Európsky sociálny fond (ESF) je najstarším a jedným z kľúčových finančných nástrojov Európskej únie, ktorý už takmer 50 rokov investuje do ľudského potenciálu a podpory zamestnanosti. Bol zriadený v roku 1957 Rímskou zmluvou o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a od svojho vzniku sa zameriava na zvyšovanie zamestnanosti a riešenie aktuálnych sociálnych problémov. Slovenská republika začala čerpať finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu v roku 2004.
ESF ako jeden z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pracuje na dosahovaní 11 tematických cieľov stanovených pre EŠIF na programové obdobie 2014 - 2020. Je hlavným finančným nástrojom EÚ na podporu zamestnanosti v členských štátoch a na propagáciu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.
Ciele a historický vývoj ESF
Cieľom ESF vždy bolo zvýšenie zamestnanosti a postupne sa začal zameriavať na riešenie aktuálnych problémov. V povojnových rokoch sa venoval riadeniu migrácie pracovníkov po Európe; neskôr sa zameral na riešenie problému nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ľuďmi s nižším vzdelaním. V aktuálnom období financovania 2007 - 2013 sa ESF nielen snaží pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy pri hľadaní zamestnania, napr. ženy, mladí ľudia, starší pracovníci, migrujúci pracovníci a zdravotne postihnuté osoby, ale pomáha tiež podnikom a pracovníkom prispôsobiť sa zmenám.
Hlavným cieľom ESF je podporiť vytváranie nových a lepších pracovných miest v rámci EÚ. Investuje do ľudského kapitálu Európy - jej pracovníkov, mladých ľudí a všetkých tých, ktorí si hľadajú zamestnanie. ESF podporuje aktivity, ktoré rozvíjajú ľudský potenciál a vytvárajú podmienky na zvýšenie zamestnanosti.
ESF v kontexte stratégií EÚ
Celková stratégia Európskej únie sa opiera o lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby sa do roku 2010 európske hospodárstvo stalo najdynamickejším na svete, budovalo na znalostiach, dokázalo dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast s väčším množstvom kvalitnejších pracovných miest a lepšou súdržnosťou a aby pritom rešpektovalo životné prostredie. Mnohé finančné a politické nástroje EÚ sa snažia svojou činnosťou podporiť lisabonskú stratégiu.
Politika súdržnosti sa usiluje o zníženie hospodárskych a sociálnych nerovností medzi krajinami a regiónmi EÚ. V dôsledku potreby zvýšiť súťaživosť a mieru zamestnanosti na pozadí globalizácia a starnúceho obyvateľstva poskytuje európska stratégia zamestnanosti koordinačný rámec pre politiky členských štátov EÚ, aby prijali spoločné priority a ciele v oblasti zamestnania. Tieto spoločné priority sa potom zohľadňujú v usmernení pre zamestnanosť a stávajú sa súčasťou národných reformných programov, ktoré pripravujú jednotlivo členské štáty. Štáty využívajú finančnú pomoc ESF na podporu národných reformných programov a strategických národných referenčných rámcov, ktoré stanovujú primárne ciele členského štátu pri investovaní získaných štrukturálnych fondov EÚ.
Európsky sociálny program a flexiistota
Európsky sociálny program takisto zohráva úlohu pri určovaní prioritných investícií ESF. Sociálny program sa snaží zmodernizovať európsky sociálny model prostredníctvom modernizácie trhov práce a systémov sociálnej ochrany, aby mohli pracovníci a podniky využívať príležitosti vytvárané v rámci medzinárodnej súťaže, technologického pokroku a meniaceho sa rozloženia obyvateľstva, pričom ten najzraniteľnejší sociálny prvok zostane chránený.
K aktuálnym iniciatívam ESF sa okrem toho pridáva koncept flexiistoty. Flexiistotu môžeme definovať ako politickú stratégiu na zvýšenie na jednej strane efektivity trhov práce, pracovných organizácií a vzťahov a na druhej strane istotu zamestnania a istotu príjmu. Súčasťou flexiistoty je aj nový prístup k zamestnaniu, ktorý využíva model „jedna práca na celý život“ a nie jeho zastaranú verziu „jedno zamestnanie na celý život“.
What is the EU’s cohesion policy?
Riadenie a implementácia ESF
ESF je spravovaný v programových cykloch s dĺžkou sedem rokov. Stratégiu a rozpočet ESF stanovujú po vzájomnej dohode členské štáty EÚ, Európsky parlament a Komisia EÚ. V stratégii sú stanovené ciele finančnej pomoci ESF, na ktoré sa čiastočne alebo plne vzťahuje aj pomoc z iných štrukturálnych fondov. Stratégia tiež určuje širokú os priorít - potrebných akcií na dosiahnutie cieľov a na ktoré z nich sa vzťahuje finančná pomoc.
Miera výšky príspevkov z ESF je pre každý región iná a závisí od jeho relatívneho bohatstva. V konvergentných regiónoch môže podiel ESF na financovaní projektov dosiahnuť až 85 % celkových nákladov. Čo sa týka regionálnej súťaživosti a zamestnania, výška investícií zvyčajne predstavuje 50 % nákladov. V bohatších členských štátoch dopĺňajú finančnú pomoc ESF národné iniciatívy v oblasti zamestnanosti; v chudobnejších štátoch môže byť ESF hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre iniciatívy súvisiace so zamestnaním.
Programové obdobia a rozpočet
Kým stratégia ESF sa plánuje na úrovni EÚ, implementácia prostriedkov ESF je v rukách členských štátov EÚ a ich regiónov. Po schválení stratégií a príspevkov z rozpočtu nastupuje jednotný prístup k programovaniu. Členské štáty a ich regióny v spolupráci s Európskou komisiou naplánujú sedemročné operačné programy. Členské štáty menujú národné orgány pre riadenie ESF, ktoré majú na starosti výber projektov, rozdeľovanie financií a hodnotenie napredovania a výsledkov projektov.
Aktuálny programový cyklus ESF je platný od roku 2007 do roku 2013 a jeho témou je investícia do ľudí. V tomto období ide o investíciu vo výške zhruba 75 miliárd € - teda takmer 10 % rozpočtu EÚ - na projekty pre zlepšenie zamestnanosti. Samotné rozdelenie zdrojov v každom regióne sa líši v závislosti od miestnych a regionálnych priorít. Prideľovanie podielov z ESF v jednotlivých členských štátoch v období 2007 - 2013 je znázornené v schéme č. 2.
Tabuľka: Prideľovanie podielov z ESF v členských štátoch (2007-2013)
Hoci konkrétne grafy nie sú k dispozícii, redistribučný charakter ESF sa prejavuje v nerovnomernom rozdelení finančných prostriedkov, kde chudobnejšie regióny a krajiny získavajú vyššie percento spolufinancovania a celkových investícií. To pomáha znižovať hospodárske a sociálne nerovnosti medzi krajinami a regiónmi EÚ.
Cieľové skupiny a partneri ESF
ESF sa v praxi uplatňuje prostredníctvom projektov, ktoré využívajú a uplatňujú mnohé organizácie vo verejnom i súkromnom sektore. Týka sa to národných, regionálnych a miestnych orgánov, výchovných a vzdelávacích inštitúcií, mimovládnych organizácií (MVO) a dobrovoľníckeho sektora, no tiež sociálnych partnerov, napr. odborov a zamestnaneckých rád, priemyselných a odborných združení a jednotlivých spoločností.
Škála osôb a organizácií, ktoré môžu využívať projekty ESF, je široká, napr. jednotliví pracovníci, skupiny ľudí, priemyselné odvetvia, odbory, verejná správa či jednotlivé firmy. Osobitnú cieľovú skupinu predstavujú zraniteľné skupiny ľudí, ktorí majú obzvlášť veľké problémy pri hľadaní práce alebo pokračovaní v jej výkone, napr. trvalo nezamestnané osoby a ženy. Len pre ilustráciu, odhaduje sa že prostredníctvom projektov ESF sa ročne pomôže viac ako 9 miliónom ľudí z týchto skupín.
Iniciatívy a programy ESF
Iniciatíva Spoločenstva EQUAL (IS EQUAL) je jedným z príkladov programu podporovaného ESF. Jej základným poslaním je vytvoriť podmienky a poskytnúť priestor pre hľadanie, overenie a uplatňovanie nových prístupov k riešeniu problémov v boji proti všetkým formám diskriminácie a nerovnosti na trhu práce. Iniciatíva Spoločenstva EQUAL je programovo zameraná na pomoc aktivitám podporujúcim Európsku stratégiu zamestnanosti - riešenie všetkých príčin diskriminácie a nerovnosti na trhu práce a s tým spojenú sociálnu exklúziu (vylúčenie). Stránka iniciatívy spoločenstva EQUAL a stránka Európskeho sociálneho fondu je esf.gov.sk.
Inštitút zamestnanosti realizuje projekt IS EQUAL s názvom "Metodika identifikácie a prognostiky možných smerov vývoja zamestnanosti a nezamestnanosti a analýza možných riešení pre zvládnutie týchto trendov s cieľom zefektívnenia aktívnej politiky trhu práce" s ITMS kódom 15110100006. Partnermi projektu sú Ekonomický ústav SAV, a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a v Lučenci. Medzi ciele projektu patrí vypracovanie regionálnej prognózy trhu práce pilotného regiónu a podpora rozvoja Inštitútu zamestnanosti, ktorý spracuje a bude udržiavať manuál a expertný systém.
Európsky sociálny fond plus (ESF+)
Európsky sociálny fond plus (ESF+) je hlavným nástrojom Európskej únie (EÚ) na investovanie do ľudí a na podporu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv. Vďaka rozpočtu vo výške 142,7 miliardy eur na obdobie 2021 až 2027 bude ESF+ naďalej významne prispievať k politikám EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania a zručností vrátane štrukturálnych reforiem v týchto oblastiach. Fond bude zároveň jedným zo základných kameňov sociálno-ekonomického zotavenia EÚ po pandémii COVID-19. Pandémia znemožnila nárast zamestnanosti, pripravila nové výzvy pre systémy vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a prehĺbila rozdiely. ESF+ bude jedným z kľúčových nástrojov EÚ na pomoc členským štátom pri riešení týchto výziev.
ESF+ bude v rámci politiky súdržnosti pokračovať aj vo svojom poslaní podporovať hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť v EÚ a znižovať rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi. ESF+ spája štyri nástroje financovania, ktoré boli v programovom období 2014 - 20 samostatné: Európsky sociálny fond (ESF), Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI).
Podpora a riadenie ESF+
Podporu v rámci ESF+ riadia najmä členské štáty, pričom Komisia bude plniť úlohu dohľadu. Financovanie sa preto uskutočňuje prostredníctvom zložky zdieľaného riadenia - vykonávanej členskými štátmi v partnerstve s Komisiou. Usmernenie č. 2/2022 - U k číselníku kódov programovej štruktúry programov fondov Európskej únie na programové obdobie 2021 - 2027 stanovuje spôsob kódovania programovej štruktúry vybranej podpory z fondov Európskej únie na programové obdobie 2021 - 2027. Uvedený číselník umožňuje sledovanie programovej štruktúry podpory spolufinancovanej z fondov Európskej únie, pre ktoré vykonáva funkciu platobného orgánu Ministerstvo financií SR.