Dôsledky týrania seniorov: Prejavy, príčiny a možnosti riešenia

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý prináša so sebou nielen výzvy ekonomického a sociálneho charakteru, ale aj nárast sociálno-patologických javov, medzi ktoré patrí aj týranie seniorov. Zanedbávanie, zneužívanie a týranie starších ľudí sa stáva čoraz závažnejším problémom, ktorý si vyžaduje pozornosť spoločnosti, odborníkov a zákonodarcov. Tento článok sa zameriava na analýzu príčin týrania seniorov, jeho foriem, prejavov a možností riešenia, s cieľom zvýšiť informovanosť o tejto problematike a prispieť k zlepšeniu ochrany práv starších ľudí.

Starnutie populácie a jeho dôsledky

Starnutie populácie je celosvetový trend, ktorý sa prejavuje nielen vo vyspelých krajinách, ale aj v rozvojových štátoch. Predlžovanie strednej dĺžky života a nízka pôrodnosť vedú k demografickým zmenám, ktoré majú významný dopad na ekonomiku, sociálny systém a zdravotnú starostlivosť. Jedným z týchto dopadov je zvýšené riziko zneužívania a týrania seniorov. Seniori sú zraniteľní voči zneužívaniu a týraniu, ktoré sa môže prejavovať v rôznych formách, ako je fyzické, psychické, finančné alebo zanedbávanie.

Byť starým, nie je v dnešnej dobe vôbec jednoduché. Nielen preto, že v starobe dochádzajú životné sily, ale aj preto, že v modernej spoločnosti nie je pre starobu miesto. Ľudský život sa predĺžil, čo je výsledok lepších životných podmienok a rozvoja medicíny. Na jednej strane je tento fakt pozitívny, na druhej strane - mnoho ľudí nevie, ako „využiť“ získané roky. Za začiatok staroby považujeme vek 60 - 65 rokov. Táto etapa života býva väčšinou spájaná so statusom dôchodcu. To sú tí ľudia, ktorých spoločnosť považuje za neaktívnych a neproduktívnych. Ide však o stereotypný pohľad na starobu. Veď niekto môže byť plne funkčný aj vo veku 70 či 75 rokov. Všeobecné presvedčenie, že starší človek je nekompetentný, vyúsťuje do podceňovania a odmietania, v niektorých prípadoch dokonca odporu voči starým ľuďom. Seniorom priraďujeme nízky sociálny status a v podstate od nich už nič neočakávame.

Definícia a formy týrania seniorov

Týranie seniorov (elder abuse) je komplexný problém, ktorý zahŕňa rôzne formy nevhodného zaobchádzania so staršími ľuďmi. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje týranie seniorov ako "jednorazové alebo opakované konanie alebo nedostatok primeranej činnosti, ktoré sa vyskytuje v rámci vzťahu, kde existuje očakávanie dôvery, a ktoré spôsobuje ujmu alebo utrpenie staršej osobe".

O týraní starého človeka hovoríme vtedy, ak sa uňho objavia rôzne poškodenia na zdraví (fyzické i psychické), resp. trpí spoločensky. Týranie seniorov svedčí o nízkej úrovni spoločnosti. V praxi rozlišujeme 6 spôsobov, ktoré sa môžu vzájomne prelínať.

1. Fyzické týranie

   Je chápané ako zámerné pôsobenie bolesti, zámerné zraňovanie, alebo zámerné odopieranie základných životných potrieb. Ide nielen o fyzické napádanie, bitie, či iné agresívne výpady, ale tiež o rafinovanejšie spôsoby - vystavovanie chladu, odopieranie jedla, liekov, ošatenia, nezabránenie hroziacemu poraneniu, zámerné neodstránenie rizík, neposkytnutie pomoci. Telesné týranie vedie k mnohým a opakovaným poraneniam, k podvýžive.

2. Citové a psychické týranie

   Zahŕňa verbálnu agresivitu, urážky, hrozby, zastrašovanie, ponižovanie, obmedzovanie rozhodovania o sebe samom, znižovanie ich sebavedomia a sebaúcty, zdôrazňovanie nepotrebnosti, nadbytočnosti a príťaže seniorov. Časté je vyhrážanie presťahovaním, vysťahovaním, umiestnením v zariadení s ústavnou starostlivosťou. Takéto násilie sa najťažšie dokazuje, pretože sa o ňom seniori hanbia hovoriť. Starší ľudia v dôsledku toho trpia pocitmi strachu, bezmocnosti, podradenosti, poníženia či zbytočnosti. Majú dojem, že sú pre rodinu príťažou.

3. Finančné a majetkové zneužívanie

   Ide o zneužívanie majetku a financií, ktoré patria nesebestačnému seniorovi. Starý človek je nútený k tomu, aby poskytoval svoje finančné prostriedky, zvyčajne vlastnej rodine. Citovým vydieraním a iným nátlakom je senior manipulovaný k právnemu prevodu svojho majetku, nehnuteľností a iných cenností, väčšinou na svoje deti, vnúčatá, či iné osoby. Takisto príspevky, ktoré dostáva na zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť, nie sú využívané na tento účel, ale privlastňuje si ich rodina. Vymáhanie vysokých platieb za služby, neoprávnené nakladanie s ich finančnými prostriedkami, prisvojovanie si dôchodku, atď. Často dochádza k nátlaku napísať závet, nevýhodné prevody majetku na rodinných príslušníkov, ale i iných osôb vrátane bytov, obmedzovanie vlastníckych a užívateľských práv.

4. Zanedbávanie starostlivosti

   Chápeme ako zlyhanie osoby zodpovednej za bezpečnosť a uspokojovanie primeraných potrieb závislej osoby. Zanedbanie nastáva, ak nesebestačný človek zostáva nezabezpečený. Typické prejavy zanedbávania sú poruchy výživy a hydratácie, prechladnutie, hrubé nedostatky v osobnej hygiene a v oblečení, poranenie z pádov, hnisajúce rany, výrazná zanedbanosť odevu a príbytku. Obvyklá je sociálna, komunikačná izolácia, úzkosť, apatia. Môže ísť o odmietnutie alebo pozabudnutie splnenia záväzku či povinnosti voči starej osobe. Zanedbanie starostlivosti o seba, tzv. self-neglect, je označenie asociálneho spôsobu života s nedodržiavaním základných hygienických a sociálnych noriem.

5. Aktívne a pasívne zanedbávanie

   Tento spôsob sa vyskytuje v aktívnej i pasívnej forme. Aktívne zanedbávanie je zámerné odopieranie opatrovateľských činností, či foriem starostlivosti. Pasívne zanedbávanie je situácia, keď sa senior nedokáže postarať sám o seba. Dôvodom býva náhla nesebestačnosť, pokročilé štádium demencie, či úplná strata záujmu o vlastnú osobu.

6. Systémové týranie (druhotné ponižovanie)

   Ide o neodôvodnené opatrenia voči klientom, umiestneným v pobytových zariadeniach. Sú to rôzne postupy a prostriedky, ktoré vedú k obmedzeniu človeka v pohybe, takže nemôže vykonávať väčšinu činností. Systémové ponižovanie je chápané ako utrpenie spôsobené spoločenskými normami, inštitúciami, postupmi a často priamo systémom, ktorý bol založený na pomoc a ochranu. Ide o upieranie práva byť vypočutý a podieľať sa na rozhodovaní o sebe samom, rozhodovanie o podstatných záležitostiach nielen bez súhlasu, ale často i bez primeraného informovania seniorov (postupy v rámci zdravotníckych služieb, premiestňovanie v rámci zariadení...), nerešpektovanie rozhodnutí seniorov, nerozvinutie mechanizmov smerujúcich k ochrane záujmov a práv osôb trpiacich na demenciu. Zvláštnou formou utrpenia je sociálna deprivácia - určitý jedinec je ostatnými prijímateľmi sociálnej služby alebo personálom vylúčený pre ošetrovateľské problémy, zlozvyky, asociálne správanie napriek tomu, že nemá možnosť odísť (napr. nemá domov) a nadviazať iné kontakty. To vedie k apatii, tupému pozeraniu do prázdna.

Ageizmus a jeho prejavy

Ageizmus je medzinárodný pojem, ktorý definujeme ako nenávisť, určitú antipatiu, výhrady voči staršej generácii. Je to zlý vzťah, nepochopenie problémov a potrieb starších. Vyskytuje sa vo všetkých krajinách Európskej únie, ale i vo svete. A aj preto sa týmto problémom zaoberajú európske i svetové organizácie. Prejavuje sa určitým zlým zaobchádzaním so staršími ľuďmi, ktorých často iní považujú za menejcenných. Spoločnosť vníma staršieho ako nepotrebného, len ako poberateľa dávok, dôchodku, starostlivosti a predstavuje záťaž pre rodinu, spoločnosť, čo nie je pravda. Máme množstvo príkladov, keď starší ľudia nedostanú rovnakú starostlivosť ako mladší s odôvodnením, že ich choroba je už spôsobená vekom a taktiež je poskytnutie drahších liekov, liečenia, niekedy aj operácie ovplyvnená tým, že ide o staršieho človeka.

Verte, často počúvame, že im lekár povie: "Vy to už nepotrebujete." Naša organizácia sa dlhodobo zaoberá problematikou starších, vzťahom k nim, ich postavením. Urobili sme prieskum o páchaní násilia a týrania starších, ktorý bol považovaný za šokujúci a alarmujúci. Pre nás bolo zarážajúce, že takéto správanie prichádza najmä zo strany najbližších, a to potvrdilo viac ako 46 % opýtaných.

Som presvedčená, že násilie na starších je oveľa horšie, nebezpečnejšie a je i častejšie, ako u žien a detí. Hlavne preto, že sa deje za zatvorenými dverami, starší ľudia sú často izolovaní, nie je im podávaná strava, lieky, sú umiestňovaní v nedôstojných podmienkach. Dochádza hlavne k psychickému i fyzickému násiliu. Starší ľudia toto často nechcú priznať, hanbia sa, chránia svojich príbuzných, svojich trýzniteľov, ktorými sú často deti, ale i vnuci. Nechcú, aby im niekto ublížil. Vážnym a najčastejším dôvodom páchania tohto násilia je materializmus. Snaha získať majetok a nátlak na starších, na prepis bytu, domu, odoberanie dôchodku s tým, že starší už nič nepotrebuje a rodina dôchodok staršieho používa pre svoje potreby. Uvediem konkrétny prípad. Matka prepísala svoj byt na dcéru, ktorá po predaji tohto bytu začala so staršou pani vulgárne a zle zaobchádzať.

Príčiny a rizikové faktory týrania seniorov

Týranie seniorov je komplexný problém, ktorý má mnoho príčin.

• Stres a vyčerpanosť opatrovateľov: Starostlivosť o seniora s obmedzenou mobilitou, chronickými ochoreniami alebo demenciou môže byť veľmi náročná a stresujúca. Opatrovatelia, ktorí sú preťažení, vyčerpaní a nemajú dostatočnú podporu, môžu byť náchylnejší k nevhodnému správaniu voči seniorovi.
• Finančné problémy: Nedostatok finančných prostriedkov môže viesť k napätiu v rodine a zvýšiť riziko finančného zneužívania seniora.
• Závislosť opatrovateľa od seniora: V prípadoch, keď je opatrovateľ finančne alebo inak závislý od seniora, môže dochádzať k zneužívaniu moci a kontroly.
• Problémy v rodinných vzťahoch: Konflikty, násilie alebo zlé vzťahy v rodine môžu zvýšiť riziko týrania seniora.
• Psychické problémy opatrovateľa: Opatrovatelia s psychickými problémami, ako sú depresia, úzkosť alebo závislosť, môžu byť náchylnejší k nevhodnému správaniu voči seniorovi.
• Sociálna izolácia: Seniori, ktorí sú sociálne izolovaní a nemajú kontakt s rodinou, priateľmi alebo komunitou, sú zraniteľnejší voči týraniu, pretože nemajú nikoho, kto by ich ochránil alebo im pomohol.
• Ageizmus: Negatívne postoje a predsudky voči starším ľuďom môžu viesť k znevažovaniu a diskriminácii seniorov, čo môže prispieť k týraniu.
• Viktimológia: Starý človek zväčša odmieta o danej problematike hovoriť, zaujíma pasívnu polohu a na odhalení týrania sa nepodieľa. Zdrojom tolerancie a vedomého i nevedomého popierania problematiky zanedbávania, zneužívania a týrania sú obavy z opustenia, prípadnej nasledujúcej agresie, z vylúčenia z rodinného kruhu, odmietnutia starostlivosti s následnou inštitucionalizáciou, z medializácie problematiky a z hanby priznať konanie narušujúce ich „imidž dobrého rodiča“.

Na základe sledovania tohto javu boli identifikované rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že určitý človek sa stane obeťou elder abuse, ale i faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že sa nevhodného správania dopustí on sám.

Rizikové faktory u seniorov:

• Vysoký vek
• Zlý zdravotný stav
• Obmedzená mobilita
• Demencia
• Sociálna izolácia
• Finančné problémy
• Závislosť od opatrovateľa

Rizikové faktory u opatrovateľov:

• Stres a vyčerpanosť
• Finančné problémy
• Závislosť od seniora
• Problémy v rodinných vzťahoch
• Psychické problémy
• Zneužívanie návykových látok
• História násilného správania

Príznaky týrania seniorov

Klinické príznaky zanedbávania, týrania a zneužívania seniorov sú rôznorodé a líšia sa v závislosti od formy. Rozpoznať elder abuse je citlivý problém. Dôležité je každý prípad násilia na starom človeku posudzovať individuálne. Sestra si musí uvedomiť, že veľa obetí sa hanbí za svoju ponižujúcu situáciu, za správanie svojej blízkej osoby - partnera alebo detí, tiež neverí na možnosť prijateľného riešenia, bojí sa pomsty udaného vinníka, má obavy, že bude musieť opustiť svoj domov alebo nechce vystaviť svoje deti odsúdeniu okolia. Veľmi často sú postihnutí priamo závislí na páchateľovi a majú k nemu citový vzťah.

Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Fyzické príznaky: Nevysvetliteľné zranenia, neošetrené rany, modriny, jazvy, popáleniny na takých miestach, kam si senior sám nedočiahne, zlomeniny, vytrhané vlasy, podvýživa alebo opakovaná dehydratácia.
• Psychické príznaky: Nejasné a náhle psychické zmeny depresívneho typu s plačom, bojazlivou komunikáciou, nervozitou hlavne pred samotným ošetrovateľom, city bezmocnosti, utiahnutosť.
• Behaviorálne príznaky: Strach, úzkosť, izolácia, zmena správania, vyhýbanie sa kontaktu s opatrovateľom.
• Finančné príznaky: Neobvyklé finančné transakcie, chýbajúce peniaze, neplatené účty, zmena závetu.
• Zanedbávanie: Nedostatočná hygiena, neupravený vzhľad, zanedbané bývanie, nedostatok jedla alebo liekov.

Vždy musíme myslieť i na účelové skreslenie anamnestických údajov od pacienta alebo rodiny. Základom pre optimálny postup sa stáva citlivá komunikácia, ktorá má dôverný charakter, rešpektuje pacienta a je orientovaná na pacientove problémy. Veľmi dôležitá je empatia sestry a absolútna dôvera pacienta k nej. Sestra si všíma nevysvetliteľné zranenia, neošetrené rany, modriny, jazvy, popáleniny na takých miestach, kam si senior sám nedočiahne, zlomeniny, vytrhané vlasy, podvýživu alebo opakovanú dehydratáciu. Pri podozrení na fyzické týranie je vhodné kontrolovať dokumentáciu so zameraním na frekvenciu zranení, ošetrení a rehospitalizácií v ostatnom období. Ďalej sestra hodnotí nejasné a náhle psychické zmeny depresívneho typu s plačom, bojazlivou komunikáciou, nervozitou hlavne pred samotným ošetrovateľom, city bezmocnosti, utiahnutosť. U seniorov so samozanedbávaním (self-neglect) sa odporúča vylúčenie duševnej choroby. Treba pamätať, že na otázky zamerané na zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov opatrovateľ môže reagovať podráždene. Je preto vhodnejšie urobiť rozhodujúci rozhovor iba s obeťou. V anamnéze Kalvach považuje za vhodné použiť ohľaduplné otázky typu: „Cítite sa v domácom prostredí isto a bezpečne? Máte sa na koho obrátiť, keď niečo potrebujete, keď sa stane niečo nepredvídateľné? Rozumiete si dobre so svojimi blízkymi, susedmi? Máte s niekým častejšie a závažnejšie konflikty či problémy? Ako prebiehajú? Pri podozrení na elder abuse sa pýtame priamo: „Bojíte sa niekoho? Správa sa k vám niekto hrubo? Ubližuje vám niekto? Môžete sa voľne pohybovať? Môžete vychádzať zo svojej izby?

Štatistiky týrania seniorov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v Európe je obeťou násilného správania okolo päť percent starých ľudí nad 65 rokov a 15 percent osôb vo veku nad 75 rokov. Podľa prieskumu združenia Respect Seniors štatistiky za rok 2016 naznačili, že najviac postihnutá bola veková skupina seniorov nad 80 rokov (28 percent) a obeťami boli viac staršie ženy ako muži (65 percent). Páchateľmi násilných prejavov a zneužívania boli najmä rodinní príslušníci (60 percent prípadov) vrátane detí (37 percent). K týraniu, zanedbávaniu či zneužívaniu seniorov dochádza - či už úmyselne alebo neúmyselne - väčšinou v domácom prostredí (v takmer troch štvrtinách zaznamenaných prípadov).

Z rôznych výskumov vyplýva, že najohrozenejšími osobami z pohľadu týrania sú seniori. Väčšinou ide o ženy nad 80 rokov, osamelo žijúce, ale aj seniorov v pobytových zariadeniach. Ešte neuveriteľnejšie je, že seniori sú často týraní svojimi najbližšími: deťmi, vnúčatami, manželskými partnermi. Je to pochopiteľné. Ľuďom, ktorí sú vystavovaní týraniu, sa táto téma otvára zložito. Každý starý človek, ktorý je týraný, sa za túto skutočnosť navyše hanbí. Dokonca trpí pocitmi viny a presvedčením, že si toto zaobchádzanie zaslúži.

Obeťami týrania a šikanovania nemusia byť iba ženy či deti. Ako ukázali prieskumy, týraniu - a to doma i v sociálnych zariadeniach - sú vystavení aj mnohí seniori. „Počet týraných a zneužívaných starších ľudí narastá. Ide o psychické i telesné týranie, ktoré sa stupňuje, ponižovanie, obmedzovanie osobnej slobody, porušovanie práv a dôstojnosti, odopieranie stravy, liekov či starostlivosti,“ priblížila Ľubica Gálisová, prezidentka Fóra pre pomoc starším. Z anonymného prieskumu, ktorý si dalo spraviť toto občianske združenie z Prievidze, vyplýva, že zlé zaobchádzanie so seniormi je u nás rozšírenejšie, ako sa všeobecne predpokladá. Takmer 83 percent opýtaných totiž uviedlo, že sa s násilím voči starším ľuďom stretlo alebo o ňom počulo.

Prieskum Fóra pre pomoc starším

Prieskum vychádza z ankety, do ktorej sa zapojilo 375 seniorov - 155 mužov a 220 žien vo veku od 55 do 85 rokov z celého Slovenska. Dve tretiny z nich pochádzali z miest, ostatok z vidieka. Až 40 percent respondentov malo pritom viac ako 80 rokov.

Pokiaľ ide o spôsob, prieskum potvrdil, že starší ľudia čelia predovšetkým psychickému násiliu. Ako najčastejšiu formu týrania ju v dotazníkoch označilo vyše 82 percent opýtaných. O fyzickom týraní zase počula alebo sa s ním stretla viac ako polovica respondentov. Je zaujímavé, že starší ľudia, ktorí sú mu vystavení, reagujú podobne ako týrané ženy - o svojom probléme radšej mlčia. Ak sú ich zranenia aj viditeľné, ukrývajú sa za výhovorky, že k nim došlo pri nehode, udretí, spadnutí a podobne. Okrem toho sa seniori často stretávajú i s ďalšími formami šikanovania - neposkytovaním stravy a tekutín, prípadne liekov, finančným zneužívaním, nátlakom na prepis majetku, s obmedzovaním voľného pohybu a kontaktov s okolím či zatváraním v byte.

Dôsledky pandémie COVID-19

Počas pandémie COVID-19 sa situácia obetí domáceho násilia, vrátane seniorov, výrazne zhoršila. Protipandemické opatrenia viedli k izolácii a obmedzenému prístupu k pomoci. Analytička Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) Zuzana Očenášová uvádza, že v mnohých rodinách bolo násilie prítomné už predtým, ale pandémia situáciu ešte zhoršila a zintenzívnila. Agresor je doma 24 hodín denne a rodina nemá žiadnu možnosť vydýchnuť si. Obete domáceho násilia majú sťažený nielen prístup k službám zariadení núdzového bývania a k poradenstvu, ale aj k pomoci od rodiny a známych. Preto v čase zakázaných návštev nie sú svedkovia.

Prípad seniorcentra v Prievidzi

Ministerská kontrola potvrdila vážne zlyhania pracovníkov v prievidzskom seniorcentre. Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová tvrdí, že pomôcť môžu peniaze z EÚ a Plán obnovy. „Videla som, ako pani sanitárka „cápe“ moju babku, keď mala problém pri kŕmení. Okamžite som reagovala tým, nech položí jedlo, že ja si babku nakŕmim,“ spomína šokovaná Denisa, vnučka pani Vilmy. Po incidente sa sťažovala aj riaditeľovi domova Richardovi Fodorovi, jeho reakcia ju však zaskočila: „Tvrdil mi, že s tým, čo sa v domove deje, bojuje už roky.“ Dotyčnú pracovníčku však prepustili. Ďalšie sťažnosti a podozrenia príbuzných sa objavili na stránke Kto nám vládne v Prievidzi? a vzbudili búrlivú diskusiu. „Vonku mínus 10 a dvere majú otvorené od ulice a prezliekajú pomočeného mokrého dedka. Aby ho každý očumoval a aby nachladol - videl som to nie jedenkrát,” hovorí ďalší svedok. Rôzne fyzické útoky na seniorov zostali podľa príbuzných často neriešené a tí, ktorí sa to snažili riešiť, vraj dostali padáka. Podľa svedkov malo byť týranie klientov na dennom poriadku a neľudské správanie personálu sa malo vždy zamiesť pod koberec.

Podozrenia sa však dostali až na ministerstvo práce a sociálnych vecí a to išlo situáciu preveriť. „Na základe podnetu, ktorý sme dostali, zrealizovalo ministerstvo dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb v Zariadení pre seniorov Prievidza, na ulici Jána Okáľa 6 a Martina Rázusa 17 v období od 28. mája do 24. júla,“ povedala hovorkyňa ministerstva Veronika Husárová.

Čo zistila ministerská kontrola?

Pracovníci ministerstva zistili nedostatky pri ubytovaní klientov, nebolo dostatočne preukázané plnenie potrebných kvalifikačných predpokladov niektorých zamestnancov na vykonávanie odborných činností, nebola splnená podmienka bezbariérovosti, poskytovateľ používal zábrany na lôžko a dochádzalo k nesprávnej manipulácii s klientom.

Na sociálnej sieti sa objavili aj konkrétne pochybenia, napríklad trápenie starkých smädom: „Ministerská kontrola v našich zariadeniach pre seniorov na M. Rázusa 17 a na J. Okáľa 6 zistila aj závažné nedostatky v starostlivosti o ich pitný režim. Priamo počas výkonu ich kontroly mali imobilní klienti naliatu vodu do pohárikov alebo plastových fliaš na stolíku pri posteli či kresle. Avšak klienti s poruchou hybnosti sa nemali šancu k vode dostať a napiť sa. Viacero takýchto klientov nemalo ani prístup k signalizačnému zariadeniu, aby si v prípade smädu privolali personál."

Na problémy s pitným režimom poukázali aj ďalšie záznamy. "Podľa vyjadrení zamestnancov sa bežne nerobí evidencia pitného režimu klientov a záznamy v tzv. Knihe hlásení potvrdzujú, že viacero klientov bolo dlhé hodiny dehydrovaných."

Najnechutnejšie obvinenia, že niektoré opatrovateľky starčekom pchali ruky do pošpinených plienok a potom aj s výkalmi do úst, kontrola nezistila. Bývalá upratovačka zariadenia však pre náš denník povedala, že sa o tom všeobecne vedelo, ale každý sa bál hovoriť, lebo sa strachovali o prácu. Tiež prezradila, že okrem iného sa seniorom záhadne strácali peniaze. „Ja už tam už nepracujem, lebo som nebola slepá a otvorila som si ústa. Bolo mi povedané, že buď preglgnem, čo sa tu deje a budem ticho, alebo musím odísť. Nakoniec mi dali výpoveď," dodala.

Reakcia mesta Prievidza

Na ministerskú kontrolu a diskusie o nej zareagovala aj primátorka Prievidze Katarína Macháčková. „Kontrolné závery nechceme zľahčovať, ale výsledky predmetnej kontroly nepotvrdili prípady úmyselného zlého zaobchádzania s klientmi, ktoré boli medializované vo februári resp. v marci tohto roka. V rámci kontroly boli zistené porušenia ústavy, zákona o sociálnych službách, vnútorných dokumentov a záväzkov z uzatvorených zmlúv o poskytovaní sociálnej služby,“ napísala na svojej stránke primátorka. „Mesto Prievidza vždy odsudzuje každé násilie, ktoré je páchané na starších ľuďoch. Určite netolerujeme žiadne hrubé a nevhodné správanie zamestnancov v Zariadení pre seniorov, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Vzhľadom k charakteru zistení budú vyvodené aj náležité personálne dôsledky,“ dodala Macháčková. Kontrolná skupina vykonávajúca dohľad zaslala do Zariadenia pre seniorov Prievidza na oboznámenie protokol s výsledkami dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb. Zariadenie malo možnosť podať v určenej lehote písomné námietky k zisteným nedostatkom. Zo strany zariadenia bolo prijatých celkovo 29 opatrení na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou.

Výzva ministerstva a angažovanosť europoslankyne

Keďže niektoré konania, o ktorých hovorili svedkovia, kontrola neodhalila, ministerstvo prostredníctvom našej redakcie vyzýva príbuzných či známych klientov zariadení sociálnych služieb, aby v prípade napríklad neprimeraného zaobchádzania zo strany zamestnancov zariadení sociálnych služieb túto skutočnosť neodkladne oznámili riaditeľovi, zriaďovateľovi, prípadne orgánom činným v trestnom konaní. V prípade prievidzského domova sa angažuje aj poslankyňa Európskeho parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová. „Šokovali vás informácie o týraní starých a odkázaných ľudí v domove pre seniorov v Prievidzi? Počuli ste o tom, že tam kŕmili klientku výkalmi a opatrovateľka ju vyfackala? Trochu som sa tomu venovala a zistila som, že ministerstvo práce požiadalo mesto Prievidza o prešetrenie informácií. To, že starú pani mali kŕmiť jej vlastnými výkalmi sa vraj nepotvrdilo, ale to, že inú klientku opatrovateľka fyzicky týrala, sa dokázalo jednoznačne,“ uviedla Nicholsová na sociálnej sieti. „V domove pre seniorov v Prievidzi spustilo v lete kontrolu samotné ministerstvo a zistilo, že opakovane obmedzovali slobodu a pohyb klientov. Priväzovali ich o posteľ plachtami, posadili ich do kresla a tam ich pripútali na celý deň, zamykali ich v izbách alebo ich nechali ležať v posteli s vytiahnutými bočnicami tak, aby sa vôbec nemohli pohnúť,“ dodala s tým, že na základe kontroly zariadeniu síce hrozí pokuta, čo je však podľa nej smiešne, pretože to vyzerá tak, že mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu týrania alebo zanedbávania blízkej a zverenej osoby. Preto sa rozhodla, že sama podá trestné oznámenie. Európska poslankyňa poukazuje na to, že toto nie je prvý prípad týrania starkých v domove sociálnych služieb na Slovensku a vidí za tým niekoľko systémových zlyhaní.

Možnosti riešenia a prevencia

Riešenie problematiky týrania seniorov si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa:

• Zvýšenie povedomia o problematike: Je potrebné zvýšiť povedomie verejnosti, odborníkov a inštitúcií o týraní seniorov, jeho formách, príčinách a dôsledkoch.
• Vzdelávanie a školenia: Je potrebné vzdelávať a školiť opatrovateľov, zdravotníckych pracovníkov, sociálnych pracovníkov a ďalších odborníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu so seniormi, aby boli schopní rozpoznať príznaky týrania a poskytnúť pomoc obetiam.
• Podpora opatrovateľov: Je potrebné poskytovať podporu opatrovateľom, ktorí sa starajú o seniorov, aby sa predišlo ich vyčerpaniu a stresu. Podpora môže zahŕňať finančnú pomoc, poradenstvo, vzdelávanie, odľahčovaciu starostlivosť a prístup k sociálnym službám.
• Zabezpečenie dostupných služieb: Je potrebné zabezpečiť dostupnosť kvalitných sociálnych a zdravotných služieb pre seniorov, ktoré im umožnia žiť dôstojný a nezávislý život.
• Legislatívne opatrenia: Je potrebné prijať legislatívne opatrenia, ktoré budú chrániť práva seniorov a postihovať páchateľov týrania.
• Spolupráca medzi inštitúciami: Je potrebná úzka spolupráca medzi zdravotníckymi zariadeniami, sociálnymi službami, políciou, prokuratúrou a súdmi pri riešení prípadov týrania seniorov.
• Podpora mimovládnych organizácií: Je potrebné podporovať mimovládne organizácie, ktoré sa venujú pomoci seniorom a monitorujú dodržiavanie ich práv.

Pri riešení zanedbávania, zneužívania a týrania seniora je najvhodnejší multidisciplinárny postup viacerých odborníkov z oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Z dlhodobého hľadiska je rozhodujúce sociálne poradenstvo. V prípade akútneho ohrozenia obete je najvhodnejšie prerušenie kontaktu, obyčajne formou hospitalizácie zanedbávaného seniora. Pri jeho dobrom zdravotnom stave možno zvažovať aj umiestnenie v sociálnom alebo azylovom zariadení. Ak sa starý človek rozhodne byť doma a nie je zbavený svojprávnosti, jeho rozhodnutie akceptujeme. Okrem medializovaných prípadov Kalvach a Koval neodporúčajú kriminalizáciu vinníkov. U osôb, ktoré vykazujú self-neglect, sa odporúča poskytnúť sociálnu pomoc, ak je príčinou tohto javu sociálna núdza. Ak ide o amorálne správanie seniora, je vhodné vytvorenie azylových možností, hlavne pri kalamitných situáciách. Starý človek by mal mať istotu, že v prípade zlého zaobchádzania mu bude poskytnutá adekvátna pomoc. Práva starších osôb sa odvíjajú od základných ľudských práv. Ďalej môžeme nájsť práva seniorov v Charte práv starších osôb, vyhlásenej medzinárodnou asociáciou geriatrov v Austrálii v roku 1997. Systematická príprava na starobu, to je niečo, čo môže ovplyvniť každý sám. Na osobnostný rozvoj nie je nikdy neskoro. Samozrejme, sú medzi nami aj mnohí chorí seniori. Tí sa nedokážu sami brániť, keďže im nezostávajú fyzické ani psychické sily. Ako sme povedali, týranie seniorov naznačuje nízku úroveň spoločnosti. Zamyslime sa nad tým, komu to vlastne ubližujeme?

Úloha sociálnej práce

Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu pri prevencii a riešení sociálno-patologických javov u seniorov. Sociálni pracovníci poskytujú poradenstvo, sociálnu podporu, pomoc pri riešení finančných problémov, ochranu pred zneužívaním a týraním, ako aj sprostredkovanie prístupu k potrebným službám.

Prevencia kriminality

Mestská polícia plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom o obecnej polícii. Prevenciou kriminality a inej protispoločenskej činnosti sa rozumie cieľavedomé, plánovité, koordinované a komplexné pôsobenie na príčiny a podmienky, ktoré vyvolávajú alebo umožňujú kriminalitu a inú protispoločenskú činnosť, s cieľom ich predchádzania, potláčania a zamedzovania.

Resocializácia a rehabilitácia

Resocializácia sa definuje ako sociálny zásah s cieľom integrovať problémových užívateľov drog do spoločenstva. Tri piliere resocializácie sú bývanie, vzdelávanie a zamestnanie.

Príklady dobrej praxe zo zahraničia

Niektoré krajiny EÚ prijali konkrétne opatrenia na ochranu práv seniorov a prevenciu týrania. Medzi príklady dobrej praxe patria:

• Fínsko: Má ombudsmana pre seniorov, ktorý monitoruje dodržiavanie ich práv a rieši ich sťažnosti.
• Nemecko: Má zástupcu seniorov pre spolkové krajiny Brandenburg a Sasko, ktorí zastupujú záujmy seniorov a presadzujú ich práva.
• Poľsko: Má zákon o senioroch a zákon o domácom násilí, a tiež dokument “Sociálna politika voči seniorom 2030. Bezpečnosť - Účasť - Solidarita", ktorý zavádza viaceré opatrenia proti násiliu a zanedbávaniu seniorov.
• Portugalsko: Má trestný zákon, ktorý posilňuje ochranu práv starších osôb prostredníctvom trestnej ochrany, majú tiež stratégiu ochrany starších osôb a posilnili aj ochranu práv seniorov vo veciach dedičského práva.
• Rumunsko: Má zákon o sociálnej pomoci pre seniorov s pravidlami ochrany starších ľudí pred možným finančným alebo materiálnym zneužívaním, ak majú napr. v úmysle predať svoje domy pod podmienkou starostlivosti od nových vlastníkov.

Kam sa obrátiť o pomoc?

Polícia vyzýva obete násilia a všetkých, ktorí vedia o domácom násilí v ich okolí, aby nemlčali a kontaktovali políciu. Volať tiež môžu na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Skôr ako niekomu zveríte svoje celoživotné úspory, poraďte sa so svojimi príbuznými alebo na bezplatnej senior linke 0800 172 500.

tags: #dosledky #tyrania #seniorov