Edukácia mentálne postihnutých: Typy prostredí a špeciálno-pedagogické prístupy

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je špeciálno-pedagogická disciplína, ktorá sa venuje výchove, vzdelávaniu a vyučovaniu osôb so zníženými rozumovými schopnosťami. Táto oblasť sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a edukácie detí, mládeže a dospelých, ktorí vyžadujú špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho postihnutia. Socializácia mentálne postihnutých je komplexný proces, ktorý je ovplyvnený mnohými faktormi, vrátane dedičnosti, prostredia a edukácie.

V tomto článku sa zameriame na kľúčové aspekty, vrátane definícií, klasifikácie, príčin a možností vzdelávania a socializácie, ako aj na špecifiká práce s deťmi s mentálnym postihnutím v rôznych edukačných prostrediach.

Definícia a chápanie mentálneho postihnutia

Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len prípady, keď k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku. Iné definície zahŕňajú aj prípady do 18 rokov.

Podľa Warda má mentálne postihnutie dve hlavné charakteristiky:

• Funkcie intelektu sú výrazne pod priemerom.
• Znížená schopnosť adaptability.

Prvá charakteristika sa prejavuje oslabenou koncentráciou, krátkodobou pamäťou, problémami s učením a chápaním abstraktných myšlienok. Druhá charakteristika znamená zníženú schopnosť prispôsobiť sa kultúrnym požiadavkám spoločnosti.

Oligofrénia vs. Demencia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu a demenciu. Oligofrénia, alebo slabomyseľnosť, je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do druhého roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť.

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po druhom roku života. Demencia má progresívny charakter, tendenciu k postupného zhoršovaniu a prehlbovaniu symptómov, i keď tempo tohto procesu môže byť rozličné. Po určitom čase sa môže progresívny proces spomaliť i zastaviť a dokonca zlepšovať.

Príčiny mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia môžu byť rôzne a delia sa do niekoľkých kategórií:

• Biologicky podmienené: Súvisia s poškodením mozgu.
• Sociálne podmienené: Extrémna výchovná zanedbanosť.
• Geneticky podmienené: Dedičnosť má určitú úlohu pri vzniku narušenej osobnosti (napr. Downov syndróm - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21).
• Prenatálne: Infekčné ochorenia matky (rubeola, osýpky, mumps), toxoplazmóza, srdcové, obličkové a hormonálne poruchy matky, avitaminóza matky a extrémne hladovanie matky.
• Perinatálne: Predčasný, abnormálny alebo dlhotrvajúci pôrod, otočená pupočná šnúra okolo krku dieťaťa, krvácanie do mozgu dieťaťa počas pôrodu, fyzické poškodenie pri pôrode.
• Postnatálne: Novorodenecká žltačka, zápaly mozgu, endokrinné poruchy, poruchy metabolizmu, infekčné ochorenia.

Vplyvy prostredia, ako chýbanie matky, zážitky z neúspechu v škole, výsmech spolužiakov a zážitok tzv. šikanovania, môžu tiež ovplyvniť rozvoj narušenej osobnosti. Nesprávna výživa a žiarenie (Rtg.) sú ďalšími faktormi.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a vyjadruje sa číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100.

Edukácia mentálne postihnutých v rôznych vekových obdobiach

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Edukácia VNP prebieha v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy (prípravný ročník a desať ročníkov) a uskutočňuje sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch, je určený rámcovými učebnými osnovami.
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť jemu primeraný kvalitný život bez toho, aby pôsobil ťažkosti svojmu okoliu.

Osobitosti edukácie mentálne postihnutých

Výchova mentálne postihnutých je čo najvšestrannejší rozvoj ich osobnosti s prihliadnutím na ich optimálne možnosti, dané povahou a stupňom postihnutia. Osobnosť mentálne postihnutého človeka je individuálnou jednotou somatického a psychického, jednotou duševných vlastností a procesov, zdedených, vrodených alebo získaných daností prostredia.

Zložky výchovy zahŕňajú:

• telesnú výchovu,
• zmyslovú výchovu,
• rozumovú a rečovú výchovu,
• pracovnú výchovu,
• estetickú výchovu,
• etickú výchovu.

Cieľom výchovy mentálne postihnutých detí a mládeže je dosiahnuť rozvoj ich osobnosti. Vyučovací proces v školách pre mentálne postihnutých sa vyznačuje osobitosťami, ktoré sú dané telesným, duševným a sociálnym vývinom mentálne postihnutých žiakov.

Vzdelávacie inštitúcie pre mentálne postihnutých:

• špeciálna základná škola (predtým pomocná škola),
• odborné učilište.

Úspešnosť a efektívnosť vyučovania závisí okrem organizácie a metód aj od didaktických prostriedkov. Je dôležité, ako účelne učiteľ sprostredkuje žiakom informácie, aby ich títo prijali a pretransformovali ich vo svojom vedomí na použiteľné poznatky. Možno to realizovať slovným sprostredkovaním, nonverbálnym sprostredkovaním (pohybom, posunkami, mimikou) a prostredníctvom učebných pomôcok. Tieto prostriedky musia byť prispôsobené mentálnej úrovni a osobitostiam poznávania a učenia mentálne postihnutých.

Socializácia mentálne postihnutých

Socializácia je proces začleňovania jedinca - v našom prípade mentálne postihnutého - do spoločnosti. Je to proces, v ktorom dochádza k postupnej premene mentálne postihnutého človeka ako biologickej bytosti na bytosť spoločenskú. Socializácia v špeciálnej pedagogike má za cieľ umožniť osobám s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Štyri stupne socializácie:

1. Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
2. Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
3. Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
4. Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Faktory ovplyvňujúce socializáciu:

• Rodina: Predstavuje sociálne vplyvy, postoje, citový a racionálny vzťah. Jej výchovné pôsobenie formuje správanie dieťaťa.
• Postoj spoločnosti: Je veľmi dôležitý. Ide o celkový postoj spoločnosti „nás“, aby sme sa prestali obzerať za postihnutými.

Socializácia postihnutých a narušených jednotlivcov má svoje špecifickosti, ktoré sú dané druhom a stupňom postihnutia v istom veku. Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Psychopedická diagnostika zahŕňa:

• Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
• Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
• Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
• Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca.

Štátny vzdelávací program pre žiakov s viacnásobným postihnutím (VNP)

Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.

Pozostáva z dvoch častí:

1. Prvá je určená pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím. V nej sú vymedzené ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, charakteristika výchovy a vzdelávania, špecifiká vzdelávania, charakteristika vzdelávania v špeciálnej základnej škole a v základnej škole, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní, povinné personálne, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.
2. Druhá časť je určená pre žiakov VNP bez mentálneho postihnutia.

Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne podľa potreby s ďalšími odbornými pracovníkmi.

Intervenčné programy v špeciálnej pedagogike

Intervenčné programy zohrávajú kľúčovú úlohu v živote osôb s mentálnym postihnutím. Ich cieľom je maximalizovať potenciál jednotlivca, rozvíjať jeho schopnosti a zručnosti a umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. V kontexte špeciálnej pedagogiky predstavujú intervenčné programy systematický a cielený prístup, ktorý sa zameriava na prekonávanie bariér a dosahovanie individuálnych cieľov.

Intervenčný program sa koncentruje na optimalizáciu jednej oblasti prostredníctvom intervencie, tzn. zameriava sa vždy na jeden proces, ktorý sa prostredníctvom techniky upevňuje alebo rozvíja. Intervenciou sa rozumie pôsobenie na jednotlivca prostredníctvom postupu, techniky či metódy, ktorá smeruje k úprave, zmene alebo upevneniu procesu. V nami zostavených programoch sa pod touto oblasťou myslí oblasť čítania s porozumením v materinskom alebo cudzom jazyku.

Práca s textom a rozvoj kognitívnych procesov

Práca s textom prebieha v troch etapách čítania: pred, počas a po čítaní textu. Koncentrujeme sa na rozvíjanie porozumenia, motivácie práce s textom, motivácie k čítaniu a rozvíjanie afektívnej roviny pri práci s aktivitami pred, počas a po čítaní textu. Rozvíjanie prediktora (kognitívneho, resp. metakognitívneho) znamená stimulovanie a podporovanie jednotlivých kognitívnych a metakognitívnych procesov. Postupujeme od nižších procesov k vyšším, t. j. pozornosť, koncentrácia, pamäť, percepcia (vnímanie), kognitívna štrukturácia, inferenčné myslenie, predstavivosť, fantázia, divergentné myslenie, tolerancia nejednoznačnosti, kritické myslenie a sebareflexia.

Individuálny prístup a špecifiká práce s deťmi s mentálnym postihnutím

Práca s deťmi s mentálnym postihnutím je špecifická a vyžaduje si individuálny prístup, trpezlivosť a empatiu. Každé dieťa je jedinečné a potrebuje šancu posúvať sa vlastným tempom a spôsobom vnímania. Dôležité je zistiť, čo dieťa potrebuje, a prispôsobiť tomu metódy a prístupy. Ako hovorí Eva Poláková zo špeciálnej školy na Dolinského ulici v Dúbravke: "Na tejto práci je úžasné aj to, že tu nepoznáme stereotyp. Môžete si vyučovanie veľakrát pripraviť a aj tak to bude iné."

Komunikácia a porozumenie

Deti s poruchou autistického spektra vyzerajú ako všetky ostatné deti, čo sťažuje okoliu porozumieť ich správaniu a prijať ho. Podstatným problémom autizmu je komunikácia - verbálna a neverbálna. S týmito deťmi zväčša nemožno konverzovať, časté sú echolálie - opakovanie počutých slov. Autisti nevedia porozumieť neverbálnej komunikácii a udržiavať očný kontakt. Vnímajú okolie najmä zmyslami, ktoré veľakrát prevyšujú ich intelekt. Na spoznanie sveta sa potrebujú niečoho dotknúť, počuť, vidieť, ovoňať, ochutnať. Ďalším špecifikom je, že sa ťažko dokážu spolu hrať. Hrajú sa vedľa seba, no dosiahnuť, aby sa hrali spolu, je pre učiteľa veľmi náročné, ale aj veľmi dôležité pre vytvorenie vzťahu medzi deťmi.

Súčinnosť rodičov a odborníkov

Pri deťoch s postihnutím je dôležitá súčinnosť rodičov. Pre učiteľa je dôležité spoznávať rodičov, lebo deti sú odrazom celej rodiny. Ak chce učiteľ, aby sa dieťa niečo naučilo, musí mu v tom rodič pomáhať. Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím prináša veľké psychické aj fyzické zaťaženie nielen pre rodičov, ale aj pre celú rodinu. Zo skúseností vyplýva, že len máloktorým rodičom sa podarí úplne zmieriť s tým, že ich dieťa je postihnuté, časom sa však naučia s touto skutočnosťou žiť.

Inklúzia: Áno alebo Nie?

V Európskej únii sa dlhodobo hovorí o zavádzaní inkluzívnych škôl, v ktorých by sa deti s postihnutím učili spoločne so zdravými deťmi. Pri telesných postihnutiach, zrakových či sluchových, poruchách učenia a komunikácie by to bolo vhodné a potrebné, ak by sa zabezpečil bezbariérový vstup, potrebné pomôcky, asistenti a pod. Mentálne postihnutie je však niečo iné. Vzdelávať deti s mentálnym postihnutím na jednej úrovni s ostatnými deťmi v jednej triede a ešte pri počtoch žiakov, ktoré dnes v triedach sú, je podľa niektorých pedagógov nemožné. Navrhujú preto inklúziu týchto detí v rámci voľnočasových aktivít - nech spolu tancujú, športujú, maľujú, trávia voľný čas a zažívajú neformálne záujmové vzdelávanie, ale nedávajme ich do jednej triedy s deťmi v bežných školách.

tags: #edukaci #z #hladiska #typu #prostredia #mentalne