Francúzska Cudzinecká Légia: Od vzniku po výsluhový dôchodok a podrobnosti služby

Cudzinecká légia (fr. Légion étrangère) je dobrovoľnícka špeciálna jednotka francúzskej armády, ktorá bola vytvorená v roku 1831 a existuje dodnes. Založil ju 10. marca 1831 francúzsky kráľ Ľudovít Filip. Jeho hlavným cieľom bolo využiť profesionálnych vojakov, ktorí po skončení napoleonských vojen v Európe zostali bez práce, a zamestnať taktiež bývalých revolucionárov, prepustených zločincov a výtržníkov. Títo jedinci boli následne umiestnení vo vojenských jednotkách mimo Francúzska.

Historický kontext a poslanie

Prvou úlohou Cudzineckej légie bola služba v Alžírsku. Légia bola rozdelená na 6 národných práporov: Švajčiarsky, Poľský, Nemecký, Taliansky, Španielsky a Holandsko-Belgický. V tomto období bolo do radov FCL prijatých mnoho Nemcov. Napriek kontroverziám boli prijatí do služieb FCL, ktorá ocenila ich bohaté bojové skúsenosti. V roku 1948 boli títo Nemci stiahnutí zo zmiešaných oddielov FCL a vytvorili samostatný nemecký prápor o sile až 900 mužov pod velením nemeckých dôstojníkov. Tento prápor bol v bojoch veľmi úspešný.

V súčasnosti sú jednotky Cudzineckej légie určené na presadzovanie francúzskych záujmov v zahraničí a okrem pechoty zahŕňajú aj ženijné brigády, výsadkové jednotky, špeciálne a logistické jednotky. Príslušníci FCL slúžia aj ako mierové jednotky OSN. Napríklad v Džibutsku jednotky Cudzineckej légie zabezpečujú hranice so Somálskom a Etiópiou.

Prijímacie konanie a požiadavky

Do Cudzineckej légie môže vstúpiť ktokoľvek, kto spĺňa fyzické, zdravotné a predovšetkým psychické predpoklady. Členmi sa môžu stať uchádzači vo veku od 18 do 40 rokov. Je možné vstúpiť už vo veku 17 rokov, ale len so súhlasom zákonného zástupcu (tento súhlas však musí byť riadne overený na francúzskom veľvyslanectve). Kontrakt sa zvyčajne podpisuje na 5 rokov.

Proces náboru

Pri vstupe do náborového centra sa uchádzačom odoberú doklady, osobné veci a oblečú ich do teplákov. Nasledujú lekárske prehliadky, ktoré sú veľmi detailné. Dnes už má légia taký prepracovaný systém kontroly a previerok, že sa tam nedostane nik, kto má opletačky so zákonom. Dobre si overia, koho prijímajú.

Po prehliadkach nasledujú výsluchy, ktoré preverujú motiváciu a minulosť uchádzača. Otázky sú opakované a štylizované tak, aby odhalili prípadné klamstvá. Následne sa zriadi niečo ako vkladná knižka, z ktorej si raz za mesiac mohli vybrať peniaze. Dnes sa zriaďujú bežné účty.

Prijímač a výcvik

Úspešní kandidáti, ktorí dostanú červenú stužku, sú pripravení ísť do štvormesačného prijímača. Jeho súčasťou je pobyt na farme ďaleko od civilizácie. V prijímači sa behá, spieva, učí sa vojenská taktika a francúzština. Všetko sa robí na povel, vrátane bežných činností ako sprchovanie. Pre niektorých je to náročné, ale legionári musia byť fyzicky dobre pripravení.

Na konci prijímača sú fyzické aj písomné skúšky. Najlepší si môžu vybrať, do ktorého regimentu pôjdu. Medzi profesiami sú pechota, ženisti a výsadkári. Legionári trávia na základni priemerne najviac dva mesiace z roka, zvyšok sú mimo na cvičeniach alebo misiách v krajinách ako Nemecko alebo Anglicko.

Jazyk a disciplína

Oficiálna reč v Cudzineckej légii je jedine francúzština. Inou rečou sa mohlo hovoriť, iba keď nepočuli oficieri. V minulosti boli za inú reč tresty - zákaz vychádzok, čistenie záchodov, trhanie buriny. Légia si zakladá na disciplíne a perfekcionizme. Aj preto je Cudzinecká légia taká dobrá. Možno teraz trochu cítiť uvoľnenie disciplíny aj preto, že v légii sú čoraz inteligentnejší ľudia.

Finančné ohodnotenie a sociálne benefity

Legionár ako vojenské povolanie dostáva plat. V minulosti boli legionári zle platení a slabo motivovaní. V súčasnosti dostáva legionár mesačný plat 1 380 eur od okamihu vstupu do Cudzineckej légie. O výške platu nie je možné vyjednávať, táto suma je stanovená a každý legionár dostáva rovnaký plat.

Nárast platu a hodnostný systém

Neskôr sa plat legionára môže zmeniť podľa jeho hodnosti. Už po dvoch rokoch služby môže byť povýšený do hodnosti kaprála a po piatich rokoch sa môže stať kapitánom. V závislosti od svojich schopností môžu legionári z roka na rok postupovať cez postupné kontrakty od desiatnika k seržantovi, rotmajstrovi, práporčíkovi, vrchnému práporčíkovi a majorovi. Platy blízke 6 000 eur hrubého sú vyhradené pre vyššie hodnosti.

Čistý plat legionára je teda 1380 eur, ale dostáva aj nepeňažné výhody: bezplatné oblečenie, ubytovanie a stravu. Na vstup do Cudzineckej légie nie je potrebný žiadny diplom ani odborná príprava. Kandidáti musia iba vedieť čítať a písať vo svojom materinskom jazyku.

Dôchodok a výsluhové benefity

Ak legionár odslúži pätnásť a viac rokov, automaticky má nárok na výsluhový dôchodok ako ostatní vojaci francúzskej armády. Pravidlá pre výpočet dôchodku sa môžu líšiť v závislosti od dĺžky služby a krajín, v ktorých legionár pracoval. Z každého štátu, v ktorom ste pracovali minimálne jeden rok, dostanete dôchodok zvlášť. Niektoré krajiny neposkytujú dôchodok za krátke obdobia zamestnania.

Život legionára a misie

Legionár je predovšetkým bojovník, ktorý pôsobí kdekoľvek na svete. Ako každý vojak má aj on za úlohu chrániť ľudí a udržiavať mier. Je to obranárske povolanie. Legionár je bojovník pripravený ísť na misiu všade tam, kde ho bude Francúzsko potrebovať. Ako taký je totálne k dispozícii, a preto býva vo vojenskom areáli počas prvých 5 rokov služby alebo pred prechodom do poddôstojníckej hodnosti.

Dovolenka a voľný čas

Legionári majú 45 pracovných dní ročnej dovolenky. Zahraniční legionári môžu počas tejto dovolenky cestovať do svojej domovskej krajiny. Cez víkendy, ak nemajú službu, majú voľno. Legionári s menej ako 5 rokmi služby musia počas dovolenky nosiť svoju uniformu. Ak je však ich dovolenka dlhodobá, môžu nosiť civilné oblečenie. So súhlasom veliaceho dôstojníka si môže po 3 rokoch služby kúpiť motorové vozidlo.

Skúsenosti z misií

Legionári väčšinu času cvičia, ale, samozrejme, chodia aj do ostrých konfliktov. Pri prvej prestrelke sa každý bojí, postupne si zvykne. Légia často chodí na misie aj preto, aby všetko zabezpečili, vytiahli ľudí, ktorých bolo treba dostať preč z konfliktnej zóny, aby zistili situáciu, zariadili, aby mali kde pristávať lietadlá, a potom prídu buď posily z légie, alebo štandardná armáda.

V Afrike, napríklad, legionári zažili situácie ako v rozprávkach, v ktorých sa ľudia rozdelili na dva klany. Pomedzi znepriatelené klany legionári chodili raz na jednu, raz na druhú stranu a ich úlohou bolo vytiahnuť z ohrozených miest Európanov. Vznikli aj situácie, že legionári sa zdržali v teréne niekoľko dní, nemali čo jesť a mali so sebou po dvadsať nábojov, lebo mali pôsobiť ako mierové sily. Ale keď vošli do pasce, adrenalín stúpol tak, že dopad na betón nebolel. Do oblasti sa légia dostala narýchlo - z hodiny na hodinu prišiel rozkaz ísť do Afriky, aby z konfliktu vytiahli Francúzov, Američanov, rôznych diplomatov, učiteľov, šéfov zahraničných firiem.

Cudzinecká légia dnes

Pripravenosť vojakov v Cudzineckej légii je jednoducho úplne inde. Cudzinecká légia si vyberá najlepších z celého sveta. V regimete je rôzna výzbroj, légia má aj pásové tanky. Leteckú techniku nemajú, tú zabezpečuje armáda. Výsadkári majú ťažký guľomet, ľahký guľomet, samopaly, protipancierovky. Aj keď sa v minulosti protipancierovky nazývali „veľké kravy“, dnes sú už k dispozícii oveľa lepšie technológie.

Niektorí legionári slúžia aj dlhšie než 15 rokov, existuje aj legionár, ktorý tam je 36 rokov. V légii sa trénuje všetko, od bojových zručností až po technické a kuchárske stáže. Keď sú legionári v teréne, vedia si poradiť s opravou áut, zváraním alebo montovaním. V teréne nikoho nemusia volať, aby im pomohol, lebo sa čosi pokazilo. Keď sú v Afrike zo štyroch mesiacov v kasárni iba dva dni, inak stále v teréne, musia si vedieť pomôcť sami. Vždy je cieľom splniť rozkazy a nájsť riešenie aj v tých najťažších podmienkach.

tags: #dochodok #francuskeho #legionara #vyska