Rozvod prináša nielen emocionálnu záťaž, ale aj množstvo praktických otázok. Medzi najzásadnejšie patrí delenie majetku. Mnohé ženy sa obávajú, že stratia finančnú istotu alebo aj svoj domov. Dôležitou otázkou, ktorá v súvislosti s rozvodom často vyvstáva, je aj nárok na dedičstvo, najmä ak sa dedičstvo nadobudlo počas trvania manželstva, ktoré už zaniklo. Je dôležité pochopiť, aký je vzťah medzi dedičským právom a bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov po rozvode.
Základné princípy dedenia
Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia: dedenie na základe závetu alebo dedenie zo zákona. K dedeniu zo zákona dochádza nielen v prípade, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, ale aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov.
Dedičstvo zo zákona sa delí do niekoľkých skupín:
- V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
- V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j.
- Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a jeho vysporiadanie
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) vzniká uzavretím manželstva. Zákon ho definuje ako súbor vecí, ktoré niektorý z manželov nadobudne počas manželstva. Výnimkou sú veci získané dedičstvom alebo darovaním. Do BSM preto patria všetky bežné majetkové prírastky počas manželstva. Naopak, mimo BSM zostávajú napríklad lekárske prístroje, ktoré používa lekárka pri výkone povolania. Majetok nadobudnutý pred uzavretím manželstva zostáva vo výlučnom vlastníctve toho, kto ho vlastní. Zjednodušene povedané: čo ste si kúpili pred svadbou, patrí stále vám. Pri daroch existujú dva základné scenáre. Prvý nastáva, ak dar dostane len jeden z manželov. V takom prípade je dar výlučným vlastníctvom obdarovaného. Druhý scenár vzniká, ak dar dostanú obaja spoločne. Dedičstvo funguje rovnako ako dar pre jedného manžela.
Rozhodujúca je dohoda medzi manželmi. Ak sa bývalí manželia dokážu dohodnúť, celý proces prebehne jednoduchšie. Ak však dohoda nie je možná, o všetkom rozhoduje súd. Najlepším riešením je dohoda o vyporiadaní BSM. Manželia majú pri dohode úplnú autonómiu a môžu si rozdeliť majetok podľa vlastných predstáv. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, rozhoduje súd. Zákon stanovuje pravidlo, že ak nedôjde k vyporiadaniu do troch rokov od zániku BSM, uplatní sa zákonná domnienka. Tá stanovuje, že hnuteľné veci, ktoré jeden z manželov používa pre seba alebo domácnosť, pripadnú tomu, kto ich používa. Trojročná lehota je preto veľmi dôležitá.
Dlhy sa delia až pri vyporiadaní BSM. Platí to rovnako pri dohodách aj pri rozhodovaní súdu. Jednoduchý príklad: ak sú v BSM dve nehnuteľnosti v hodnote 100 000 eur a 50 000 eur a zároveň existuje dlh 50 000 eur, súd môže „pripísať“ dlh tomu z manželov, ktorý dostane hodnotnejšiu nehnuteľnosť.
Súd BSM zruší, ak jeden z manželov začne podnikať. Návrh môže podať ten, kto nepodniká. Súd môže BSM zrušiť aj zo závažných dôvodov, najmä ak jeho trvanie odporuje dobrým mravom.
Nárok bývalého manžela na dedičstvo po rozvode
Po právoplatnom rozvode manželstva zaniká aj dedičské právo bývalého manžela. Ak ste teda rozvedení, už nie ste manželia, takže v žiadnej dedičskej skupine sa nevyskytujete ako zákonný dedič. Nič by na veci nezmenilo ani to, ak by zosnulý nemal žiadnych dedičov v prvej skupine - deti ani nového životného partnera. Ani v takom prípade bývalý manžel/manželka (expartner) nie je zákonný dedič a to ani vtedy, keď niet nikoho iného. Dedičstvo vtedy prechádza na ďalších zákonných dedičov v nižších skupinách (napr. rodičia, súrodenci, neter, synovec, štát atď.).
Výnimkou z vyššie opísaného postupu by bola situácia, ak by expartner zanechal závet a výslovne vás v ňom uviedol ako dediča. Rovnako ak by vám ešte za života daroval svoj majetok.
V prípade úmrtia bývalého manžela je však realita voči pozostalému expartnerovi neúprosná - dedenie do úvahy podľa advokátov neprichádza.
Zdedený majetok a jeho status pri rozvode
Základným pravidlom je, že majetok, ktorý jeden z manželov nadobudne dedením, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Tento majetok sa považuje za výlučné vlastníctvo toho, kto ho zdedil, a teda nie je predmetom vyporiadania BSM v prípade rozvodu.
Príklady z praxe:
- Ak jeden z manželov zdedil peniaze počas manželstva, tieto peniaze nepatria do BSM a nebudú sa vyporiadavať.
- Ak ženin otec zdedil majetok počas trvania manželstva, tento majetok patrí do jeho výlučného vlastníctva a nie do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jeho manželka nemá automaticky nárok na tento majetok pri dedičskom konaní.
- Majetok, ktorý ste zdedili počas manželstva, sa nezaraďuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a teda váš manžel naň nemá nárok. Tento majetok nepatrí do spoločného majetku manželov a nebude predmetom vysporiadania pri rozvode.
- Ak manžel zdedil dom, ktorý bol následne predaný, príjem z predaja uvedeného domu nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva a nebude predmetom vyporiadania v prípade rozvodu manželstva. Finančné prostriedky, aj keď sú na vašom sporiacom účte, sú výlučným majetkom manžela.
- Nehnuteľnosť, ktorú zdedila vaša bývalá manželka, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z BSM je vylúčená.
- Zdedený byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
- Nehnuteľnosť, ktorú ste nadobudli dedením po Vašej mame, nespadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto predmetná nehnuteľnosť nemôže byť súčasťou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
- Vami zdedený podiel na dome a pozemku nepatrí do BSM a preto ani nie je predmetom vyporiadania po rozvode.
Transformácia majetku: V takom prípade ide o transformáciu majetku. Ak teda za zdedený majetok získate peniaze a za tie si kúpite napríklad nehnuteľnosť, tak v takom prípade bude patriť do Vášho výlučného vlastníctva. Ak by sa však na kúpu nehnuteľnosti použili, aj keď len sčasti prostriedky z BSM, tak by nehnuteľnosť patrila do BSM a bola by predmetom vyporiadania.
Investície do zdedeného majetku: Otázkou však je, či ste počas trvania manželstva predmetný byt rekonštruovali z prostriedkov patriacich do BSM. Ak je odpoveď kladná, potom má manžel nárok na vyplatenie jednej polovice investícií, lebo ide o investovanie do cudzej nehnuteľnosti aj keď ste manželia. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Darovanie zdedeného majetku: Ak svokrovci darovali manželovi chatu do výlučného vlastníctva, a ak by sa niečo stalo manželovi, dedenie chaty získanej darom vo výlučnom vlastníctve by záležalo na konkrétnych okolnostiach. V prípade, že manžel nezanechá závet, aplikovalo by sa dedenie zo zákona.
Nárok na dedičstvo po rozvode: V súvislosti s dedením po bývalom manželovi je dôležité poznamenať, že ak jeden z manželov zomrie po právoplatnom rozvode, bývalý manžel už nemá nárok na dedičstvo. Občiansky zákonník jasne stanovuje, že dedičské právo zaniká.
Dedičstvo a deti
Každé vaše dieťa má podľa zákona právo dediť po vás ako svojom rodičovi. To znamená, že aj nehnuteľnosti aj iné hnuteľné veci, ktoré ste nadobudli za trvania manželstva.
V prípade, že zomriete skôr ako manžel, manžel zdedí celú Vašu polovicu bytu, ak nemáte priame potomstvo. Tým pádom sa stane výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti v prípade neexistencie záväzku voči iným osobám z dedičstva.
V prípade úmrtia manžela, dedičstvo prechádza v prvej dedičskej skupine na jeho potomkov a manželku. Teda, Vy a jeho plnoletý syn zdedíte rovným dielom majetok zosnulého manžela, čo znamená, že každý z Vás zdedí polovicu jeho podielu na byte. Váš podiel na byte Vám zostane. Jeho syn teda bude mať 1/4 celku.
V prípade, že by ste s manželom zomreli spolu, by sa dedičstvo vyporiadalo v prvej dedičskej skupine rovnako pre oboch. To znamená, že manželov plnoletý syn by dedil po svojom otcovi jednu polovicu bytu. Vaši dedičia zo zákona by boli Váš brat a synovci, ktorí by dedili druhú polovicu v rovnakých podieloch.
Dôležité upozornenie:
V prípade, že by ste s manželom zomreli spolu, by sa dedičstvo vyporiadalo v prvej dedičskej skupine rovnako pre oboch. To znamená, že manželov plnoletý syn by dedil po svojom otcovi jednu polovicu bytu. Vaši dedičia zo zákona by boli Váš brat a synovci, ktorí by dedili druhú polovicu v rovnakých podieloch.
Otázka nároku na dedičstvo po rozvode je kľúčová pre mnoho ľudí. Je nevyhnutné pochopiť, že dedičstvo samo o sebe nepatrí do spoločného majetku manželov a po právoplatnom rozvode zaniká akékoľvek dedičské právo bývalého manžela, pokiaľ nie je explicitne uvedené v záveti alebo darovacej zmluve.
Postup pri spore o dedičské právo
Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva totiž vedľa seba nemôžu, buď celkom alebo čiastočne, obstáť a nemôžu byť podkladom pre uznesenie o dedičstve. Pretože účastníctvo v dedičskom konaní odráža hmotné dedičské právo, nie je možné uvedený spor riešiť výlučne až uznesením o dedičstve. Spor o dedičské právo sa prejavuje tiež v tom, s kým sa má konať v priebehu dedičského konania a kto má mať možnosť vykonávať svojimi procesnými úkonmi vplyv na priebeh a výsledok konania, teda v tom, kto má byť považovaný za účastníka dedičského konania.
Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci.
Dodatočné konanie o dedičstve
V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.
Ako funguje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)? #01
Dôležité upozornenie: V prípade, že jeden z manželov zdedil peniaze, taktiež tieto peniaze nepatria do BSM a nebudú sa vyporiadavať.
Osobitná pozornosť patrí úveru, ktorý si zobral iba jeden z manželov.
V prípade, že by ste s manželom zomreli spolu, by sa dedičstvo vyporiadalo v prvej dedičskej skupine rovnako pre oboch. To znamená, že manželov plnoletý syn by dedil po svojom otcovi jednu polovicu bytu. Vaši dedičia zo zákona by boli Váš brat a synovci, ktorí by dedili druhú polovicu v rovnakých podieloch.
V prípade úmrtia manžela, dedičstvo prechádza v prvej dedičskej skupine na jeho potomkov a manželku. Teda, Vy a jeho plnoletý syn zdedíte rovným dielom majetok zosnulého manžela, čo znamená, že každý z Vás zdedí polovicu jeho podielu na byte. Váš podiel na byte Vám zostane. Jeho syn teda bude mať 1/4 celku.
V prípade, že zomriete skôr ako manžel, manžel zdedí celú Vašu polovicu bytu, ak nemáte priame potomstvo. Tým pádom sa stane výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti v prípade neexistencie záväzku voči iným osobám z dedičstva.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
Upozornenie: Ak by sa na kúpu nehnuteľnosti použili, aj keď len sčasti prostriedky z BSM, tak by nehnuteľnosť patrila do BSM a bola by predmetom vyporiadania. Pri vyporiadaní by sa vychádzalo zo zásad v ust. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
V prípade, že by ste s manželom zomreli spolu, by sa dedičstvo vyporiadalo v prvej dedičskej skupine rovnako pre oboch. To znamená, že manželov plnoletý syn by dedil po svojom otcovi jednu polovicu bytu. Vaši dedičia zo zákona by boli Váš brat a synovci, ktorí by dedili druhú polovicu v rovnakých podieloch.
V prípade úmrtia manžela, dedičstvo prechádza v prvej dedičskej skupine na jeho potomkov a manželku. Teda, Vy a jeho plnoletý syn zdedíte rovným dielom majetok zosnulého manžela, čo znamená, že každý z Vás zdedí polovicu jeho podielu na byte. Váš podiel na byte Vám zostane. Jeho syn teda bude mať 1/4 celku.
V prípade, že zomriete skôr ako manžel, manžel zdedí celú Vašu polovicu bytu, ak nemáte priame potomstvo. Tým pádom sa stane výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti v prípade neexistencie záväzku voči iným osobám z dedičstva.