: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie:

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka,
• odo dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dočasnej PN - ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu roka,
• ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa počíta odo dňa vzniku nemocenského poistenia.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená maximálne 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.

Predĺženie poberania nemocenského po 52 týždňoch

Sociálna poisťovňa od 1. mája 2021 predĺžila práceneschopným poistencom poberanie dávky nemocenské. Poistenci mohli doteraz túto dávku poberať maximálne 52 týždňov, po novom ju môžu dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok. Pre predĺženie poskytovania dávky je potrebné podať žiadosť od 1. mája 2021.

Podmienky pre predĺženie obdobia poberania nemocenského

Pre predĺženie poberania nemocenského musia byť splnené tri podmienky súčasne:

1. dočasná pracovná neschopnosť musí trvať,
2. dôvodom na jej trvanie po uplynutí podporného obdobia je sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou (napr. COVID-19 kríza, ktorá viedla k odkladu operačných zákrokov či odborných vyšetrení),
3. je predpoklad, že poistenec nebude mať po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Ako požiadať o predĺženie

O predĺženie poberania nemocenského môže poistenec požiadať pobočku Sociálnej poisťovne najskôr od 1. mája 2021 prostredníctvom určeného tlačiva. Formulár Žiadosť o predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského je zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Po podaní žiadosti posudkový lekár Sociálnej poisťovne posúdi splnenie vyššie uvedených podmienok, a to po predchádzajúcom vykonaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu u ošetrujúceho lekára.

Ak posudkový lekár poistencovi podporné obdobie na výplatu nemocenského predĺži, musí zároveň určiť aj presnú dĺžku predĺženia. Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, avšak v úhrne najdlhšie o jeden rok.

Výplata nemocenského počas predĺženého obdobia

Pobočka následne automaticky vyplatí dávku na posudkovým lekárom stanovené predĺžené podporné obdobie. O výplate nemocenského počas predĺženého podporného obdobia nebude vydávať rozhodnutie, dávku iba vyplatí vo výške priznanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Predpokladom vyplatenia nemocenského za jednotlivé mesiace predĺženého podporného obdobia bude predloženie Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „lístok na peniaze“) zo strany poistenca, ktorý mu vystaví ošetrujúci lekár.

Počas predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského nie je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Po uplynutí predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského sa zamestnancovi a SZČO povinné poistenie prerušuje. Zamestnávateľ a SZČO sú povinní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie povinného poistenia zamestnanca/SZČO z dôvodu uplynutia predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského, a to do 8 dní od prerušenia povinného poistenia prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby (RLFO).

Povinnosti počas dočasnej práceneschopnosti

Počas dočasnej práceneschopnosti má poistenec určité povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať:

1. Dodržiavanie liečebného režimu: Pacient je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. To zahŕňa zdržiavanie sa na určenom mieste, dodržiavanie stanovených vychádzok a vyhýbanie sa činnostiam, ktoré by mohli zhoršiť zdravotný stav.
2. Oznamovacia povinnosť: Poistenec je povinný bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu miesta pobytu počas PN. Zmenu adresy je možné vykonať aj elektronicky prostredníctvom elektronického účtu poistenca (EUP).
3. Spolupráca pri kontrole: Poistenec je povinný umožniť kontrolu dodržiavania liečebného režimu.
4. Označenie miesta pobytu: Zamestnanec je povinný označiť miesto pobytu svojím menom, aby v prípade kontroly mohla úradná osoba zamestnanca kontaktovať.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Vychádzky môžu trvať maximálne 6 hodín v časovom rozmedzí od 7:00 do 19:00 hod.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Sankcie za porušenie povinností

V prípade, že poistenec poruší liečebný režim, stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň môže Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Výška PN (nemocenskej dávky) sa zníži na polovicu, ak sa ako živnostník alebo SZČO dočasne stanete práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý ste si privodili sami požitím alkoholu alebo iných návykových látok.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Od 1.1.2024 sa ePN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky. Zamestnanec tak nemusí predkladať zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty, inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť. V prípade, že vaša liečba trvá dlhšie ako 10 dní, dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 11. dňa práceneschopnosti.

Dôležité zmeny od 1.1.2024 týkajúce sa ePN:

• PN sa vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
• Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
• ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu.
• O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
• Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám.
• Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Ak lekár uznal pacienta práceneschopným cez ePN, pacient:

• neprenáša a nedoručuje žiadne potvrdenia o svojej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• nežiada o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
• nenahlasuje číslo účtu v banke, na ktorý mu bude poukazovaná dávka nemocenské,
• neoznamuje ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Čo robiť po uplynutí podporného obdobia (52 týždňov + predĺženie)

Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako 52 týždňov a aj po prípadnom predĺžení, je potrebné zvážiť ďalšie kroky.

1. Invalidný dôchodok: Ak zdravotný stav neumožňuje návrat do práce, je možné požiadať o invalidný dôchodok. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roka na PN. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná.
2. Výpoveď zo zdravotných dôvodov: Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať (napr. kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Výpoveď zo zdravotných dôvodov však musí byť podložená lekárskym posudkom o dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať prácu. V takom prípade je výpovedná lehota najmenej 2 mesiace a vzniká nárok aj na odstupné vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky.
3. Úrad práce: Po ukončení PN a prípadného predĺženia je možné sa zaevidovať na úrade práce. Ak chcete požiadať o podporu v nezamestnanosti, musíte ukončiť PN, pretože súbeh nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti nie je možný. Dávky v nezamestnanosti sú dočasné (najviac 6 mesiacov) a poberanie invalidného dôchodku nad 70% automaticky nárok na tieto dávky ruší.

Súbeh dávok a poistenie

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Počas obdobia práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.

Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

tags: #bola #som #vypisana #z #pn #no