Hlavným poslaním Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré stanovuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, je vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky. Aby sme dokázali vyhodnotiť vplyv na verejné financie a občanov Slovenska, je nevyhnutné poznať, aké finančné dôsledky má strop dôchodkového veku.
Strop dôchodkového veku a jeho finančné dôsledky
Strop na dôchodkový vek je opatrenie, ktorého finančné dôsledky priamo súvisia s demografickým vývojom. Rada na tento účel zostavuje základný scenár, ktorý ukazuje, čo by sa stalo so saldom a dlhom rozpočtu verejnej správy v dlhodobom horizonte (aj viac ako 50 rokov), ak by bol v parlamente schválený strop dôchodkového veku.
Strop na dôchodkový vek by pri v súčasnosti dostupných informáciách bez prijatia ďalších opatrení viedol k zvýšeniu dlhu o 138 miliárd eur v dnešných cenách. Je to suma, ktorá výrazným spôsobom vplýva na zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Možnosti financovania a hľadanie riešení
Otázka, akým spôsobom sa s touto situáciou Slovensko vyrovná, je preto na mieste. Ak niekto očakával od Rady odpoveď na otázku, ako budeme financovať výdavky na dôchodky, Rada môže odpovedať len tým, že pomenuje jednotlivé možnosti. Môžu to byť vyššie dane a odvody alebo úspory vo výdavkoch.
Populárnym „riešením“ veľkých negatívnych rozpočtových vplyvov je očakávanie vyššieho ekonomického rastu slovenskej ekonomiky. Tento spôsob financovania nákladov naráža na dve problematické oblasti. Prvou je, že takýto predpoklad zvyčajne nie je ničím podložený. Akákoľvek diskusia o podobe verejných politík a nových opatreniach by mala začínať poznaním aktuálneho stavu a najmä identifikovaním príčin aktuálnych a budúcich problémov.
Dôchodkový systém na Slovensku - problémy, výzvy, perspektívy (Igor Melicherčík)
Ďalšie priority Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR sa chce v budúcom období zamerať okrem zavedenia dôchodkového stropu aj na nastavenie nového životného minima.
Zavedenie dôchodkového stropu pre manuálne pracujúcich
Pre MPSVR zostala jednou z veľkých výziev z programového vyhlásenia vlády práve zavedenie dôchodkového stropu minimálne pre ľudí, ktorí ťažko manuálne pracujú.
Úprava a nastavenie nového životného minima
Ďalšou prioritou je upravenie a nastavenie nového životného minima, od ktorého závisia mnohé ďalšie dávky. Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorý patrí pod ministerstvo, už pripravil filozofiu toho, ako by malo nové životné minimum vyzerať, aby zodpovedalo minimálnym životným nákladom na Slovensku.
Pomoc pre jednorodičov a koncept rodinnej karty
Ministerstvo sa bude zaoberať aj naďalej pomocou pre jednorodičov a konceptom rodinnej karty. Od 1. februára začne fungovať nový program pre jednorodičov, pričom pôjde o systém komplexných poradní. Tu nájdu ľudia poradenstvo od ekonóma, psychológa, právnika, sprievodcu vlastnou skúsenosťou, ktorý zažil podobné situácie, či manažéra prípadu. Jeho úlohou bude ujať sa konkrétneho jednorodiča a nastaviť konkrétny program na vyriešenie jeho životnej situácie.
Rovnako by sa mal dotiahnuť aj koncept rodinnej karty, v rámci ktorej si budú môcť rodiny uplatniť zľavy na tovary a služby súvisiace so starostlivosťou o deti.
Boj proti fiktívnym živnostiam
Rezort sa opäť pozrie aj na fiktívne živnosti. Určité úpravy už boli presadené v rámci balíka zákonov známeho ako lex konsolidácia, čiže došlo k niektorým sprísneniam. Ministerstvo však ide ďalej a bude opäť v sociálnom dialógu so živnostníkmi a zamestnávateľmi pracovať na tom, ako stanoviť presné hranice, kde je ešte závislá práca a kde už takzvaná falošná alebo fiktívna živnosť.
Mnohí zamestnanci si totiž neuvedomujú, že síce majú v aktuálnom období o čosi vyšší čistý príjem, ale prichádzajú o iné dôležité pracovnoprávne benefity a v budúcnosti sa im to negatívne prejaví aj na výške dôchodkov. Fiktívne živnosti majú navyše negatívny vplyv na štátny rozpočet, čo len vytvára ďalší tlak na konsolidáciu.
tags: #dochodkovy #strop #vplyv #na #rozpocet