Strata zamestnania je pre mnohých ľudí náročná životná situácia. Na Slovensku je pre občanov, ktorí sa ocitli v takejto situácii, k dispozícii finančná podpora v nezamestnanosti. Táto dávka má pomôcť preklenúť obdobie hľadania nového zamestnania a zabezpečiť základné životné potreby. Získanie nároku na ňu je však podmienené splnením určitých kritérií, z ktorých kľúčovú úlohu zohráva dĺžka poistenia v nezamestnanosti.
Základné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti
Hlavnou podmienkou pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (teda 730 dní). Táto podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31. decembra 2017 platila podmienka troch rokov. Počas tohto obdobia muselo trvať poistenie v nezamestnanosti.
Pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať aktívnu živnosť. Živnosť buď zrušíte, alebo stačí, ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. V prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.
Dávka sa poskytuje počas tzv. podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré je šesť mesiacov.
Kto je povinne poistený v nezamestnanosti?
Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.
Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Na čo si dať pozor - časté chyby a opomenutia
- Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti.
- Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti. Pri ukončení podnikania sú potom prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili.
- Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.
Ako sa žiada o dávku v nezamestnanosti?
O dávku v nezamestnanosti sa žiada na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého alebo obvyklého pobytu žiadateľa. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá zároveň slúži ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti, je možné podať elektronicky s elektronickým podpisom (KEP) alebo ju poskytne v tlačenej forme pobočka Sociálnej poisťovne. Odpadá tak potreba osobnej návštevy Sociálnej poisťovne.
Výška dávky v nezamestnanosti
Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočítava z vymeriavacieho základu, z ktorého bolo platené poistné v nezamestnanosti v rozhodujúcom období (posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie).
Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky, t. j. za posledné 2 roky, mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov. Pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz.
Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti, a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022, sa výška dávky nemení.
Špecifické situácie pri výpočte dávky
- Ak sa v rozhodujúcom období nenachádza žiadny vymeriavací základ, dávka sa určí z tzv. minimálneho denného vymeriavacieho základu.
- Pri čerpaní rodičovskej dovolenky, ak sa v rozhodujúcom období nenachádza vymeriavací základ, dávka sa určí z tzv. minimálneho denného vymeriavacieho základu.
- Pri inom súbežnom zamestnaní počas rodičovskej dovolenky (napr. dohoda) sa zohľadní dosiahnutý príjem len v prípade, že je vyšší ako ten, ktorý bol dosiahnutý v období dvoch rokov pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
- Ak mal poistenec drobný príjem, napr. z tzv. neprerušovaného poistenia, nárok na dávku v nezamestnanosti určenú z tzv. minimálneho denného vymeriavacieho základu má žiadateľ nárok bez ohľadu na jeho skutočný denný vymeriavací základ.
Podporné obdobie a opätovný nárok na dávku
Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.
V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Upozornenie: Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Povinnosti poberateľa dávky
Vo všeobecnosti má poberateľ dávky v nezamestnanosti povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.
V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde, ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie).
Odstupné a odchodné
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
Odstupné
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú napríklad situácie, keď zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, alebo sa zamestnanec stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. rušiť. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
| Dĺžka pracovného pomeru | Výška odstupného |
|---|---|
| Minimálne 2 roky | Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce |
| Menej ako 2 roky | Bez nároku na odstupné |
Odchodné
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%).
- Ak pracovný pomer skončí dohodou pred prvým dňom po vzniku nároku na dôchodok.
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Dĺžka pracovného pomeru na dobu určitú
Pracovný pomer na dobu určitú je charakteristický predovšetkým tým, že sa končí právnou udalosťou, teda uplynutím dojednanej doby, bez toho, aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku práce. Zákonník práce v § 48 ods. 2 ustanovuje, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.
Na rozdiel od pracovného pomeru na dobu neurčitú, v prípade skončenia pracovného pomeru na určitú dobu (v deň, ktorý je posledným dňom pracovného pomeru) nie je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Pri skončení pracovného pomeru na určitú dobu (v deň, ktorý je posledným dňom pracovného pomeru) zamestnanci nemajú nárok na poskytnutie odstupného, a to ani v prípade, ak ku skončeniu pracovného pomeru dochádza v dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa.
Pri vzniku pracovného pomeru na určitú dobu zamestnávateľ musí dbať, aby pracovná zmluva mala písomnú formu. V zmysle § 48 ods. 1 Zákonníka práce platí, že: Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
Pri opätovnom predlžení alebo opätovnom dohodnutí pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky sa vyžaduje vecný dôvod. Vecné dôvody sú v Zákonníku práce v § 48 ods. 4 ustanovené taxatívne, teda iný vecný dôvod, ako ustanovuje Zákonník práce neprichádza do úvahy. Zamestnávateľ teda má možnosť napríklad uzatvoriť prvú pracovnú zmluvu na určitú dobu bez vecného dôvodu najdlhšie na dva roky a nad rámec dvoch rokov už nemôže túto pracovnú zmluvu opätovne predlžovať bez vecného dôvodu.
Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predlženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Ak by pracovná zmluva neobsahovala vecný dôvod predlženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu, bolo by potrebné takýto pracovný pomer považovať za pracovný pomer na neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.