Európsky sociálny fond: História, ciele a prínos pre Slovensko

Európsky sociálny fond (ESF) je kľúčovým nástrojom Európskej únie, ktorý už viac ako 60 rokov podporuje sociálny rozvoj a zamestnanosť v členských štátoch. Jeho prínos pre Slovensko je významný, o čom svedčia aj projekty financované z tohto fondu v rámci operačných programov. ESF investuje do ľudského kapitálu Európy - jej pracovníkov, mladých ľudí a všetkých tých, ktorí si hľadajú zamestnanie.

Úvod do Štrukturálnych Fondov EÚ

Štrukturálne fondy EÚ, vrátane ESF, sú nástroje, ktoré Európska únia používa na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti medzi členskými štátmi. Tieto fondy sú zamerané na investície do rôznych oblastí, ako sú infraštruktúra, inovácie, životné prostredie, vzdelávanie a zamestnanosť. Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť regiónov a zlepšiť kvalitu života občanov.

ESF ako jeden z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pracuje na dosahovaní 11 tematických cieľov stanovených pre EŠIF na programové obdobie 2014 - 2020. Štrukturálne fondy patria medzi redistribučné finančné nástroje, ktoré sústreďujú výdavky do menej rozvinutých regiónov v rámci Európy a podporujú tak jej súdržnosť.

Mapa Európy s vyznačenými regiónmi, kde sa sústreďujú výdavky štrukturálnych fondov EÚ

História a Vývoj Európskeho Sociálneho Fondu

Vývoj sociálnych funkcií európskych spoločenstiev a Európskej únie prebiehal v úzkej spolupráci s vývojom svetovej a európskej sociálnej a právnej kultúry, ktorú reprezentovali organizácie ako Organizácia Spojených národov, Medzinárodná organizácia práce a Rada Európy. Symbolická cesta od uhlia a ocele k sociálnej Európskej únii, ktorá zahŕňala ľudské práva a slobody (vrátane sociálnych a ekonomických práv), bola zložitá a neustále pokračuje.

Montánna Únia a Rímske Zmluvy

Už prvá zmluva z roku 1951, zakladajúca Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, obsahovala sociálne opatrenia, ktoré boli v súlade s dokumentmi medzinárodných organizácií. Išlo o idey voľného pohybu osôb, podpory zamestnanosti a zlepšovania životných a pracovných podmienok. Neskôr, Zmluva z roku 1957 o zriadení Európskeho hospodárskeho spoločenstva stanovila ako cieľ zlepšenie životných a pracovných podmienok pre pracovníkov s cieľom harmonizácie sociálnych systémov.

Vznik a Úlohy ESF

Na základe Rímskej zmluvy vznikol v roku 1960 Európsky sociálny fond ako hlavný nástroj sociálnej politiky Spoločenstva. Bol zriadený zakladajúcou Rímskou zmluvou v roku 1957 a je najstarším štrukturálnym fondom. Hlavným cieľom ESF je podporiť vytváranie nových a lepších pracovných miest v rámci EÚ. Cieľom ESF vždy bolo zvýšenie zamestnanosti a postupne sa začal zameriavať na riešenie aktuálnych problémov. V povojnových rokoch sa venoval riadeniu migrácie pracovníkov po Európe; neskôr sa zameral na riešenie problému nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ľuďmi s nižším vzdelaním.

Historická fotografia z obdobia vzniku ESF, ilustrujúca migráciu pracovníkov v Európe

Ďalší Vývoj a Míľniky

  • V roku 1972 bol schválený politický postulát, že postup v sociálnopolitickej oblasti má mať rovnaký význam ako uskutočňovanie hospodárskej a menovej únie.
  • V roku 1974 bol schválený Sociálnopolitický akčný program, ktorý odštartoval aktívnu sociálnu politiku Európskych spoločenstiev.
  • V 80. rokoch boli prijaté smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
  • Jednotný európsky akt z roku 1987 zakotvil princíp politickej spolupráce a reformoval zakladajúce zmluvy o Európskych spoločenstvách.

Maastrichtská Zmluva a Amsterdamská Zmluva

  • V roku 1992 bola podpísaná Maastrichtská zmluva, ktorá priniesla Protokol o sociálnej politike a Dohodu o sociálnej politike.
  • V roku 1997 bola podpísaná Amsterdamská zmluva, ktorá priniesla Kapitolu o zamestnanosti a Kapitolu o sociálnej politike ako súčasti Zmluvy o Európskom spoločenstve.

Lisabonská Stratégia a Európska Stratégia Zamestnanosti

V roku 2000 bola prijatá Lisabonská stratégia, v rámci ktorej európsky sociálny model so svojimi rozvinutými systémami sociálnej ochrany mal byť základom transformácie do vedomostnej ekonomiky. Celková stratégia Európskej únie sa opiera o lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby sa do roku 2010 európske hospodárstvo stalo najdynamickejším na svete, budovalo na znalostiach, dokázalo dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast s väčším množstvom kvalitnejších pracovných miest a lepšou súdržnosťou a aby pritom rešpektovalo životné prostredie. Mnohé finančné a politické nástroje EÚ sa snažia svojou činnosťou podporiť lisabonskú stratégiu. Politika súdržnosti sa usiluje o zníženie hospodárskych a sociálnych nerovností medzi krajinami a regiónmi EÚ.

V dôsledku potreby zvýšiť súťaživosť a mieru zamestnanosti na pozadí globalizácie a starnúceho obyvateľstva poskytuje európska stratégia zamestnanosti koordinačný rámec pre politiky členských štátov EÚ, aby prijali spoločné priority a ciele v oblasti zamestnania. Tieto spoločné priority sa potom zohľadňujú v usmernení pre zamestnanosť a stávajú sa súčasťou národných reformných programov, ktoré pripravujú jednotlivo členské štáty. Štáty využívajú finančnú pomoc ESF na podporu národných reformných programov a strategických národných referenčných rámcov, ktoré stanovujú primárne ciele členského štátu pri investovaní získaných štrukturálnych fondov EÚ.

Európsky Sociálny Program a Flexiistota

Európsky sociálny program takisto zohráva úlohu pri určovaní prioritných investícií ESF. Sociálny program sa snaží zmodernizovať európsky sociálny model prostredníctvom modernizácie trhov práce a systémov sociálnej ochrany, aby mohli pracovníci a podniky využívať príležitosti vytvárané v rámci medzinárodnej súťaže, technologického pokroku a meniaceho sa rozloženia obyvateľstva, pričom ten najzraniteľnejší sociálny prvok zostane chránený. K aktuálnym iniciatívam ESF sa okrem toho pridáva koncept flexiistoty. Flexiistotu môžeme definovať ako politickú stratégiu na zvýšenie na jednej strane efektivity trhov práce, pracovných organizácií a vzťahov a na druhej strane istotu zamestnania a istotu príjmu. Súčasťou flexiistoty je aj nový prístup k zamestnaniu, ktorý využíva model „jedna práca na celý život“ a nie jeho zastaranú verziu „jedno zamestnanie na celý život“.

Fungovanie a Riadenie ESF

ESF je spravovaný v programových cykloch s dĺžkou sedem rokov. Stratégiu a rozpočet ESF stanovujú po vzájomnej dohode členské štáty EÚ, Európsky parlament a Komisia EÚ. V stratégii sú stanovené ciele finančnej pomoci ESF, na ktoré sa čiastočne alebo plne vzťahuje aj pomoc z iných štrukturálnych fondov. Stratégia tiež určuje širokú os priorít - potrebných akcií na dosiahnutie cieľov a na ktoré z nich sa vzťahuje finančná pomoc.

Financovanie a Alokácia

Miera výšky príspevkov z ESF je pre každý región iná a závisí od jeho relatívneho bohatstva. V konvergentných regiónoch môže podiel ESF na financovaní projektov dosiahnuť až 85 % celkových nákladov. Čo sa týka regionálnej súťaživosti a zamestnania, výška investícií zvyčajne predstavuje 50 % nákladov. V bohatších členských štátoch dopĺňajú finančnú pomoc ESF národné iniciatívy v oblasti zamestnanosti; v chudobnejších štátoch môže byť ESF hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre iniciatívy súvisiace so zamestnaním.

Aktuálny programový cyklus ESF je platný od roku 2007 do roku 2013 a jeho témou je investícia do ľudí. V tomto období ide o investíciu vo výške zhruba 75 miliárd € - teda takmer 10 % rozpočtu EÚ - na projekty pre zlepšenie zamestnanosti. Samotné rozdelenie zdrojov v každom regióne sa líši v závislosti od miestnych a regionálnych priorít.

Región Podiel ESF na financovaní (2007-2013)
Konvergentné regióny Až 85 %
Regióny s regionálnou súťaživosťou a zamestnanosťou Zvyčajne 50 %
Bohatšie členské štáty (národné iniciatívy) Dopĺňanie ESF
Chudobnejšie členské štáty (hlavný zdroj) Hlavný zdroj finančných prostriedkov
Celková investícia EÚ (2007-2013) Približne 75 miliárd €

Implementácia na Úrovni Členských Štátov

Kým stratégia ESF sa plánuje na úrovni EÚ, implementácia prostriedkov ESF je v rukách členských štátov EÚ a ich regiónov. Po schválení stratégií a príspevkov z rozpočtu nastupuje jednotný prístup k programovaniu. Členské štáty a ich regióny v spolupráci s Európskou komisiou naplánujú sedemročné operačné programy. Členské štáty menujú národné orgány pre riadenie ESF, ktoré majú na starosti výber projektov, rozdeľovanie financií a hodnotenie napredovania a výsledkov projektov.

Partneri a Cieľové Skupiny

ESF sa v praxi uplatňuje prostredníctvom projektov, ktoré využívajú a uplatňujú mnohé organizácie vo verejnom i súkromnom sektore. Týka sa to národných, regionálnych a miestnych orgánov, výchovných a vzdelávacích inštitúcií, mimovládnych organizácií (MVO) a dobrovoľníckeho sektora, no tiež sociálnych partnerov, napr. odborov a zamestnaneckých rád, priemyselných a odborných združení a jednotlivých spoločností. Škála osôb a organizácií, ktoré môžu využívať projekty ESF, je široká, napr. jednotliví pracovníci, skupiny ľudí, priemyselné odvetvia, odbory, verejná správa či jednotlivé firmy. Osobitnú cieľovú skupinu predstavujú zraniteľné skupiny ľudí, ktorí majú obzvlášť veľké problémy pri hľadaní práce alebo pokračovaní v jej výkone, napr. trvalo nezamestnané osoby a ženy. Len pre ilustráciu, odhaduje sa že prostredníctvom projektov ESF sa ročne pomôže viac ako 9 miliónom ľudí z týchto skupín.

Infografika zobrazujúca demografické rozloženie cieľových skupín ESF (mladí, ženy, starší pracovníci, zdravotne postihnutí)

ESF na Slovensku: Investície do Efektívnej Verejnej Správy a Ľudských Zdrojov

Európsky sociálny fond (ESF) je kľúčovým nástrojom Európskej únie, ktorý už viac ako 60 rokov podporuje sociálny rozvoj a zamestnanosť v členských štátoch. Jeho prínos pre Slovensko je významný, o čom svedčia aj projekty financované z tohto fondu v rámci operačných programov Efektívna verejná správa (OP EVS) a Ľudské zdroje (OP ĽZ).

V programovom období 2014-2020 je z ESF vyčlenených viac ako 335 miliónov eur na projekty OP EVS a 163,5 milióna eur na projekty v rámci prioritnej osi 5 OP ĽZ.

Operačný Program Efektívna Verejná Správa (OP EVS)

OP EVS sa zameriava na zvýšenie efektivity verejných inštitúcií a zníženie záťaže na občanov. Medzi hlavné ciele patria:

  • Zjednodušenie kontaktu občana s verejnou správou.
  • Rozvoj klientskych centier.
  • Získavanie spätnej väzby od občanov na zlepšenie kvality poskytovaných služieb.
  • Projekty v oblasti justície: Odbremenenie súdov, urýchlenie rozhodnutí, kvalitné vzdelávanie pre sudcov a justičných zamestnancov, zvýšenie vymáhateľnosti práva a dôveryhodnosti v slovenské súdy. Podpora kapacít centra právnej pomoci, ktoré poskytuje právnu asistenciu pre ľudí v materiálnej núdzi.
  • Budovanie analytických kapacít na ministerstvách: Zlepšenie kvality verejných politík vďaka kvalitnejšej príprave.
  • Hodnotenie verejných výdavkov (Hodnota za peniaze): Posúdenie, či sú peniaze daňovníkov vynaložené najlepšie, ako je možné, aby boli verejné služby kvalitné.

Ministerstvo vnútra SR ako riadiaci orgán pre OP EVS vyhlásilo šesť dopytovo-orientovaných výziev, aby verejné politiky vznikali v spolupráci s občanmi. V rámci OP EVS je aktuálne zazmluvnených 19 národných projektov za 114,6 miliónov eur. Prebieha administratívne overovanie žiadostí v rámci šiestich dopytovo-orientovaných výziev pre mimovládne neziskové organizácie. Alokácia na tvorbu lepších verejných politík sa navyšuje o 15 miliónov eur.

Prioritná Os 5 Operačného Programu Ľudské Zdroje (OP ĽZ)

Prioritná os 5 OP ĽZ sa zameriava na inklúziu v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývania, so zameraním na marginalizované rómske komunity. Medzi konkrétne projekty patria:

  • Zdravotná starostlivosť a zdravotná osveta v marginalizovaných rómskych komunitách: Podpora prístupu k zdravotnej starostlivosti, zvyšovanie povedomia o možnostiach a zodpovednosti za vlastné zdravie.
  • Odborná pomoc a asistencia pri vysporiadaní pozemkov v marginalizovaných rómskych komunitách.
  • Podpora komunitných centier: Poskytovanie možností pre Rómov zapojiť sa do bežného života bez diskriminácie.

V rámci prioritnej osi 5 OP ĽZ je aktuálne schválených 5 národných projektov v celkovej výške 62 miliónov eur, ktoré sú zamerané na terénnu sociálnu prácu, komunitné centrá, vysporiadavanie pozemkov, monitorovanie a hodnotenie politík, ako aj na zdravotnú osvetu a zdravotnú starostlivosť v marginalizovaných rómskych komunitách. Bola schválená dopytovo-orientovaná výzva zameraná na miestne občianske poriadkové služby (MOPS) so 148 projektmi v sume 20,1 miliónov eur.

Fotografia komunitného centra podporovaného ESF na Slovensku, s ľuďmi rôzneho veku

Prínos ESF pre Verejnú Správu a Zamestnanosť

Európsky sociálny fond prispieva k posilneniu účinnosti verejnej správy pri poskytovaní verejných služieb vo všetkých odvetviach. Jednou z priorít ESF je aj pomoc ľuďom zo znevýhodneného prostredia so zamestnaním, čo je súčasťou posilňovania sociálneho začlenenia. Podnikateľské subjekty v Európskej únii pôsobia v európskom hospodárskom priestore, ktorý je ovplyvnený globalizáciou, novými technológiami, informačnou revolúciou, demografickými pomermi, zmenami na trhoch, migráciou a geopolitickými rozdielmi.

Európsky hospodársky priestor a európsky sociálny priestor smerujú k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti a k rozvoju konkurenčných schopností v spojení so sociálnou dimenziou. Vzniká a pôsobí európsky sociálny model, v ktorom sa realizujú nové vízie sociálnej spravodlivosti, sociálnej kohézie, sociálnej inklúzie, flexikurity, dôstojnej práce pre všetkých, zosúladenia pracovného a rodinného života, sociálneho partnerstva, rozvoja ľudského kapitálu atď. ESF umožňuje členským štátom uskutočňovať aktívnu politiku trhu práce, z čoho majú prospech ľudia všetkých profesií.

Príklady Úspešných Projektov na Slovensku

  • Strojnícka fakulta v Košiciach: V regióne s vysokou nezamestnanosťou fakulta prekročila rámec poskytovania formálneho vzdelania a v spolupráci s budúcimi zamestnávateľmi zabezpečila špecializované kurzy. Po ukončení si 50 percent účastníkov našlo prácu v automobilovom priemysle.
  • Výskumné a vývojové stredisko pre biomedicínske vedy: Financované Európskym sociálnym fondom, má za cieľ zvýšiť informovanosť o biomedicínskej liečbe na Slovensku a umožniť osvojenie biomedicínskych metód.
  • Celonárodný projekt na podporu rodiny: S podporou ESF sa podujal presviedčať zamestnávateľov, aby v rámci podnikov zavádzali opatrenia na podporu rodiny. Príklady dobrej praxe na základe projektu presvedčili mnohých zamestnávateľov, aby tak urobili.
  • Projekt "Poskytnime nové šance": Podporuje návrat sociálne viacnásobne znevýhodnených osôb, vrátane rómskej menšiny, do práce. Cieľové skupiny získajú znalosti, sociálne a manuálne zručnosti a pracovné návyky.

Európsky Sociálny Fond Plus (ESF+)

Európsky sociálny fond Plus (ESF+) je hlavný nástroj EÚ na investovanie do ľudí. Vďaka rozpočtu vo výške 142,7 miliardy eur na obdobie 2021 až 2027 bude ESF+ naďalej významne prispievať k politikám EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania a zručností vrátane štrukturálnych reforiem v týchto oblastiach. S rozpočtom viac ako 99 miliárd EUR na obdobie rokov 2021 - 2027 je ESF+ hlavným nástrojom na realizáciu európskeho piliera sociálnych práv.

Fond bude zároveň jedným zo základných kameňov sociálno-ekonomického zotavenia EÚ po pandémii COVID-19. Pandémia znemožnila nárast zamestnanosti, pripravila nové výzvy pre systémy vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a prehĺbila rozdiely. ESF+ bude jedným z kľúčových nástrojov EÚ na pomoc členským štátom pri riešení týchto výziev.

Kombinácia štyroch fondov

ESF+ spája štyri nástroje financovania, ktoré boli v programovom období 2014 - 2020 samostatné:

  1. Európsky sociálny fond (ESF)
  2. Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD)
  3. Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí
  4. Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI)

Oblasti Financovania ESF+

ESF+ financuje širokú škálu aktivít a projektov v rôznych oblastiach:

  • Podporu zamestnanosti: Programy zamerané na podporu vytvárania pracovných miest, rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie, podporu podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti.
  • Zlepšenie vzdelávania a zručností: Projekty na zlepšenie kvality vzdelávania, podporu inkluzívneho vzdelávania, rozvoj digitálnych zručností a podporu celoživotného vzdelávania.
  • Podporu sociálnej inklúzie: Programy na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, podporu integrácie migrantov a utečencov, zlepšenie prístupu k sociálnym službám a podporu rodiny a detí.
  • Podporu zdravia: Investície do zdravotníckych systémov, programov na prevenciu chorôb, podporu zdravého životného štýlu a zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti.
  • Riešenie materiálnej deprivácie: Poskytovanie potravinovej a materiálnej pomoci najchudobnejším osobám, ako aj podpora sociálnej inklúzie prostredníctvom sprievodných opatrení.

Implementácia ESF+ na Slovensku

Na Slovensku je implementácia ESF+ zabezpečovaná prostredníctvom operačných programov, ktoré sú vypracované v súlade s národnými prioritami a potrebami. Riadiace orgány zodpovedné za implementáciu týchto programov zabezpečujú, že finančné prostriedky sú efektívne a účelne využívané na dosiahnutie stanovených cieľov.

Operačné Programy ESF+ na Slovensku

Medzi hlavné operačné programy financované z ESF+ na Slovensku patria:

  • Operačný program Ľudské zdroje: Zameraný na podporu zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej inklúzie.
  • Operačný program Efektívna verejná správa: Zameraný na zlepšenie kvality a efektívnosti verejnej správy.
  • Program Slovensko: Zameraný na podporu regionálneho rozvoja a konkurencieschopnosti.

tags: #europsky #socialny #fond #mat