Dôchodkový systém v SR: Legislatíva a informácie

Dôchodkový systém v Slovenskej republike prechádza neustálymi legislatívnymi úpravami, ktoré majú za cieľ zabezpečiť jeho dlhodobú udržateľnosť a spravodlivosť. Tieto zmeny sa dotýkajú nielen podmienok nároku na rôzne typy dôchodkov, ale aj spôsobu ich výpočtu a vyplácania. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je vypracovaný na základe ústavných garancií vyplývajúcich z novelizovaného čl. 39 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 422/2020 Z. z. Hlavným účelom návrhu zákona je upraviť v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý je vykonávacím zákonom ústavných práv v čl. 39 Ústavy SR, podrobnosti o ústavných právach v čl. 39 ods. 3 až 5 Ústavy SR, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2023.

Zmeny v dôchodkovom veku a predčasnom starobnom dôchodku

Jednou z kľúčových zmien je opätovné naviazanie zvyšovania dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Toto opatrenie má zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného prvého piliera. Navrhuje sa od ročníka narodenia 1967 opätovne naviazať zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Navrhuje sa zachovať zásadu, že osoby narodené v rovnakom roku budú mať rovnaký všeobecný dôchodkový vek. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa navrhuje ustanoviť ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa. Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek. Úprava dôchodkového veku je nastavená rekurentne, t. j. na určenie dôchodkového veku pre príslušný ročník, je dôležité poznať dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku. Konkrétne sa navrhuje sledovať zmenu strednej dĺžky života v siedmich referenčných obdobiach, pričom každé referenčné obdobie sleduje zmenu strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte. Pri určovaní dôchodkového veku, je rozhodujúci rok, v ktorom určujeme dôchodkový vek, t. j. rok v ktorom ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku, od ktorého závisí, z ktorých rokov sa použijú údaje o strednej dĺžky života. Zároveň sa navrhuje alternatívna podmienka nároku na predčasný starobný dôchodok - získanie 40 odpracovaných rokov. Účelom tohto návrhu je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov výkonom zárobkovej činnosti alebo z dôvodu činnosti, ktorá objektívne znemožňovala jej výkon, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch.

Krátenie predčasného starobného dôchodku

V kontraste krátenia sumy aktuálneho predčasného starobného dôchodku sa navrhuje pri predčasnom starobnom dôchodku za 40 odpracovaných rokov ustanoviť aktuárne neutrálne krátenie, tak aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný. V zmysle návrhu by suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov mala byť krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Pri splnení alternatívnej podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku sa navrhuje ponechať krátenie na úrovni 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Ak vzhľadom na navrhované opätovné určovanie dôchodkového veku podľa strednej dĺžky života 5 rokov vopred nebude dôchodkový vek poistenca po získaní 40 odpracovaných rokov známy, navrhuje sa aby sa pri určení sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca použil najvyšší známy dôchodkový vek.

Rodičovský dôchodok

Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (tzv. asignácia odvodov). Zákon o sociálnom poistení doposiaľ takúto možnosť neupravuje. Navrhuje sa, aby nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vznikol v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň. Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa navrhuje určovať ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, pričom sa navrhuje, aby suma rodičovského dôchodku nemohla byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (sumu dôchodku predstavuje priamo asignovaná časť poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa poberateľa rodičovského dôchodku) sa navrhuje, aby bol rodičovský dôchodok vylúčený z valorizácie. Navrhuje sa realizovať výplatu rodičovského dôchodku v pravidelných mesačných lehotách za príslušné kalendárne mesiace vo výplatnom termíne dôchodkových dávok poistenca určeným Sociálnou poisťovňou.

Nárok na rodičovský dôchodok

Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu má v zmysle navrhovanej právnej úpravy vzniknúť vlastnému rodičovi dieťaťa (vrátane osvojiteľa) automaticky a náhradnému rodičovi dieťaťa, ktorý toto dieťa vychoval len na základe súhlasného vyhlásenia dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné dieťa mohlo v rovnakej lehote vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok rodičovi nemá vzniknúť. V takom prípade je zachovaná možnosť dieťaťa v ktoromkoľvek nasledujúcom roku vyhlásiť súhlas so vznikom nároku na rodičovský dôchodok. Automatický vznik nároku u vlastných detí a osvojiteľov sa navrhuje vzhľadom na veľký okruh dotknutých osôb. Navrhuje sa, aby v prípade existencie nároku na rodičovský dôchodok mohlo dieťa vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok má vlastnému rodičovi/osobe, ktorá ho vychovala zaniknúť. Navrhuje sa aby na základe takéhoto vyhlásenia nárok na rodičovský dôchodok zanikol najskôr po piatich rokoch od jeho posledného vzniku, t.j. ak dieťa najneskôr do 31. decembra 2023 vyhlási, že nárok má zaniknúť, zanikne 1. januára 2024. Ak dieťa uvedené vyhlásenie vykoná po tomto termíne, resp. v termíne do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, na ktorý vzniká nárok na rodičovský dôchodok, nárok zanikne od 1. januára tohto kalendárneho roka. Ak dieťa vykoná uvedené vyhlásenie po termíne 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, na ktorý vzniká nárok na rodičovský dôchodok, nárok zanikne až od 1. januára kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom dieťa vykonalo vyhlásenie.

Príklady zániku nároku na rodičovský dôchodok:

• Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 1.10.2026, že nárok má zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2027.
• Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 31.10.2027, že nárok má zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2028.
• Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 1.11.2027, že nárok má zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2029.

Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôchodkového poistenia dieťaťa nárok na výplatu rodičovského dôchodku zanikol od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok nároku na výplatu rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok však nezaniká. Nárok na výplatu rodičovského dôchodku opätovne vznikne od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ak dieťa poberateľa rodičovského dôchodku bolo dôchodkovo poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Navrhuje sa, aby vyššie uvedené vyhlásenia mohlo dieťa urobiť iba vo vzťahu k rodičovskému dôchodku, na ktorý nárok vznikol z titulu platenia poistného na starobné poistenie jeho osobou.

Doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť účinný systém organizácie a riadenia primeraný jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností. Systém organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zahŕňa primeranú a transparentnú organizačnú štruktúru s jednoznačným oddelením zodpovedností, ako aj účinný systém zabezpečujúci výmenu informácií. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v stanovách upraviť vzťahy a spoluprácu medzi predstavenstvom, dozornou radou, prokuristami a vedúcimi zamestnancami v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovednými za riadenie investícií a osobami zodpovednými za výkon kľúčovej funkcie. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať záložný plán, ktorý obsahuje primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitého uchovania základných údajov a funkcií a na nepretržité poskytovanie jej služieb a výkon činností pri poruche jej systémov alebo, ak to nie je možné, aby bola umožnená včasná obnova týchto údajov a funkcií a včasné opätovné pokračovanie poskytovania služieb a výkonu činností. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vykonať a zdokumentovať vlastné posúdenie rizík primerané jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať vnútorné predpisy na zabezpečenie plnenia pravidiel obozretného podnikania a pravidiel činnosti a na zabezpečenie vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon jej činnosti a umožnili riadne nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch v prospech a v záujme účastníkov a poberateľov dávok. Doplnková dôchodková spoločnosť preskúma a upraví vnútorné predpisy v súvislosti s každou podstatnou zmenou, najmenej raz za tri roky. Platenie príspevkov zamestnávateľa, ich výšku a obdobie od vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého je fyzická osoba zamestnancom, počas ktorého zamestnávateľ nie je povinný platiť príspevky (ďalej len „čakacie obdobie“), možno v rozsahu ustanovenom týmto zákonom dohodnúť v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, so splnomocnenými zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu do 30 dní odo dňa, keď zamestnanec začal vykonávať prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b). Zamestnanec, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je povinný uzatvoriť do 30 dní od začatia výkonu tejto práce účastnícku zmluvu. Za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) a má uzatvorenú účastnícku zmluvu, platí príspevky zamestnávateľ, a to od prvého dňa výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b).

Typy dávok z doplnkového dôchodkového sporenia

• Doživotný doplnkový starobný dôchodok: Suma sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka a od veku účastníka, od ktorého sa začne vyplácať.
• Dočasný doplnkový starobný dôchodok: Suma sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka, počtu rokov, počas ktorých sa dočasný doplnkový starobný dôchodok bude vyplácať.
• Doplnkový výsluhový dôchodok: Vypláca sa, ak obdobie, za ktoré zamestnávateľ platil príspevky z dôvodu výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b), bolo dostatočné.
• Jednorazové vyrovnanie: Vyplatí sa účastníkovi, ktorý spĺňa podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku, v sume požadovanej účastníkom, najviac v sume zodpovedajúcej 50 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka.
• Predčasný výber: Vyplatí sa účastníkovi, ktorý nesplnil podmienky na vyplácanie dávok uvedených v § 15 písm. a) a b) a požiada o predčasný výber. Prvýkrát môže byť predčasný výber vyplatený najskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa uzatvorenia prvej účastníckej zmluvy.

Povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vyplatiť dočasný doplnkový starobný dôchodok, dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber, ak o ne účastník požiada po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná previesť do poisťovne, ktorú si zvolí účastník, sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prevodu tejto sumy do poisťovne; táto suma sa znižuje o sumu vyplateného jednorazového vyrovnania, ak účastník žiada o jednorazové vyrovnanie podľa § 18 ods. 3.

Starobné dôchodkové sporenie (II. pilier)

Sporiteľ podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení zapísanú v registri zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení alebo má uzatvorenú dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom. Sociálna poisťovňa platí povinné príspevky za osobu zúčastnenú na starobnom dôchodkovom sporení. Dobrovoľné príspevky platí sporiteľ, ktorý si platenie týchto príspevkov dohodol v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, a to najdlhšie do dňa vydania certifikátu alebo do dňa podania žiadosti. Povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Ak sporiteľovi trvala účasť na starobnom dôchodkovom sporení len časť kalendárneho mesiaca, povinné príspevky sa platia len za túto časť.

Výplata dávok z II. piliera

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do piatich pracovných dní odo dňa, v ktorom sa dozvedela o smrti sporiteľa, oznámiť elektronickými prostriedkami túto skutočnosť Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa je povinná do 90 dní odo dňa, v ktorom sa dozvedela o smrti sporiteľa, elektronickými prostriedkami vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti vrátenie povinných príspevkov, ktoré boli za zomretého sporiteľa postúpené bez právneho dôvodu, oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že postúpi povinné príspevky alebo že neeviduje povinné príspevky postúpené bez právneho dôvodu. Vyplácanie dočasného starobného dôchodku a dočasného predčasného starobného dôchodku možno dohodnúť, ak súčet súm dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu je vyšší ako platná referenčná suma. Doba vyplácania dočasného starobného dôchodku a dočasného predčasného starobného dôchodku je päť rokov, sedem rokov alebo desať rokov. Vdovský dôchodok sa vypláca vdove odo dňa podania žiadosti o jeho výplatu. Dobu vyplácania vdovského dôchodku určí sporiteľ v zmluve o poistení dôchodku, a to jeden rok alebo dva roky odo dňa začatia vyplácania prvého pozostalostného dôchodku po poberateľovi doživotného starobného dôchodku alebo doživotného predčasného starobného dôchodku. Sirotský dôchodok sa vypláca sirote, ak sa v zmluve o poistení dôchodku dohodlo vyplácanie sirotského dôchodku a sirota požiadala o vyplácanie sirotského dôchodku.

tags: #dochodkovy #sysem #sr #legislativa