Plánovanie odchodu do dôchodku je pre mnohých Slovákov jednou z najdôležitejších finančných otázok života. Od roku 2023 rezonuje najmä možnosť odchodu do penzie po 40 odpracovaných rokoch. V kontexte slovenského dôchodkového systému nejde len o čas strávený fyzicky v práci. Ide o obdobia, počas ktorých boli za vás (alebo ste si sami) platili odvody na dôchodkové poistenie.
Dôchodkové poistenie vs. Reálne odpracované roky
Medzi ľuďmi sa často skloňuje pojem „odpracované roky“ ako hlavné meradlo nároku na starobnú penziu. V praxi však Sociálna poisťovňa nepočíta dni, ktoré ste strávili fyzicky v práci, ale tie, za ktoré bolo zaplatené dôchodkové poistenie. Reálne odpracovaný čas vyjadruje obdobie, kedy ste vykonávali nejakú činnosť - či už ako zamestnanec, dohodár alebo podnikateľ. Problém nastáva, ak toto obdobie nie je pokryté odvodmi. Typickým príkladom je „práca načierno“ alebo práca na niektoré typy dohôd v minulosti, z ktorých sa dôchodkové poistenie neodvádzalo. Na druhej strane, obdobie dôchodkového poistenia zahŕňa všetky dni, kedy bolo do systému zaplatené poistné. Sem patria nielen obdobia štandardného zamestnania, ale aj takzvané náhradné doby.
- čas poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2003
- obdobia, za ktoré bolo poistné doplatené dodatočne (napr. pri prerušení poistenia, evidencii na úrade práce alebo počas štúdia po 16. roku života)
- obdobia získané pred 1. januárom 2004
Doby práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny (OČR) alebo poberania invalidného dôchodku sa započítavajú, ak tieto doby neboli získané počas trvania pracovného pomeru, resp. boli kryté poistením. Doba dodatočného doplatenia poistného: Ak si spätne doplatíte poistné za školu alebo nezamestnanosť, pri 40 rokoch vám to nepomôže (tieto roky sa započítajú len pre výšku dôchodku, nie pre splnenie podmienky „odpracovania“).
Započítavanie štúdia a nezamestnanosti do dôchodku
Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj štúdium na strednej alebo vysokej škole do 31. decembra 2003, pričom sa započítava do výpočtu dôchodku. Toto štúdium sa zohľadní každému, kto v tom čase študoval, avšak je potrebné ho preukázať príslušnými dokladmi. Od 1. januára 2004 sa štúdium už nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a pri výpočte dôchodku sa automaticky nezohľadňuje. Študent si však môže po dovŕšení 16 rokov platiť dobrovoľné poistné, čím sa mu toto obdobie do dôchodku započíta.
Obdobie, kedy ste boli evidovaní na úrade práce (či už s podporou alebo bez nej), sa do 40 rokov nezahrnie. Ak ste nezamestnaný, čas, počas ktorého ste evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto sa nezapočítava do dôchodku. Toto pravidlo platí pre obdobie nezamestnanosti po 31. decembri 2003. Počas evidencie štát za nezamestnaného hradí iba zdravotné poistenie, nie však dôchodkové. Ak bola osoba nezamestnaná v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, do dôchodkového poistenia sa započítava len tá časť evidencie na úrade práce, počas ktorej poberala podporu v nezamestnanosti. Ak nezamestnanosť nastala pred 1. januárom 2001, platia iné pravidlá.
Ako sa dôchodok úplne zmení, keď máte dôchodok
Najväčšie rozdiely pocítili ľudia po reforme v roku 2004. Kým pred týmto rokom sa napríklad štúdium na strednej či vysokej škole do dôchodku započítavalo automaticky, dnes už štúdium poistným obdobím nie je (pokiaľ si ho študent neplatí dobrovoľne). Zjednodušene povedané: na to, aby ste v roku 2026 získali nárok na starobný dôchodok, musíte mať aspoň 15 rokov poistenia. Spoliehať sa na to, že „však som robil celý život“, sa nevypláca. Archívy firiem zanikajú, dochádza k chybám v nahlasovaní údajov a spomienky môžu klamať. Preto je potrebné overiť si vašu osobnú situáciu čo najskôr. Ideálnym nástrojom je Elektronický účet poistenca (EUP) na portáli Sociálnej poisťovne. Tam si môžete skontrolovať, či sú všetky vaše zamestnania správne zaevidované a či váš zamestnávateľ skutočne odvádzal to, čo mal.
Hrubý národný dôchodok (HND) a jeho vplyv
Hrubý národný dôchodok (HND) Slovenskej republiky v roku 2024 dosiahol hodnotu 125,9 mld. eur, čo je o 5,8 % vyššia hodnota ako bol HND v roku 2023. Dáta o HND sa menili v časovom rade od roku 2021. Údaje o HND zverejňujú a spresňujú členské štáty EÚ a v pravidelnom jesennom termíne ich predkladajú Eurostatu. Výsledný údaj sumarizuje dôchodky subjektov ekonomiky Slovenska z tuzemska i zo zahraničia a slúži ako podklad pre určovanie súm, ktorými Slovensko prispieva do rozpočtu EÚ (vlastný zdroj založený na HND) a je kľúčom k nastaveniu dotácií z rozpočtu EÚ. Členské štáty podľa európskej legislatívy poskytujú Komisii (Eurostatu) každý rok údaje o HND a jeho zložkách v termíne do 1. októbra.
Prehľad vývoja HND Slovenska (v mld. EUR)
| Rok | HND (mld. EUR) | Medziročný rast (%) |
|---|---|---|
| 2021 | N/A | N/A |
| 2022 | N/A | N/A |
| 2023 | Približne 118,9 | N/A |
| 2024 | 125,9 | 5,8 |
V porovnaní s predchádzajúcim zverejnením údajov o HND v roku 2024 Štatistický úrad SR vykonal len štandardné rutinné úpravy, čo znamená predovšetkým zapracovanie nových presnejších zdrojov údajov. Prvotné dôchodky platené do zahraničia v sebe zahŕňajú odmeny zamestnancov, dôchodky z majetku, dane z produkcie a dovozu platené inštitúciám EÚ.
Dôležitosť vlastného zabezpečenia na dôchodok
TIP OD NÁS: Spoliehať sa v dnešnej dobe výhradne na štátny dôchodok (1. pilier) je stratégia, ktorá so sebou nesie značné riziká. Hlavným problémom je demografická kríza.
- Starnutie populácie: Počet dôchodcov narastá, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku klesá.
- Miera náhrady: Ide o percento z vášho posledného príjmu, ktoré dostanete ako dôchodok.
Dôchodková kalkulačka na portáli Finančný Kompas je skvelým nástrojom na to, aby ste získali reálny obraz o svojej budúcnosti.