Elektrokonvulzívna terapia a invalidný dôchodok: Komplexný pohľad

Elektrokonvulzívna terapia (ECT), známa aj ako elektrošoky, je metóda liečby psychických porúch, ktorá vyvoláva umelý epileptický záchvat. Aj keď sa verejnosťou niekedy vníma s obavami, v súčasnosti prešla výrazným vývojom a je vykonávaná v celkovej anestézii s minimálnym prúdom.

Čo je elektrokonvulzívna terapia?

Elektrokonvulzívna terapia (ECT, ľudovo nazývaná elektrošoky) je terapeutický postup vykonávaný v krátkodobej anestézii. Do mozgu sa vysiela elektrický prúd nízkej intenzity s cieľom navodiť krátko trvajúce záchvaty. Úmyslom terapeuta je zlepšiť stav psychicky chorého pacienta prostredníctvom stimulácie jeho mozgu s využitím krátkych impulzov elektrického prúdu.

Pôsobením elektrických výbojov dochádza k zmenám uvoľňovania chemických látok (prenášačov, neurotransmiterov) zodpovedných za vedenie a prenos nervových vzruchov medzi nervovými bunkami v nervovej sústave. Terapia sa uplatňuje aj pri liečbe nervových štruktúr, ktoré nemožno ovplyvniť prostredníctvom farmakologických prípravkov. Účinok elektrokonvulzívnej terapie sa prejavuje zvýšením prekrvenia postihnutej oblasti mozgu a zmenou metabolizmu buniek v niektorých jeho oblastiach. Tento efekt sa odzrkadlí na obnovení prepojenia poškodených nervových spojov medzi jednotlivými nervovými bunkami. Tak dôjde k zmierneniu až vymiznutiu niektorých symptómov sprevádzajúcich psychické ochorenia.

História a vývoj ECT

Poprvé bola ECT aplikovaná na človeka v roku 1937 talianskym lekárom Ugom Cerlettiem. Stala sa populárnou liečebnou metódou v období rokov 1940-1960, kedy neuroleptika a antidepresíva nebola ešte tak rozšírená. Dôvodom obáv verejnosti bolo neuvážené používanie v psychiatrických zariadeniach k liečbe napríklad alkoholizmu, kde nedávala pozitívne výsledky.

História ECT siaha do ďalekej minulosti a významnú rolu v jej skúmaní zohral maďarský psychiater László Meduna, ktorý bol presvedčený o tom, že epileptické záchvaty znižujú prítomnosť psychotických príznakov a sú akýmsi prirodzeným „odpudzovačom“ schizofrénie. Tento predpoklad bol neskôr vyvrátený, avšak vďaka pokusom, ktoré Meduna urobil, sa začala rozvíjať metóda ECT. Meduna pomocou stimulovania mozgu dokázal „prebrať“ pacienta trpiaceho katatonickou schizofréniou. Zlepšenie u pacienta nastalo už po prvej aplikácii ECT, a po 11tich sedeniach bol vyhlásený za vyliečeného.

ECT sa následne začala používať pomerne masívne, podobne ako napríklad antibiotiká po ich objavení, a používala sa aj v prípadoch, kedy to nebolo nutné. Vďaka tomu si vyslúžila veľmi zlú povesť a široká verejnosť začala túto metódu zatracovať aj vďaka práci médií.

Súčasný priebeh ECT

V súčasnosti nie je ECT taká nepríjemná. Provádí sa na rozdíl od minulosti v celkové anestézii. Používá sa minimální proud, protože léčivý efekt má samotný záchvat, nikoli elektrický proud. Pacient musí s elektrokonvulzí souhlasit, tj. musí podepsat informovaný souhlas. Pri aplikácii musí byť vždy prítomný anesteziológ.

Pred vlastnou aplikáciou sa pacient uspí - je mu aplikováno anestetikum (většinou thiopental) a myorelaxans (obvykle sukcinylcholinjodid). Lekár podá pacientovi anestetikum, ktoré navodí stav bezvedomia, a svalový relaxant, ktorý pomáha minimalizovať záchvaty a predchádzať zraneniam. Na telo sa pripevnia senzory, ktoré monitorujú mozog, srdce, krvný tlak a zásobovanie krvi kyslíkom. V niektorých prípadoch sa používa vložka do úst, ktorá má za úlohu chrániť zuby a jazyk pred zranením.

Na hlavu sa umiestnia elektródové podložky veľkosti mince. ECT môže byť jednostranná, pri nej sa elektrický prúd sústreďuje na jednu stranu mozgu, alebo obojstranná. Po navodení bezvedomia účinkom lokálnej anestézy dochádza k svalovému uvoľneniu a po zapnutí prístroja prejde malé množstvo elektrického prúdu elektródami priamo do mozgu, to spôsobí záchvat. Ten zvyčajne trvá menej ako 60 sekúnd. Lekár monitoruje aktivitu mozgu prostredníctvom elektroencefalogramu. Aktivita mozgu sa po vyslaní prúdu dramaticky zvyšuje, signalizuje to začiatok záchvatu. Zakrátko nasleduje vyrovnanie mozgovej aktivity, ktoré ukazuje, že záchvat sa skončil.

Aby bola elektrokonvulze účinná, musí trvať minimálně 20 s. Celkový počet elektrokonvulzí, aby léčba byla účinná, by měl být minimálně 6, maximálně 12. Samotná elektrokonvulzívna terapia sa indikuje trikrát do týždňa, približne 4- až 8-krát, podľa závažnosti ochorenia.

Typy umiestnenia elektród:

• Bilaterálna - umiestnenie elektród na oba spánky.
• Unilaterálna - jedna elektróda umiestnená na spánok nedominantnej hemisféry (väčšinou vpravo) a druhá na nedominantnú stranu hlavy blízko vertexu.
• Bifrontálna - umiestnenie elektród na čelo - asi 8-10 cm od seba.

Indikácie pre ECT

Terapia sa používa na liečbu závažnej depresie a psychózy s tendenciou k sebapoškodzovaniu alebo depresie, na ktorú nezaberajú farmakologické postupy, či na liečbu závažnej mánie (stav intenzívnej eufórie, agitovanosti alebo hyperaktivity, ktorý sa vyskytuje ako súčasť bipolárnej poruchy). Indikuje sa tiež na liečbu katatónie (charakterizovanej nedostatkom pohybu, rýchlymi alebo neobvyklými pohybmi, schizofréniou) aj pri liečbe rozrušenia a agresivity ľudí s demenciou.

Táto terapia je alternatívou v prípade ochorení či stavov, keď sú kontraindikované niektoré liečebné postupy. Niekedy sa aplikuje počas tehotenstva, keď by užívanie liekov mohlo poškodiť vyvíjajúci sa plod. Najčastejšie sa využíva pri ťažkých až psychotických depresiách, pri mániách a určitých formách schizofrénie.

Riziká a vedľajšie účinky ECT

Po elektrokonvulzi sa môže objaviť řada nežádoucích účinků, v naprosté většině případů jsou mírné a brzy, nejpozději do šesti měsíců, odeznívají. Poruchy paměti, kdy pacienti ihned po záchvatu zažívají stav dezorientace, zhoršením pozornosti a paměti (poruchy pozornosti, antegrádní a retrográdní amnézie). Pokiaľ sú použité veľmi nízke dávky elektrického prúdu (pre každého pacienta individuálne, tak aby stačila k vyvolaniu záchvatu), problémy s pamäťou sú minimálne.

Hoci elektrokonvulzívna terapia je všeobecne bezpečná, vedľajším účinkom môže byť zmätenosť, trvajúca niekoľko minút až hodín. Prejavuje sa výpadkami rozpoznávania príčiny, času a miesta, kde sa pacient práve nachádza. Zriedkavo tento stav môže trvať niekoľko dní. Zvyčajne je výraznejší u starších pacientov.

K ďalším vedľajším účinkom a rizikám patrí strata pamäti, najčastejšie krátkodobej, siahajúcej tesne pred liečbu, v niektorých prípadoch postihujúcej pamäť v rozsahu týždňov až mesiacov a zriedkavo rokov, siahajúcu do času pred uskutočnením terapie. Tento stav sa označuje pojmom retrográdna amnézia. U väčšiny pacientov sa problémy zlepšujú v priebehu niekoľkých mesiacov po ukončení liečby.

K fyzickým vedľajším účinkom liečby patrí pocit nevoľnosti, bolesti hlavy, bolesť čeľustí alebo svalov. Negatívnymi následkami sú dočasná zmätenosť a strata pamäte pacienta. Tieto následky sa však vďaka zmenám, ktoré pomáhajú zdokonaľovať ECT, líšia a redukujú na minimum.

Vhodnosť pacienta na elektrokonvulzívnu terapiu sa posudzuje veľmi prísne a existuje mnoho kontraindikácií, ktoré ECT vylučujú - napríklad ak má pacient zvýšený vnútrolebečný tlak, alebo je po infarkte alebo mozgovej príhode, ak má nádor na mozgu alebo má poškodené mozgové tepny alebo aortu. Prihliada sa aj na riziká, ktoré so sebou nesie podanie anestézie.

Účinky a riziká elektrokonvulzívnej terapie sú stále aktuálnou témou a predmetom výskumu, táto forma liečby stále vyvoláva rozporuplné reakcie tak vedeckej a lekárskej obce, ako aj širokej verejnosti. Tak ako sa nedajú poprieť úspechy v liečbe pacientov s určitými vážnymi poruchami, tak sa nedajú podceniť riziká, ktoré so sebou táto forma terapie prináša.

Neoficiálne štatistiky hovoria o polovičke prípadov o žiadnej zmene, druhá polovička po roku hlási rovnaký alebo horší stav ako pred elektrošokmi. Elektrošoky sú zakázané v Slovinsku, Luxembursku, častiach Švajčiarska a Taliansku. V krajinách ako Belgicko, Rusko väčšina psychiatrov neaplikujú elektrošoky pacientom. Psychiatri na Slovensku majú snahu predpisovať elektrošoky aj deťom a tehotným ženám. Po vzore iných vyspelých krajinách je nutné zakázať túto nehumánnu terapiu aj na Slovensku.

Invalidný dôchodok a znížená pracovná schopnosť

Je vo vašom záujme udržať si pracovné schopnosti čo najdlhšie, pokiaľ vám to zdravotný stav dovolí. Strata schopnosti pracovať môže mať vážne sociálne i psychické dôsledky. S pokračujúcou invaliditou je možnosť pracovať obmedzená, ak je však zamestnávateľ nápomocný, môže prispôsobiť vaše pracovné zaradenie vašim individuálnym potrebám. Invalidný dôchodok je bohužiaľ ešte stále sociálnym riešením, najmä pre ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou, v oblastiach, kde je nedostatok pracovných miest a vysoká nezamestnanosť.

Na druhej strane, mnoho ľudí sa dostáva do situácie, že im priznajú len invaliditu nižšieho stupňa, ich rodiny sa dostávajú na okraj sociálnej priepasti. Ak vám skleróza multiplex už spôsobila ťažké zdravotné postihnutie, bude sa posudzovať vaša znížená pracovná schopnosť (invalidita) a status občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP).

Proces posudzovania invalidity a statusu ŤZP

Na posudzovanie invalidity je kompetentným orgánom Sociálna poisťovňa. Status občana s ťažkým zdravotným postihnutím priznáva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Priznanie invalidity a priznanie statusu občana so ŤZP sú dve na sebe nezávislé konania. Jedno konanie sa uskutočňuje v rámci Sociálnej poisťovne a druhé sa uskutočňuje v rámci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnako tak rozhodnutia vychádzajúce z posudkov nebývajú identické. Percentuálna miera poklesu schopnosti pracovať sa totiž nemusí zhodovať s mierou funkčnej poruchy v percentách.

Sociálna poisťovňa posudzuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým človekom. Základným kritériom na to, aby ste boli uznaný invalidným a aby Vám mohol byť priznaný invalidný dôchodok, je Váš dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje takzvaný „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou“. Váš zdravotný stav teda musí spĺňať podmienku dlhodobosti. Musí existovať predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok, a zároveň podmienku závažnosti, teda musíte mať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššiu ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bude závisieť aj výška sumy invalidného dôchodku. Váš zdravotný stav a prípadnú zníženú pracovnú schopnosť posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne.

Preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby (ŤZP)

O vydanie preukazu pre ŤZP osobu treba požiadať na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na odbore sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo vypisuje obvodný lekár a treba ho doložiť s kópiami všetkých potrebných nálezov odborných lekárov. Vyplnené tlačivá treba odovzdať na odbore sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR. Nárok na preukaz vzniká vydaním posudku, kde miera funkčnej poruchy musí byť minimálne 50%. Ak nie je, preukaz nemôže byť vystavený a nebudete považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Preukaz ťažko zdravotne postihnutej osoby je bez sprievodcu alebo so sprievodcom. Pri posudzovaní miery funkčnej poruchy sa posudzujú sociálne dôsledky v jednotlivých oblastiach, s prihliadnutím na rodinné a životné podmienky a osobnostné predpoklady. Úradu z týchto skutočností môžu vyplynúť formy kompenzácie (podľa splnenia potrebných kritérií) v oblasti mobility, oblasti komunikácie, oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti, oblasti zvýšených výdavkov. Sociálne dôsledky ŤZP sa kompenzujú peňažným príspevkom.

Na poskytnutie peňažného príspevku je potrebné požiadať takisto na príslušnom Úrade práce a sociálnych vecí a rodiny. Potrebná je žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu, ktorú Vám poskytne ÚPSVaR. Peňažný príspevok a jeho výška sa priznáva alebo nepriznáva rozhodnutím Úradu práce, soc. Kontaktujte najbližší Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Mali by vám poskytnúť odborné poradenstvo, vysvetliť, na čo máte nárok, a pomôcť s vyplnením žiadostí. Môžete žiadať napríklad o asistenciu, opatrovateľskú službu, kompenzačné pomôcky, sprevádzanie, príspevok na auto, o umiestnenie v domove sociálnych služieb, o peňažné príspevky - podľa miery a typu vášho postihnutia. Neváhajte požiadať o to, na čo máte nárok. Potreba invalidného vozíka vôbec neznamená koniec aktívneho života.

tags: #elektrosoky #invalidny #dochodok