Kto vypláca PN v prvých dňoch na Slovensku? Komplexný sprievodca

Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu, karanténneho opatrenia alebo iných zdravotných komplikácií. V tomto článku sa zameriame na to, kto vypláca PN v prvých dňoch, aké sú podmienky a ako sa vypočítava výška dávok. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, čo PN znamená, ako funguje, aké sú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, a ako sa zorientovať v jednotlivých dieloch tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Čo je PN?

PN, alebo práceneschopnosť, je dočasný stav, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu zdravotných problémov. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. Počas PN má zamestnanec nárok na finančnú kompenzáciu, ktorá mu pomáha preklenúť obdobie, kým sa opäť nevráti do práce. PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak zamestnancovi bolo nariadené karanténne opatrenie. Dočasná pracovná neschopnosť vzniká v momente, keď ošetrujúci lekár (všeobecný lekár alebo špecialista) diagnostikuje chorobu alebo úraz, ktorý vám bráni vo výkone práce.

Kto rozhoduje o PN?

O dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, gynekológ, iný lekár špecialista alebo lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Lekár, ktorý uznal pacienta za práceneschopného, vystavuje ePN bez ohľadu na svoju špecializáciu. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám. Pacient môže byť uznaný za práceneschopného aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje výlučne elektronicky (ePN) vo všetkých ambulanciách a nemocniciach. Lekár zaznamená všetky potrebné údaje do Elektronickej zdravotnej knižky (eZKO) v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Informácia o vašej práceneschopnosti sa automaticky odošle do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi (cez eSlužby Sociálnej poisťovne, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup). Vďaka ePN sa informácie o PN automaticky odosielajú do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľovi. Ak lekár uzná zamestnanca za dočasne práceneschopného elektronicky, nevystavuje mu papierové potvrdenie. ePN zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom. Šetrí papierovanie, umožňuje online prehľad o PN a znižuje riziko straty či falšovania dokladov. Zamestnanec si môže skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia.

Výhody ePN:

• Nemusíte nosiť potvrdenie o PN zamestnávateľovi ani do Sociálnej poisťovne.
• Nemusíte žiadať v Sociálnej poisťovni o nemocenskú dávku.
• Svoju ePN si môžete kontrolovať online v Elektronickom účte poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne.

V ojedinelých prípadoch, ak lekár nemôže vystaviť ePN z technických príčin, ktoré trvajú dlhšie ako tri dni, vystaví vám tzv. odpis ePN, čo je papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a nie je potrebné ju predkladať Sociálnej poisťovni ani zamestnávateľovi.

Finančné zabezpečenie počas PN

Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa (prvých 10 dní PN)

V prvých 10 dňoch práceneschopnosti je zamestnanec finančne zabezpečený prostredníctvom náhrady príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ. Od 1. do 3. dňa PN je náhrada príjmu vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ), od 4. do 10. dňa je to 55 %.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne (od 11. dňa PN)

Od 11. dňa PN preberá vyplácanie dávok Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského. Výška nemocenského je 55 % z vymeriavacieho základu. Maximálne denné nemocenské v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Zmeny od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Výška náhrady príjmu a nemocenského závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ). Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho roka, použije sa tento rok ako rozhodujúce obdobie. Ak nemocenské poistenie trvalo kratšie ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa, kedy vznikla PN.

Maximálny denný vymeriavací základ

Je ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklady výpočtu

Príklad 1:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila.
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % z DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % z DVZ.

Príklad 2:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % z DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % z DVZ.

Príklad 3:

• Mzda zamestnanca: 2500 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila.
• DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur, t.j. použije sa maximálna suma).
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % z DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % z DVZ.

Príklad 4:

• Mzda zamestnanca: 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní.
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % z DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % z DVZ.

Príklad 5:

• Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
• Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní.
• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % z DVZ.
• Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % z DVZ.

Pre rok 2025 je maximálny denný vymeriavací základ stanovený na 94,0274 eura a minimálny denný vymeriavací základ na 23,8334 eura.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochrannou lehotou sa rozumie sedem dní po skončení nemocenského poistenia, v prípade ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov.

Povinnosti a práva zamestnanca počas PN

Povinnosti zamestnanca:

• Informovať zamestnávateľa: Zamestnanec je povinný nahlásiť zamestnávateľovi/nadriadenému trvanie PN a zadať si neprítomnosť do dochádzky.
• Dodržiavať liečebný režim: Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Počas PN je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
• Zdržiavať sa na uvedenej adrese: Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
• Dodržiavať vychádzky: Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.

Dôležité upozornenie: Ak počas PN porušíte pravidlá (napr. porušíte liečebný režim alebo sa nezdržiavate na mieste určenom bez súhlasu lekára), môže vám byť nárok na náhradu príjmu alebo nemocenské dávky krátený alebo odopretý. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Práva zamestnanca:

• Náhrada príjmu od zamestnávateľa počas prvých 10 dní PN.
• Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne od 11. dňa PN.
• Ochranná doba počas PN, počas ktorej zamestnávateľ môže dať výpoveď len výnimočne.

Osobitné situácie

Viacero pracovných vzťahov

Ak máte viac zamestnaní naraz, z ktorých platíte nemocenské poistenie, mali by ste si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne.

Úraz

Ak ste PN kvôli úrazu, je potrebné priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. Poistenec dostane navyše aj úrazový príplatok.

Zmena miesta pobytu

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, konzultujte to s lekárom a bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti buď v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky, alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.

Ukončenie PN

Ak sa do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia ePN nedostavíte na ďalšie vyšetrenie bez dohodnutia náhradného termínu s lekárom, tento deň sa považuje za deň ukončenia ePN a lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.

Súbeh dôchodku a PN

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná.

tags: #kto #vyplaca #pn #ked #som #5dni