Ukončenie pracovného pomeru, najmä z dôvodu zdravotného stavu alebo odchodu do dôchodku, býva často spojené s otázkami nároku na odstupné a odchodné. Tieto dávky slúžia ako kompenzácia pre zamestnanca pri rôznych formách skončenia pracovného vzťahu.
Čo je odstupné a kedy naň vzniká nárok?
Odstupné je finančná kompenzácia, na ktorú má zamestnanec nárok v špecifických prípadoch, keď zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z určitých zákonných dôvodov. Tieto dôvody sú taxatívne vymedzené v Zákonníku práce a zahŕňajú napríklad:
- Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
- Premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti a nesúhlas zamestnanca so zmenou miesta výkonu práce.
- Dlhú dobu stratenú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na zdravotný stav zamestnanca, potvrdenú lekárskym posudkom.
Nárok na odstupné vzniká aj v prípade, ak sa zamestnanec stal nadbytočným vzhľadom na organizačné zmeny zamestnávateľa.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a spôsobu skončenia:
Výška odstupného pri výpovedi zo strany zamestnávateľa
| Dĺžka pracovného pomeru | Výška odstupného |
|---|---|
| 2 roky až menej ako 5 rokov | 1 priemerný mesačný zárobok |
| 5 rokov až menej ako 10 rokov | 2 priemerné mesačné zárobky |
| 10 rokov až menej ako 20 rokov | 3 priemerné mesačné zárobky |
| 20 rokov a viac | 4 priemerné mesačné zárobky |
Výška odstupného pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov na strane zamestnávateľa
| Dĺžka pracovného pomeru | Výška odstupného |
|---|---|
| Menej ako 2 roky | 1 priemerný mesačný zárobok |
| 2 roky až menej ako 5 rokov | 2 priemerné mesačné zárobky |
| 5 rokov až menej ako 10 rokov | 3 priemerné mesačné zárobky |
| 10 rokov až menej ako 20 rokov | 4 priemerné mesačné zárobky |
| 20 rokov a viac | 5 priemerných mesačných zárobkov |
Je dôležité poznamenať, že ak zamestnanec dá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká. Taktiež, ak pracovný pomer skončí uplynutím doby určitej, na ktorú bol dohodnutý, odstupné sa nevypláca, pokiaľ nebol pomer skončený pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodov uvedených v § 76 ods. 1 Zákonníka práce.
Kedy vzniká nárok na odchodné?
Odchodné je dávka, ktorá slúži ako istá forma odmeny zamestnancovi pri jeho odchode na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%. Nárok na odchodné vzniká pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na jeden z týchto dôchodkov.
Podmienkou pre priznanie odchodného je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie dôchodku ešte počas trvania pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Výška odchodného je najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (napr. okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca).
Platí, že priznanie starobného alebo invalidného dôchodku samo o sebe neznamená automatické skončenie pracovného pomeru. Zamestnanec môže naďalej pracovať a poberať dôchodok, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
Preradenie zamestnanca na inú prácu z dôvodu zdravotného stavu
Ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, zamestnávateľ je povinný ho preradiť na inú vhodnú prácu. Toto preradenie sa dokladuje lekárskym posudkom, nie len lekárskym odporúčaním.
V prípade, že zamestnávateľ nemá inú vhodnú prácu, alebo zamestnanec o preradenie nepožiadal a doterajšiu prácu už nezvláda, je potrebné pracovný pomer ukončiť. V takomto prípade môže vzniknúť nárok na odstupné, ak je dôvodom skončenia pracovného pomeru zdravotný stav zamestnanca.
Môj zamestnávateľ chce zmeniť moje pracovisko a pracovné povinnosti. Čo môžem urobiť?
Postup pri neférovom konaní zamestnávateľa
Ak zamestnávateľ odmieta vyplatiť odstupné alebo odchodné, na ktoré má zamestnanec podľa zákona nárok, odporúča sa najprv zaslať písomnú výzvu na doručenku, v ktorej zamestnanec požiada o vyplatenie dlžnej sumy a upozorní na možnosť obrátiť sa na súd. V prípade, že výzva neprinesie výsledok, je možné podať návrh na vydanie platobného rozkazu na súd. Alternatívou je aj podanie sťažnosti na príslušný inšpektorát práce.
V prípade, že zamestnanec má pochybnosti o platnosti skončenia pracovného pomeru (napr. výpoveď alebo dohoda), je možné neplatnosť uplatniť na súde v lehote do dvoch mesiacov od dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
