Emocionálne poruchy u seniorov: Príznaky a zvládanie

Starnutie je prirodzený proces, ktorý so sebou prináša mnohé fyzické aj psychické zmeny. Niekedy však nastane chvíľka, keď blízka staršia osoba už nie je schopná fungovať samostatne a potrebuje profesionálnu starostlivosť. Problém emocionálnych porúch u seniorov je komplexný a má biologický, psychologický a sociálny charakter. V starobe dochádza ku kvalitatívnym posunom v oblasti myslenia, pamäte, motivácie či emócií. Nastáva celkové spomalenie psychických funkcií, čo sa prejavuje predovšetkým vo vnímaní a reagovaní. Sociálny charakter starnutia súvisí so schopnosťou prispôsobiť sa, pričom tá býva oslabená zmeneným funkčným stavom organizmu a jeho zvýšenou chorobnosťou. Staroba je tak etapou života, ktorú charakterizujú vonkajšie aj vnútorné zmeny.

Emocionálna dysregulácia je termín používaný na opis ťažkostí pri riadení alebo kontrole emocionálnych reakcií na situácie. Jednotlivci s emocionálnou dysreguláciou môžu zaznamenať rýchle zmeny nálady, zvýšené emocionálne reakcie alebo problémy s upokojením po stresujúcej udalosti. Emocionálna dysregulácia sa vzťahuje na neschopnosť osoby regulovať alebo riadiť svoje emócie, čo vedie k reakciám, ktoré sú neprimerané danej situácii. Jednotlivci s emocionálnou dysreguláciou môžu zažiť intenzívne emocionálne reakcie, mať ťažkosti s ovládaním svojich pocitov alebo sa môžu po spúšťacej udalosti snažiť vrátiť do pokojného emočného stavu. Emocionálna dysregulácia môže byť sprevádzaná rôznymi ďalšími príznakmi, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od jednotlivca a základných príčin. Intenzívne emocionálne reakcie: Emócie môžu byť pociťované intenzívnejšie, ako si situácia vyžaduje. Emocionálne nestabilní ľudia si prechádzajú naozaj obrovskými výkyvmi, pokiaľ ide o prežívanie emócií a správania. U takýchto ľudí môže dochádzať k výbuchom hnevu či výrazným výkyvom v pocitoch voči sebe samému alebo okoliu. Emocionálne nestabilná osoba sa necháva ovplyvňovať rôznymi emóciami. Z prehnanej radosti klesne na úplne dno, a to pokojne v priebehu niekoľkých minút. Neviete, ako budú reagovať, keď im poviete dobré či zlé správy. Ak dostanete reakciu, ktorá nie je normálnou očakávanou reakciou, je to obrovské znamenie. Často sa môže stať, že tento typ ľudí zabudne na sľub, ktorý vám dali. Je to logické, lebo celá ich pozornosť je sústredená len na ich ego, a preto sa stáva, že zabudajú na ostatných. Preto ich sľuby a záväzky nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. V tomto prípade ide o prehnanú náladovosť. Dokáže ich nahnevať úplná maličkosť. Títo ľudia majú nestabilné vzťahy v každom aspekte svojho života. Majú problémy s priateľmi, kolegami aj v partnerskom vzťahu. V takomto nevyrovnanom vzťahu s emocionálne nestabilným človekom sa väčšinou všetko točí len okolo jeho potrieb. Nech sa budete snažiť urobiť čokoľvek, vždy to bude málo. Nenechajte sebou manipulovať. Pravdepodobne vás ani nemiluje. Pretože je rozdiel, keď vás niekto miluje a keď vás len využíva. Niektorí ľudia vstupujú do vzťahu len preto, aby neboli sami. To býva často prípad práve emocionálne nestabilného človeka, ktorý sa bojí samoty, a preto vstupuje do vzťahu len zo zištných dôvodov. Skutočná láska však nič neočakáva, nemanipuluje, nekalkuluje. Emocionálne nestabilní partneri často vstupujú do vzťahu len preto, aby vyplnili prázdno. Boja sa byť sami so sebou. No byť s nimi vo vzťahu nie je žiadna výhra. Stále budete mať pocit, že ste len nejakým doplnkom, pričom všetko sa bude točiť len okolo vášho partnera či partnerky. Ak si všimnete extrémne správanie zodpovedajúce tomuto tvrdeniu, potom ide o emocionálne nestabilného človeka. Akonáhle sú nahnevaní, ťažko zmenia náladu. Nechce sa im spracúvať svoje pocity a napredovať. Namiesto toho nechajú tieto emócie budovať vo vnútri nich a zostanú nahnevaní. Emocionálne nestabilný človek neustále pochybuje o tom, ako vyzerá. Neustále porovnáva seba samého s ostatnými. Všetci sú pre neho dokonalí, iba on je ten, kto má najviac chýb. Emočne nestabilní ľudia plačú, zúria, zahrňujú iných výčitkami, predstierajú choroby, rýchle menia názory, ba dokonca použijú riskantné správanie, len aby druhých zaujali. Táto vlastnosť sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Napríklad takáto osoba s najväčšou pravdepodobnosťou nevie, ako čakať. Vždy sa niekam ponáhľa, a to isté vyžaduje aj od ostatných. Rovnaké je to aj s ich rozhodnutiami. Robia ich vždy narýchlo, ba dokonca aj v prípade neúspechu si nie vždy pripustia svoju chybu.

Emocionálna dysregulácia sa môže vyskytnúť z rôznych dôvodov, vrátane biologických, psychologických a environmentálnych faktorov. Niektoré výskumy naznačujú, že genetika môže hrať úlohu pri emocionálnej regulácii. Nerovnováha v neurotransmiteroch, ako je serotonín a dopamín, ktoré regulujú náladu a emocionálne reakcie, môže prispieť k ťažkostiam s emocionálnou reguláciou. Traumatické zážitky z minulosti, najmä traumy z detstva, môžu ovplyvniť emocionálnu reguláciu. Emocionálna dysregulácia je často pozorovaná u jedincov s duševnými poruchami, ako je hraničná porucha osobnosti (BPD), posttraumatická stresová porucha (PTSD), úzkosť alebo depresia. Prerušená pripútanosť v detstve, ako napríklad vyrastanie v nestabilnom alebo násilnom prostredí, môže ovplyvniť schopnosti emocionálnej regulácie. Pretrvávajúci stres môže zahltiť emocionálny regulačný systém, čo sťažuje zvládanie každodenných situácií. Alkohol, drogy a niektoré lieky môžu interferovať s emočnou reguláciou, čo vedie k impulzívnosti alebo emočnej nestabilite.

Veľkú skupinu ochorení seniorov tvoria psychické ochorenia, vrátane depresívnych epizód. Neliečená, prípadne nediagnostikovaná depresia ohrozuje kvalitu života a skracuje život seniora. Jedincom postihnutým depresiou môže bez ohľadu na vek pomôcť adekvátne zvolená a realizovaná liečba. Depresia nie je bežná podráždenosť, krátka rozladenosť, skleslosť alebo smútok. Tieto tzv. depresívne stavy sa vyskytujú pri zlom počasí, po únavnej celodennej práci, pri nevyspatí alebo množstve povinností, pričom tieto stavy je možné prekonať a úspešne zvládnuť zvýšeným pohybom, odpočinkom, spánkom, jedlom alebo zvýšeným podávaním vitamínov. V kontexte diferenciálnej diagnostiky a komorbidity depresie je potrebné odlíšiť depresiu od zhoršenej nálady alebo od zármutku po strate blízkeho človeka. Zhoršená nálada, zármutok nad stratou blízkej osoby alebo stratou dôležitých hodnôt sú častými psychickými prejavmi a patria medzi bežnú ľudskú skúsenosť. V mnohých prípadoch smútku alebo zármutku sa však nejedná o depresiu, a preto je zámena s depresívnou poruchou neadekvátna. V symptológii chronického smútku alebo žiaľu totiž absentujú na seba zamerané určité kognitívne rysy, ale i pocity beznádeje, ktorá sú iracionálne a trvalé, pričom je tento stav spájaný so samovražednými predstavami a bezcennosťou. Pri diagnostike depresie sa zameriavame na oblasť psychologickú, sociálnu a biologickú. V biologickej oblasti skúmame poruchy spánku, stravovacie návyky a pokles energie. V rámci sociálnej oblasti hľadáme zdroje sociálnej podpory, ale zaujímajú nás aj sociálne vzťahy, oblasť finančného zabezpečenia a bývania. V psychologickej oblasti kladieme dôraz na prežívanie pacientovho sebaobrazu vo vzťahu k okoliu a jeho porovnávanie so sebou samým. Depresia, ktorá sa vyskytuje u seniorov, je obrovským problémom v otázke verejného zdravia. Toto psychické ochorenie má vysokú prevalenciu, je často spájané s ďalším ochorením, má negatívny vplyv na kvalitu života a v neposlednom rade zvyšuje počet návštev v zdravotníckych zariadeniach. Mnoho seniorov nechce vyhľadať psychiatrickú liečbu, ktorá by mohla odstrániť alebo aspoň zmierniť ich ťažkosti a vrátiť ich na predošlú úroveň svojho prežívania a svojej pracovnej činnosti. Medzi najčastejšie príčiny depresie sa u seniorov uvádza znížená funkcia neurotransmitérov, alkoholizmus, depresia v rodine, zvýšená kritičnosť a nepriateľskosť partnera, absencia či nedostatok dôverných vzťahov, nedostatočná sociálna opora alebo nedostatok sebadôvery. S rastúcim vekom pritom klesá význam vrodenej dispozície pre rozvoj depresie, zároveň však rastie význam exogénnych biologických a psychosociálnych aspektov. Aspekty, ktoré vedú k rozvoju neskorej depresie, pravdepodobne obsahujú zložité interakcie genetických zraniteľností, kognitívne diatézy a s vekom súvisiace neurobiologické zmeny s určitým typom stresujúcich udalostí, ktoré sa vyskytujú častejšie práve na konci života. Sprievodné self-kritické myslenie môže pritom zhoršiť a udržiavať depresívny stav. Pod vznik depresie u seniorov sa podpisujú psychosociálne aspekty, ako je nepriaznivá finančná situácia, strata blízkych osôb, ale i osamelosť. Involučná depresia je najčastejšie spájaná s fyzickou chorobou alebo zdravotným postihnutím a na psychosociálne aspekty sa neprihliada v dostatočnej miere. Veľkú skupinu príčin vzniku depresie spôsobujú práve spomínané psychosociálne aspekty, medzi ktoré radíme nielen negatívne životné udalosti, ale i sociálnu izoláciu a v neposlednom rade aj z nej vyplývajúcu osamelosť. Sociálna izolácia a osamelosť seniorov vedie nielen ku vzniku depresie, ale i k samovraždám seniorov. Negatívnym determinantom, ktorý sa podpisuje na vzniku depresiu u seniorov, sú závažné životné udalosti. Medzi tieto závažné životné udalosti patrí okrem choroby aj úmrtie v rodine, presťahovanie, manželské problémy, silné pripútanie na domov, spoločenská izolácia, ale aj nedostatok priateľov. Výskum v oblasti sociálnej epidemiológie pri depresii v paradigme psychosociálnych aspektov naznačuje, že absencia pozitívnych sociálnych vzťahov seniora je významným rizikovým faktorom pre široko založené morbidity a mortality. Je preto potrebné zistiť, do akej miery sa senior cíti v sociálnom svete izolovaný. V súvislosti s osamelosťou a následným vznikom depresie štúdie ukazujú, že vysoké percento seniorov trpí osamelosťou a z toho nemalá časť ju pociťuje často až pravidelne. Na tomto stave sa podpisuje zlý zdravotný stav, chudoba, strata sluchu a zraku, ale i nízke príjmy. Najčastejšou subjektívnou príčinou osamelosti bola v skúmanej vzorke choroba, smrť partnera a nedostatok priateľov. Osamelosť tak vychádza zo spoločenskej zmeny v živote seniora, ale aj z prirodzených životných udalostí a ťažkostí, ktoré so starnutím súvisia.

Najčastejšie emocionálne poruchy u seniorov patria demencie rôzneho typu, Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba a depresia.

Demencie u seniorov

Demencia je všeobecný termín pre pokles kognitívnych funkcií, ktorý je natoľko závažný, že zasahuje do každodenného života. Odhaduje sa, že demenciou je v Európe postihnutých 6 % až 8 % ľudí vo veku nad šesťdesiatpäť rokov. U mladších ľudí sú jej prípady vzácne. V skutočnosti sa prevalencia postupne zvyšuje s vekom, ktorý je u tohto typu ochorenia najdôležitejším rizikovým faktorom. Vo vekovej skupine nad osemdesiat rokov trpí týmto postihnutím približne jeden z piatich ľudí. Očakáva sa, že v nadchádzajúcich rokoch dôjde s rastúcim počtom starších osôb k nárastu počtu postihnutí.

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je najčastejším typom demencie, ktorý sa objavuje v 50 až 75 % prípadov zo všetkých demencií. Niekedy sa u pacientov vyskytuje aj v kombinácii s inými typmi. Alzheimerova choroba má veľmi pomalý nástup a začína sa prejavovať poruchami krátkodobej pamäti. Ľudia, ktorí majú Alzheimerovu chorobu, majú často problém sa koncentrovať, zapamätať si nové informácie, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok. Dlhodobá pamäť spočiatku zostáva zachovaná. Postupne sa objavujú aj poruchy orientácie v čase a priestore. V pokročilejších štádiách pacienti prestanú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní sa o seba postarať sami o seba a vykonávať dennodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí. Alzheimerovu chorobu rozlišujeme na demenciu so skorým začiatkom (u ľudí do 65 rokov) a s neskorým začiatkom (u ľudí od 65 rokov). Tam, kde sa u pacienta objaví skôr, je typická aj tým, že má rýchlejší priebeh. Tento typ demencie vzniká poškodením neurónov v mozgu, ku ktorým dochádza v dôsledku hromadenia patologických proteínov. U ľudí s Alzheimerovou chorobou dochádza k zvýšenej tvorbe a hromadeniu tzv. beta-amyloidu. Ten sa spája s odumretými bunkami a vytvára tzv. senilné plaky. Ďalej sa vytvárajú neurofibrilárne klbká z tau-proteínu, čím sa narúša komunikácia medzi neurónmi. Môže trvať aj 10 až 20 rokov, kým sa bielkoviny v ľudskom mozgu nahromadia v takom množstve, že sa u pacienta začnú prejavovať príznaky demencie. Postupné nahromaďovanie bielkovín v ľudskom mozgu spôsobuje, že s vekom choroba postupuje a zhoršuje sa. Zatiaľ nepoznáme žiadnu účinnú liečbu, ktorá by dokázala úplne vyliečiť Alzheimerovu chorobu. Lieky a nefarmakologické intervencie však dokážu aktivizovať poznávacie funkcie a spomaliť postup choroby.

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia vzniká v dôsledku upchatia ciev v mozgu, príčinou je často cievna mozgová príhoda. Po Alzheimerovej chorobe sa tento druh demencie vyskytuje u starších ľudí najviac. Ide o poškodenie mozgu, ku ktorému dochádza poruchou prietoku krvi do mozgu (jeho upchatím alebo znížením). Najčastejšou príčinou býva cievna mozgová príhoda, ale vaskulárna demencia môže byť aj dôsledkom akéhokoľvek stavu, ktorý zužuje alebo poškodzuje cievy, vrátane krvácania do mozgu, cukrovky, či bežného opotrebovania ciev spojeného so starnutím. Riziko vzniku vaskulárnej demencie zvyšuje aj vysoká hladina cholesterolu a vysoký krvný tlak. Vaskulárna demencia na rozdiel od Alzheimerovej choroby nepredstavuje ochorenie s jednotným klinickým obrazom. Na to, aby sa diagnostikovala správne, je u pacienta potrebné preukázať cievne ochorenie mozgu, ktoré sprevádzajú aj poruchy chôdze (pacient sa pohybuje pomalými krokmi), motorická neistota, časté pády, inkontinencia, ktorú nie je možné vysvetliť urologicky, ale aj porucha prehĺtania a reči, poruchy osobnosti či zmeny nálad. Vaskulárna demencia je u ľudí v staršom veku často nezvratná. Na jej prevenciu však pomáha zdravý životný štýl, pravidelné cvičenie, diéty, strava s nízkym obsahom tuku, vyhýbanie sa fajčeniu, nízka hladina krvného tlaku a cholesterolu. To všetko môže postup ochorenia u seniorov spomaliť a v niektorých prípadoch dokonca aj zastaviť.

Demencia s Lewyho telieskami

Demencia s Lewyho telieskami kombinuje príznaky Parkinsonovej aj Alzheimerovej choroby. Prejavuje sa však aj typickými symptómami, medzi ktoré patrí kolísavá pozornosť, zrakové halucinácie v podobe ľudských postáv a zvierat či poruchy v zrakovo-priestorovej oblasti. Ide o neurodegeneratívne ochorenie, ktorého príčinou sú tzv. Lewyho telieska. Tie vznikajú vo vnútri neurónov v mozgovom kmeni a mozgovej kôre a vytvárajú sa na základe hromadenia patologického proteínu alfa synukleínu. Liečba je podobná ako pri Alzheimerovej chorobe. Zahŕňa farmakologické aj nefarmakologické prístupy s výnimkou antipsychotík, na ktoré sú títo pacienti citliví.

Frontotemporálna demencia

Frontotemporálna demencia má niekoľko podtypov a prejavuje sa najmä poruchami správania a reči. Frontotemporálna demencia sa u ľudí najčastejšie vyskytuje okolo 60. roku života. Začína sa nenápadne a vyvíja sa veľmi pomaly. Výhradne zasahuje čelný lalok mozgu a občas sa rozširuje aj do spánkového laloku pacienta. Objavuje sa asi v 5 % prípadov demencií a má niekoľko ďalších poddruhov. V porovnaní s inými typmi demencií pri frontotemporálnej demencii zohráva dôležitú úlohu genetika. Rizikovým faktorom pre vznik ochorenia je často jeho predošlý výskyt v rodine pacienta. Diagnostika frontotemporálnej demencie môže byť u človeka veľmi náročná. Ochorenie sprevádzajú rôzne príznaky, ktoré sa u ľudí výrazne líšia. Navyše, sú podobné iným druhom demencie. Najtypickejším príznakom býva porucha správania, kedy sa u pacientov prejaví hrubosť, nedostatočný takt či poruchy afektivity. Výrazná zmena správania sa u pacientov môže prejaviť aj tým, že sú apatickí, málo spontánny, alebo sa sociálne izolujú, kedy radšej zostávajú celý deň v posteli. Často sa objavuje aj zanedbávanie hygieny, či nevhodné správanie ako drobné krádeže a iná trestná činnosť. Ochorenie často sprevádza aj prejedanie sa, nadmerné fajčenie alebo pitie alkoholu. Pri vhodnej forme liečby však môžeme u pacientov problémy so správaním ovplyvňovať. V oblasti reči sa môže postupne zhoršovať slovná plynulosť, u pacientov nastávajú problémy s artikuláciou, majú problém porozumieť významu slova v bežnej reči, robia viac fonologických a syntaktických chýb.

Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je typická problémami v oblasti motorického systému. Parkinsonova choroba je závažné neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje prevažne pacientov vo vyššom veku. Jej prvé príznaky sú mierne a nenápadné, ale postupne sa zhoršujú. Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je strata neurónov v mozgu, ktoré produkujú neurotransmiter dopamín a poruchy ďalších nervových prenášačov. Charakteristickým príznakom Parkinsonovej choroby je pohybové postihnutie pacientov - tzv. hypokinéza. Prejavuje sa trasením rúk, zníženou a pomalou schopnosťou sa pohybovať, strnulosťou, ohnutým držaním tela, ale aj poruchami státia a chôdze. U pacientov s Parkinsonovou chorobou sa však často objavujú aj psychické zmeny, akými sú podráždenosť a depresia. Postupne sa dostavuje porucha reči, písania, pacienti majú často problémy so sústredením a pamäťou či exekutívnymi funkciami (plánovanie, usudzovanie a pod.). V súčasnosti neexistuje liek, ktorý by dokázal ochorenie vyliečiť. Existuje však niekoľko spôsobov liečby, ktorými dokážeme účinne zmierňovať príznaky ochorenia u pacientov. Ide najmä o lieky, ktoré sa využívajú pri regulácii koncentrácie dopamínu, pomáha tiež hlboká mozgová stimulácia a fyzioterapia.

Huntingtonova choroba

Huntingtonova choroba je dedičné ochorenie s výraznými prejavmi v oblasti pohybu aj poznávania. Huntingtonova choroba je ochorenie, ktoré sa prejavuje najmä pohybovým postihnutím. Sprevádzajú ju abnormálne pohyby svalov, mimovôľové trhavé a krútivé pohyby, ktoré sa opakujú v jednom alebo vo viacerých svaloch - predovšetkým tváre, hlavy, rúk a nôh. Ochorenie sa často vyznačuje aj problémami s pamäťou, úsudkom alebo rečou, kedy sa môžu objaviť mimovoľné zvuky až nezrozumiteľnosť. Chorobu sprevádzajú aj rôzne psychiatrické prejavy vo forme úzkosti a zmeny nálad, ktoré vedú k hnevu, podráždenosti a obsedantno-kompulzívnemu správaniu. V pokročilejších štádiách ochorenia sa často pridružujú komplikácie ako srdcové zlyhanie, poranenia spojené s pádom či zápal pľúc, ktorý môže viesť až k smrti. Huntingtonova choroba je veľmi zriedkavá dedičná choroba, ktorú spôsobuje genetická mutácia na 4. chromozóme. V prípade, že jeden z partnerov trpí Huntingtonovou chorobou, je 50 % riziko, že ich dieťa bude tiež postihnuté. V 90 % sa začína medzi 35.-50. rokom veku, hoci príznaky sa omnoho vzácnejšie môžu prejaviť aj v juvenilnej (do 20 rokov) alebo neskoršej forme. Huntingtonova choroba sa nedá vyliečiť, avšak vhodnou farmakologickou liečbou (antidepresivami a antipsychotikami) možno zmierniť ťažké psychiatrické prejavy, ktoré sprevádzajú ochorenie u pacientov.

Depresia u seniorov

Bolí má hlava, žalúdok, chrbát, ťažko sa mi dýcha. Ak lekári počúvajú tieto sťažnosti od pacientov v dôchodcovskom veku, mali by zbystriť pozornosť. Často totiž nejde o prejavy fyzickej choroby, ale ochorenia zvaného depresia. Depresia sa považuje za biologicky podmienené ochorenie, ktoré sa spája s pocitmi smútku, bezcennosti, straty schopnosti radovať sa, pochmúrnou náladou, plačlivosťou a v niektorých prípadoch aj s prejavmi agresivity. Podľa doc. MUDr. Vladimíra Pidrmana, Ph.D., je vyšší vek rizikom pre vznik depresie najmä z dôvodu, že sa v mozgu mení rovnováha chemických látok (mediátorov), ktoré prenášajú nervové vzruchy. „Depresia je ochorenie, ktorej príčiny nedokážeme jednoznačne vysvetliť. Je to podobné, ako u iných chorôb,“ uvádza doc. Depresia sa u seniorov diagnostikuje o čosi ťažšie, ako je to v prípade mladšej populácie. Nespavosť, zmena chuti do jedla, strata výkonnosti a fyzické bolesti sa totiž zvyknú nesprávne pripisovať vyššiemu veku. K základným varovným signálom, ktoré môžete sledovať aj sami na sebe, patria pretrvávajúca smutná nálada, pocity úzkosti, myšlienky na smrť, strata záujmu o okolie a priateľov, pocity bezmocnosti, zbytočnosti a neschopnosť sa rozhodovať tak, ako tomu bolo v minulosti. K rizikovým faktorom, ktoré dokážu „vyprovokovať“ vznik depresie, patria rôzne druhy fyzických ochorení, a to kardiovaskulárne ochorenia, infarkt myokardu a obdobie po ňom, mozgová cievna príhoda či Parkinsonova choroba. Patria sem aj všetky dlhodobé ochorenia, ktoré spôsobujú bolesť a zníženú pohyblivosť. MUDr. Pidrman tvrdí, že vyššie uvedené faktory síce priamo súvisia s depresiou, zároveň však samotná depresia spätne ovplyvňuje spomínané zdravotné problémy. Tým sa uzatvára bludný kruh depresívneho ochorenia. Zaujímavé je, že sa vyskytuje dvakrát častejšie u žien ako mužov. Depresia prebieha vo viacerých fázach, pričom fáza neliečené ochorenie trvá zvyčajne šesť až deväť mesiacov. U seniorov sa táto hranica posúva až k jednému roku. V priebehu ďalších dvoch rokov sa objaví ďalšia fáza. Depresívne obdobie sa často spája s nadmerným užívaním alkoholu, pribúdaním fyzických ťažkostí rôzneho druhu, stratou záujmu o rodinu a samého seba. Prvú pomoc môžete vyhľadať u všeobecného lekára. Ten, pokiaľ sa vám venuje dostatočne dlhú dobu, by mal rozpoznať, či ide o telesné alebo psychické problémy. Pri miernych depresiách môže predpísať niektoré druhy antidepresív, alebo vám odporučiť návštevu psychiatra.

Rozpoznanie a riešenie depresie u starších pacientov je veľmi dôležitý problém, ktorý často zostáva prehliadnutý alebo nepochopený. Na rozdiel od niektorých rozšírených mylných predstáv depresia nie je bežnou súčasťou starnutia. Je to vážna porucha duševného zdravia, ktorá ovplyvňuje náladu, spôsobuje pretrvávajúce pocity smútku a stratu záujmu o predtým obľúbené činnosti. U seniorov tieto pocity nepoškodzujú len ich duševné zdravie, ale môžu viesť aj ku komplikáciám fyzického zdravia, znižujú schopnosť človeka fungovať čo najlepšie a výrazne znižujú kvalitu jeho života. Depresia u starších pacientov sa často prejavuje spôsobmi, ktoré možno ľahko prehliadnuť alebo nesprávne pripísať prirodzenému procesu starnutia. Medzi najčastejšie príznaky môže patriť pretrvávajúci smútok, strata záujmu o koníčky, zníženie energie, ťažkosti so spánkom alebo zmena chuti do jedla. Riešenie depresie u seniorov je často komplikované kvôli viacerým faktorom. Mnohí seniori sa zdráhajú hovoriť o svojich pocitoch alebo dokonca pripustiť, že môžu trpieť depresiou. Okrem toho môže niekedy pôsobiť ako bariéra aj jazyk, najmä ak senior lepšie vyjadruje svoje pocity vo svojom rodnom jazyku. Prvým krokom pri riešení depresie u starších pacientov je identifikácia depresie. Ak ako opatrovateľ spozorujete u seniora, o ktorého sa staráte, akékoľvek príznaky depresie, je veľmi dôležité presvedčiť ho, aby vyhľadal lekársku pomoc. Môžete ich v tomto procese podporiť naplánovaním stretnutí, zabezpečením dopravy alebo jednoducho ponúknutím emocionálnej podpory. Ďalším účinným spôsobom riešenia depresie je podpora a uľahčenie ich účasti na aktivitách, ktoré majú radi. Môže to byť od fyzických aktivít, ako sú jemné cvičenia alebo prechádzky v parku, až po spoločenskejšie interakcie, ako je návšteva priateľov alebo účasť na spoločenských podujatiach. Pozitívny vplyv na ich náladu a celkovú pohodu môže mať aj venovanie sa koníčkom, ako je záhradkárčenie, maľovanie alebo čítanie. Je však dôležité mať na pamäti, že zotavenie z depresie si vyžaduje čas a neexistuje žiadny univerzálny prístup. Kľúčom k úspechu je tu trpezlivosť a pochopenie.

Príznaky emocionálnych porúch u seniorov

Ak u seniora spozorujete viacero z uvedených príznakov, je vhodné poradiť sa s lekárom a zvážiť možnosť pomoci zo strany opatrovateľa alebo špecializovaného zariadenia. Medzi najčastejšie príznaky môže patriť pretrvávajúci smútok, strata záujmu o koníčky, zníženie energie, ťažkosti so spánkom alebo zmena chuti do jedla. Znepokojujúce môžu byť náhle výbuchy hnevu, plačlivosť, apatia alebo strata záujmu o predchádzajúce záľuby. Seniori často musia užívať rôzne lieky a ich vynechanie môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych, nie sú schopní sa o seba postarať sami o seba a vykonávať dennodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí. Pacient nevie, čo sa udialo včera, nevie si spomenúť, čo robil iba nedávno, naopak, dobre si pamätá vzdialenú minulosť. Postupne nevie rozpoznať sám seba v zrkadle, nevie sa obliecť ani najesť, upadá do vlastného sveta a je odkázaný na pomoc iných.

Zvládanie a liečba emocionálnych porúch u seniorov

Liečba emocionálnej dysregulácie sa líši v závislosti od jej príčin a závažnosti. Môže zahŕňať kombináciu psychologických terapií, zmeny životného štýlu a v niektorých prípadoch aj lieky. Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) je široko používaná terapia, ktorá pomáha jednotlivcom identifikovať negatívne vzorce myslenia a rozvíjať zdravšie emocionálne reakcie. Dialektická behaviorálna terapia (DBT) je forma terapie špeciálne navrhnutá na pomoc jednotlivcom s emocionálnou dysreguláciou, najmä tým, ktorí majú hraničnú poruchu osobnosti (BPD). Cvičenie: Pravidelná fyzická aktivita môže pomôcť znížiť stres, zlepšiť náladu a regulovať emocionálne reakcie. Spánková hygiena: Zavedenie pravidelného spánkového režimu a zabezpečenie dostatočného odpočinku je rozhodujúce pre emocionálnu stabilitu.

Čo robiť, keď si všimnete, že jeden z vašich blízkych začína trpieť demenciou? Najlepší liek pre osobu postihnutú stareckou demenciou je ten jediný, ktorý jej môžeme ponúknuť: zostať s touto osobou v čo najužšom kontakte a tak predísť akémukoľvek možnému riziku najmä u ľudí, ktorí nedokážu chápať, čo sa okolo nich deje. Opatrujúci príbuzní by mali mať vždy na pamäti, že demencia neumožňuje postihnutým plne chápať, čo sa im hovorí a čo sa s nimi deje. Takisto by ste nemali očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou. Preto je zbytočné na tom trvať a je kontraproduktívne poukazovať na rozdiely oproti minulosti, pretože to v trpiacich môže ďalej zvyšovať pocit bezmocnosti. Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného chovania je takisto neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená. Ak je to možné, je najlepšie brať to s humorom a byť trpezliví. Zásadné je tiež prispôsobiť životné prostredie trpiacich ich novým potrebám. Odporúča sa napríklad skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky.

Cvičenia, ktoré môžu udržiavať pamäť a trénovať kognitívne schopnosti u osôb trpiacich stareckou demenciou, môžu v niektorých prípadoch zmierniť príznaky tejto choroby. Tieto cvičenia sú obzvlášť užitočné v rannej fáze ochorenia, kde pomáhajú preklenúť medzery, spôsobené odumretými neurónmi. Socializácia. Po dobu dvoch dní si desať minút denne zapisujte do poznámkového bloku všetky slová, ktoré sa začínajú na písmeno „A“, a postupne prejdite na všetky nasledujúce písmená. Hra na tri. Trom rôznym ľuďom hovorte dobrú správu a zakaždým sa snažte o čo najväčšiu presnosť tak, aby ste sa správu na konci naučili naspamäť. Šachy, karty, sudoku: každému, čo mu patrí. Všetky tieto hry sú užitočné, aby udržali váš mozog fit. Meňte pravidlá. Chodíte vždy tou istou cestou? Poďme obvyklú trasu zmeniť. Poďme zmeniť pravidlá, uniknúť z každodennej rutiny. Mozog bude musieť reagovať a učiť sa nové návyky. Večer tesne pred spánkom, keď už ste v posteli, skúste si vybaviť uplynulý deň. Nehodnoťte ani deň ani seba, a namiesto toho si len vybavujte to, čo ste urobili, ľudí, ktorých ste videli, a to všetko pokiaľ možno v čo najväčších podrobnostiach.

Profesionálni opatrovatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri riešenie depresie u starších ľudí. Vďaka svojmu špecializovanému výcviku a skúsenostiam sú lepšie vybavení na rozpoznanie príznakov depresie a poskytnutie potrebnej emocionálnej a praktickej podpory. V spoločnosti Atena chápeme kľúčovú rolu, ktorú opatrovatelia zohrávajú pri riešení depresie u seniorov. Slúžime ako most, ktorý spája opatrovateľov so staršími pacientmi, ktorí potrebujú starostlivosť. Ste opatrovateľ, ktorý hľadá podporu vo svojej náročnej, ale naplňujúcej úlohe? Usilujete sa prehĺbiť svoje chápanie jedinečných potrieb starších ľudí, najmä tých, ktorí bojujú s depresiou? Atena je tu, aby vám pomohla. Naša platforma je navrhnutá tak, aby vám poskytla praktické poradenstvo, zdroje a podpornú komunitu, ktorá rozumie vašej ceste. Pridajte sa k Atene a staňte sa súčasťou našej misie na zlepšenie života seniorov. Spoločne môžeme dosiahnuť trvalú pozitívnu zmenu.

tags: #emocionalne #poruchy #u #seniorov