Vývoj sluchovo-očného vnímania a jeho význam pre poznávanie sveta

Vnímanie (percepcia) prostredníctvom senzorických zmyslov je jednou zo základných funkcií, vďaka ktorej dokážeme poznávať svet a jednotlivé jeho kvality. Príjemnosť sladkej chuti, hladkej prikrývky, žiarivých farieb či zvukov hudby sme schopní vnímať vďaka receptorom oka, ucha, kože a ďalších, ktoré tieto podnety zaznamenávajú. Ich následným spracovaním na úrovni nervovej sústavy vzniká vnem, ktorý je v podstate základnou zložkou nášho poznania. Vďaka vnímaniu podnetov a ich vlastností sa môžeme učiť. Vnímanie - podobne ako akákoľvek iná psychická funkcia, sa v priebehu vývinu zdokonaľuje.

Približne v desiatom roku života je vnímanie vo všetkých svojich modalitách podobné vnímaniu dospelého človeka. Obmedzený prísun informácií jedného zo zmyslových orgánov môže ovplyvniť spôsob poznávania a vytvárania si vedomia sveta. Inú predstavu o svete má dieťa intaktné, inú dieťa, ktoré od narodenia nepočuje, alebo má poškodený zrak. Uvedieme dva najvýznamnejšie druhy percepcie, a to vnímanie podnetov zrakom a sluchom.

Zrakové vnímanie

Pojem zrakové vnímanie (percepcia) označuje schopnosť človeka vnímať, rozpoznávať a interpretovať vizuálne podnety z okolia prostredníctvom očí. Zrakom človek prijíma až okolo 90% informácií zo svojho okolia. Je najvýznamnejším prostriedkom orientácie. Stimulácia vizuálnymi podnetmi má veľký význam už od raného detstva pri udržaní aktivácie, pretože je dostupná veľmi ľahko. Dieťa sa vďaka zraku relatívne rýchlo oboznamuje s tým, čo sa okolo neho deje. Vníma vzdialenosť, tvar, farebnosť predmetov a zaujíma ho sledovať pohyb. Zrakové vnímanie je kľúčový proces, ktorý nám umožňuje orientovať sa v priestore, rozpoznávať objekty, farby, tvary, pohyby a vzťahy medzi rôznymi vizuálnymi informáciami. V súvislosti s detským vývinom je zrakové vnímanie kľúčovým nástrojom rozvoja ďalších schopností, ako sú učenie, motorické zručnosti, čítanie, písanie a schopnosť orientácie v priestore.

Vývin zrakového vnímania u detí

U novorodencov je zrakové vnímanie ešte obmedzené, no už v prvých týždňoch života začínajú deti rozpoznávať tváre a výrazne reagujú na kontrastné farby a pohyby. Zrak sa podieľa na schopnostiach ako binokulárna fúzia (splývanie dvojrozmerných "obrázkov" z oboch očí do jedného trojrozmerného celku; jej rozvoj by mal byť dovŕšený v 3. mesiaci) a diferenciácia farieb a farbocit. Zelenú a červenú farbu vie dieťa rozlíšiť už krátko po narodení. Zaujímavé napríklad je, že dieťa raného veku uprednostňuje červenú a modrú pred zelenou a žltou. V 2. až 3. mesiaci dieťa už rozlišuje základné farby. Ako dieťa rastie, jeho schopnosť vnímať detaily a zložité vizuálne informácie sa zlepšuje.

Zrakové vnímanie v predškolskom veku

• Dieťa vo veku troch až štyroch rokov by malo triediť základné farby, na požiadanie ukázať správnu farbu.
• Vo veku štyroch až piatich rokov dieťa pomenuje základné farby (žltá, červená, modrá, biela, zelená, čierna). Vyhľadá známy objekt na pozadí, odlíši dva prekrývajúce sa obrázky. Poskladá obrázok z viacerých častí.
• Päťročné dieťa priradí odtiene farieb. Odlíši obrázok v rade obrázkov odlišujúci sa detailom. Nájde dvojice obrázkov a označí nerovnaké dvojice obrázkov.
• Predškolák vo veku šiestich rokov vyhľadá tvar na pozadí, nájde dva rovnaké obrázky v rade. Vyhľadá rovnaké a odlišné obrázky, ktoré sa líšia vertikálnou polohou.

V procese zrakového vnímania sú dôležité aj schopnosť udržiavať pozornosť, teda zameranie sa na určité vizuálne podnety, a pamäť, ktorá umožňuje ukladať vizuálne informácie na neskoršie využitie. Zrakové vnímanie je tiež úzko späté s ďalšími zmyslovými procesmi, ako sú sluch či hmat, a s celkovým kognitívnym vývinom dieťaťa. Napríklad pri učení sa čítať je schopnosť vnímať jednotlivé písmená a slová zásadná, rovnako ako rozlišovanie medzi podobnými tvarmi a písmenami.

Problémy so zrakovým vnímaním

Skreslené, alebo oslabené zrakové vnímanie na ktorejkoľvek úrovni, alebo v ktorejkoľvek jeho kvalite, môže mať za následok skreslené poznávanie. Odzrkadlí sa na úrovni vytvárania predstáv, či v myslení. V školskom veku môže mať dieťa následne problém s písaním symbolov, akými sú číslice, alebo písmená (nevie si vybaviť tvar písmena, zamieňa si písmená vzájomne podobné, "prehadzuje" poradie písmen v slove a podobne). Uvedené problémy nemusia súvisieť s organickým poškodením zraku.

Aktivity na rozvoj zrakového vnímania

• Priraďujte obrázky k tieňom a naopak.
• Skladajte obrázky z častí - obrázok rozstrihnite na štyri, šesť a viac častí.
• Hľadajte v rade predmetov, ktorý je výrazne iný (medzi lopty nepatrí kocka).
• Hľadajte v rade obrázkov, ktorý je výrazne iný (medzi kruhy nepatrí trojuholník).
• Ukážte dieťaťu tri predmety. Požiadajte ho, aby zatvorilo oči, vtedy schovajte jeden z predmetov.
• Skladajte puzzle primerané veku dieťaťa (z ôsmich až dvanástich častí).
• Rozvíjajte aj zrakovú pamäť: položte vedľa seba tri predmety, zakryte ich pohárikmi. Postupne hľadajte, čo je kde ukryté.
• Položte na zem tri až päť zvieratiek. Pomenujte ich spolu s dieťaťom slovom alebo posunkom. Zakryte ich veľkou šatkou. Úlohou dieťaťa je vymenovať, aké zvieratká sú schované pod šatkou.
• Prezerajte si spolu s dieťaťom jednoduchý obrázok. Komentujte všetko, čo vidíte. Obrázok schovajte a dajte dieťaťu niekoľko otázok. Napríklad: Bol na obrázku pes? Koľko detí bolo na obrázku? Boli na oblohe oblaky? Akej farby bola strecha domu?
• Hľadajte v rade obrázkov dva rovnaké.
• Nájdite rozdiely medzi dvoma obrázkami.
• Spoznávajte prekryté obrázky alebo obrázky schované v pozadí.
• Trieďte predmety na základe ich tvaru: tvar kruhu majú hodiny, nakreslené slniečko, koleso na bicykli, tvar trojuholníka má strecha na dome, pravítko.
• Trieďte predmety na základe viacerých kritérií: všetky žlté trojuholníky, všetky malé modré kruhy.
• Trieďte písmená a číslice. Hľadajte rozdiely medzi písmenami.
• Navliekajte koráliky v poradí, na ktorom sa dohodnete, napríklad: žltá - modrá - červená - žltá - modrá - červená.

Sluchové vnímanie

Sluch je zmyslom, ktorý sa začína rozvíjať už v prenatálnom období. Po narodení sa významne podieľa na rozvoji sociálnej interakcie, reči a myslenia. Sluch nám slúži nielen ako dôležitý prostriedok komunikácie, ovplyvňuje tiež rozvoj reči. Je dôležitý pri nácviku správneho čítania a písania. Ovplyvňuje našu priestorovú orientáciu a rozvíja abstraktné myslenie.

Vývin sluchu u dieťaťa

Vývin sluchu u dieťaťa sa začína už v prenatálnom období. Rôzne zvuky vyvolávajú reakciu plodu. Po narodení dieťa reaguje na známy zvuk matky a vyľaká sa pri nečakaných hlasných sluchových podnetoch. Malé dieťa rozlišuje lepšie vysoké zvuky a uprednostňuje ľudský hlas pred iným zvukovým podnetom. Pravdepodobne to je dôvodom, prečo na malé dieťa rozprávame "fistulkovo". Mesiac staré dieťa je schopné odlíšiť ľudskú reč od iných zvukov, na slová sa dokáže lepšie sústrediť i diferencovať ich.

Schopnosť lokalizovať zdroj zvuku sa objavuje v treťom a štvrtom mesiaci. Ak zazvoní zvonček, alebo na dieťa niekto zavolá, pri správne napredujúcom vývine sluchového vnímania, sa dieťa za zdrojom zvuku otočí, reaguje naň. Medzi 3. - 4. mesiacom dieťa začne reagovať na zvuk otočením. Vtedy sa začína u dieťaťa rozvíjať priestorové myslenie. Dieťa sa snaží lokalizovať zvuk. Pribúdajúcimi mesiacmi dieťa vníma i zvuk tichší, vzdialenejší. Detské džavotanie, ktoré napodobňuje okolité zvuky, je medzi 6. - 8. mesiacom. Jeho prvé slová sa podobajú zvukom, ktoré počúva. Postupne reaguje na jednoduché otázky a odpovedá neverbálne, alebo prvými slovami. Jednoduchým slovám vie dieťa porozumieť už okolo 8. mesiaca.

Vnímanie sluchom sa ďalej zdokonaľuje, prispieva k rozvoju reči v jej jednotlivých kvalitách. V predškolskom veku dieťa vníma, čo mu iný človek hovorí, ale nie je schopné diferencovať, z akých hlások je prehovor zložený. V piatich rokoch vie dieťa rozložiť hlásky na začiatku alebo konci slova. Sluchové spracovávanie popisuje to, čo sa stane, keď mozog rozpozná a interpretuje zvuky okolo nás. Keď energia a vibrácia, ktorú rozoznávame ako zvuk, putuje prostredníctvom ucha, pričom je premenená na elektrickú informáciu, ktorú môže mozog interpretovať, znamená „počuť“. Počutie je fyzická, vrodená vlastnosť človeka. Ide o pasívnu činnosť, ktorá je daná. Počúvanie je na rozdiel od počutia aktívna vlastnosť, ktorej sa učíme celý život, obzvlášť v prvých rokoch života, kedy sa naše uši vylaďujú na frekvencie materinského jazyka.

Komponenty sluchového vnímania

Sluchová diferenciácia (rozlišovanie zvukov)

Dôležitý význam nadobúda schopnosť sluchovej diferenciácie (rozlišovanie zvukov - rečových i nerečových). Schopnosť rozlíšiť napríklad jednotlivé hlásky je dôležitá pre správnu výslovnosť. Neskôr taktiež pri čítaní a písaní. Dozrieva úplne okolo 6,5 roka. Sluchová diferenciácia je ovplyvňovaná najmä úrovňou slovnej zásoby a zvládnutím jazyka. Dieťa ľahšie rozlíši slovo, ktoré je mu známe. Aby dokázalo správne vyslovovať, musí vedieť rozlíšiť jednotlivé hlásky na znelé/neznelé, spoluhlásky na mäkké/tvrdé a samohlásky na krátke/dlhé. Schopnosť správne rozlišovať je podstatná pre výučbu písania a čítania.

Vnímanie figúry a pozadia

Je tiež dôležité vedieť odlíšiť podstatné zvuky od nepodstatných, ktoré sú iba akousi kulisou (vyčlenenie dôležitého zvuku zo zmesi iných, pre danú chvíľu nepotrebných zvukových podnetov).

Sluchová analýza a syntéza

V rámci sluchovej analýzy a syntézy je dieťa schopné vnímať hovorenú reč ako celok a uvedomiť si, že je zložená z častí, teda slov. Výrazne sa začína rozvíjať v období nástupu do školy, pretože dieťa už dosiahlo určitú rozumovú zrelosť. Okolo šiesteho roka tak dokáže rozlíšiť slová vo vete, zvládne určiť ich počet a poradie. Je schopné nájsť v slovách samohlásky. Okolo štvrtého roka je dieťa schopné rozlíšiť jednotlivé slová, roztlieska jednoduché slovo na slabiky; o rok neskôr vie určiť počet slabík, začína vydeľovať jednotlivé hlásky slov - najprv začiatočné, potom konečné. Schopnosť rozhláskovať celé slovo je proces náročný a dlhodobejší, dovŕšuje sa v období šiesteho - siedmeho roku života.

Vnímanie rytmu

Nemenej dôležitými sú i vnímanie rytmu (približne štvorročné dieťa vie rozlíšiť, či dve krátke rytmické štruktúry sú zhodné, v piatich rokoch vie rytmus napodobniť, v šiestich je schopné rytmus zaznamenať - napríklad bodkami krátke tóny, čiarkami dlhé). Vnímanie rytmu a schopnosť napodobňovania rytmu je ovplyvňovaná pamäťou a sústredením. Rytmus patrí k nášmu životu a sprevádza nás takmer pri všetkých činnostiach (napríklad pri práci či športe). Problémy s vnímaním rytmu sa následne prejavujú v pohyboch dieťaťa, v jeho reči, pri písaní a čítaní.

Sluchová pamäť

Sluchová pamäť je schopnosť podržať, či vybaviť si z pamäti zvuk, priradiť ho správne k zdroju, zapamätať si akým slovom sa označuje v danom jazyku ten ktorý predmet. Trojročné dieťa zopakuje vetu tvorenú z troch slov. Oblasť sluchovej pamäte je veľmi dôležitá pre ostatné oblasti sluchovej percepcie. Pri nedostatočne rozvinutej pamäti sa vyskytujú problémy aj u detí, ktoré inak učivo ľahko zvládajú. Dieťa si nedokáže zapamätať informáciu, ktorá k nemu prichádza, v dôsledku čoho sa môžu prejaviť problémy pri diktátoch alebo matematických päťminútovkách. Pre dieťa môže byť ťažké zapamätať si a zopakovať básničky, pesničky či riekanky. Nedostatočná sluchová pamäť vedie k zlej sluchovej analýze a syntéze, kedy dieťa zabúda prvú alebo poslednú hlásku v slovách.

Poruchy sluchu a sluchového spracovávania

Funkčné poruchy na úrovni sluchového vnímania môžu mať za následok problémy pri rozvoji a správnom vývine reči (dysfázia, dyslália, dysartria a ďalšie), ale i priestorovej orientácie, či osvojovania si školských zručností ako je čítanie, písanie. Často sú tiež podkladom špecifických porúch učenia (napríklad dyslexie).

Porucha sluchu

Porucha sluchu u dieťaťa môže byť spôsobená funkčnými poruchami. Odhalenie a včasná liečba je dôležitá. Za rôznymi problémami s pozornosťou, výslovnosťou, či pamäťou sa skrýva práve oslabené sluchové vnímanie. Je dôležité vedieť, kedy zbystriť pozornosť a na čo sa zamerať. Chyba sluchu sa môže prejavovať častým neporozumením inštrukcie, nápadným otáčaním sa na hovoriaceho, odčítaním z pier, natáčaním jedného ucha k zdroju zvuku. Oslabenie sluchového vnímania v predškolskom veku môže významnou mierou ovplyvniť vývoj reči. Prejavuje sa často nesprávnou výslovnosťou, vynechávaním alebo zamieňaním hlások a slabík. Ak sa niekedy stáva, že dieťa nepočuje, alebo dostatočne nereaguje na hovorené slovo alebo iné zvuky, nemusí ísť hneď o sluchovú poruchu. Príčinou môže byť tzv. mazová zátka, ktorá často pokrýva celý ušný kanálik alebo jeho okolie. Pre jej odstránenie je najvhodnejšie použiť niektoré z radu dostupných ušných sprejov. Ďalšou z príčin zhoršeného sluchu môžu byť opakované zápaly stredného ucha. Nedoslýchavosť je tiež častým prejavom pri zväčšených nosných mandliach. Každopádne je vhodné pri akomkoľvek podozrení na zhoršenú kvalitu sluchu navštíviť lekára. Pri menej závažných problémoch môže včasná liečba dieťaťu rýchlejšie uľaviť, pri vážnejších sluchových problémoch je včasné odhalenie zárukou oveľa lepšej možnosti liečby a zároveň úspešnejšieho zapojenia sa do „zdravej“ spoločnosti.

Porucha sluchového spracovávania (PSS)

PSS je skratka pre „poruchu sluchového spracovávania“. Ide o poruchu, pri ktorej má dieťa ťažkosti so spracovávaním počutých informácií. Obvykle to znamená, že niečo malo nepriaznivý vplyv na spracovanie alebo interpretáciu počutého. Ľudia s touto poruchou majú často normálny sluch (počujú dobre) a inteligenčne taktiež spadajú do oblasti normy, avšak majú problém spracovať to, čo počujú. Nejde teda o to, či počujú alebo nepočujú. Ich problém spočíva práve v tom „AKO“ počujú. PSS je veľmi často nepresne identifikovaný problém, pretože veľa symptómov sa objavuje pri iných ťažkostiach alebo diagnózach, ako sú napr. poruchy učenia, ADHD, alebo aj pri depresii. Napriek tomu, že PSS je často zamieňaná s ADHD, je možné trpieť obidvomi poruchami súčasne. Je taktiež možné mať ADHD a narušenú komunikačnú schopnosť alebo poruchy učenia. Toto je komplexný problém postihujúci približne 5% detí školského veku. Tieto deti nie sú schopné spracovávať počuté informácie rovnakým spôsobom ako ostatní, pretože funkcie ich uší a mozgu nie sú dostatočne vzájomne skoordinované. Niečo má nepriaznivý vplyv na spôsob, akým ich mozog rozpoznáva a interpretuje zvuky, najmä zvuky produkujúce reč. Ľudia s PSS často nerozoznávajú jemné rozdiely medzi jednotlivými hláskami v slove, aj napriek tomu, že sú vyslovené dostatočne nahlas a presne. Tieto ťažkosti sa obvykle objavujú v prostredí, v ktorom je prirodzený hluk v pozadí, teda v akomkoľvek bežnom prostredí. Z toho dôvodu deti, ale aj dospelí s PSS majú základné ťažkosti v porozumení reči produkovanej v menej než optimálnych či ideálnych podmienkach (tichá miestnosť bez ruchov okolia či iných zvukov).

Oslabené sluchové vnímanie v predškolskom veku môže významnou mierou ovplyvniť vývoj reči. Prejavuje sa často nesprávnou výslovnosťou, vynechávaním alebo zamieňaním hlások a slabík. Funkčné poruchy na úrovni sluchového vnímania môžu mať za následok problémy pri rozvoji a správnom vývine reči (vývinová dysfázia, dyslália, dysartria a ďalšie), ale i priestorovej orientácie a osvojovaní si školských zručností, ako je čítanie a písanie. Často sú tiež podkladom špecifických porúch učenia (napr. dysgrafia, dyslexia, dysortografia).

Diagnostika a liečba porúch sluchu

V každom prípade sa odporúča navštíviť odborníka, ktorý by bližšie určil diagnózu a následnú liečbu. Aj stimuláciu čiastkových funkcií sluchu vykonáva odborník - špeciálny pedagóg alebo logopéd. Stimulácii komunikačných zručností a sluchových funkcií u detí s organickým poruchami sluchu (napr. deti nepočujúce, nedoslýchavé) sa venujú odborníci - najmä surdopédi. Učia deti rôznym kompenzačným mechanizmom, ako napríklad prstovej abecede, posunkovému jazyku, či totálnej komunikácii. Metóda IAS bola vytvorená za účelom stimulácie nervových dráh smerom do mozgu a v rámci mozgu. Je zameraná predovšetkým na dráhy a spojenia vedúce medzi pravým uchom (ktorým sú najčastejšie prijímané informácie z vonkajšieho prostredia) a ľavou mozgovou hemisférou, do ktorej sú obvykle ďalej posielané do hlbších oblastí spracovávania (primárne ide o dominantné rečové centrum, ktoré má takmer 98% populácie uložené v ľavej hemisfére). Rôzne formy štúdií a vyšetrení mozgu potvrdili, že tento spôsob stimulácie produkuje zvýšený počet nervových spojení v podobe dendritov a synapsií. Spojenia v rámci jazykových centier preto prebiehajú rýchlejšie, čím sa spracovávanie jazyka stáva oveľa efektívnejšie.

Pre každé dieťa sa stanovia ciele reedukácie individuálne, pričom sa vychádza z diagnostiky deficitov aj „silných stránok“ dieťaťa. Postupuje sa v malých krokoch zaradí ďalší stupeň, avšak až po úplnom zvládnutí predchádzajúceho. Pracuje sa pravidelne, radšej kratšie a častejšie. Vo vývine dieťaťa dochádza k veľkým pokrokom a zmenám. Mozog dieťaťa sa veľmi rýchlo rozvíja, a práve preto je potrebné myslieť na včasnú diagnostiku a liečbu. Existuje vždy veľa činností, ktoré sú zamerané špecificky na tú oblasť, ktorú je potrebné ešte rozvinúť.

Aktivity na rozvoj sluchu

Aktivity na trénovanie sluchu sú perfektné na cesty autom. Starostlivosť o rozvoj sluchu detí má pozitívny vplyv na obohatenie ich slovnej zásoby, porozumenie slovám a zlepšenie koncentrácie. Vďaka ľahko stráviteľnej forme hier a aktivít rozširujeme slovnú zásobu, a tým formujeme rozvoj reči. Môžeme ich úspešne používať u detí od 1. roku. Cvičenia sluchového vnímania vo forme stimulujúcich, zvukovo-mimických kariet sú ideálnym riešením na učenie sa slov a fráz pre deti s autizmom, detskou afáziou a dyslexiou. Cvičia správnu výslovnosť a sú nápomocní aj pri plnení logopedických úloh. Správne sluchové vnímanie u predškolákov ovplyvňuje ich ďalší vývoj, deti správne a rýchlejšie stavajú správne vety. Hry, ktoré ponúkame, výrazne zlepšujú zrakovo-sluchovo-motorickú koordináciu, ktorá má veľký význam v procese učenia sa písať a čítať. Rozvoj sluchového vnímania u detí predškolského veku je jedným z najdôležitejších aspektov ovplyvňujúcich rodičov. Deti sa tiež učia cenné lekcie, keď trávia čas spoločne. Môžu si zapamätať rôzne zvuky a potom ich spárovať s danými obrázkami. Pomôcky a hry, ktoré ponúkame, sú praktickými riešeniami na podporu pamäte a sluchovej pozornosti. V našej predajni máme aj rôzne hudobné nástroje, vďaka ktorým sa s nimi deti môžu zoznámiť a senzibilizovať na hudbu od útleho detstva, a možno aj objaviť ich talent. Na komplexný rozvoj tých najmenších máme moderné hudobné zariadenie Musicon.

Lokalizácia zdroja zvuku

1. Táto aktivita je výborná pre prácu s viacerými deťmi sediacimi v kruhu. Do ruky dajme každému dieťaťu šuštiaci papier, prípadne inú pomôcku vydávajúcu zvuk. Jedno dieťa sedí v strede. Deti sediace okolo sa striedajú pri šušťaní. Vždy len jeden zašuští. Vzápätí deti čakajú, či vybraný jedinec v strede uhádne, odkiaľ počulo zvuk.
2. Oboznámite deti, že sa nám zatúlal bubienok (ukážeme im aký) a že ho chcete privolať späť. Dieťaťu zaviažeme oči a vzdialime sa od neho na 6 m. Udierame tíško na bubienok. Dieťa ide za zvukom. Silu zvuku striedame a všímame si reakciu dieťaťa.

Rozlíšenie figúry a pozadia

Pri týchto aktivitách trénujeme sústredenie sa na jeden konkrétny zvuk a ignorovanie ostatných. Pomáhame tak dieťaťu sústrediť sa. Výborná aktivita je čítanie textu a tlieskanie na dohodnuté slovo.

Sluchové rozlišovanie (diferenciácia)

Rozlišovať počuté slová je dôležité pre správne písanie a čítanie. Väčšina porúch v čítaní (napr. dyslexia) a písaní je spôsobená práve nedostatočným sluchovým rozlišovaním. Správne rozlíšiť počutý zvuk ovplyvňuje tiež výslovnosť jednotlivých hlások. Dyslália - zamieňanie si hlások v slove býva spôsobené práve ich nedostatočným počutím.

• Pripravíme si dvojice obrázkov, ktoré podobne znejú, ale majú iný význam. Spolu s dieťaťom ich pomenovávame a dôraz kladieme na odlišnú hlásku. Napríklad: nos - noc, pes - pec, koza - kosa, mak - rak, koža - koza.
• Pri sluchovom rozlišovaní sa môžeme zamerať aj na zisťovanie rýmov. Rýmovanie majú deti veľmi rady. Stretávajú sa s ním v básničkách a baví ich hľadať, čo sa s čím rýmuje. Takto si scitlivujú sluch.

Sluchová analýza a syntéza

Pri týchto aktivitách pozornejšie rozoberáme, z čoho sa slovo skladá. Rozčleňujeme ho na jednotlivé časti. Pomenovávame hlásky na začiatku slova v strede, aj na konci. Určujeme, či sa v slove nachádza určitá hláska. Delíme slová na slabiky a určujeme počet slabík. Hráme sa hry na určenie dlhej a krátkej slabiky. Platí, že pre deti je vždy zaujímavejšie, keď do aktivít zaradíme nielen obrázky, ale aj predmety. Zapájame tak viacero zmyslov naraz. To, že si predmet vedia ohmatať, pomôže zanechať hlbšiu pamäťovú stopu.

• Košík s predmetmi - určujeme hlásky: Je viacero variant, ako si môžeme pripraviť košík s predmetmi. Všetky predmety v košíku sa môžu začínať na rovnakú hlásku. Koza, krava, klobúk, kameň, kvet. Môžeme do košíka schovať dvojice. Košíky môžeme mať pripravené dopredu, alebo aktivitu môžeme robiť aj neplánovane spoločne s deťmi. Každé dieťa, ktoré chce, môže priniesť jeden predmet.
• Aktivita, kde slabiky vytlieskavame, je známa. Okrem toho môžeme slabiky aj vydupávať, pri každej slabike buchnúť paličkami, a podobne.
• Vyrobiť si môžeme motorickú kocku. Pri tejto aktivite si dieťa rozprestrie stopy a spraví taký počet krokov, koľko má daná slabika. Pes - jeden krok. Mačka - dva kroky.
• Keď si do košíka prichystáme viacero predmetov, deti sa snažia zistiť, ktoré z nich sa skladá z najviac slabík. Predmety v košíku odporúčame častejšie obmieňať.
• Alternatívou ku krokovacím stopám je slabikovací/krokovací pás. Je jednoduchší, čo sa týka hrubej motoriky. Pri krokoch deti majú zvyk ísť aj pravou aj ľavou nohou a brať to ako jeden krok.
• Hoci k viacerým aktivitám sa používajú miniatúry predmetov, prípadne obrázky, hrať sa vieme aj bez nich. Hovoriť si slová a hľadať, či sa v nich nachádza k, či c.

tags: #kedy #sa #vyvuja #sluchovo #ocne #vnimanie