V situáciách, keď už nie je možné postarať sa o chorého človeka doma, či už z dôvodu ošetrovateľskej náročnosti alebo z nedostupnosti ošetrovateľských služieb, nastupuje ústavná starostlivosť v lôžkovom zariadení. Zariadenia pre seniorov, pôvodne známe ako domovy dôchodcov, predstavujú najznámejšie sociálne zariadenia zamerané na pomoc seniorom. Tieto zariadenia poskytujú seniorom sociálne služby, vrátane ubytovania, 24 hodín denne.
Využiť služby zariadenia pre seniorov môže akákoľvek fyzická osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek a má vážny dôvod na využitie tohto druhu sociálnych služieb. S pribúdajúcim vekom strácame samostatnosť a náš zdravotný stav sa zhoršuje, preto je často nevyhnutná pomoc okolia.

Typy zariadení pre seniorov a sociálne služby
Na Slovensku existuje niekoľko typov zariadení a služieb pre seniorov, ktoré sa líšia rozsahom a špecializáciou poskytovanej starostlivosti:
- Zariadenie pre seniorov (ZpS): Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, alebo potrebuje starostlivosť z iných vážnych dôvodov.
- Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS): Poskytuje prechodnú 24-hodinovú starostlivosť plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Toto obdobie môže zahŕňať napríklad dovolenku rodiny, doliečenie po prepustení z nemocnice alebo využívanie odľahčovacej služby.
- Domov sociálnych služieb (DSS): Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V (podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.), alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň je najmenej III.
- Špecializované zariadenie: Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V. Výhodou je úzka špecializácia na osoby s vybraným druhom zdravotného postihnutia (napr. Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, demencia, skleróza multiplex, atď.).
- Denný stacionár: Poskytuje starostlivosť len počas dňa. Zaraďujeme ho medzi tzv. ambulantnú formu starostlivosti o seniorov. Poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, stravovanie a záujmovú činnosť. Denné stacionáre poskytujú sociálne poradenstvo aj rodine alebo inej fyzickej osobe, ktorá zabezpečuje pomoc fyzickej osobe v domácom prostredí.
- Opatrovateľská služba: Patrí medzi terénne sociálne služby pre seniorov. Jej účelom je poskytnúť starostlivosť osobám, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Podmienkou nároku na využitie opatrovateľskej služby je stupeň odkázanosti fyzickej osoby vyšší ako II.
- Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých: Poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami prevažne viacerých chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie a liečbu, ale vyžaduje každodennú lekársku vizitu, intenzívne ošetrovanie, rehabilitáciu a nácvik bežných denných činností.
- Lôžkové hospice: Sú samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti. Odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby.

Financovanie a prevádzka zariadení pre seniorov
Zariadenia pre seniorov môžu byť verejné, ktorých zriaďovateľom sú obce a vyššie územné celky (VÚC), alebo neverejné, ktorým zriaďovateľom sú fyzické alebo právnické osoby. Poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov definuje zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Ak chcete zriadiť zariadenie pre seniorov, musíte sa najskôr zaregistrovať do Registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie príslušný vyšší územný celok. Oprávnenie poskytovať sociálnu službu vzniká odo dňa zápisu do registra.
Medzi významné zdroje financovania rozbehu a prevádzkovania takýchto prevádzok patria dotácie a granty či finančné príspevky poskytované štátom alebo samosprávami. Tie však zväčša nekryjú 100 percent výdavkov. Spomínaný zákon umožňuje vyberať potrebné financie aj od prijímateľa sociálnej služby, no len do výšky nevyhnutných nákladov na jej poskytovanie, a takisto prijímať dary.
Nevýhody ústavnej starostlivosti a kritika súčasného stavu
V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z nich je 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi, ktorí žijú vo veľkých spoločných izbách. Títo ľudia nemôžu o sebe rozhodovať sami.

Slavomír Krupa, ktorý pracuje v sociálnej oblasti 47 rokov, opisuje jednu z návštev v domove pre seniorov: „Vážim si ten pohľad, ale zároveň ma brzdí, chcela by som sa oň s niekým podeliť. Vždy bolo okolo mňa živo, mala som veľa kontaktov. Tento týždeň ste prvý človek, ktorý sa so mnou rozpráva.“ Z jeho skúseností nie je takáto scéna ojedinelá.
Mária Filipová, expertka na sociálne služby Únie miest Slovenska, reaguje na aktuálnu situáciu: „Roky to máme v zákonoch, ale implementačná časť tohto procesu nie je dobrá. Nechytáme dych doby, filozofiu premeny. Pokiaľ neinvestujeme do sociálnych služieb, ktoré umožnia ľuďom ostať v domácom prostredí, inštitúcie sa budú ďalej prepĺňať.“
V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia. Výrazným nedostatkom pri starostlivosti v nemocnici je nedostatok súkromia pre kontakt s blízkymi, cudzie prostredie, izolácia a často nedostatočný a neosobný prístup. Následkom je celkové zhoršovanie už aj tak zmeneného psychického stavu zomierajúceho pacienta a pocitu beznádeje.
Alternatívy a deinštitucionalizácia
Alternatívou je komunitná starostlivosť. Deinštitucionalizácia je odchodom z uzavretej komunity do spoločnosti - do väčšej komunity. Vďaka jej podpore môže zdravotne znevýhodnená osoba alebo senior žiť plnohodnotne, podľa vlastného režimu a predstáv. Viacero domovov sociálnych služieb (DSS) už stavia byty pre svojich klientov, hoci tých, čo sa do nich už aj mohli presťahovať, zatiaľ nie je veľa. Klienti domova pre seniorov v Santovke sa sami podieľajú na úprave okolia nových bezbariérových bytov, do ktorých by sa mali presťahovať z terajšieho spoločného zariadenia.

V Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) sa do procesu deinštitucionalizácie zapojila asi polovica zo 14 zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Byty stavajú tri DSS a ich kapacita predstavuje rádovo desiatky miest. V Častej v okrese Pezinok už stoja dva byty pre 12 klientov DSS a Zariadenia podporovaného bývania Merema. DSS a zariadenie pre seniorov Rača postavilo dva byty s rovnakou kapacitou. DSS a zariadenie pre seniorov Kaštieľ v Stupave má kapacitu 166 miest a všetci klienti by sa mali postupne presťahovať do novopostavených objektov.
K prechodu z jednej formy do druhej (deinštitucionalizácii) na Slovensku dochádza od roku 2008, ale podobné myšlienky sa realizujú už od 90. rokov. Peniaze na tento účel bolo možné čerpať aj v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) alebo v rámci plánu obnovy. Pomôcť by mohla reforma financovania sociálnych služieb, jeden z míľnikov plánu obnovy do roku 2025.
Tabuľka: Porovnanie ústavnej a komunitnej starostlivosti
| Typ starostlivosti | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Ústavná (domovy dôchodcov, DSS) | Komplexná 24-hodinová starostlivosť, zabezpečenie základných potrieb, medicínska starostlivosť v rámci možností zariadenia. | Nedostatok súkromia, strata samostatnosti, obmedzené možnosti rozhodovania, riziko psychickej deprivácie, cudzie prostredie, obmedzený kontakt s blízkymi. |
| Komunitná (podporované bývanie, denné stacionáre) | Zachovanie samostatnosti, vlastný režim a predstavy, plnohodnotnejší život, sociálna integrácia, väčšie súkromie. | Vyžaduje dobre fungujúcu sieť komunitných služieb, často nedostupné v menších obciach, potreba podpory rodiny. |
Dôležitosť rodinnej starostlivosti a podpory
„V Európe sa 80 percent starostlivosti o seniorov odohráva v rodinách. Rodinný príslušník, ktorý sa stará o seniora, však takisto potrebuje pomoc a podporu,“ hovoria manželia Iveta a Miroslav Kakašoví. Spoločnosť podľa neho potrebuje plánovité, udržateľné a trvácne služby, na ktoré sa dá spoľahnúť. A je jedno, či budú financované z verejných zdrojov alebo komerčné.
Plánovanie sociálnych služieb je v kompetencii obcí, zahrnuté v komunitných plánoch. „Nikto ich nenavštevuje a nezisťuje, či sú v poriadku. Len keď niekto požiada o službu, tak posúdia, či mu ju poskytnúť. Stacionáre, služby ambulantného typu, nie sú všade. Keď napríklad senior potrebuje pomoc na šesť hodín denne, obec mu ju často nevie zabezpečiť. Hoci jeho sociálna odkázanosť ešte nemusí byť postavená na 24-hodinovom pobyte v zariadení, obec mu odporučí, aby išiel do DSS.“
Ako stráviť návštevy v domove dôchodcov
Vo väčšine nemocníc je možné navštevovať chorých denne dopoludnia, po dohode s personálom aj po vyhradenom čase. Tak často, ako je to možné a ako to umožňujú pravidlá daného zariadenia. Dôležitá je aj situácia, možnosti a schopnosti opatrujúceho. Ideálnou možnosťou je spoločná dohoda s ostatnými na termínoch návštev, aby nechodili všetci naraz, prípadne aby medzi návštevami boli chvíle na odpočinok. Návšteva môže byť pre chorého aj záťažou (aj keď vítanou) a potrebuje si oddýchnuť, aby mal aj z ďalšej návštevy čo najväčšie potešenie. Opäť je dôležitá aj komunikácia so samotným chorým. Nebojte sa ho opýtať, ako mu to najlepšie vyhovuje, povedzte mu úprimne svoje možnosti. Snažte sa sľúbiť len to, čo dokážete naplniť. Ako strávite návštevy je len na vás. Môžete na chvíľu prevziať starostlivosť a chorého nakŕmiť, umyť, učesať, natrieť krémom, prezliecť a pod. Úkony vykonávajte v kľude, dôkladne a láskyplne. Zamyslite sa nad tým, čo viete, že mal chorý rád a čo mu spôsobovalo potešenie a v rámci možností a existujúcich obmedzení mu to skúste opätovne sprostredkovať. Všetko závisí od konkrétnej situácie, stavu chorého, ako aj jeho momentálneho psychického rozpoloženia. Nebojte sa komunikácie a pýtajte sa, čo by chcel robiť, ako tráviť spoločný čas. Hľadajte inšpiráciu vo svojom okolí a buďte kreatívny, snažte sa vymyslieť niečo, čo viete, že by ho určite potešilo. Práve z maličkostí a spoločne prežitých chvíľ môže chorý človek dlho čerpať silu aj po odlúčení zo svojho domáceho prostredia.