V 21. storočí sa ochrana životného prostredia stáva nielen spoločenskou a morálnou povinnosťou, ale aj nevyhnutným aspektom udržateľného rozvoja a úspešného podnikania. Spoločnosti dnes čelia čoraz väčšiemu tlaku zo strany legislatívy, verejnosti, zákazníkov, ako aj investorov, aby svoje činnosti vykonávali v súlade s princípmi environmentálnej zodpovednosti. V súvislosti so zodpovedným podnikaním sa používa viacero pojmov - najčastejšie CSR, udržateľnosť (v angl. Sustainability) a ostatné roky najmä skratka ESG, ktorá vzišla z oblasti finančníctva/investícií a explicitne poukazuje na tri základné piliere zodpovednosti firmy: environmentálny, sociálny a ekonomický.

Čo je ESG?
ESG, čo je skratka z anglických slov environmental, social a governance (životné prostredie, sociálne otázky a riadenie), je súbor noriem, ktoré organizácie dodržiavajú, pretože sa snažia byť sociálne zodpovednejšie. ESG je dôležité, pretože ide o kritériá, ktoré investori hodnotia, keď určujú, či investovať do spoločnosti. Každá organizácia má priamy vplyv na obavy týkajúce sa životného prostredia, sociálnych otázok a riadenia. V súčasnosti je prístup podnikov k ESG dôležitejší ako kedykoľvek predtým, pretože environmentálna a sociálna zodpovednosť sa stala predmetom záujmu širokého spektra zainteresovaných strán - od komunít a zákazníkov až po akcionárov a dodávateľov.
Pilier Environmentálny (E)
Táto časť sa zameriava na to, ako organizácia pristupuje k otázkam environmentálnej udržateľnosti vrátane odpadového hospodárstva, využívania obnoviteľných zdrojov energie, emisií uhlíka, odlesňovania, spotreby vody, znečistenia ovzdušia alebo vody, hospodárenia s prírodnými zdrojmi, ako aj na všeobecné postoje spoločnosti k zmene klímy a udržateľnosti. Environmentálna udržateľnosť je schopnosť udržiavať ekologickú rovnováhu v prírodnom prostredí našej planéty a zachovávať prírodné zdroje na podporu blahobytu našej a budúcich generácií.
Systém Environmentálneho Manažérstva podľa ISO 14001
Jedným z najuznávanejších a najrozšírenejších systémov environmentálneho manažérstva je ten, ktorý vychádza z požiadaviek medzinárodnej normy ISO 14001. Táto norma poskytuje organizáciám rámec pre systematické riadenie environmentálnych otázok a zabezpečuje, aby boli všetky procesy prepojené so zodpovedným environmentálnym správaním. Kľúčovým pilierom systému environmentálneho manažérstva podľa ISO 14001 je identifikácia environmentálnych aspektov. Tento proces tvorí základ celého systému, pretože všetky ďalšie kroky - od hodnotenia environmentálnych dopadov, cez stanovenie environmentálnych cieľov, až po monitorovanie výkonnosti a prijímanie korekčných opatrení - vychádzajú práve z identifikovaných aspektov.
Environmentálne Aspekty: Definícia a Kategórie
Environmentálne aspekty sú všetky činnosti, procesy, produkty alebo služby, ktoré majú, alebo môžu mať, pozitívny alebo negatívny vplyv na životné prostredie. Môže ísť napríklad o emisie do ovzdušia, vypúšťanie odpadových vôd, tvorbu odpadu, spotrebu energie, využívanie surovín, ale aj o menej zjavné faktory, ako je vplyv subdodávateľov, doprava, používanie výrobkov zákazníkmi, či recyklácia na konci životného cyklu produktu.
Podľa definície uvedenej v norme ISO 14001:2015 je environmentálny aspekt prvok činnosti, produktu alebo služby organizácie, ktorý môže interagovať so životným prostredím. Táto interakcia môže byť buď priama (napríklad). Environmentálne aspekty môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Priame environmentálne aspekty - súvisia s činnosťami, ktoré má organizácia priamo pod svojou kontrolou.
- Nepriame environmentálne aspekty - vyplývajú z činností, ktoré organizácia síce nevykonáva priamo, ale ich ovplyvňuje, napríklad prostredníctvom dodávateľských reťazcov, výberom materiálov, alebo spôsobom navrhovania výrobkov.
- Aspekty za normálnej prevádzky - vznikajú počas bežnej, plánovanej činnosti spoločnosti.
- Aspekty za abnormálnych alebo mimoriadnych podmienok - vznikajú pri poruchách, údržbe, testovaní, alebo pri nábehu a odstavovaní zariadení.
- Aspekty v havarijných situáciách - ide o potenciálne environmentálne incidenty, ako sú požiare, výbuchy, veľké úniky látok do vody, pôdy alebo ovzdušia.

Význam Identifikácie Environmentálnych Aspektov
Správna identifikácia environmentálnych aspektov je však výzvou, najmä pre veľké a diverzifikované organizácie alebo tie, ktoré práve začínajú s implementáciou systému manažérstva. Tento proces si vyžaduje interdisciplinárny prístup, odborné znalosti, analytické myslenie a znalosť procesov, ktoré v organizácii prebiehajú. Zanedbanie alebo nedostatočné spracovanie tohto kroku môže mať vážne dôsledky - od neplnenia legislatívnych požiadaviek, cez neefektívne nastavené environmentálne ciele, až po environmentálne havárie alebo poškodenie dobrej povesti firmy. Identifikácia aspektov umožňuje včasne rozpoznať rizikové oblasti a prijímať opatrenia skôr, než dôjde k škodám - či už ide o úniky nebezpečných látok, prekročenie emisných limitov alebo vznik havarijných situácií.
Jednou z hlavných inovácií normy ISO 14001:2015 je dôraz na zohľadnenie environmentálnych aspektov v rámci celého životného cyklu produktu alebo služby. Pre každý proces sa určia vstupy (napr. suroviny, voda, elektrina) a výstupy (napr. emisie, odpad, hluk). Nie všetky identifikované aspekty majú rovnaký vplyv. Organizácia preto musí určiť tzv. významné environmentálne aspekty, ktoré môžu spôsobiť podstatný dopad.
Pilier Sociálny (S)
Vo vzorci ESG sa sociálne kritériá zameriavajú na vplyv organizácie na jej zákazníkov, zamestnancov, okolitú komunitu a celý svet. Patria sem dôležité otázky týkajúce sa zamestnancov, ako sú pracovné vzťahy, rozmanitosť a inklúzia, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, základná mzda alebo plat, programy odbornej prípravy a vzdelávania zamestnancov, angažovanosť a fluktuácia zamestnancov a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Táto oblasť zahŕňa aj dôležité otázky týkajúce sa zákazníkov, ako je kvalita služieb zákazníkom, vzťahy so zákazníkmi a otázky ochrany spotrebiteľa. Zainteresované strany môžu tiež zvážiť, či organizácia venuje čas a peniaze na charitatívne účely, či zaujíma postoj k otázkam ľudských práv alebo či je prospešná pre spoločnosť.
Sociálna udržateľnosť a zodpovednosť voči zamestnancom a komunitám
Sociálna udržateľnosť pre podniky zahŕňa dôležité otázky týkajúce sa pracoviska a zamestnancov, ako sú zdravie a bezpečnosť, začlenenie, posilnenie postavenia, možnosti profesionálneho rozvoja a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Okrem environmentálneho aspektu je dôležité zamerať sa aj na sociálny pilier, ktorý zahŕňa zodpovednosť voči zamestnancom, zákazníkom a komunitám.
Sociálne podnikanie ako príklad sociálnej zodpovednosti
Sociálne podnikanie sa stáva čoraz dôležitejším nástrojom pre riešenie environmentálnych a sociálnych výziev. Sociálna ekonomika predstavuje inovatívny prístup k ekonomickej činnosti, ktorý kladie dôraz na sociálne a environmentálne ciele pred maximalizáciou zisku. Na Slovensku sa sociálna ekonomika opiera o legislatívny rámec, finančnú podporu a aktívne subjekty, ktoré sa snažia riešiť spoločenské problémy a zlepšovať kvalitu života obyvateľov.
Definícia a charakteristika sociálnej ekonomiky
Sociálna ekonomika zahŕňa širokú škálu ekonomických aktivít a organizácií, ktoré uprednostňujú sociálne a environmentálne ciele pred ziskom. Tvoria ju rôzne subjekty, ako napríklad družstvá, občianske združenia, nadácie, sociálne podniky a chránené dielne. Primárnym účelom týchto subjektov nie je dosahovanie zisku, ale skôr plnenie sociálnych cieľov, pričom sú riadené na základe solidarity. Podľa §3 Zákona o sociálnej ekonomike (112/2018 Z. z.) je sociálna ekonomika definovaná ako: "Súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu."
Medzi hlavné charakteristiky sociálnej ekonomiky patrí:
- Orientácia na sociálny vplyv: Prioritou je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý je definovaný v § 2 ods. 4 zákona č. 112/2018 Z. z.
- Reinvestovanie zisku: Väčšina zisku je reinvestovaná do podnikania alebo do plnenia sociálnych cieľov.
- Legislatívne prostredie: Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch vytvára legislatívny rámec pre fungovanie sociálnych podnikov a celého sektora sociálnej ekonomiky.
- Finančná podpora: Štát poskytuje finančnú podporu sociálnym podnikom vo forme investičných dotácií a kompenzačných príspevkov.
- Subjekty sociálnej ekonomiky: Rôzne subjekty, ako sú sociálne podniky, občianske združenia, nadácie a družstvá, aktívne prispievajú k rozvoju sociálnej ekonomiky na Slovensku.
Legislatívna úprava sociálnych podnikov
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý je účinný od 1. mája 2018, upravuje postavenie sociálnych podnikov, definuje ich činnosť a upravuje správu sektora sociálnej ekonomiky. Tento zákon definuje sociálny podnik ako dôležitú hnaciu silu inkluzívneho rastu, ktorá podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Sociálne podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení viacerých spoločenských výziev. Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Sociálny podnik je podnik, ktorý vykonávaním hospodárskej činnosti alebo inej činnosti poskytuje spoločensky prospešnú službu definovanú v § 2 ods. 1 písm. a) až h) zákona o sociálnej ekonomike. Spoločensky prospešná služba je zameraná na uspokojovanie potrieb spoločnosti, ochranu životného prostredia, rozvoj vzdelávania, vedy a výskumu, podporu kultúry a umenia, ochranu zdravia a poskytovanie sociálnej pomoci.
Zisk sociálneho podniku nesmie byť primárnym cieľom jeho činnosti a nemôže byť rozdelený medzi individuálnych vlastníkov. Zisk musí byť použitý na dosahovanie spoločensky prospešného cieľa podniku prostredníctvom poskytovania spoločensky prospešnej služby. Medzi hlavné rozdiely medzi sociálnym podnikom a klasickým podnikom patrí oblasť manažmentu, zamestnávania a prerozdeľovania zisku. V sociálnom podniku sa zamestnávanie uskutočňuje predovšetkým na základe profesijnej a kvalifikačnej spôsobilosti, s dôrazom na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb.
Registrovaný sociálny podnik
Subjekt sociálnej ekonomiky sa môže rozhodnúť stať sa registrovaným sociálnym podnikom (r. s. p.). Štatút registrovaného sociálneho podniku prináleží len registrovaným sociálnym podnikom a je podmienkou pre prístup k niektorým formám podpory, napríklad k realizácii vyhradenej zákazky. Postup pri priznávaní štatútu registrovaného sociálneho podniku je upravený v § 5 ods. 3 zákona č. 112/2018 Z. z. Existujú rôzne druhy registrovaných sociálnych podnikov, napríklad integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo všeobecný registrovaný sociálny podnik. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“.
Zákon o sociálnej ekonomike rozlišuje tri druhy registrovaných sociálnych podnikov:
- Integračný podnik: Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb.
- Sociálny podnik bývania: Zabezpečuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre oprávnené osoby.
- Všeobecný registrovaný sociálny podnik: Vykonáva inú spoločensky prospešnú činnosť a spĺňa podmienku dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
Žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí spĺňať podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. Medzi tieto podmienky patrí:
- Hlavný cieľ žiadateľa musí byť zameraný na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
- Žiadateľ sa zaväzuje použiť percentuálnu časť zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa.
- Žiadateľ má vypracovaný projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv, a vo vzťahu k hospodárskej činnosti.
Subjekty sociálnej ekonomiky
Sociálnu ekonomiku tvoria rôzne subjekty, ktoré sa líšia svojou právnou formou, zameraním a cieľmi. Medzi najvýznamnejšie subjekty patria:
- Sociálne podniky: Poskytujú tovar a služby na voľnom trhu a svoj zisk väčšinou reinvestujú s cieľom dosahovať spoločenské ciele.
- Agentúry podporovaného zamestnávania (APZ): Pomáhajú znevýhodneným ľuďom nájsť a udržať si zamestnanie a poskytujú pomoc aj zamestnávateľom s vytvorením a udržaním pracovných miest pre týchto ľudí.
- Chránené dielne: Zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím a iné znevýhodnené osoby a vytvárajú pre ne chránené pracovné prostredie. Ich cieľom je integrácia týchto osôb do pracovného trhu.
- Neziskové mimovládne organizácie (NMO): Realizujú širokú škálu činností v rámci sociálnej ekonomiky a často spolupracujú so štátnymi orgánmi a súkromným sektorom na riešení spoločenských problémov.
- Občianske združenia a nadácie: Zameriavajú sa na rôzne aktivity v oblasti sociálnych služieb, vzdelávania, ochrany životného prostredia, kultúry a športu. Podporujú rozvoj lokálnych komunít a riešia rôzne sociálne problémy.
- Komunitné centrá: Poskytujú sociálne služby a aktivity pre obyvateľov miest a obcí. Podporujú rozvoj lokálnych komunít a posilňujú sociálnu súdržnosť.
- Integračné centrá pre migrantov: Pomáhajú migrantom a utečencom s adaptáciou na život v novom prostredí. Ponúkajú jazykové kurzy, rekvalifikačné programy, poradenstvo a podporu pri hľadaní zamestnania.
Príklady úspešných subjektov sociálnej ekonomiky na Slovensku
Na Slovensku existuje viacero príkladov úspešných subjektov sociálnej ekonomiky, ktoré dosahujú pozitívne výsledky v rôznych oblastiach:
- Slovenská chránená dielňa: Patrí medzi najväčšie chránené dielne na Slovensku a vyrába darčekové predmety, odevy a cukrárenské výrobky.
- Sociálny podnik Košického samosprávneho kraja: Ponúka občanom rôzne služby, ako napríklad starostlivosť o záhrady a pomoc pri stavebných prácach. Jeho hlavným cieľom je poskytnúť znevýhodneným alebo zraniteľným osobám príležitosť zamestnať sa, získať pracovné návyky a rozvíjať svoje osobnostné predpoklady.
- WORKTEX chránená dielňa s.r.o.: Sídli v Nitre a ponúka služby ako potlač reklamného textilu a výrobu pracovných odevov. Medzi jej zákazníkov patria známe firmy ako COOP Jednota Slovensko, Seat a Unicredit.
- KKR Environment Revúca: Je sociálny podnik, ktorého cieľom je prinášať pozitívny dopad na spoločnosť a životné prostredie. Zameriava sa na podnikanie, ktoré je nielen ekonomicky životaschopné, ale aj sociálne zodpovedné a ohľaduplné k životnému prostrediu.
Sociálna ekonomika pomáha - konkrétne príklady
Sociálna ekonomika prináša konkrétne výhody pre rôzne skupiny obyvateľov a komunity. Niektoré príklady zahŕňajú:
- Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím: Chránené dielne alebo sociálne podniky poskytujú pracovné príležitosti pre osoby s telesným alebo duševným postihnutím, ktoré by inak mohli mať ťažkosti nájsť zamestnanie v klasických firmách.
- Podpora sociálne vylúčených komunít: Sociálne podniky realizujú programy na vzdelávanie a odbornú prípravu pre mladých ľudí z marginalizovaných komunít.
- Lokálne ekologické projekty: Ekologické poľnohospodárske družstvá, produkujúce bio potraviny, patria do sociálnej ekonomiky.
- Integrácia migrantov: Občianske združenia a nadácie prevádzkujú integračné centrá pre migrantov a utečencov.
- Podpora podnikania v rámci sociálnej ekonomiky: Nadácie a investičné fondy podporujú začínajúce podniky (startupy).
- Revitalizácia zanedbaných oblastí: Subjekty obnovujú opustené alebo zanedbané mestské priestory na vytvorenie komunitných centier, trhov alebo umeleckých dielní.
- Podpora zdravého životného štýlu: Sociálne podniky organizujú programy zamerané na zlepšenie verejného zdravia, ako sú workshopy o zdravej výžive, športové aktivity pre deti z chudobných rodín alebo programy na podporu duševného zdravia.

Sociálna inovácia
Sociálna inovácia je pojem označujúci vývoj a implementáciu nových nápadov, stratégií, produktov alebo procesov, ktorých cieľom je riešiť sociálne alebo environmentálne výzvy a vytvárať pozitívny sociálny vplyv. Príklady sociálnych inovácií zahŕňajú:
- Mikropôžičky: Poskytovanie malých pôžičiek podnikateľom a jednotlivcom, ktorí nemajú prístup k tradičným bankovým službám.
- Fair trade: Snaha o vytvorenie spravodlivejších obchodných vzťahov medzi výrobcami v rozvojových krajinách a spotrebiteľmi na globálnom severe.
- Udržateľná energia: Podpora využívania udržateľných zdrojov energie, ako je solárna, veterná a vodná energia.
- Sociálne podnikanie: Využívanie obchodných stratégií na riešenie sociálnych a environmentálnych výziev.
- Open source: Voľné zdieľanie počítačového kódu a softvérových aplikácií.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) má záujem vytvárať vhodnejšie a efektívnejšie nástroje finančnej, ako aj nefinančnej podpory sociálnych inovácií. Cieľom projektu, ktorý trvá dva roky (máj 2021- apríl 2023), je zriadiť udržateľné Národné kompetenčné centrum pre sociálne inovácie (NKCSI) reagujúce na výzvy pri riešení sociálnych a spoločenských problémov. Prostredníctvom takéhoto centra sa vytvorí centrálny kontaktný bod pre zainteresované strany, odborníkov, akademickú obec a miestne organizácie. Hlavnou ambíciou je vytvorenie podmienok pre systematickú a dlhodobú podporu sociálnych inovácii na Slovensku.
Pilier Riadenia (G)
Podnikové riadenie v ESG je o tom, ako dobre sa organizácia reguluje alebo riadi. Patria sem otázky ako transparentnosť účtovníctva, finančné výkazníctvo, daňové stratégie, firemné dary, korupcia alebo úplatkárstvo, politické lobovanie, rozmanitosť a štruktúra správnych rád, dodržiavanie environmentálnych predpisov a odmeňovanie vedúcich pracovníkov. Kyberbezpečnosť predstavuje kľúčový aspekt v rámci riadenia (Governance) v oblasti ESG kritérií. Táto oblasť sa zameriava na ochranu informačných systémov, dát a digitálnych aktív organizácie pred kybernetickými útokmi a hrozbami.
Ekonomický Aspekt: Udržateľný Rast a Ziskovosť
Ekonomická udržateľnosť nie je len o peniazoch. Ekonomicky udržateľná organizácia je taká, ktorá dokáže dosahovať príjmy a udržiavať dlhodobý obchodný rast bez negatívneho vplyvu na komunitu, životné prostredie alebo zdravie a pohodu svojich zamestnancov.
CSR ako Tvrdo Biznisové Rozhodnutie
CSR je tvrdo biznisové rozhodnutie. Nie je to milá vec, ktorú by sme mali robiť, ani niečo, do čoho nás nútia iní. Budovanie silného biznisu a budovanie lepšieho sveta nie sú navzájom v konflikte. Pojem ESG reaguje na tieto „neduhy“. Zdôrazňuje hlbšie prepojenie s každodenným fungovaním firmy a strategickú previazanosť s biznisovými cieľmi. Je postavený na merateľnosti a kvantifikovateľných cieľoch. Od roku 2012 vydáva spoločnosť SAP výročnú integrovanú správu, ktorá prezentuje holistický pohľad na výkonnosť nášho podniku naprieč metrikami v oblasti životného prostredia, spoločenských záležitostí a riadenia.
Udržateľné financovanie
Udržateľné financovanie nie je len o tom, kam idú peniaze - ide o to, ako sa pohybuje, koho podporuje a aký vplyv vytvára na ceste. Tieto mechanizmy spoločne umožňujú finančnému sektoru podporovať ciele udržateľnosti a zároveň riadiť riziká a pomáhať pri zabezpečovaní návratnosti. Systémy podnikového financovania sú nevyhnutné na integráciu udržateľnosti do podnikových operácií. Tieto systémy slúžia ako základ finančného plánovania, analýzy a vykazovania, čo z nich robí nástroj pri sledovaní metrík udržateľnosti, plnení potrieb súladu s predpismi a zosúlaďovaní finančnej výkonnosti s environmentálnymi a sociálnymi cieľmi.

Moderné platformy podnikového finančného systému sa vyvíjajú tak, aby zahŕňali moduly udržateľnosti, ktoré sledujú emisie uhlíka, využívanie zdrojov a sociálny vplyv. Keďže organizácie čoraz viac uprednostňujú udržateľnosť, softvér finančného riadenia sa stal životne dôležitým. Tieto digitálne nástroje pomáhajú podnikom začleniť úvahy ESG do finančných operácií, zlepšiť transparentnosť a zosúladiť investičné stratégie s dlhodobými cieľmi udržateľnosti. Automatizáciou komplexných procesov a zlepšením viditeľnosti údajov softvér finančného riadenia umožňuje subjektom s rozhodovacou právomocou sledovať, vykazovať a optimalizovať ich výkon v oblasti udržateľnosti. Medzi príklady patrí špecializovaný softvér na vykazovanie ESG a platformy, ktoré ponúkajú modulárne riešenia vylepšené AI pre integráciu ESG.
Začlenením udržateľnosti do základných finančných systémov môžu podniky nielen spĺňať regulačné požiadavky, ale aj poskytovať strategickú hodnotu. Využitím týchto nástrojov môžu finančné inštitúcie a podniky aktívne prispievať k udržateľnejšej budúcnosti. Keďže udržateľné financovanie naďalej rastie, jasné nariadenia, normy a rámce zverejňovania informácií sú nevyhnutné pre transparentnosť, konzistentnosť a zodpovednosť. Keďže sa regulačné prostredie vyvíja, organizácie musia zostať agilné a aktívne vo svojich stratégiách dodržiavania predpisov. Udržateľné financovanie ponúka silný rámec na zosúladenie finančnej výkonnosti s environmentálnym a sociálnym vplyvom. Prijímanie princípov udržateľného financovania už nie je pre premyslené podniky a investorov voliteľné - je to strategický krok. Trvalo udržateľné financovanie sa vyvíja rýchlo a nové technológie, presúvanie priorít a globálne výzvy sa menia, ako sa peniaze pohybujú a čo podporujú. Existujú však aj výzvy - objavujúce sa otázky zahŕňajú algoritmickú zaujatosť, etické riadenie a potrebu globálne harmonizovaných štandardov. Keďže technologické aj politické rámce sa vyvíjajú, udržateľné financovanie sa stáva základným kameňom globálnej hospodárskej odolnosti a rovnosti. Ak sa vaša organizácia snaží modernizovať operácie a prijať ekologickejšie princípy, preskúmajte riešenia SAP Sustainability pre vašu spoločnosť.
Inštitucionálni investori, banky, vlády, korporácie a jednotliví spotrebitelia využívajú udržateľné financie. Udržateľné financovanie nasmeruje kapitál k iniciatívam, ktoré podporujú ciele udržateľného rozvoja, ako sú čistá energia, vzdelávanie, rodová rovnosť a opatrenia v oblasti klímy. Investovanie ESG je stratégia zameraná na hodnotenie spoločností na základe kritérií ESG na riadenie rizík a výnosov.
Trendy a Iniciatívy v Zodpovednom Podnikaní
Agenda 2030 predstavuje dlhodobý plán a súbor opatrení, ktoré si kladú za cieľ dosiahnuť udržateľnejšie a ekologicky zodpovednejšie využívanie prírodných zdrojov a ochranu životného prostredia do roku 2030. Európska zelená dohoda (Green Deal) je ambiciózny plán Európskej komisie. Jeho cieľom je pretvoriť Európu na klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050. Dosiahnuť to chce sériou politických iniciatív v oblasti klímy, energetiky, dopravy, priemyslu, poľnohospodárstva a financií. „Fit for 55“ je inovatívny legislatívny balík Európskej únie, ktorý si kladie za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Parížska dohoda predstavuje prelomovú, právne záväznú medzinárodnú klimatickú zmluvu, prijatú v decembri 2015 na konferencii OSN o zmene klímy v Paríži a podpísanú 196 krajinami sveta.
Boj Proti Greenwashingu a Social Washingu
Smernica o zelených tvrdeniach (GCD) je legislatívny návrh Európskej komisie, zameraný na obmedzenie greenwashingu a posilnenie kontroly nad environmentálnymi tvrdeniami výrobcov. Cieľom je, aby spotrebitelia mali k dispozícii dostatok informácií na informované nákupné rozhodnutia a aby sa dodržiavanie pravidiel efektívne kontrolovalo. Social washing je marketingová praktika, pri ktorej sa spoločnosti snažia prezentovať ako sociálne zodpovedné, hoci realita ich činností nezodpovedá deklarovaným hodnotám. Podobne ako pri greenwashingu ide o klamlivú komunikáciu, v tomto prípade zameranú na sociálnu oblasť ESG.
Dôležitosť CSRD a ESRS Štandardov
CSRD smernica (angl. Corporate Sustainability Reporting Directive) je legislatíva EÚ, ktorá zavádza jednotné štandardy pre nefinančné vykazovanie. Cieľom je zvýšiť transparentnosť a porovnateľnosť informácií o udržateľnosti podnikov, čím sa uľahčí informované rozhodovanie investorom, zákazníkom a ostatným zainteresovaným stranám.
Posúdenia vplyvu a lepšia tvorba práva
Posúdenia vplyvu sa vykonávajú v prípade iniciatív, pri ktorých sa očakáva významný hospodársky, sociálny alebo environmentálny dosah. Môže ísť o legislatívne návrhy, nelegislatívne iniciatívy (napr. programy financovania, odporúčania na rokovania o medzinárodných dohodách) a vykonávacie a delegované akty. Zistenia z procesu posúdenia vplyvu sú zhrnuté v správe o posúdení vplyvu. Kvalitu každej správy kontroluje výbor pre kontrolu regulácie, nezávislá inštitúcia, ktorá vypracúva stanoviská.
Správa o posúdení vplyvu musí obsahovať opis:
- environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvov vrátane dosahov na malé a stredné podniky a na konkurencieschopnosť, ako aj výslovné vyhlásenie, ak sa žiadne z týchto vplyvov nepovažujú za závažné;
- na koho bude mať iniciatíva vplyv a akým spôsobom;
- stratégie konzultácie a získaných výsledkov.
Správy o posúdení vplyvu sa uverejňujú spolu s návrhmi alebo aktmi, ktoré Komisia prijala. Odosielajú sa aj zákonodarcom EÚ (Parlamentu a Rade), ktoré ich zvážia v procese schvaľovania legislatívneho návrhu. Posúdenia vplyvu tvoria kľúčovú súčasť programu Komisie zameraného na lepšiu právnu reguláciu, ktorého účelom je navrhovať a hodnotiť politiky a právne predpisy EÚ tak, aby sa ich ciele dosiahli čo najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom. Usmernenia o lepšej právnej regulácii obsahujú usmernenia pre Komisiu, ako realizovať posúdenia vplyvu. Súčasťou usmernení je súbor nástrojov, ktorý ponúka dodatočné poradenstvo.
Environmentálny fond
Environmentálny fond bol zriadený zákonom č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1.1.2005. Environmentálny fond je samostatnou právnickou osobou so sídlom v Bratislave. Správu fondu vykonáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Postavenie fondu a jeho základné poslanie vymedzuje zákon o fonde a vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 157/2005 Z. z. zo dňa 31. 03. 2005, ktorou sa vykonáva zákon o fonde. Environmentálny fond je primárne zriadený za účelom uskutočňovania štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie a tvorbu životného prostredia na princípoch trvalo udržateľného rozvoja. Hlavným poslaním fondu je poskytovanie finančných prostriedkov žiadateľom vo forme dotácií alebo úverov na podporu projektov v rámci činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Okrem toho fond poskytuje finančné prostriedky aj na iné činnosti a aktivity uvedené v §4 ods.
tags: #environmentalny #socialny #ekonomicky #pristup