Trápi vás, že váš blízky senior si čoraz ťažšie pamätá bežné veci alebo sa mu zhoršila schopnosť sústrediť sa? Má problémy so zvládaním každodenných činností? Možno čelí stareckej demencii. Toto ochorenie môže výrazne ovplyvniť život, ale správna podpora a starostlivosť môžu urobiť zázraky.
Demencia je označenie pre rad symptómov a správaní spojených so stratou pamäte, zhoršením pozornosti a zložitejšími kognitívnymi poruchami. Tieto môžu zahŕňať napríklad zhoršenie schopnosti človeka riešiť každodenné problémy alebo efektívne komunikovať s ostatnými. Najčastejšie postihuje starších ľudí, typicky vo veku 65 rokov a viac, no môže ovplyvniť ľudí akéhokoľvek veku.
Demencia je nepochybne veľmi znepokojujúci stav, ako pre jednotlivca trpiaceho ňou, tak pre rodinu a priateľov okolo neho. Existuje viacero rôznych foriem demencie, pričom Alzheimerova choroba je zďaleka najrozšírenejšia.
Alzheimerova choroba a jej prejavy
Medzi hlavné príčiny demencie patrí Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Alzheimerova choroba sa prejavuje u väčšiny prípadov poruchou krátkodobej pamäte. Chorý si nepamätá, kam niečo schoval alebo odložil. Lekár Alois Alzheimer opísal v roku 1907 chorobný stav 51-ročnej ženy, ktorý sa prejavoval časovo-priestorovou dezorientáciou, poruchami pamäti, depresiou, pocitmi stihomamu i žiarlivosti. Pacientka obviňovala manžela z nevery, lekára a susedov z ohrozovania života. Naviac trpela sluchovými halucináciami.
Alzheimerova choroba je vážne ochorenie, ktoré spôsobuje stratu sebestačnosti so všetkými sociálnymi dôsledkami. Je to najčastejšia forma demencie. Choroba neprichádza náhle, ale vyvíja sa postupne, najprv nebadane, potom rôznym tempom. „To má stále taký priebeh: ide to, padne to a znovu to ide. Vždy sa ale ten stav zhorší a v tom zhoršenom stave to potom pretrváva. A zase to po určitom čase znovu spadne a zase to pretrváva. Čiže to nie je taký sínusoidný stav, ale vždy to pretrváva a znova to klesne. Tie etapy, tie termíny medzi tými úpadkami sú rôzne.“ (1O2)
Sledovať, ako Alzheimerova choroba postupne mení správanie a osobnosť blízkeho, je veľmi náročné. Rodinní príslušníci, ktorí sa starajú o svojich rodičov, svedčia, že samotný chorý sa nachádza v panike z toho, že zabúda: „Na začiatku začína mať s tým problém, začína mať sám zo seba paniku. Uvedomuje si, že nevie, kde čo dal, nevie kto to je, nevie čo sa stalo...je to šok. I ja si niekedy neviem spomenúť na nejaký výraz, na niečo. Včera som telefonoval, lebo som riešil cez okolo informatiky a som si nespomenul na jeden výraz, normálne som z toho bol nervózny, a takto nervózni musia byť tí ľudia, keď si na banalitu nevedia spomenúť. Potom príde ten čas, keď už nevnímajú a vtedy už vlastne nemá zmysel s nimi niečo chcieť.“ (1O2)
Ďalšie príznaky demencie
- Parkinsonova choroba: Je spojená s poruchou pohybu - parkinsonizmom, teda spomalenými reflexmi, stuhnutosťou, trasom a poruchami chôdze. Veľakrát dochádza aj k zhoršeniu držania tela, zmenám nálad, poruchám pamäti, bolestiam kĺbov, zápche a častému močeniu.
- Zmeny osobnosti: Môžu zahŕňať podozieravosť, apatiu vedúcu až k mutizmu (neprítomnosť rečového prejavu), neúčelné opakovanie činnosti, používanie nadávok, odmietanie pomoci, schovávanie vecí, chorobnú zamestnanosť (neustála neúčelná manipulácia s predmetmi alebo časťami odevu).
- Poruchy správania: Nepokoj sa objavuje u 24 - 61% chorých s Alzheimerovou chorobou, agresivita u 21%, bezcielne blúdenie u 26%, delíria u 30 - 50%, porucha spánku u 50%, depresia u 40 - 50%. Tieto poruchy sú klinickým problémom, nie vždy ľahko zvládnuteľným a predstavujú stres a záťaž pre členov rodiny.
- Zmätenosť: Starší človek sa často dostáva do stavu zmätenosti, ktorá býva rýchla a krátkodobá, sprevádzaná poruchami pozornosti, psychomotoriky a poruchami cyklu spánok - bdenie. Pozornosť kolíše a môže chorému oslabiť, alebo v niektorých prípadoch úplne znemožniť schopnosť komunikovať.
- Problémy s príjmom potravy a tekutín: Človeka s demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho naopak stále dožaduje, nezriedka hneď po dojedení predchádzajúceho.
- Inkontinencia: Je obvyklým príznakom u každej formy demencie a objavuje sa už v strednom štádiu Alzheimerovej choroby. Trpí ňou asi 40 - 60% chodiacich pacientov.
Komunikácia a prístup k ľuďom s demenciou
Ako hovoriť s niekým s demenciou
Komunikácia so seniorom by mala byť jednoduchá, stručná a odohrávať by sa mala tvárou v tvár. Používajte jednoduché, krátke vety. Vhodné je použiť aj gestá, prípadne priamo ukázať na predmet, o ktorom rozprávate. Buďte trpezlivý, vety opakujte a vysvetľujte. Vyvarujte sa nervozity a zvyšovaniu hlasu, ktoré môžu blízkeho ešte viac rozrušiť.
Používajte priame pomenovania, vyhýbajte sa zámenám, metaforám a pokiaľ možno, tak na predmety, osoby a časti tela, o ktorých hovoríte, ukazujte. Artikulujte a snažte sa hovoriť maximálne zrozumiteľne. Ak aj napriek tomu cítite, že vám chorý neporozumel, skúste to ešte raz, neopakujte rovnaké slová.
Aktívnym nadväzovaním očného kontaktu priebežne overujete, či sa vzájomne chápete a taktiež zvyšujete pocit dôvery. Vnímajte jeho prípadné úzkosti, strach, bolesti a snažte sa im prispôsobiť svoju neverbálnu komunikáciu. Blízkosť druhého človeka je dôležitá. Nekonfrontujte chorého so situáciou a nezisťujte, prečo niečo zabudol, alebo prečo sám odišiel z domu.
Povzbudzujte chorého vľúdnym záujmom, snažte sa byť čo najviac v pokoji a v pozitívnej nálade. Nerobte prudké a nečakané pohyby. Aktívne chráňte dôstojnosť ľudí trpiacich demenciou. Posilňujte ich autonómiu a možnosť rozhodovať o sebe. Preto ich stav stále vyhodnocujte.
Ak sa pacient náhle zmení, prestane byť samostatný alebo sa výrazne zhoršia jeho intelektové schopnosti, treba vyhľadať lekára. Skôr, než tieto zmeny budeme považovať za prejav demencie, musíme vylúčiť iné patologické príčiny. Choroby a užívanie liekov môžu vyvolať aj psychiatrické príznaky (delíria, halucinácie, nepokoj).
Na rozdiel od porúch pamäti sú poruchy správania často liečiteľné. Je veľa liekov na ovplyvnenie nespavosti alebo deliriantných stavov (aj keď niektoré iné príznaky - krik, blúdenie, mutizmus, nechutenstvo na liečbu málo reagujú). Neraz sa však zmiernia, či dokonca doznejú v prítomnosti inej osoby, ktorá dá chorému pocit istoty.
Pri symptómoch ako zmätenosť, dezorientácia alebo agresivita je dôležité zachovať pokoj a akceptovať realitu, v ktorej sa senior nachádza. Prítomnosť blízkej osoby a pokojný prístup môžu výrazne pomôcť.
Hovorte k pacientovi pomaly, zreteľne. Ak ste v miestnosti s televízorom alebo s rádiom, treba ho stíšiť, aby vás pacient počul. Treba aj párkrát zopakovať to isté za sebou. Majte vždy na mysli, že aj keď má váš blízky problém s komunikáciou a s chápaním slov, nie je malé dieťa ani neživá vec. Preto k nemu treba pristupovať s patričnou úctou a rešpektom a v žiadnom prípade nehovoriť o pacientovi s inými osobami, akoby nebol v izbe prítomný.
Dôležité je vedieť, že slová prestanú byť hlavným prostriedkom komunikácie na rozprávanie s príbuzným. Rozvoj demencie znázorňuje zložitosť komunikácie s postihnutým. Stráca sa zásoba slov, ktorú nadobudol. Preto tvorí stále „chudobnejšie“ vety s jednoduchými slovami všeobecného významu. Z tejto jednoduchej úvahy vyplýva niekoľko pravidiel, ako postupovať pri komunikácii s postihnutým.
Základná metóda spočíva v používaní jednoduchých krátkych viet. Je veľmi dôležité rozprávať s postihnutým pomaly, zreteľne, nekričať. Ak hneď nechápe, treba mu informácie zopakovať častejšie a bez nervozity. Dokonca sa odporúča opakovať všetko, čo sme už povedali. Veľmi dôležitá je neverbálna komunikácia. Úsmev, gestá, chytanie za ruku. Všetko toto vyjadruje náš postoj k pacientovi. Komunikáciu uľahčí aj sledovanie úst rozprávajúcej osoby.
Starostlivosť v domácom prostredí
Ako teda poskytovať starostlivosť seniorom trpiacim Alzheimerovou chorobou doma? Rodinní príslušníci potrebujú vytvoriť podmienky pre napĺňanie fyzických, psychických a duchovných potrieb a umožniť chorému rodičovi zostať aktívnym - a to napriek demencii.
Zabezpečenie bezpečného prostredia
Bezpečné prostredie je nevyhnutné na predchádzanie zraneniam. Seniori môžu mať tendenciu k neustálemu pohybu a pokusom vykonávať činnosti, na ktoré boli zvyknutí. Dôležité je odstrániť potenciálne nebezpečné prekážky - vyčistiť od nepotrebných vecí najčastejšie využívané priestory, aby sa senior mohol bez problémov pohybovať. Odstrániť všetky koberce alebo prahy, o ktoré môže senior zakopnúť.
Dôležitá je bezpečnosť v byte, zvlášť v kuchyni. Pozor na nevypnutý sporák, zápalky; teplota vody v kohútiku by nemala byť vyššia ako 37 °C, aby sa pacient neoparil. Demencia výrazne narušuje aj schopnosť vnímania. Napr. tiene na stene môže pacient vnímať ako diery alebo miesto, kde sa niekto skrýva, preto je dobré osvetliť celý byt.
Ako teda upraviť bývanie pre nové okolnosti života? Začnite osvetlením. Primerané svetlo má byť rozptýlené, nie priame s ostrými tieňmi. Spínače musia byť v dosahu. Užitočné sú malé nočné svetlá na dôležitých trasách (spálňa - WC).
Nasledujú podlahy. Tie majú byť čo najrovnejšie (odstráňte prahy), koberce upevnite k podlahe, umývateľné povrchy aplikujte s protišmykovým dezénom. Vyrovnajte výšku schodových stupňov. Zábradlia musia byť pevné a dostatočne dlhé. Držadlá môžu byť i v izbách, ale nesmú chýbať v kúpeľni a WC. Dbajte o skrátenie hlavných trás a ich „vyčistenie“ od kolíznych predmetov (rozmiestnenie nábytku). Pre pohybovo indisponovaných ľudí je optimálna výška lôžka alebo kresiel okolo 60 cm od zeme.
Podpora samostatnosti a aktivít
Pomôžte seniorovi čo najdlhšie vykonávať samoobslužné činnosti bez pomoci. Podporí to jeho sebavedomie, precvičí motoriku a koncentráciu. Každodenné činnosti mu viete uľahčiť výberom vhodných pomôcok.
Základným pravidlom starostlivosti o postihnutého (obliekanie, umývanie, jedenie…) je nezahrnúť ho prehnanou starostlivosťou. Ak ho nepovzbudíte, aby si denné úkony robil sám, rýchlo ich stratí. Približne v druhom až treťom roku postihnutia začne mať ťažkosti s výberom oblečenia a správnym postupom pri obliekaní. Ak sa postihnutý ešte vie obliecť sám, je dobré zostať v jeho blízkosti - možno mu bude treba pripomenúť niektorú časť odevu, ktorú si má vziať.
Skriňu plnú oblečenia, treba vytriediť. Veľa vecí postihnutého zbytočne mätie a sťažuje mu výber. Ak si niektorú časť odevu oblečie zle, taktne zakročte a pomôžte mu obliecť sa správne. Dbajte, aby celý deň netrávil v papučiach. Upravený, udržiavaný zovňajšok zvyšuje dôstojnosť. Keď sa prestane sám starať o vzhľad, motivujte ho k náprave. Musí i naďalej navštevovať holiča či kaderníčku.
Pohyb a cvičenie predstavuje zásadný aspekt nielen v prevencii vzniku demencie, ale aj v jej liečbe a starostlivosti o seniorov. Ľudia trpiaci demenciou čelia častejšie fyzickým zdravotným problémom než ich rovesníci bez tejto diagnózy, preto je dôležité, aby seniori boli čo najdlhšie aktívni.
Ľudia s pravidelnými sociálnymi aktivitami sú viac chránení pred zhoršovaním poznávacích funkcií než ľudia, ktorí sú osamelí a izolovaní. Príznaky demencie sa u nich môžu prejaviť neskôr a v menšej intenzite.
Okrem medikamentóznej liečby je dôležité postihnutému upraviť denný program tak, aby mohol stále robiť čosi zaujímavé (počúvať hudbu, hrať karty, pracovať v záhrade, chodiť na prechádzky).
Stravovanie a hydratácia
Dohliadnite na pravidelný príjem jedla a tekutín, keďže seniori môžu zabúdať, že už jedli, alebo naopak, že ešte nejedli. Zabezpečte, aby jedlo bolo nutrične vyvážené a prispôsobte spôsob stravovania ich schopnostiam. Človeka s demenciou neraz prestane zaujímať jedlo, prípadne sa ho naopak stále dožaduje, nezriedka hneď po dojedení predchádzajúceho. Jeho strava má byť vyvážená. Má obsahovať všetky základné zložky: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu, vitamíny, minerály a dostatok tekutín.
Je dôležité pacienta informovať, ktoré denné jedlo mu podávame, aby si dokázal primerane vybrať z ponuky. Osvedčuje sa priniesť iba jeden chod a ďalší núkať až po jeho zjedení. Nedávajte chorému nadmernú šancu výberu. Pokiaľ chorý nemusí dodržiavať diétu, stravujte ho bežným zaužívaným spôsobom. Jedlo má nielen nasýtiť, ale i potešiť. Spravidla sa chorý zabúda najesť, alebo naopak zabudne, že už jedol, tak sa naje ešte raz.
Pri starostlivosti o chorého potrebujeme brať ohľad na zvyklosť v príjmu tekutín. Najmä množstvo tekutín je individuálne a potrebujeme brať ohľad na to, že niekto, kto pil iba jeden pohár vody, sa nemôže donútiť piť liter a pol vody denne.
Užívanie liekov
Pravidelné a správne užívanie predpísaných liekov je veľmi dôležité a pritom je to jedna z prvých oblastí, kde sa demencia prejavuje. Človek zabúda brať lieky v určený čas, zoberie si dávku opakovane, alebo si zosype lieky pripravené v dávkovači dohromady. Napríklad pri užívaní lieku je samozrejme nutné dohliadnuť, či to chorý robí správne predovšetkým pri väčšom množstve rôznych tabliet. Dobre vám na to poslúži dávkovač liekov.
„...oveľa horšie je, ak odmieta brať lieky. Lebo ona berie lieky aj na demenciu, a tam keď už vynecháš 2- 3 dávky, je zle. Tu sme už museli volať lekára, ktorý jej pichol injekciu. Dali jej infúziu s glukózou a samozrejme, že to pomohlo, telo jej znovu zmocnelo. Lebo už mala vodu, cukor a už sme znovu fičali.“ Opatrovník počúva dookola tie isté otázky typu, prečo má chorý brať lieky... Je to vyčerpávajúce a náročné na trpezlivosť a psychiku opatrovateľa: „Lieky sa berú 3x do dňa. A stále je otázka: „Prečo mám brať lieky!?“ to je to odmietanie. A tiež sa prejavuje taká trucovitosť: nechce brať lieky po jednom a každý jeden zapiť, ale lupne do seba naraz všetkých 5 liekov a jasné, že jej zaskočí. Potom začne vracať a darmo jej povieš, že pomaly, po jednom.“ (1O3)
Dôležité je uvedomiť si, že chorý sám lieky nemusí užiť. Nemožno sa spoliehať ani na jeho presviedčanie, ale treba lieky kontrolovať. „Musíš ty lieky dávkovať a kontrolovať a riešiť, pretože on, ako chorý človek sa necíti ako chorý človek... On...“ (1O3)
Riešenie špecifických problémov
- Odchody z domu: Odchody z domu, blúdenie, sú pre rodinných príslušníkov veľmi stresujúce. Tieto odchody chorého sú nebezpečné z viacerých príčin. „...naša svokra je ešte na vozíčku a poviem, že pri tom všetkom to je ešte najlepšia vec. Pretože tí, ktorí sú mobilní, tak oni utekajú, púšťajú plyn atď.“ (1O3) Odchody chorého sú nebezpečné zvlášť v zime, keď chorý zvykne odísť len v pyžame a papučiach. Je potrebné, aby rodinní príslušníci „počítali“ s odchodmi a dohliadali na prítomnosť chorého. „Môj otec mal so sebou lístky - „v prípade potreby volať“. Lebo on utekal. Ja som s ním nevedel byť stále. Snažil som sa, ale nevedel som. Mne volali policajti, volali cudzí ľudia... TELEFÓN, MENO A V PRÍPADE POTREBY VOLAŤ, ĎAKUJEM. Ja som mu ich tam dával.“ (1O4) Osoby vyžadujúce si starostlivosť spravidla neutekajú ,,preč“, ale utekajú cielene ,,niekam“. V žiadnom prípade sa vtedy nejedná o neplánované potulovanie sa a už vôbec nie o útek. „Ten človek potrebuje 24-hodinový dozor. Nesmie byť sám. Preto netreba odkladať nože, ale treba byť s tým človekom a dohliadať na neho.“ (1O4)
- Agresivita: Odhaduje sa, že s agresivitou by sme mali počítať asi s 20% osôb s demenciou, ktorí sú v domácom prostredí. Agresivita u klientov s demenciou sa líši od agresivity zdravých ľudí. „...nesmie správať ako policajt, ako dozor. Musí byť partner, aby ho ten človek akceptoval. Akonáhle začne kontrola, začne konflikt.“ (1O1) Veľmi často je agresivita problémom ošetrujúcich ľudí a reakciou na ich nevhodne zvolený prístup a starostlivosť. Klient sa iba bráni v situáciách kedy mu nie je dobre a ktorým nerozumie. „Ak on cíti, že niekto z neho robí debila, vtedy začína byť agresívny, schováva sa...“ (1O4) Zlosť pacienta nie je namierená proti vám. Nestrácať trpezlivosť, nedávať najavo strach. Treba upútať a odviesť pozornosť pacienta na iné subjekty, pustiť televíziu, rozhlas, zamestnať ho inými činnosťami. Nie je dobré pacienta upozorňovať, okrikovať, nadávať mu. Ak sa záchvaty agresivity opakujú často, treba vyhľadať lekára.
- Preležaniny: Dekubity sú rany na koži a podkožných tkanivách, spôsobené dlhodobým zvýšeným tlakom na miesta tela dotýkajúce sa podložky. Ich výskyt u starších postihnutých je vysoký. Súvisí so zníženou pohyblivosťou a ďalšími rizikovými faktormi v tejto populácii. Základom prevencie vzniku preležanín je skoré rozpoznanie rizikového pacienta, ktorému treba venovať vyššiu pozornosť. Dnes už našťastie máme pomôcky eliminujúce vznik preležanín (mechanicky polohovateľné postele, matrace s pohyblivým povrchom, vodnou náplňou atď.). Nesmú však chorému brániť v spontánnom pohybe. Chorých treba pravidelne polohovať. Polohuje sa každé dve hodiny, cez deň i v noci.
- Pády: Pád je výsledkom súhry viacerých okolností alebo rizikových faktorov. Niektoré z nich však možno úspešne ovplyvniť. Zmeny v schopnosti udržať rovnováhu pri chôdzi či inej činnosti súvisia u staršieho človeka čiastočne s fyziologickým starnutím, ale i chronickými ochoreniami. Rovnako dôležité je i prostredie, v ktorom postihnutý žije.
- Inkontinencia: Pri trvalej inkontinencii je potrebné pacienta pravidelne každé 2 - 3 hodiny vodiť na záchod. Najmä ráno, pred spaním a raz počas noci. Uľahčením je použitie nočníka a večerné obmedzenie príjmu tekutín. Treba oddialiť zavedenie trvalého katétra. Ohrozuje pacienta infekciou a negatívne vplýva na jeho psychiku. Najmä pri problémoch spôsobených inkontinenciou kúpte inkontinenčné prateľné podložky, ktoré zaručia, že moč sa nepoškodí matrac. Tieto pomôcky nájdete v kategórii obliečok a plachty.
Dôležitosť podpory rodiny a opatrovateľov
Opatrovanie blízkeho seniora s demenciou je psychicky veľmi náročné. Najmä, ak to stíhate popri práci, starostlivosti o deti a domácnosť. Nezabudnite sa postarať aj o seba a svoju psychickú pohodu. Požiadať o pomoc alebo rozložiť opatrovanie medzi viacerých je kľúčom. Starostlivosť o chorých s Alzheimerovou chorobou zasahuje výrazne do životov rodinných príslušníkov a ich vzťahov. Po prepuknutí choroby bezprostrednú starostlivosť poskytuje zväčša rodina, ktorá na dlhodobú záťaž, aká sa spája s touto chorobou, nie je pripravená. Potrebujeme však uznať, že starostlivosť v domácom prostredí, kde je porozumenie a bezpečie, pomáha uľahčiť nepriaznivý stav chorého. Rodina teda zastáva nezastupiteľné miesto starostlivosti o človeka s Alzheimerovou chorobou.
Z výpovede našich participantov vidíme, aká psychická záťaž je na opatrovateľovi: „Ja tiež niekedy prídem do nemocnice a necítim sa práve v stave byť tam s niekým a riešiť niečo. Ja som rád niekedy, že odídem, hanbím sa za to. Ale som rád, že odídem. Ale ten človek nemá kam odísť kto je s tým človekom, musí s ním žiť. On môže ísť na chvíľu, ale príde a bude zase riešiť dôsledky, že sa niečo statne.“ (1O2)
Smútok - keďže milovaná osoba už nie je tým, kým bola. Treba sa však odpútať od spomienok a prijať realitu. Zlosť - je normálne, že občas pocítite hnev a zlosť. Zlosť je prirodzená reakcia na to, čo sa vám stalo. Pocit viny - môžete pociťovať vinu, že ste sa zle starali o pacienta, trpíte rozpakmi a hanbou pri správaní vášho príbuzného, pocitom viny, že nemáte dostatok trpezlivosti, že neunesiete túto zodpovednosť. Je dôležité si uvedomiť, že chorobu nevyvolalo to, čo ste urobili alebo neurobili pre svojho príbuzného. Je potrebné, aby ste sa starali nielen o príbuzného, ale aj o seba.
Výmena rolí - s nástupom a rozvojom choroby sa menia aj vaše roly. Ak je postihnutý vašim rodičom, je to zvlášť problematické. Kedysi ste boli od rodičov závislí vy, teraz je to naopak, rodič je naplno závislý od vás.
Opatrovanie o človeka s Alzheimerovou chorobou, alebo aj iným typom demencie nemôže zvládnuť jedna osoba sama. Zdieľanie sa znamená úľavu. Tí, ktorí nie ste v priamom a v pravidelnom kontakte so svojou blízkou osobou s demenciou - buďte vnímaví voči prejavom toho, ktorý je pri nej 24 hod. Preto nechajte opatrovateľa- otca, mamu, súrodenca a pod. hovoriť o tom čo ho trápi, zaujímajte sa o to, pýtajte sa a predovšetkým neodsudzujte jeho konania. Vyčerpanosť z opatrovania smeruje často k načretiu na dno vlastných síl. Čím viac priestoru na rozprávanie, tým viac priestoru na ventiláciu a získanie úľavy.
Zapojenie detí do starostlivosti
Do starostlivosti môžu byť zahrnuté aj staršie deti, ktoré môžu vypomôcť so strážením, alebo vypĺňaním programu. Tým vytvárame priestor aj pre podporu vnímavosti voči slabým už od mladého veku. Nebojte sa mládež do tohto procesu zapojiť, vnúčatá sú viac flexibilné a nie sú tak emocionálne zaťažené zmenami, ktoré demencia prináša. Ak sa naučia byť vnímaví už v začiatkoch bude pre nich jednoduchšie vykonať starostlivosť aj vo vyšších štádiách ochorenia. Pripomínajme si, že benefit do života, ktorý im máme možnosť odovzdať je byť citlivejší k potrebám druhých.
Možnosti ústavnej starostlivosti
Keď choroba, ktorá postihuje schopnosť pamäte, reči a vykonávanie každodenných aktivít, pokročí do štádia, že je ohrozená bezpečnosť vášho príbuzného a nezvláda starostlivosť o seba a o domácnosť, treba to riešiť. Presťahovanie príbuzného môže zvýšiť jeho zmätenosť, neistotu, úzkosť. Pamätajte si, že pre vášho blízkeho ste najdôležitejším záchytným bodom práve vy.
V Domove sociálnych služieb sa podľa § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV alebo nevidiaca alebo praktický nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č.2 (zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
V Špecializovanom zariadení sa podľa § 39 ods. 1 zákona NR SR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa prílohy č.2 (zákona č. 376/2024 Z. z.).
Domov sociálnych služieb poskytuje sociálne služby vykonávaním odborných činnosti, obslužných činnosti a ďalších činnosti v zmysle zákona NRSR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.