Komplexný sprievodca cvičením a rehabilitáciou pre telesne postihnutých

Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Svoje zdravie si väčšinou začneme vážiť až vtedy, keď nás pritlačí nejaký stály zdravotný neduh - postihnutie. Ak už raz chorobu získame, musíme s chorobou žiť. Znamená to, keď už raz chorobu kúpim, musím sa s ňou naučiť žiť. Pre telesne postihnutých existuje jediná cesta - urobiť pre svoje zdravie všetko, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom - so svojou chorobou žiť.

Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na telesné postihnutie, s dôrazom na cvičenia a rehabilitáciu ako kľúčové prvky na ceste k zlepšeniu kvality života a dosiahnutiu čo najvyššej miery samostatnosti.

Komplexná rehabilitácia: Viacrozmerný prístup

Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Zložky komplexnej rehabilitácie

Komplexná rehabilitácia zahŕňa niekoľko kľúčových zložiek:

• Liečebná rehabilitácia: Súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
• Sociálna rehabilitácia: Proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie, s cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
• Pedagogická rehabilitácia: Súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
• Pracovná rehabilitácia: Zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.

Sociálna rehabilitácia: Kľúč k nezávislému životu

Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov, je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.

Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopnosti a získavať potrebné pracovné návyky.

Oblasti sociálnej rehabilitácie

Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v paragrafe 21 definuje sociálnu rehabilitáciu. Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov, najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti. Ide najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu.

Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti. Tento výcvik je potrebné rozdeliť na dve samostatné činnosti, ktoré sú rovnako dôležité. V interiéri zabezpečujeme nácvik samostatnej chôdze po vopred stanovenej trase, ktorá sa dá obmieňať. Vždy je však potrebné klienta vopred informovať o všetkých prekážkach, aby nebol dezorientovaný. Výcvik v exteriéri je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu. Samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka.

Rozvoj a tréning poznávacích schopností

Rozvoj a tréning poznávacích schopností je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Zabezpečovať sa musí kontinuálne počas celého dňa, mnohokrát neformálnym spôsobom. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Drvivú väčšinu vonkajších vnemov prijímame prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. Vekom tieto orgány strácajú svoju kvalitu. Pri zdravotnom postihnutí do tohto procesu môžu vstupovať aj ďalšie negatívne faktory, a to bez ohľadu na vek. Konkrétne ide o to, aby mal klient správne okuliare a s ich pomocou dokázal efektívne spracovávať zrakové vnemy.

Komunikácia a emocionálna podpora

Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.

Duševné pohnutie (vzrušenie) môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať. A to je úloha cvičení, ktoré sa v rámci sociálnej rehabilitácie v tejto oblasti uplatňujú. Autoagresia, zlosť, ale aj prejavy smútku nie sú žiaduce emócie. Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, k členom rodiny môže vyvolávať kladné i záporné emócie.

Sociálne správanie a budovanie vzťahov

Tú rozdeľujeme na sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a na oblasť budovania vzájomných vzťahov. Ide o veľmi blízke prejavy vzájomných kontaktov, no z určitého pohľadu sú to samostatné kategórie. Budovanie dvojstranných vzťahov má všeobecný rozmer spoločenského správania sa na verejnosti. Osobnostný rozmer má budovanie vzájomných vzťahov s rodinnými príslušníkmi, známymi, medzi klientmi, vo vzťahu k pracovníkom domova. Nácvik v tejto oblasti je súčasťou každodenného života v zariadení sociálnych služieb. Komunity a kluby - zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.

Sebaobsluha a praktické zručnosti

Konkrétne totiž ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov. Nakupovanie patriace do tejto oblasti budovania aj nových návykov si vyžaduje kooperáciu viacerých postupov. V prvom rade je potrebné vedieť, čo daný obchod ponúka, potom nasleduje výber tovaru a nakoniec jeho zaplatenie.

Fyzický vývin a pohyb

Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. Dôležité je v tejto súvislosti uvedomiť si kategóriu klientov, s ktorými sociálna pracovník rieši dané úlohy. V čase, kedy sa nedá chodiť vonku (dážď, zima), sú veľmi atraktívne skupinové cvičenia. Ich obsahová charakteristika sa môže upravovať podľa jednotlivých cvičencov. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.

Typy telesného postihnutia a ich dôsledky

Kto je osoba s telesným postihnutím? Sú tu zahrnuté tri skupiny postihnutých jedincov. Nedá sa vždy určiť, do ktorej skupiny daný jednotlivec patrí, pretože uvádzané skupiny postihnutia nemožno presne ohraničiť. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca.

Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín), dolných končatín (alebo obidvoch), postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy) a postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti).

Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovici tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie. Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlom porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia. Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.

Cvičenia pre telesne postihnutých

Cvičenie je dôležitou súčasťou každodenného zdravia takmer každého, vrátane starších dospelých. Odborníci tvrdia, že seniori by mali byť čo najaktívnejší. Cvičenie môže zlepšiť vaše fyzické zdravie a pohodu. Môže vám tiež pomôcť kontrolovať váhu, čo môže pomôcť predchádzať vážnym zdravotným stavom, ako sú srdcové choroby, mŕtvica, cukrovka, vysoký krvný tlak a obezita. Pravidelné cvičenie môže tiež zlepšiť rovnováhu a flexibilitu, zvýšiť silu a vytrvalosť a pomôcť predchádzať strate kostnej hmoty. Cvičenie vám môže pomôcť zostať zdravý, fit a silný, čo môže znížiť tiež riziko pádu. Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pracujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové. Aj z tohto pohľadu bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím nie sú zabezpečené.

Funkčný režim používania protézy

Fyzické a psychické predpoklady užívateľa protéz sú hodnotené stupňom aktivity pacienta. Každý amputovaný pacient je po multidisciplinárnom odbornom lekárskom vyšetrení (ortopéd, ortopedický protetik, odborný lekár pre FBLR, internista) zaradený do príslušného funkčného režimu používania protézy. Podľa funkčného režimu je aplikovaná vhodná protéza vyhotovená v materiáloch, konštrukcii a prevedení zodpovedajúcim danému režimu. Po amputácii na dolných končatinách sa určuje na základe vyhodnotenia zdravotného stavu pacienta tento funkčný režim používania základného funkčného typu protézy:

K vyhodnoteniu kardiovaskulárneho statusu je potrebné interné vyšetrenie, kľudové a pozáťažové EKG (elektrokardiogram), echokardiografické vyšetrenie srdca a záverečné stanovenie FRPP. Tieto vyšetrenia sú nebolestivé a nezaťažujú pacienta žiadnymi rizikami.

Všeobecné rady a bezpečnostné tipy pre cvičenie

Skôr ako začnete cvičiť, poraďte sa so svojím lekárom, ak máte viac ako 60 rokov a na cvičenie nie ste zvyknutí. Noste voľné a pohodlné oblečenie, aby sa vám dalo dobre hýbať. Ak ešte nie ste aktívny, začnite pomaly a začnite s cvikmi, ktoré sa vám robia ľahko. Ak začnete pomaly, je menej pravdepodobné, že sa zraníte. Pomalý nábeh cvičenia tiež pomáha predchádzať bolestiam. Cvičenie je pre vás dobré len vtedy, ak sa cítite dobre. Ak máte nádchu, chrípku alebo iné ochorenie počkajte s cvičením, kým sa nebudete cítiť lepšie.

Pred cvičením sa 5 minút zahrejte. Pomalá chôdza a potom strečing sú dobré zahrievacie aktivity. Po skončení cvičenia by ste sa mali schladiť ďalším strečingom na 5 minút.

Špeciálne cvičenia pre seniorov a telesne postihnutých

V našich kurzoch jogy sú vo väčšej miere zastúpení ľudia nad 60 rokov, teda seniori, ktorým sa začínajú ohlasovať rôzne zdravotné problémy a ich zdravie sa postupne oslabuje a niektorí už majú pri cvičeniach aj určité obmedzenia. Každý učiteľ jogy, ktorý vedie kurz, musí túto skutočnosť rešpektovať a mať k starším seniorom trochu odlišný prístup. Ideálne by bolo robiť zvlášť kurz pre ľudí do 50 a nad 50 rokov, no nie vždy sa to dá realizovať.

Cvičenia v sede na stoličke

Sú to jednoduché cvičenia a môžete ich robiť kdekoľvek a kedykoľvek, len si k tomu potrebujete sadnúť.

1. Posaďte sa na stoličku čo najďalej od jej okraja, spevnite brucho a chrbát oprite o operadlo stoličky.
2. Posaďte sa na stoličku tak, aby ste sa opierali o operadlo stoličky. Začnite zdvihnutím jedného lakťa do vzduchu s činkou v ruke. Nechajte činku klesnúť dozadu za hlavu a potom ju pomaly zdvihnite nad hlavu, pričom si druhou rukou podopierate lakeť.
3. Posaďte sa s chrbtom opretým o operadlo stoličky. S dlaňami smerujúcimi nahor natiahnite ruky rovno nahor a držte ich rovnobežne, kým nebudú úplne vystreté.
4. Posaďte sa blízko predného okraja stoličky a rukami uchopte bočné strany sedadla. Natiahnite obe nohy pred seba tak, aby prsty smerovali nahor.
5. Posaďte sa smerom k prednému okraju stoličky. So stiahnutým bruchom a rovným chrbtom držte pred sebou medicinbal alebo iný ťažký predmet.
6. Posaďte sa na stoličku a uchopte sedadlo oboma rukami. Držte chrbát rovno a vytiahnite nohy pred seba. Pomaly zdvihnite nohy a pritiahnite ich k hrudníku a súčasne pokrčte kolená.
7. Posaďte sa na stoličku s chrbtom opretým o operadlo stoličky. Pre stabilitu uchopte sedadlo stoličky oboma rukami. So stiahnutým bruchom a rovným chrbtom zdvihnite jednu nohu pred seba, kým nie je úplne vystretá, a potom sa pomaly vráťte do východiskovej polohy.
8. Posaďte sa na stoličku s chrbtom opretým o operadlo stoličky. Pre stabilitu uchopte sedadlo. S nohami v 90-stupňovom uhle so stoličkou a chodidlami na podlahe, napnite brucho a tlačte brušká chodidiel dole smerom k podlahe, pričom zdvíhajte päty.
9. Sadnite si k okraju stoličky s rovným chrbtom a chodidlami na podlahe. Jednou rukou uchopte sedadlo kvôli stabilite a potom zdvihnite druhú ruku smerom k stropu v zakrivenej polohe.
10. Posaďte sa na stoličku s chodidlami na podlahe a so stiahnutým bruchom. Prekrížte jednu nohu cez druhú tak, aby presahoval iba členok prekríženej nohy za nohu pod ňou. S rovným chrbtom sa pomaly predkloňte tak ďaleko, ako môžete.

S akýmkoľvek cvičebným programom prichádza možnosť zranenia. Toto je obzvlášť dôležité, ak máte akékoľvek obmedzenia mobility alebo ak ste v poslednom čase podstúpili operáciu alebo iné lekárske zákroky. Nič z toho, čo tu prečítate, nenahradzuje medicínsku liečbu.

Ďalšie cvičenia a techniky

• širší stoj rozkročný, pokrčiť kolená do polo sedu (ako na koni), chodidlá rovnobežne, ruky opierať o kolená, nádych a s výdychom vytáčať hrudník do strán, dodržať rovný chrbát a preniesť váhu na koleno na strane vytočenia; opakovať min. 1-2 strany.
• stoj na špičkách, ruky spojené vo vzpažení (najprv bude pravdepodobne potrebné nacvičiť stoj samotný, napr. s oporou). Nesmie sa urobiť krok a spustiť päty na zem. Ak sa zvládne stoj so vzpaženými rukami, druhá osoba (rehab. pracovník, rodič) podrží flutter v ústach a 5 - 8x nádych nosom a dlhý výdych cez flutter. Toto cvičenie zlepšuje aj držanie tela, treba upozorňovať na vytŕčajúci zadok (väčšinou lumbálna lordóza), sťahovať panvu pod seba, držanie horných končatín nad hlavou, vyrovnáva aj častú hrudnú kyfózu.
• sed skrížený skrčmo (turecký sed, resp. sed lotosový kvet), upažiť (je možné aj bez činiek), výdrž v upažení a zamerať sa na brušné dýchanie.

Joga pre seniorov a telesne postihnutých

Joga je tradičným systémom Indie, jeho cieľom je lepšie spoznať a ovládať svoje telo a myseľ. Nie je nutné prevádzať akrobatické jogové polohy, ktoré poznáme z niektorých knižiek. Cvičiteľom jogy odporúčame u starších cvičencov venovať sa viac práve dolným končatinám. Ide o špeciálne, ale aj veľmi jednoduché cvičenia, ktoré sú však pre seniorov veľmi významné. Počas týchto cvičení sa dosahuje celý komplex povrchového i hlbokého svalového dráždenia. Pocity z neho by mali cvičenci preciťovať počas samotného cvičenia, ale aj po ich ukončení počas krátkeho uvoľnenia. Vedomý pohyb pri precvičovaní všetkých častí tela prináša príjemné pocity. Tieto príjemné pocity sa stupňujú, ak je pohyb vykonávaný pomaly a vedome. Je dôležité, aby sa predstava o tele ako celku i o všetkých jeho častiach čo najviac približovala skutočnému stavu tela, aby rozdiel medzi nimi bol čo najmenší. Toho možno dosiahnuť špeciálnym cvičením zameraným na pozorovanie jednotlivých častí tela. Vnímanie sa dá vypestovať najmä v krátkej relaxačnej pauze po každom cviku, počas ktorej ba mal cvičiteľ neustále viesť pozornosť cvičencov na vnímanie pocitov, ktoré zanechalo cvičenie v svaloch a kĺboch, ktoré boli do pohybu zapojené.

Na začiatku cvičebnej hodiny sa zaraďuje kratšia (5 - 8 minút) relaxačná technika v šávásane. Toto úvodné upokojenie vhodne obmieňam a považujem túto psychickú prípravu za dôležitú, pretože pripraví cvičenca na upokojenie mysle, ktorá je zahltená dennými starosťami. Cvičenci svoje myšlienky odtiahnu od prežitých všedných problémov dňa a začínajú si uvedomovať svoje JA a to najskôr cez svoje telo, s ktorým začínajú komunikovať. Každý cvičenec si uvedomuje svoje dýchanie podľa svojho individuálneho, príjemného rytmu. Postupne sa prechádza k pravidelnému dýchaniu zásadne nosom, s uvoľnenou bránicou. Nádych môže byť na štyri až šesť dôb, vydychujeme rovnako nosom s mierne spevnenou spodnou časťou brucha na šesť až osem dôb. Všetky cvičenia sa vykonávajú pomaly, plynule a sústredene, najlepšie so zatvorenými očami, aby sme viac vnímali to, čo v nohách cítime, ako to, čo vidíme. Spočiatku je dobré, pohyb vykonať len mierne, s náznakom, pokiaľ si cvičenci osvoja vnímanie tela, aby si uvedomili i chyby pri cvičení. Jednotlivé cvičenia sa oddeľujú krátkym uvoľnením na cca päť až sedem dychov z dôvodu preciťovania účinkov cviku tak, ako sme uviedli vyššie. Pre cvičencov s ťažkým postihnutím na horných končatinách je nutné pracovať individuálne.

Psychologické aspekty a podpora rodiny

Narodenie postihnutého dieťaťa nesporne predstavuje psychické vypätie i veľkú fyzickú záťaž nielen pre rodičov, ale aj blízkych rodinných príslušníkov determinujúcich rodinné fungovanie, pričom stresová situácia spojená s oznámením diagnózy dieťaťa je nemenný fakt bez ohľadu na to, či už ide o dieťa, ktoré trpí mentálnym, fyzickým, sluchovým alebo zrakovým postihnutím. Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky, ktoré umožňujú rodičom vysporiadať sa s novou životnou situáciou ako aj mať dostatočnú opornú sieť skladajúcu sa z rodiny, vonkajšieho prostredia a inštitúcií pomáhajúcich skvalitňovať životné podmienky zdravotne znevýhodneným.

Ak sa do rodiny narodí dieťa, ktorému je diagnostikované zdravotné postihnutie, pocity šťastia z narodenia dieťaťa sú zväčša vystriedané či nahradené strachom, úzkosťou a beznádejou spojenou s nejasným vývojom budúcnosti. Nejasnosť z ďalšieho vývoja dieťaťa je často utvrdzovaná zdravotným personálom a lekármi, ktorí sú veľmi opatrní pri prognózovaní vývoja zdravotného postihnutia a jeho dopadov na motorické funkcie, nervovú centrálnu sústavu, rečový aparát a pohybové ústrojenstvo dieťaťa. Členovia rodiny sú vystavovaní vysokej záťaži, stresovým situáciám a konfrontačným pocitom, ktoré nedokážu spracovať bez ďalšej pomoci, preto vývin rodiny s postihnutým dieťaťom je dlhodobý proces, ktorý prebieha v určitých fázach od šoku až po zmierenie a úplnú akceptáciu životnej situácie.

Meditácia v pohybe

V tomto joga poskytuje veľké množstvo techník. Netvrdíme, že jedinou, ale veľmi účinnou cestou, je meditácia v pohybe, ktorá nás naučí, ako sa dokázať plne ponoriť do okamžiku tak, aby človek nepotreboval ani ohliadnutie sa za včerajškom, ani pohľad na zajtrajšok. Naučí nás veľmi dôležitej veci, a to nie len seniorov, naučí nás sústredené vnímanie prežívaného prítomného okamihu a to s postojom vďačnosti a radosti, že nám bolo dopriate prežiť tento okamih. O čo tu ide? Mnohí z nás sme už takúto meditáciu možno absolvovali. Ide o snahu precítiť, uvedomiť si, spoznať zážitok napríklad každého kroku, ako by sme pri každom kroku spoznávali nový obsah deja, ktorý nás naplno pohltí a zaujme. Tieto, a rôzne iné techniky, majú človeka dostať do stavu „uchvátenosti realitou“, alebo inak povedané do „stavu údivu“ nad tým, že je práve tu, na tomto mieste, v tejto prírodnej krajine a že ňou kráča On, so všetkými svojim zmyslovými vnemami.

Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej a Špecializovaný liečebný ústav Marína

Rehabilitáciou nazývame metódy, ktorými sa snažíme obnoviť, zregenerovať pôvodný stav pacienta pomocou rôznych metód, techník a zariadení. Pri tejto téme nemôžeme nespomenúť naše Národné Rehabilitačné Centrum (NRC) v Kováčovej. V indikačnom spektre sú spinálni pacienti, čo znamená pacienti po ťažkých úrazoch, zlomeninách chrbtice s následným porušením miechy. Toto pracovisko v rámci týchto diagnóz sa zaraďuje medzi štandardné európske rehabilitačné liečebne. V rámci tohto programu je poskytovaná komplexná špecializovaná rehabilitačná liečba pre všetkých pacientov Slovenskej republiky. Týmto sa môže NRC pýšiť ako jediné na Slovensku. Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej zabezpečuje komplexnú prevenciu, diagnostiku a kvalifikovanú rehabilitačnú liečbu. Súčasťou komplexnej rehabilitačnej liečby je smerovanie pacientov k športovým a rekreačným pohybovým aktivitám.

Ďalšie menšie, ale tiež veľmi významné miesto v tomto smere je Špecializovaný liečebný ústav Marína, ktorý sa nachádza nad Národným rehabilitačným centrom v Kováčovej. Liečebný ústav Marína je odborné kúpeľné zariadenie, ktoré poskytuje komplexnú starostlivosť pre pohybovo postihnutých pacientov a to rehabilitačnú, balneologickú, fyziatrickú, zdravotno-výchovnú, klimatickú, dietologickú, logopedickú, psychologickú a podľa potreby aj ďalšie formy liečebnej starostlivosti. Ústav je zameraný na starostlivosť o deti, najmä s detskou mozgovou obrnou, skoliózami, poúrazovými a pooperačnými stavmi. Špecializuje sa taktiež na liečbu dospelých pacientov s ortopedickými, traumatologickými a neurologickými diagnózami. Neoddeliteľnou súčasťou Maríny je základná, špeciálna, materská škola a záujmové krúžky. Klinika FBLR využíva v liečbe pacientov najmodernejšie metódy liečebnej telesnej výchovy. Reflexné cvičenie podľa Vojtu, NDT Bobath, metódu p. Lôžková časť - s 30 lôžkami na l. poschodí. Všetky izby poskytujú pacientom vyšší štandard (samostatné soc. zariadenie, balkón, trezor). Oddelenie disponuje dvoma novozrekonštruovanými nadštandardnými izbami s polohovateľnou posteľou. Procedúry pre hospitalizovaných pacientov je priamo na lôžkovej časti.

Ambulantná časť - poskytuje služby všetkým ambulantným pacientom. Ambulancie sú umiestnené na prízemí a prvom poschodí XXVIII. pavilónu - Pavilónu zdravia. Pacienti sa objednávajú na vyšetrenie osobne alebo telefonicky, na základe odporúčania všeobecného lekára alebo špecialistu. Všetky ambulancie sú zamerané na diagnostiku, liečbu a prevenciu porúch pohybového systému (chrbtice, kĺbov a svalov končatín) rôznej príčiny, stavov po úrazoch a neurologických ochorení pacientov, liečbu detí predškolského a školského veku, dorastu a adolescentov. V liečbe sa využívajú elektroliečebné, teploliečebné, svetloliečebné procedúry, hydrokinezioterapia a v neposlednom rade metódy liečebnej telesnej výchovy. Liečba je zostavovaná individuálne podľa potrieb pacienta. Ambulancie sa venujú aj liečbe lymfedému rôznej príčiny, ako aj prevencii jeho vzniku, edukácii pacientov vrátane inštruktáže na kompresívnu liečbu pomocou bandážovania alebo iných pomôcok, v nadväznosti na podávanie manuálnej a prístrojovej lymfodrenáže a zameriavajú sa na špeciálnu pohybovú liečbu. Predpísané procedúry vykonávajú pracovníci pracoviska na prízemí XXVIII.

Podpora a integrácia do spoločnosti

Trávenie voľného času v živote telesne postihnutého má nesmierny význam. Počas sociálnej rehabilitácie odporúčame zorganizovať privítací večierok, besedy, večery vtipov, prechádzky, návštevy pamätihodností, rybárske preteky a pod. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity. V neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas. Všetky tieto faktory vo zvýšenej miere sa uplatňujú u človeka telesne postihnutého, obzvlášť u človeka, ktorému postihnutie sa stalo nedávno.

Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Veď k tomu, aby sa človek nejakým spôsobom telesne postihnutý dopracoval k určitému stupňu sebaobsluhy a sebestačnosti, musel cvičiť, nech už ako pacient v niektorom rehabilitačnom ústave, v kúpeľoch alebo doma. Miera sebestačnosti je priamo úmerná dávkam a povahe rehabilitačných úkonov a vnímavosti každého jedinca. Z jedných takých rehabilitačných cvikov je aj športová činnosť. Šport je taká svojím spôsobom spoločenská záležitosť, lebo sa ľudia stretávajú, komunikujú, v rámci spoločnosti športovcov sa zúčastnia aj iných než športových akcií, čo ocení najmä človek, vyradený zo zdravotných dôvodov z pracovného pomeru. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.

PRÍBEH VYTRVALOSTI - Dvojdielny dokument dokumentuje vznik a činnosť SZTPŠ. Organizujeme športovú prípravu pre reprezentantov v jednotlivých športových odvetviach, zabezpečujeme ich účasť na významných domácich i medzinárodných športových podujatiach, paralympijských hrách, majstrovstvách sveta a Európy, svetové a Európske poháre nevynímajúc. V oblasti mládežníckeho športu sme vytvorili systém športovej prípravy v rámci siete Útvarov talentovanej mládeže. Stovky medailí z ME, MS a PH dokumentujú nezlomnú vôľu a vytrvalosť prekonávať svoje osudy. Za každým členom športových klubov, združených v SZTPŠ, ktorých je dnes aktívnych takmer šesťdesiat, je silný príbeh.

tags: #telesne #postihnutie #cvicenia