Európa je dlhodobo známa vysokou úrovňou sociálnej ochrany v porovnaní so zvyškom sveta. Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra až 88 % občanov EÚ považuje sociálnu Európu za dôležitú pre svoj osobný život.
Európska únia chráni sociálne a pracovné práva svojich občanov prostredníctvom rozsiahleho rámca politík zamestnanosti a sociálnych vecí. Kľúčovým nástrojom v tejto oblasti je Európsky pilier sociálnych práv (EPSR), prijatý v roku 2017, ktorý stanovuje dvadsať konkrétnych princípov na podporu rovnakých príležitostí, spravodlivých pracovných podmienok a udržateľnej sociálnej ochrany. Prostredníctvom legislatívy, spoločných pravidiel a iniciatív EÚ zabezpečuje, aby členské štáty dodržiavali minimálne štandardy ochrany pracovníkov, vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rovnosti pohlaví a ochrany pred diskrimináciou.
Napriek tomu, že EÚ má v týchto oblastiach obmedzené kompetencie, keďže hlavnú zodpovednosť nesú členské štáty, jej cieľom je vylepšovanie pracovných podmienok v celej Európe. EÚ poskytuje legislatívny rámec a prostriedky na koordináciu a monitorovanie národných programov, no zavedenie a prispôsobenie týchto opatrení na národné podmienky závisí od jednotlivých krajín.
Pán Šucha na výstave Agrokomplex v Nitre vyzdvihol aktivitu „Porozprávajme sa“, ktorej cieľom je povzbudiť účastníkov k diskusii o zásadných otázkach týkajúcich sa ich sociálnych a pracovných práv v EÚ. Táto iniciatíva symbolizuje potrebu vyváženej a otvorenej diskusie a snaží sa zvýšiť povedomie o úlohe EÚ pri ochrane sociálnych a pracovných práv.
Iniciatívy a programy EÚ na Slovensku
Medzi mnohé iniciatívy a programy zamerané na zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok, ktoré EÚ podporuje v rámci Slovenska, patrí mimoriadne úspešný Európsky sociálny fond (ESF), ktorý existuje už od roku 1957. Pomohol už miliónom ľudí, ktorí sa vďaka nemu mohli rekvalifikovať a nájsť si novú prácu. Na Slovensku je z tohto fondu platených mnoho rôznych projektov na podporu zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia. Medzi konkrétne aktivity patrí napríklad podpora rekvalifikačných kurzov pre nezamestnaných, ktoré im umožňujú prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám na trhu práce.
Ďalším príkladom úspešného programu je Záruka pre mladých, ktorý sa zameriava na mladých ľudí do 29 rokov. Cieľom je zabezpečiť, aby títo mladí ľudia mali k dispozícii pracovnú ponuku, možnosť ďalšieho vzdelávania či učňovskej prípravy do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo skončení školy. Program je vytvorený s cieľom zabrániť tomu, aby mladí ľudia zostali dlhodobo mimo pracovného procesu, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich pracovné zručnosti a návyky a znížiť ich vyhliadky na budúce zamestnanie. Prvým krokom je registrácia na úrade práce, kde mladí ľudia dostávajú individuálnu podporu a pomoc pri hľadaní vhodných príležitostí.
Európska únia podporuje aj rovnosť na pracovisku a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Pravidlá EÚ umožňujú občanom zladiť starostlivosť o rodinu s kariérnym rastom, zabezpečujú právo požiadať o flexibilné pracovné podmienky a stanovujú minimálne požiadavky na rodičovskú, materskú a otcovskú dovolenku. Taktiež určujú minimálne štandardy pre denné a týždenné obdobia odpočinku, platenú dovolenku a obmedzujú týždenný pracovný čas. Napríklad, podľa legislatívy EÚ majú občania nárok na minimálne 4 týždne platenej dovolenky ročne. Navyše, pravidlá EÚ vyžadujú, aby vo vedení veľkých firiem kótovaných na európskych burzách boli zastúpené aj ženy.
Všetci občania EÚ môžu nájsť viac informácií o svojich sociálnych a pracovných právach, ako aj o programoch a iniciatívach dostupných na Slovensku na webovej stránke kampane „Spoločne uspejeme”.
Porovnanie sociálnych systémov v Európe
Európske systémy sociálneho zabezpečenia majú dobrú reputáciu po celom svete a niektoré z nich sú dokonca často uvádzané ako modelové prípady. Dve nedávne štúdie od Glassdoor a Deloitte porovnali systémy sociálneho zabezpečenia v celej Európe. Vo väčšine európskych krajín sú všetky sociálne práva garantované, ale ich uplatňovanie je všade iné. Všeobecne najštedrejšími krajinami sú Dánsko, Francúzsko a Španielsko, zatiaľ čo Írsko, Veľká Británia a Švajčiarsko majú obmedzenejšie práva.
Európska únia (EÚ) nastavuje minimálne štandardy, no neexistuje systém zabezpečenia na úrovni EÚ. Každý členský štát si udržiava svoj individuálny národný systém. Európska legislatíva len koordinuje tieto národné systémy, aby udržala voľný pohyb a obchod.
Materská a otcovská dovolenka
EÚ zabezpečuje minimálnu materskú dovolenku 14 dní. Úroveň odmien a maximálnej doby trvania je však veľmi variabilná. V tejto kategórii je Veľká Británia veľmi štedrá, poskytuje až 52 týždňov dovolenky, 39 z nich je platených z 90 % výšky zárobku prvých 6 týždňov (a potom až 160 € týždenne). Hneď za tým nasleduje Írsko, kde dostanete 42 týždňov, z ktorých je prvých 26 platených stabilnou sumou 188 € týždenne. Nemecko, Španielsko, Holandsko, Francúzsko, Rakúsko a Dánsko poskytujú povinných 14 dní s plnou výškou platu.
Otcovská dovolenka nie je regulovaná EÚ. Medzi krajinami sú veľké rozdiely. Na jednej strane je tu Fínsko, kde dostane čerstvý otec 45 dní, Španielsko (15), Francúzsko (11), za nimi nasleduje Belgicko, Dánsko, Švédsko a Veľká Británia, ktoré povoľujú 10 dní. Na druhej strane Holandsko ponúka päť dní, Taliansko štyri dni, zatiaľ čo Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko ani len nemajú koncept platenej otcovskej dovolenky.
Rodičovská dovolenka a platené voľno
EÚ zabezpečuje, že každý rodič má právo odísť a starať sa o svoje deti do dovŕšenia ich ôsmeho roku života aspoň na štyri mesiace. Napriek tomu však nie je špecifikované, aká časť tejto doby má byť preplatená. Francúzsko a Nemecko umožňujú až 156 týždňov (tri roky) rodičovskej dovolenky a Francúzsko platí každému rodičovi necelých 600 € mesačne počas doby šiestich mesiacov (26 týždňov). Nepočítajú sa do toho štátne sviatky. Najštedrejšími miestami s plateným voľnom sú Švédsko, Francúzsko a Dánsko (5 týždňov). Počet štátnych sviatkov je v každej krajine iný. Španielsky kalendár ich má až 14, za ním nasleduje Rakúsko (13), Taliansko (12), Švédsko, Fínsko a Grécko (11) a Francúzsko (10). Švajčiarsko ich má za celý rok len 4. Slovensko má pre porovnanie 15 štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja.
Pracovná neschopnosť (PN)
Výhody pracovnej neschopnosti nie sú regulované a medzi jednotlivými európskymi krajinami sú v tejto oblasti veľké rozdiely. Holandsko ponúka najviac výhod, pracovníci tu môžu byť práce neschopní až 104 týždňov (2 roky) a dostávať počas tejto doby 70 % svojho platu. Oproti tomu je pracovná neschopnosť vo Veľkej Británii možná len na 28 týždňov (s kompenzáciou cca 100 € týždenne) a vo Francúzsku je to 26 týždňov s polovičným platom.
Podpora v nezamestnanosti
V európskych krajinách sa môže výška podpory v nezamestnanosti a doba pokrytia líšiť. Vo všeobecnosti je v tejto otázke Európa veľmi štedrá. Na vrchole rebríčka sa ocitlo Dánsko, kde je 90 % zamestnaneckých platov preplácaných po dobu až 104 týždňov. Belgicko poskytuje podporu v nezamestnanosti na neobmedzenú dobu, ktorá sa začína na sume v hodnote 65 % z platu počas prvých 13 týždňov. Najmenej chránení zamestnanci sú v Írsku a vo Veľkej Británii. Veľká Británia poskytuje podporu maximálne 82 € týždenne počas doby 26 týždňov (celková suma závisí od veku).
Minimálna mzda a mzdová nerovnosť
Mzdová nerovnosť je kľúčovým problémom, ktorý Európu sužuje od čias finančnej krízy z roku 2008. Rozdiel je badateľný najmä v Portugalsku, Rumunsku a v Taliansku. Na začiatku roku 2019 bola minimálna mesačná mzda viac než 1000 € len v ôsmich európskych krajinách (Španielsko, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Írsko a Luxembursko). Luxembursko má najvyššiu minimálnu mzdu (2071 €), zatiaľ čo v Bulharsku je najnižšia (286 €).
Rodový rozdiel
Zatiaľ čo rozdiely medzi pohlaviami sa v Európe postupne stierajú, stále panuje silná nerovnosť. Kľúčovým indikátorom je pomer mužských a ženských absolventov vyššieho vzdelania v Európe. Podľa štúdie Eurostat z roku 2017 je to priemerne 29,9 % žien a 25,9 % mužov. Rozdiel je 4 %. Tento rozdiel je iný v každej krajine: napríklad 11 % v Bulharsku, 4,7 % vo Francúzsku, 2,1 % v Luxembursku.
Dôchodok
Väčšina krajín EÚ zvýšila vek odchodu do dôchodku na 65 rokov. Lotyšsko je momentálne jedinou krajinou, ktorá sa tejto norme vymyká. Minimálny dôchodkový vek je tu 63 rokov. Hrubý mesačný dôchodok sa pohybuje od takmer 8000 € mesačne v Luxembursku, až po najnižší (400 € na Malte). Španielsko, Grécko, Belgicko a Švajčiarsko platia svojim občanom dôchodok vo výške viac než 2000 €.
Kvalita pracovných podmienok a prostredia
V roku 2018 zverejnila spoločnosť The Workforce View štúdiu, v ktorej kládli otázky takmer 10 000 zamestnancom vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, Španielsku, Švajčiarsku a Veľkej Británii. Jeden z piatich respondentov (18 %) potvrdil, že denne zažíva stres. Traja z desiatich (30 %) sa cítili takí vystresovaní, že uvažovali o zmene zamestnania. Cena za najvystresovanejšiu krajinu patrí Poľsku, kde viac než štvrtina zamestnancov (27 %) potvrdila, že trpí stresom denne. Tesne za nimi sa umiestnilo Francúzsko a Veľká Británia (20 %). Holanďania sú najmenej vystresovaní. Na stres trpí len jeden z desiatich zamestnancov (10 %). V dobe konania ankety však všetky krajiny prechádzali obdobím ekonomického rastu a klesajúcej nezamestnanosti. Na celom kontinente a vo Veľkej Británii 79 % respondentov uviedlo, že sú optimistickí. Najoptimistickejší boli opäť Holanďania (85 %) a na poslednom mieste sa umiestnili Francúzi (74 %).
Model pre východnú a južnú Európu
Sociálne práva v Európe nie sú rovnaké vo všetkých 28 členských štátoch. Najštedrejšie systémy sú v severnej Európe. Rozdiel medzi najbohatšími dvadsiatimi percentami obyvateľstva a najchudobnejšími dvadsiatimi percentami obyvateľstva je najväčší v Stredomorí. Najnižšie platy sú vo východnej Európe. Paradoxne si väčšina občanov v týchto krajinách spája EÚ s ideou sociálnej ochrany. V Ankete z apríla 2018 odpovedalo 27 601 občanov z 28 európskych krajín. 60 % respondentov verilo, že vstup do EÚ je pre ich krajinu pozitívom. 32 % si myslelo, že sociálne zabezpečenie malo byť hlavnou témou posledných volieb do Europarlamentu (máj 2019). To znamená, že „európsky sociálny model“ sa rozširuje a postupne sa integruje vo všetkých 28 krajinách.
Najlepšie miesta na život v Európe
Medzinárodné organizácie a renomované magazíny pravidelne skúmajú mestá a krajiny, aby určili, kde sa najlepšie žije. Často sa pritom zohľadňujú aj subjektívne hodnotenia obyvateľov, ktorí hodnotia svoju spokojnosť s miestom, kde žijú. Niektoré mestá vynikajú svojim pokojom, iné zase pulzujúcim mestským životom a ďalšie svojou prírodou či komunitným duchom.
Viedeň, Rakúsko
Viedeň pravidelne vedie globálne rebríčky najlepších miest na život, napríklad Mercer’s Quality of Living Survey či Economist Intelligence Unit’s Global Liveability Index. Je to mesto, ktoré spája bohaté historické dedičstvo s modernou infraštruktúrou a vysokou životnou úrovňou. Predovšetkým jej bezpečnosť, dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti, spoľahlivá verejná doprava a množstvo zelene zabezpečujú vyvážený životný štýl. Vzdelanie a sociálne služby sú na vysokej úrovni, čo robí Viedeň atraktívnou pre rodiny s deťmi aj mladých profesionálov. Ekonomika mesta je stabilná, zamestnanosť vysoká a životné náklady síce nie sú najnižšie v Európe, ale kvalita života tieto náklady vyvažuje.
Zürich, Švajčiarsko
Zürich je najväčším mestom Švajčiarska a pravidelne sa umiestňuje medzi mestami s najvyššou kvalitou života na svete podľa rôznych globálnych rebríčkov. Predovšetkým jeho vynikajúca bezpečnosť, čistota a efektívna infraštruktúra robia Zürich tak atraktívnym. Mesto ponúka výnimočné zdravotné služby, vynikajúce školy a vysoko rozvinutý systém verejnej dopravy. Zürich je zároveň svetovým finančným centrom, čo vytvára množstvo pracovných príležitostí s vysokými platmi. Náklady na bývanie a život sú síce vysoké, no odrážajú kvalitu služieb, bezpečnosť a pracovné príležitosti, ktoré mesto poskytuje.
Kodaň, Dánsko
Kodaň je známa ako jedno z najzelenších a najudržateľnejších miest na svete. Mesto pravidelne získava vysoké hodnotenia v rebríčkoch kvality života. Jedným z hlavných dôvodov, prečo je Kodaň tak obľúbená, je jej dôraz na ekologické riešenia - rozsiahla sieť cyklistických trás, množstvo zelených plôch a prístup k čistému vzduchu robia z mesta ideálne miesto pre milovníkov aktívneho a zdravého životného štýlu. Kodaň je známa aj svojou vysokou životnou úrovňou, kvalitnou zdravotnou starostlivosťou, vzdelaním a sociálnou bezpečnosťou.
Mníchov, Nemecko
Mníchov je tretie najväčšie mesto Nemecka a jedno z najprosperujúcejších miest v Európe. Pravidelne sa umiestňuje vysoko v rebríčkoch kvality života vďaka svojim ekonomickým príležitostiam, bezpečnosti, zdravotnej starostlivosti a množstvu kultúrnych a voľnočasových aktivít. Mesto je známe svojou silnou ekonomikou, ktorá je poháňaná hlavne odvetviami automobilového priemyslu, IT technológií, financií a výskumu. Z hľadiska kvality života sa mesto vyznačuje čistotou, bezpečnosťou a kvalitnými verejnými službami.
Amsterdam, Holandsko
Amsterdam je hlavné mesto Holandska a jedno z najživších a najkultúrnejších miest v Európe. Amsterdam má jednu z najväčších cyklistických komunít na svete, čo výrazne prispieva k ekologickému a zdravému životnému štýlu. Amsterdam je tiež významným centrom inovácií a startupov. Kvalita života v Amsterdame je vysoká - mesto poskytuje kvalitnú zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, bezpečnosť a množstvo verejných služieb. Aj keď sú náklady na bývanie vyššie, mnohí oceňujú skvelú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ktorú mesto ponúka.
Barcelona, Španielsko
Barcelona, hlavné mesto Katalánska, je známa svojou jedinečnou kombináciou historického dedičstva, moderného urbanizmu a živého pobrežného života. Mesto ponúka ideálnu rovnováhu medzi prácou a oddychom, čo ho robí atraktívnym pre ľudí hľadajúcich kvalitný životný štýl. Klíma v Barcelone je mierna a príjemná, s veľkým počtom slnečných dní ročne, čo prispieva k aktívnemu životnému štýlu a outdoorovým aktivitám. Ekonomicky je Barcelona dôležitým centrom pre technológie, dizajn, turistiku a obchod. Z hľadiska kvality života ponúka Barcelona dobrú zdravotnú starostlivosť, vzdelávacie inštitúcie a rozvinutú infraštruktúru.
Rebríček krajín s najlepšími sociálnymi systémami
Portál remote.com každoročne zostavuje rebríček krajín sveta podľa toho, ktoré poskytujú obyvateľom najväčšiu rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Do hodnotenia krajín vstúpila kombinácia dôležtých faktorov na pracovisku, ako je počet dní zákonnej ročnej dovolenky, platená materská dovolenka, počet odpracovných hodín na zamestnanca. Najvyššie možné skóre, ktoré mohli krajiny získať, bolo 100.
- Nový Zéland: Krajina sa môže pochváliť vysokou minimálnou mzdou a veľkorysým nárokom na dovolenku v trvaní 32 dní za rok. V krajine uhrádzajú zamestnancom 80 percent PN-ky, zdravotníctvo financuje štát a rodičia sa tešia zo štedrej rodičovskej dávky.
- Írsko: Druhé miesto patrí Írsku. Ide o krajinu s fungujúcim systémom štátom hradenej zdravotnej starostlivosti a ponúka aj jednu z najvyšších minimálnych miezd.
- Belgicko a Dánsko: Tretie miesto patrí hneď dvom krajinám - Belgicku a Dánsku, ktoré v hodnotení získali rovnaké skóre. Belgicko zabodovalo vo viacerých kategóriách ako minimálna mzda (patrí k najvyššej v Európe) a počet hodín pracovného týždňa. Dánsko je zase považované za druhý najšťastnejší národ na svete. Spokojnosť Dánov určite závisí od ich zdravého balansu medzi životom a prácou. Majú kratší pracovný týždeň, 35 dní ročnej zákonnej dovolenky a pre rodičov detí majú rôzne benefity.
V prvej desiatke nájdete ešte Kanadu, Nemecko, Fínsko, Austráliu, Nórsko a Španielsko. V prvej dvadsaťpäťke sa umiestnila Česká republika (16. pozícia), Poľsko (17. priečka), Rakúsko (18. pozícia), Rumunsko (21. miesto) a Maďarsko (22. miesto).
Najzadlženejšie krajiny EÚ
Verejný dlh krajín Európskej únie patrí k najdiskutovanejším témam posledných rokov. Pandémia, energetická kríza, vojna na Ukrajine aj starnutie obyvateľstva spôsobili, že mnohé vlády siahli na úver. Aktuálne štatistiky Eurostatu podľa E15 ukazujú, že viaceré členské štáty prekračujú hranice, ktoré môžu byť z dlhodobého hľadiska rizikové pre stabilitu verejných financií aj dôveru investorov.
- Grécko: Grécko zostáva najzadlženejšou krajinou Únie, pričom jeho dlh presahuje 150 % HDP. Slabý výber daní, vysoké verejné výdavky a neefektívny štátny aparát brzdia konsolidáciu.
- Taliansko: Na druhom mieste sa nachádza Taliansko, ktorého dlh presahuje 135 % HDP. Hlavnými dôvodmi sú vysoké náklady na sociálny systém, regionálne rozdiely medzi severom a juhom a nízka konkurencieschopnosť.
- Francúzsko: Francúzsko, ktoré je druhou najväčšou ekonomikou eurozóny, dosiahlo rekordný dlh 113 % HDP. Problémom je aj nízky hospodársky rast a politické prekážky pri presadzovaní reforiem.
- Belgicko: Belgicko má dlh na úrovni približne 105 % HDP. Krajina čelí drahému sociálnemu systému a komplikovanej federálnej štruktúre.
- Španielsko: Španielsko sa zaradilo medzi päť najzadlženejších krajín s úrovňou dlhu približne 102 % HDP. Krajina má dlhodobo vysoké rozpočtové schodky, trpí nezamestnanosťou a nedostatkom verejných investícií.
Krajiny vhodné pre život a výchovu detí
Mnohé rodiny migrujú, aby vychovávali deti v čo najkvalitnejších životných podmienkach. UNICEF (Detský fond OSN) sa v analýze o prostredí a blahobyte, v ktorom deti vyrastajú, zameral aj na ne.
- Japonsko: UNICEF na základe fyzického zdravia detí zaradil na prvé miesto Japonsko. Vyzdvihuje najmä jeho bezpečnosť a mestskú zeleň. V Japonsku je dokonca zanedbateľný výskyt detskej obezity i nízka úmrtnosť detí. Okrem iného Japonsko disponuje jedným z najlepších vzdelávacích systémov na svete.
- Estónsko: Rodičov láka najmä estónsky vzdelávací systém. V rámci celého sveta deti disponujú jednými z najlepších matematických, vedeckých, ale aj gramotných zručností.
- Španielsko: Napriek tomu, že jeho sociálne alebo zdravotné ponuky nie sú spomedzi iných krajín najkvalitnejšie, krajina má vďaka klíme a pomerne čistému ovzdušiu nízku chorobnosť detí.
- Fínsko: Mnohých rodičov si krajina získa pre jeden z najlepších vzdelávacích systémov na svete. Okrem veľkorysej rodičovskej dovolenky čelí Fínsko takmer najnižšej miere úmrtnosti detí vo veku od 5 do 14 rokov.
- Holandsko: Na vrchole najvhodnejších krajín sveta na výchovu detí sa ocitlo aj Holandsko. Podľa UNICEFu ide dokonca o číslo jeden z hľadiska duševného zdravia detí.
Krajiny s najlepšou kvalitou života
Pri hľadaní ideálneho miesta na život je dôležité zvážiť mnoho faktorov, vrátane kvality života, ekonomických príležitostí, kultúry a prírodných krás.
- Švajčiarsko: Táto krajina ponúka štandardy zdravotnej starostlivosti, vzdelania a bezpečnosti na úrovni svetovej špičky. Navyše, Švajčiarsko je obklopené nádhernou prírodou - hory, jazerá a čistý vzduch.
- Dánsko: Dánsko je známe svojou pokojnou atmosférou, vysokou mierou sociálnej istoty a kvalitou života. Krajina sa tiež vyznačuje vysokým štandardom vzdelania a zdravotnej starostlivosti.
- Kanada: Kanada je obrovská krajina so širokou paletou prírodných krás. Kvalita života v Kanade je vysoká vďaka silnému hospodárstvu, vynikajúcej zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu.
- Austrália: Kvalita života je vysoká vďaka stabilnej ekonomike, vysokým platbám a vynikajúcej zdravotnej starostlivosti.
- Nórsko: Nórsko je synonymom prírodných krás, vrátane fjordov a hôr.
- Švédsko: Švédsko je synonymom sociálnej istoty a kultúrnej rozmanitosti.
- Holandsko: Holandsko je známe svojimi kanálmi, cyklistickými cestami a bohatou históriou.
- Rakúsko: Rakúsko leží v srdci Európy a ponúka bohatú históriu a kultúru.
- Nový Zéland: Nový Zéland je rajom pre prírodných nadšencov.
- Fínsko: Fínsko je známe svojou vzdelanosťou a prírodnými rezerváciami.