Starnutie je prirodzeným procesom završujúcim biologický vývin človeka. Staroba a starnutie je problémom nielen individuálnym, ale i spoločenským. Problematika staroby má biologickú, sociálnu a psychologickú stránku. Viera, duchovnosť a náboženstvo zohrávajú významnú úlohu v živote mnohých seniorov. Hoci sa tieto pojmy často používajú ako synonymá, majú svoje odlišnosti. Viera je charakterizovaná ako dôvera bez výhrad, duchovnosť ako spojenie s nadprirodzeným svetom a náboženstvo ako učenie o týchto veciach. Duchovný život seniorov nie je len pasívnou spomienkou na minulosť - je živým a aktuálnym prejavom viery, vďačnosti a nádeje.
Viera a prežívanie staroby
Podľa vedcov môže príslušnosť k určitému vierovyznaniu viesť k lepšiemu prežívaniu staroby. Viera sa však v prípade starších ľudí nemusí automaticky spájať s kresťanským alebo iným náboženstvom. Seniori v nej nachádzajú pokoj, v modlitbe sa pokúšajú rozprávať s Bohom, hľadajú útechu a pochopenie. Navyše, kontakt s inými, rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi, je dôležitý pre budovanie sociálnych zručností, zbavovanie sa strachu zo samoty a spoločenskej izolácie. Rovnako pomáha aj zapájanie sa do plánovania a organizovania náboženských obradov. Venovanie sa viere si vyžaduje dostatok času.
Strach zo smrti vs. hľadanie zmyslu
Z prieskumu, ktorý sa uskutočnil na vzorke 242 respondentov, vyplynulo, že ľudia, ktorí si kultivovali určitú formu duchovného alebo náboženského života, mali menšie obavy zo smrti. Hoci sa náboženstvo a viera historicky často považujú za prostriedok na zvládnutie strachu zo starnutia alebo smrti, strach z konca života nie je základnou motiváciou viery. Príslušnosť k určitému vierovyznaniu pomáha starším ľuďom vyrovnávať sa nielen s príchodom smrti. Vďaka viere sa pre staršieho človeka stáva príchod smrti prirodzenou súčasťou života.
Duchovný život a odolnosť voči traumám
Ďalšia štúdia z Ústavu pre prevenciu a liečbu násilia v Miami spájala duchovný život s lepšou odolnosťou voči traumatickým zážitkom. Podľa vedcov vraj takýto druh stresu možno porovnať so stresom zo starnutia. Problémy, akým čelia starší ľudia, môžeme vnímať ako druh traumy. V starobe dochádza tiež k náročným zmenám, ktoré sa týkajú oslabenia niektorých telesných a duševných funkcií, izoláciou či nedostatkom finančných prostriedkov. So všetkými týmito okolnosťami sa musia seniori postupne vyrovnávať.
Potreby seniorov v každodennom živote
Mgr. Věra Suchomelová, Th.D. vo svojej publikácii „Senioři a spiritualita: duchovní potřeby v každodenním živote“ rozoberá fenomén staroby v súčasnej spoločnosti z pohľadu teológie. Venuje sa starobe v Starom a Novom zákone a sústreďuje sa na rôzne témy v súvislosti so starobou v kontexte teológie, napr. konečnosť v horizonte večnosti. Vymedzuje pojmy spiritualita a religiozita v súvislosti s kvalitou života v starobe a hovorí o spirituálnych potrebách v starobe, ako sú:
- potreba vedomia vlastnej hodnoty a dôstojnosti,
- zachovania kontinuity životného príbehu,
- potreba zmyslu života, životného cieľa a nádeje,
- bezpodmienečnej lásky a podpory v čase strát,
- možnosť dávať lásku a byť naďalej užitočným,
- môcť slobodne vyjadriť emócie ako je hnev, pochybnosti,
- potreba transcendovať náročné životné situácie,
- potreba akceptácie a validácie spirituálneho správania,
- potreba vďačnosti,
- potreba odpustiť a na druhej strane zažiť odpustenie,
- potreba prípravy na umieranie a smrť.
Autorka skúma, čo skutočne seniori potrebujú, aby sa mohli naďalej rozvíjať a čerpať zo svojho duchovného potenciálu a akým spôsobom sa im darí tieto potreby napĺňať. Výskum ukázal, že duchovná zložka osobnosti človeka sa odráža vo všetkých atribútoch dobrej staroby, proces adaptácie na starobu je duchovnou úlohou a osobná spiritualita je dôležitým zdrojom zvládania starnutia a staroby a je významným prvkom tvorby vlastnej identity.
Čo je spiritualita? - NAJLEPŠIE vysvetlenie, ktoré potrebujete počuť
Duchovná vitalita v biblickom kontexte
Evanjelista svätý Lukáš zobrazuje dve postavy seniorov, Simeona a Annu. Ich zmyslom života pred odchodom z tohto sveta je očakávanie Božieho navštívenia. Obaja rozpoznávajú prítomnosť Pána v dieťati Ježišovi, ktorý ich dlhé čakanie napĺňa útechou a rozjasňuje im odchod zo života. Simeon z vnuknutia Ducha Svätého vie, že nezomrie skôr, ako uvidí Mesiáša. Anna každý deň navštevuje chrám a venuje sa tam službe. Ide tu o scénu stretnutia s Ježišom a o rozlúčku.
Fidelita a duchovné zmysly
Z príbehu Simeona a Anny sa dozvedáme, že vernosť čakania cibrí zmysly. Duch Svätý osvecuje zmysly duše napriek limitom a poškodeniam zmyslov tela. Staroba, ktorá sa vycvičila v očakávaní návštevy Boha, nepremešká jeho príchod. Naopak, bude ešte pripravenejšia ho zachytiť, bude mať viac vnímavosti na prijatie Pána, keď bude prechádzať okolo. Potrebujeme starobu obdarenú živými duchovnými zmyslami a schopnú rozpoznať Božie znamenia, ba dokonca to Božie Znamenie, ktorým je Ježiš.
Anestézia duchovných zmyslov
Anestézia duchovných zmyslov pri vybudenosti a závrate telesných zmyslov je rozšíreným syndrómom v spoločnosti, ktorá si pestuje ilúziu večnej mladosti, a jej najnebezpečnejšou črtou je, že je väčšinou nevedomá. Keď stratíš citlivosť hmatu alebo chuti, všimneš si to okamžite. Naopak citlivosť duše môžeme dlho ignorovať. Netýka sa len pamätania na Boha či na náboženstvo. Necitlivosť duchovných zmyslov sa týka súcitu a ľútosti, hanby a výčitiek, vernosti a oddanosti, nehy a cti, vlastnej zodpovednosti a žiaľu nad druhými. Staroba sa stáva prvou obeťou tejto straty citlivosti. V spoločnosti, ktorá si cvičí predovšetkým citlivosť na pôžitok, dochádza k strate pozornosti voči krehkým ľuďom.
Združenie kresťanských seniorov Slovenska (ZKS)
Združenie kresťanských seniorov Slovenska (ZKS) je občianskym združením podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1990 Zb. Združenie má za cieľ duchovné a hmotné dobro staršej generácie a aktivitou svojich členov chce pozitívne ovplyvňovať aj celú spoločnosť. Seniori, najmä kresťanskí, sú si vedomí toho, že spoločnosť sa môže obrodzovať a rozvíjať vtedy, ak za základ svojej existencie príjme kresťanský svetonázor a európsku civilizáciu. Združenie sa zúčastňuje pri tvorbe a pripomienkovaní právnych predpisov v tejto oblasti pre vytváranie podmienok a presadzovanie oprávnených požiadaviek seniorov. Združenie spolupracuje s podobnými organizáciami v iných štátoch, najmä v Európskej únii, získava od nich poznatky a skúsenosti a odovzdáva im svoje poznatky. Združenie nie je politickou organizáciou, ale sleduje politické dianie a vplýva naň podľa svojho programu informovaním a vzdelávaním svojich členov.
30 rokov činnosti ZKS
Združenie kresťanských seniorov Slovenska oslávilo 30 rokov svojej činnosti. Pri tejto príležitosti sa v bratislavskej Katedrále svätého Martina konala svätá omša, ktorú celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Do chrámu prišlo 200 seniorov, ktorí sa stretli, aby poďakovali za tri dekády spoločenstva a služby. Arcibiskup Zvolenský ocenil prínos združenia a vyzdvihol aktívnosť jeho členov. „Táto svätá omša je aj poďakovanie Pánu Bohu za všetko dobré, čo v uplynulom období urobili, a zároveň aj prosba o duchovnú silu pre všetkých členov tohto združenia, aby aj oni, členovia združenia, ale aj iní seniori, ktorí sa pridávajú k týmto aktivitám, mohli byť pre nás veľkou duchovnou posilou múdrosti toho zrelého veku,“ vyjadril sa Zvolenský. V homílii uviedol, že jedným z veľkých pozitív seniorského veku je prehĺbenie vnímavosti na duchovné skutočnosti. V súčasnosti má ZKS približne 4 000 členov, ktorí sú zapojení do 50 klubov a ôsmich územných centier po celom Slovensku. Senior, ktorý je aktívny, pokojný, vyrovnaný, je svedkom nádeje.
Integrácia seniorov do spoločnosti a vzdelávanie
Cieľom spoločnosti nemá byť segregácia starších a starých ľudí, ale ich integrovanie do spoločnosti. Túto integráciu zabezpečia správne sociálne vzťahy, interakcie medzi generáciami, nemalá dávka tolerancie, keďže k starším ľuďom nemožno pristupovať ako k objektom, ktorými manipulujeme, ale oni sami majú rozhodovať o svojich záležitostiach. Netreba preto vylúčiť starých ľudí ani z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na povolanie, ale stáva sa prostriedkom na rozvoj ľudskej osobnosti. Vzdelávacia aktivita pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie a osobnú hodnotu staršieho človeka.
Univerzita tretieho veku (UTV)
Univerzita tretieho veku (UTV) je jednou z progresívnych foriem vzdelávania seniorov. UTV neposkytuje ucelené vysokoškolské vzdelanie, aj keď objem a úroveň odovzdávaných informácií je „vysokoškolská“, keďže na UTV svojim poslucháčom prednášajú vysokoškolskí pedagógovia. Vzdelávanie na UTV je rozložené do viacerých semestrov s rôznym odborným zameraním. Univerzita tretieho veku ponúka seniorom vzdelávanie v najrozličnejších oblastiach života a rozširuje tak úroveň súčasného stavu ich poznania. Prijímanie poznatkov na prednáškach podnecuje poslucháča aj k samostatnej vzdelávacej aktivite a dopĺňaniu informácií. Seniori, ktorí študujú na univerzitách tretieho veku, trpia v zmenšenej miere depresiami, majú zvýšenú motiváciu nadobúdať nové vedomosti, pociťujú potrebu kvalitne využívať voľný čas a na úrovni prežívania sú optimistickejšie naladení, cítia sa lepšie, mladšie a zdravšie. Negatívne prejavy staroby nezávisia len od veku, ale sú často dôsledkom pocitu osamelosti a vyradenia zo života spoločnosti.
Sociálne aspekty starnutia a kvalita života seniorov
K významným sociálnym aspektom patrí vzťah starších ľudí k rôznym sociálnym skupinám, najmä k rodine. K ďalším sociálnym aspektom patrí adekvátne zdravotné a sociálne zabezpečenie starších ľudí, ich životný štýl, prospešná zmena spôsobu trávenia voľného času a pod. Pre úspešné starnutie je potrebné, aby sa starší človek prispôsobil úbytku fyzických síl a zdravia, vyrovnal sa so vstupom do dôchodku a poklesom príjmu, vytvoril si pozitívne vzťahy medzi známymi, vyrovnal sa so smrťou životného partnera a dokázal vychádzať v ústrety sociálnym a verejným požiadavkám. Tieto náročné úlohy je možné zvládnuť len vtedy, ak je človek vyváženou osobnosťou, s reálnymi životnými cieľmi, reálnym sebahodnotením a dostatočne širokou škálou záujmov. Základným krokom pre úspešné prežitie krízy starnutia je, aby človek prijal skutočnosť, že starne.
Kvalita života ako priorita
Kvalita života je podmienená sociálnym postavením, ekonomickým zabezpečením a v neposlednom rade zdravotným stavom seniorov. Kvalita života je zároveň subjektívnym prežívaním svojho stavu a môže byť dobrá i pri nepriaznivom vývoji zdravotnej situácie. Pocit samostatnosti, schopnosti a možnosti rozhodovať o svojom osude je veľmi dôležitý pre psychickú rovnováhu a schopnosť vyrovnávať sa so záťažovými situáciami. Prioritou sociálnej práce je preto udržanie prijateľnej kvality života každého jedinca. Je nevyhnutné venovať sa problematike adaptácie jedinca na starobu, ktorej cieľom je udržanie funkčnej rovnováhy medzi jedincom a prostredím, ktoré ho obklopuje. Úspešnosť adaptácie na starobu je závislá na individuálnej, osobnej výbave jedinca, ale takisto na miere pomoci a podpory zo strany spoločnosti. Človek k životu a k prežitiu potrebuje druhých ľudí. Dostatočné ekonomické zabezpečenie umožňuje kvalitné prežívanie staroby. Adaptačnú schopnosť seniorov znižuje tiež prítomnosť somatických ochorení. Komplexná starostlivosť o občanov vyššieho veku zahŕňa preto aspekty zdravotnej, psychologickej, ekonomickej i sociálnej starostlivosti. Aj starému človeku musíme ponechať právo rozhodovať o sebe a vlastnom živote, lebo ľudská dôstojnosť je nezávislá od veku či zdravia a práve preto človek nemôže siahať na dôstojnosť iného človeka.
Pápežská akadémia pre život a podmienky seniorov
Pápežská akadémia pre život prezentovala svoj nový dokument s názvom: „Staroba: naša budúcnosť. Podmienky seniorov po pandémii.“ Poukazuje v ňom na nevyhnutnosť poučiť sa z tragických udalostí, ktoré sa udiali počas pandémie v mnohých domovoch dôchodcov, vyzýva venovať novú pozornosť seniorom a ich podmienkam života i k posilneniu medzigeneračných vzťahov. Mons. Vincenzo Paglia ako predseda Pápežskej akadémie pre život pri prezentácii vyjadril vďaku pápežovi Františkovi za ustanovenie Svetového dňa starých rodičov a seniorov, ktorý sa bude každoročne sláviť vo štvrtú júlovú nedeľu. Dokument o senioroch nadväzuje na tri predošlé nóty vydané v súvislosti s pandémiou COVIDu-19 z roku 2020. Mons. Paglia poukázal na smutné štatistiky spojené s pandémiou, podľa ktorých väčšina seniorov, ktorí zomreli na COVID-19, zomrela v zariadeniach pre dôchodcov.
Výzva pre spoločnosť
Staroby sa dožíva čoraz viac ľudí, ktorí túžia po kvalite života aj v tomto úseku života. S predlžujúcim sa priemerným ľudským vekom prežívanie staroby nadobúda novú kvalitu. Staroba predstavuje obdobie života so špecifickými kvalitami. Je preto dôležité poukázať na právo na dôstojnú starobu a zamyslieť sa nad možnosťami, ako zmeniť súčasné vnímanie starých ľudí v spoločnosti. Stratou starších ľudí stráca spoločnosť bohatstvo skúseností a tvoriví potenciál. V súčasnosti je postoj spoločnosti k starším ľuďom skôr negatívny, čo vedie k diskriminácii starých ľudí v spoločnosti, o ktorej hovorí teória ageizmu. „Skartovaním seniorov podrezávame korene, ktoré spoločnosti umožňujú rásť do výšky, a nie sa splošťovať v zameraní na chvíľkové potreby prítomnosti“. „Spoločnosť, ktorá vie prijať slabosť starých ľudí, je schopná ponúknuť všetkým nádej pre budúcnosť“.
Nové modely starostlivosti
Dokument Pápežskej akadémie pre život povzbudzuje vytvoriť nové modely starostlivosti o starých ľudí, viac personalizované, ktoré by im umožnili zostať pokiaľ možno v domácom prostredí alebo takom, ktoré sa mu podobá. Treba zároveň viac podporovať rodiny a vytvoriť širšiu sieť solidarity, založenú nielen na pokrvnom vzťahu, ale aj na priateľstve, vzájomnej veľkodušnosti v odpovedi na potreby druhých, aby starí ľudia neboli ponechaní osamote. Kladie sa dôraz aj na obojstrannú potrebu kontaktu starých ľudí a mladých generácií. Na seniorov treba pamätať aj pri pastorácii. Oni sú tiež povolaní byť misionármi, osobitne pre mladé generácie.