Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré poberajú invalidný dôchodok, čelia špecifickej situácii ohľadom platenia odvodov. Hoci majú priznaný invalidný dôchodok, ich povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne zostáva v platnosti. Je dôležité pochopiť, ako tieto odvody fungujú a aké sú možnosti zabezpečenia sa pre prípad invalidity.
Mladý poisťovací maklér a finančný poradca Radek Bidmon bojoval s rakovinou semenníkov v čase, keď ešte nemal ani 22 rokov. Polovicu roka strávil liečbou choroby, ktorá nakoniec skončila úspešne. Napriek tomu, že mu štát priznal plný invalidný dôchodok, dostal len 300 eur mesačne. Ešte pred chorobou si uzatvoril životné poistenie, z ktorého nakoniec mohol financovať aj liečbu.
Finanční poradcovia spravidla pracujú na živnosť. Bez toho, aby aj počas choroby živnostníci naďalej poskytovali služby či predávali tovar, strácajú svoj pravidelný príjem. Majú síce nárok na dávku počas práceneschopnosti, ale keďže väčšina z nich platí len minimálne odvody, sú aj dávky nízke. To isté platí aj pri výpočte invalidného dôchodku. Tento výpadok môže nahradiť práve životná poistka, ktorá kryje aj invaliditu.
Výška invalidného dôchodku a vplyv odvodov
Výška invalidného dôchodku závisí od viacerých faktorov, vrátane dĺžky dôchodkového poistenia a výšky platených odvodov. Na určenie sumy invalidnej penzie sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal pred vznikom invalidity, pripočíta aj takzvané pripočítané obdobie. Ide o obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku.
Invalidná penzia sa potom počíta približne rovnako ako starobný dôchodok. Ak niekto napríklad platil odvody päť rokov a do dôchodkového veku mu zostáva ešte 35 rokov, celkovo sa bude do výpočtu brať 40 rokov dôchodkového poistenia. V prípade, že platil odvody z vymeriavacieho základu na úrovni priemernej mzdy, jeho osobný mzdový bod bude 1. Aktuálna dôchodková hodnota je v súčasnosti na úrovni 18,7434 eura. Invalidný dôchodok by bol v takomto prípade takmer 750 eur.
V prípade, že platil odvody z vymeriavacieho základu na úrovni priemernej mzdy, jeho osobný mzdový bod bude 1. Aktuálna dôchodková hodnota je v súčasnosti na úrovni 18,7434 eura. Invalidný dôchodok by bol v takomto prípade takmer 750 eur. Ak ide o poistenca, ktorého schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 percent, ale o menej ako 70 percent, do výpočtu vstupuje ešte konkrétne percento poklesu.
Sociálny systém ešte počíta aj s prípravami na prípady, keď sa stane invalidným mladý človek, ktorý ešte nepracoval. Ide o takzvaný invalidný dôchodok z mladosti pre ľudí do 20 rokov veku. V týchto prípadoch sa namiesto priemerného osobného mzdového bodu použije osobný mzdový bod v hodnote 0,67. Keď mladému človeku do penzie zostáva napríklad zhruba 45 rokov a pokles schopnosti pracovať je nad 70 percent, jeho invalidný dôchodok by bol na úrovni zhruba 565 eur.
Skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba má priznaný invalidný dôchodok alebo je držiteľom preukazu zdravotne ťažko postihnutého občana, nemá vplyv na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. To znamená, že takéto povinne poistené SZČO platia poistné na sociálne poistenie v plnej výške.
Zdravotné a sociálne odvody pre živnostníkov v roku 2026
Od januára 2026 vstupuje do platnosti vládny konsolidačný balík, ktorý výrazne zvyšuje minimálne odvody pre živnostníkov a SZČO. Odvody živnostníka v roku 2026 pozostávajú z preddavkov do Zdravotnej poisťovne vo výške minimálne 121,92 eura a z odvodov do Sociálnej poisťovne vo výške min. 303,11 eura. Minimálne odvody živnostníka (aj SZČO) sú 425,03 € mesačne.
Osoby so zdravotným postihnutím majú tak isto ako ostatné samostatne zárobkovo činné osoby od prvého dňa získania oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti povinnosť sa registrovať v zdravotnej poisťovni. Na základe predloženia potvrdenia o zníženej pracovnej schopnosti sa následne znižuje percento odvodu do zdravotnej poisťovne. Percento odvodu do zdravotnej poisťovne zdravotne postihnutej SZČO sa od 1.1.2026 mení na 8 %. Do podania prvého daňového priznania takáto SZČO platí najnižšie odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie od 1.1.2026 bude 762 EUR a minimálna výška odvodu (preddavku) je 121,92 € (v prípade SZČO so zdravotným postihnutím je to suma vo výške 60,96 €).
Doplnkové životné poistenie ako riešenie
Komerčné poistenie invalidity by malo podľa senior analytika zo spoločnosti Brokeria Ivana Kahanca v optimálnom prípade pokryť aspoň 60 až 70 percent výdavkov klienta. „Štátny invalidný dôchodok je často nízky, najmä ak si živnostník platí len minimálne odvody, preto je potrebné, aby poistná suma bola dostatočne vysoká na dorovnanie rozdielu medzi výdavkami a príjmom od štátu. Napríklad živnostník s výdavkami 1 000 eur a minimálnymi odvodmi do Sociálnej poisťovne by potreboval jednorazovú výplatu z tohto pripoistenia na úrovni 90 až 100-tisíc eur,“ tvrdí I. Kahanec.
Pri nastavení poistky živnostníka je rozhodujúce, v akej výške platí odvody a koľko rokov dôchodkového poistenia má už za sebou. Je to rozhodujúce pre vznik nároku na invalidný dôchodok. „Pokiaľ sa jedná o živnostníka platiaceho odvody v dostatočnej výške a môže očakávať primeraný invalidný dôchodok, v tom prípade je nastavenie iné ako u živnostníka, ktorý si odvody neplatí alebo iba v minimálnej výške. Vtedy je potreba krytia komerčným poistením v rámci životného poistenia vyššia. Zároveň závisí aj od druhu vykonávanej živnosti, nakoľko pri určitých typoch povolania sa môže ešte klient vrátiť do pracovného procesu a pri niektorých to už bohužiaľ nebude možné a vtedy je potreba zabezpečenia vyššia,“ tvrdí P. Kahanec.
Invalidita sa v rámci životnej poistky uzatvára ako pripoistenie, z ktorého by mal človek dostať peniaze už v prípade, že sa jeho schopnosť pracovať zníži o 40 percent. Väčšina prípadov invalidity sa totiž na Slovensku pohybuje v rozmedzí od 40 do 70 percent. Zároveň by mala poistka kryť aj invaliditu z choroby, pretože aj väčšinu priznaných invalidných dôchodkov tvoria také, ktoré spôsobila choroba.
Okrem toho si musí živnostník správne nastaviť výšku poistnej sumy. Prostriedky z poistného plnenia by mali stačiť na zaplatenie bývania, liekov či splátky úverov. Dôležitá je aj dohoda o forme výplaty poistného plnenia. „Pre väčšinu prípadov je lepšie, aby klient dostal jednorazovo vyplatenú sumu ako pravidelnú rentu. Nevýhodou renty je totiž to, že ak by sa klientov stav po nejakom čase zlepšil a už by nebol invalidným, poisťovňa by mu ju prestala vyplácať. Ak je v zmluve možnosť indexácie poistnej sumy, odporúčame ju využiť, pretože zvyšuje poistnú sumu bez nutnosti opätovného posudzovania zdravotného stavu a pomáha dorovnávať infláciu,“ tvrdí I. Kahanec zo spoločnosti Brokeria.
Napríklad živnostník s mesačnými výdavkami 1 000 eur a minimálnymi odvodmi by mohol pri invalidite na úrovni 50 percent dostávať od štátu mesačne asi 300 eur. Živnostník R. Bidmon z príkladu na začiatku článku mal vzhľadom na svoj vek nastavené závažné ochorenie v nižších desiatkach tisíc, všetky stupne invalidity na sumu rádovo vyšších desiatok tisíc eur. Neskôr povedal, že spätne by si nastavil ešte vyššie limity, pretože je živnostník. Ľudia podľa neho robia najväčšiu chybu v tom, že sa pri uzavretí životného poistenia nezameriavajú na vážne riziká a nezohľadňujú to, či je niekto od ich príjmu existenčne závislý.
Stratégie na získanie predaja poistenia od majiteľov firiem
Ľudia by si podľa R. Bidmon svoju poistnú udalosť hlásil poisťovni po prijatí výsledkov z prvého vyšetrenia. Peniaze z poistného plnenia mu prišli relatívne rýchlo, potreboval ich investovať do liečby a kvalitnejšej starostlivosti, ktorá je v rámci onkologických ochorení celkom zásadná. Do práce sa čiastočne vrátil asi po pol roku. Prišiel tak o viac ako šesť mesačných príjmov. Keďže sa živí ako poisťovací maklér a finančný poradca, mal prehľad o tom, ako nastaviť životné poistenie. Uzatvoril si ho pritom len niekoľko mesiacov predtým, ako sa objavili prvé zdravotné ťažkosti.
Ak samostatne zárobkovo činnej osobe Sociálna poisťovňa prizná starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, odo dňa ich priznania nemá SZČO povinnosť platiť poistné na invalidné poistenie. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je dôchodkovo poistená, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek. To znamená, že ak samostatne zárobkovo činná osoba platí v roku 2019 poistné na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu (477 €), odo dňa priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo odo dňa, kedy poberá výsluhový dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, nebude platiť poistné na invalidné poistenie vo výške 28,62 €.
Živnostníci, ktorým sa od júla zmení výška odvodov do Sociálnej poisťovne, by nemali zabudnúť zmeniť trvalý príkaz v banke. Ak budú totiž platiť nižšie odvody, ako majú, hrozia im penále. Ak dlh v Sociálnej poisťovni presiahne 3,32 eura, živnostník sa dostane do verejného zoznamu dlžníkov na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak dlhuje viac ako 5 eur, Sociálna poisťovňa od neho dlžné poistné vymáha. Podľa zákona vymáha dlh, ale aj penále za každý deň omeškania.
Ak niekto dlhuje zdravotnej poisťovni peniaze, tá od neho môže pýtať úrok z omeškania za každý deň, kým dlžnú sumu nezaplatí. Tento úrok predstavuje štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorý platí ku dňu splatnosti preddavku na poistné alebo nedoplatku. Poisťovne totiž rátajú penále až dovtedy, kým dlh nie je vyrovnaný.
Ak niekto dlhuje viac ako 5 eur, nedostane napríklad nemocenskú dávku, ošetrovné či materské. Kto sa chce vyhnúť tomu, aby mal dlh v Sociálnej poisťovni, mal by aktualizovať svoje kontaktné údaje. Sociálna poisťovňa každý mesiac zasiela esemesku tým živnostníkom, ktorí zabudli zaplatiť poistné alebo zaplatili menej.