Dôchodkové poistenie je kľúčové pre zabezpečenie finančnej stability v starobe. Otázka, či sa doba štúdia na strednej alebo vysokej škole započítava do dôchodkového poistenia, je preto veľmi dôležitá. V minulosti sa pravidlá menili, a preto je potrebné poznať aktuálne platné predpisy.
Historické zmeny v započítavaní doby štúdia
Do 31. decembra 2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.
Od 1. januára 2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa tohto zákona doba štúdia už nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Napríklad, pani Alica, narodená v roku 1983, študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007. Z tejto doby sa jej do dôchodkového poistenia započíta len obdobie štúdia v rokoch 2002 a 2003.
Dôchodkové poistenie a štúdium na strednej škole
Pri štúdiu na strednej škole je situácia odlišná. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).
- Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978 bol účinný zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov.
- Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984 bol účinný zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi.
- Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008 bol účinný zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval.
Občania narodení po 31. auguste 1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.
Sociálne poistenie počas štúdia
Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie. Preto nemá voči Sociálnej poisťovni počas celého štúdia žiadne prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti. Z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné.
Len zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva ani štátu, čiže študent nemá automaticky nárok na dávky zo sociálneho poistenia.
Príklady nároku na dávky:
- Vysokoškoláčka otehotnie a v Sociálnej poisťovni si nárokuje dávku materské. Sociálna poisťovňa jej ju neprizná, pretože pre priznanie nároku na ňu je potrebné byť poistený v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského (spravidla 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu) a mať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
- Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V Sociálnej poisťovni si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa mu ju neprizná, pretože podmienkou jej priznania je trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Od 1. januára 2004 sa obdobie štúdia nezhodnocuje pri uplatňovaní si nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne. Keďže študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ich za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne.
Možnosti zabezpečenia dôchodkového poistenia počas štúdia
Dodatočné zaplatenie poistného
Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. januára 2004. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“.
Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne. Napríklad, ak si fyzická osoba chce doplatiť poistné za obdobie štúdia v roku 2009 v roku 2013 (alebo neskôr), minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený pre rok 2009 je v sume 334,36 eur. Z tejto sumy zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %. Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia.
Pre a proti pracovania počas dôchodku + tipy Jozefa Mihála
Dobrovoľné poistenie
Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne - po splnení všetkých podmienok - mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie. Dobrovoľné dôchodkové poistenie nezaniká automaticky pri vzniku pracovného pomeru. Trvá až do dňa odhlásenia sa z dôchodkového poistenia, keďže spätne sa odhlásiť (ani prihlásiť) z dobrovoľného poistenia nie je možné. Dobrovoľné poistenie je možné uzavrieť už od 16 rokov a môže sa zísť nielen pre budúcu podporu, ale aj ako základ pre dôchodkové poistenie či materské dávky.
Pracovná činnosť počas štúdia
Ak študent popri štúdiu začne vykonávať nejaký druh zárobkovej činnosti, povinnosti mu vzniknú.
Práca na základe pracovnej zmluvy
Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Sám študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec.
Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru, t. j. obdobie povinného poistenia zamestnanca, sa započítava do obdobia dôchodkového poistenia.
Práca na dohodu o brigádnickej práci študentov
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ.
Odvodová odpočítateľná položka
Ak pravidelný mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody u študenta mladšieho ako 18 rokov nepresiahol sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahol 159 eur (sumy platné pre rok 2014) a študent požiadal o výnimku z platenia poistného, nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia.
Od 1. januára 2015 sa hranica mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, ku ktorej si študent uplatní u zamestnávateľa výnimku, zvýši na jednotnú sumu 200 eur. Výnimka platí až do skončenia právneho vzťahu dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. O výnimku žiada študent u zamestnávateľa na tlačive „Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov“.
Ak príjem z dohody presiahne hraničné sumy, študentovi vznikne dôchodkové poistenie aj v prípade, že o výnimku požiadal. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi pravidelným mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou.
Príklad: 17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom a požiadal o výnimku.
| Mesiac | Príjem (eur) | Hraničná suma (eur) | Vymeriavací základ (eur) | Poistné (eur) |
|---|---|---|---|---|
| Október 2014 | 65 | 68 | 0 | 0 |
| November 2014 | 65 | 68 | 0 | 0 |
| December 2014 | 100 | 68 | 32 | 2,24 (starobné a invalidné) |
| Január 2015 | 150 | 200 | 0 | 0 |
Sirotský dôchodok
O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie.
Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky o posúdenie daného štúdia.
Zánik a obnovenie nároku na sirotský dôchodok
Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia alebo dovŕšením veku 26 rokov. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom.
Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil. Ak tak neurobí a bude ďalej poberateľom dávky, ktorú mu už štát neuznáva, bude ju musieť spätne vrátiť.
Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1. januára 2004 na úrazovú rentu.
Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia.
Povinnosti absolventov voči Sociálnej poisťovni po skončení štúdia
Štandardne platí, že povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia študenti nemajú - čakajú na ne až po uplatnení sa na pracovnom trhu podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitnú.
Absolvent odchádza do zahraničia
Ak si študent po škole plánuje užiť voľno, nepracovať, cestovať doma či po svete alebo na dlhšiu dobu odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľa sirotského dôchodku, ktorý končí štúdium). Nemusí jej nič nahlasovať, ani sa registrovať a ani platiť poistné na sociálne poistenie.
Absolvent sa stáva nezamestnaným
Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť. Ak sa chce absolvent poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia, môže tak urobiť už od 16 rokov veku. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie (najmenej 730 dní poistenia), môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti, pričom sa musí evidovať na úrade práce.
Absolvent začína podnikať
Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní za predchádzajúci rok. Aby sa živnostník, resp. SZČO nestal povinným platiteľom sociálnych odvodov v roku 2026, jeho príjem za rok 2025 nesmie prekročiť sumu 9 144 eur. Ak hranicu príjmov podnikateľ prekročí, vznik povinného sociálneho poistenia a presnú výšku odvodov oznámi na budúci rok samotná Sociálna poisťovňa. Samozrejme, rovnako má možnosť na preklenutie najbližšieho roku zvoliť si podľa svojej situácie aj dobrovoľné poistenie.
Absolvent uzatvorí pracovný pomer alebo dohodu
Ak sa hneď po škole, resp. po letných prázdninách študent zamestná na trvalý pracovný pomer alebo uzavrie so zamestnávateľom príslušnú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť. Povinnosti zaňho bude automaticky plniť zamestnávateľ, ktorý ho prihlási do Sociálnej poisťovne a bude zaňho platiť aj poistné na sociálne poistenie z dohodnutej mzdy (vymeriavacieho základu).
Pozor: Ak už osoba nemá štatút študenta, nie je možné uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študenta (a využiť úľavu na odvodoch), potrebné je použiť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.