Dôchodkové poistenie a materská dovolenka: Pravidlá a zmeny od roku 2003

Doba materskej a rodičovskej dovolenky predstavuje pre rodičov dôležité obdobie starostlivosti o dieťa, ktoré má zároveň vplyv na ich sociálne a dôchodkové poistenie. Legislatívne zmeny v priebehu rokov, najmä od roku 2003, priniesli úpravy v posudzovaní vylúčených dôb a nárokov na dávky. Vyspelé štáty nežijú iba z prítomnosti, ale svojím konaním vytvárajú priestor aj pre budúcnosť a predpoklady pre rozvoj nastupujúcej generácie. Ich opatrenia sa prejavujú najmä v ochrane rodiny, predovšetkým v ochrane žien (i mužov) v súvislosti s ich starostlivosťou o deti v období, keď je matka pre dieťa nenahraditeľná, t. j. v čase materskej a rodičovskej dovolenky. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ochrana žien (matiek) v Slovenskej republike z pohľadu pracovného práva, ako aj práva sociálneho zabezpečenia je na pomerne vysokej úrovni. Dávky v tehotenstve a materstve (t. j. dávky nemocenského poistenia - vyrovnávacia dávka a materské, ako aj štátne sociálne dávky - rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa atď.) sú čo do počtu, ako aj dĺžky doby ich poskytovania relatívne veľkorysé.

Legislatívny rámec a ochrana rodičov

Problematike pracovnoprávnych vzťahov tehotných žien, žien - matiek i mužov starajúcich sa o dieťa, ich hmotnému zabezpečeniu počas dočasného preradenia na inú prácu - t. j. vyrovnávacej dávke, ako aj ich hmotnému zabezpečeniu počas materskej a rodičovskej dovolenky - t. j. materskému a rodičovskému príspevku - sa venuje pozornosť v Zákonníku práce a zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Uvedené bolo premietnuté do Základných zásad článku 6 ZP druhej vety, v zmysle ktorej „...sa tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení“. V zmysle tretej vety článku 6 ZP „sa zároveň ženám i mužom zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne,“ čo je vyjadrením, že v žiadnom prípade nie je odôvodnené uprednostňovanie ženy pri starostlivosti o deti a z dôvodu spoločenskej funkcie obidvoch rodičov pri výchove a starostlivosti o deti sa tak žene, ako aj mužovi majú zabezpečovať také pracovné podmienky, ktoré rovnakou mierou spočívajú v ochrane ich pracovného pomeru. Zároveň v zmysle Základných zásad článku 8 ZP „zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie ……… v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení a pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov (choroby, úrazu), tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom“. Uvedené vyplýva nielen z článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa“, ale najmä z článku 38 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa ženám garantuje právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky s tým, že podrobnosti upraví zákon, taktiež aj z článku 41 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého „žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky“. Podrobnosti o uvedených právach tejto „ohrozenej“, resp. „osobitnej“ kategórie zamestnancov sú upravené najmä v Zákonníku práce a ich hmotné zabezpečenie najmä v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

1. Ochrana pri vzniku pracovného pomeru

Zamestnávateľ pred uzatvorením pracovnej zmluvy je povinný oboznámiť fyzickú osobu (ženu a muža) s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 6 ZP nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, informácie týkajúce sa rodinných pomerov. Fyzická osoba má povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu. Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu, čo znamená, že vzhľadom na spoločenskú funkciu oboch rodičov (ženy i muža) pri výchove a starostlivosti o deti nie je v žiadnom prípade opodstatnené uprednostňovanie žien. Ak by ponúkaný druh práce mohli vykonávať príslušníci obidvoch pohlaví (t. j. muži i ženy) a zamestnávateľ by nezamestnal ženu s deťmi z obavy, že bude častejšie v práci absentovať z dôvodu starostlivosti o choré dieťa pre častejší výskyt detských chorôb, išlo by o diskrimináciu. Diferenciácia uchádzačov o zamestnanie podľa pohlavia je prípustná iba v prípadoch, ak výkon pracovnej činnosti je jednoznačne podmienený konkrétnym druhom pohlavia, napr. išlo by o manipuláciu s ťažkými bremenami atď. V tomto prípade by o diskrimináciu určite nešlo.

2. Ochrana počas trvania pracovného pomeru

Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy. Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané všetkým ženám, tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. Je potrebné zdôrazniť, že uvedený zákaz sa vzťahuje iba na prípady, ak je zamestnávateľ informovaný o týchto skutočnostiach písomnou formou. Tehotná zamestnankyňa na účely ZP je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 ZP), a dojčiaca zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti (§ 40 ods. 7 ZP). Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri ručnej manipulácii s bremenami upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. V tomto prípade ide o individuálny zákaz výkonu prác tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 ZP.

3. Dočasná úprava pracovných podmienok a vyrovnávacia dávka

V prípade, ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ má povinnosť vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. V prípade, ak nie je možná dočasná úprava pracovných podmienok, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, t. j. bez straty na zárobku, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu, ako je uvedená v pracovnej zmluve. Ak žena (len zamestnankyňa) dosahuje pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu, t. j. od 1. 1. 2004 vyrovnávacia dávka podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá čiastočne nahrádza stratu časti príjmu (t. j. mzdy alebo platu). Prostredníctvom vyrovnávacej dávky sa zabezpečuje ochrana zdravia tehotných žien v období tehotenstva a matiek v období materstva až do konca deviateho mesiaca po pôrode, ako aj ochrana ich očakávaných budúcich detí a zároveň sa (čiastočne) vyrovnáva rozdiel medzi príjmom (mzdou, platom), ktorý mali tehotné ženy pred preradením na inú prácu, a príjmom (mzdou, platom), ktorý majú po preradení na inú prácu, ak dosahujú nižší zárobok bez vlastného zavinenia. V prípade, ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.

4. Úprava pracovného času

Pracovný čas ako časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou, má svoje zákonné limity a vo svojej podstate predstavuje obmedzenie zmluvnej voľnosti zamestnávateľa v prospech ochrany zamestnanca. ZP ustanovuje týždenný pracovný čas v rozsahu najviac 40 hodín a priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Zamestnávateľ podľa § 164 ZP je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu pracovného času, zamestnávateľ je povinný jej vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Zmeny vo vylúčených dobách od 1. 1. 2023

Od 1. 1. 2023 nastala zmena v posudzovaní vylúčených dôb, ktorá sa týka matiek a otcov (resp. iných osôb, ktoré sa starajú o dieťa). Vylúčenou dobou už nie je obdobie, za ktoré sa poberá dávka materské, ale vzťahuje sa na obdobie tehotenstva a materstva resp. § 140 ods. 1 písm. b) od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu, do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak pôrod nastal skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, do konca 43. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak je iným poistencom podľa § 49, odo dňa, od ktorého sa stará o dieťaťa do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. Pri žene sa obdobie vylúčenia spravidla aj naďalej vzťahuje na obdobie, kedy poberá dávku materské (okrem obdobia 6 - 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu). Na evidenciu vylúčenej doby pre ostatné pracovné vzťahy u žien v programe pribudlo nové vyňatie z pracovného pomeru - Obdobie tehotenstva a materstva. § 140 ods. 1 písm. b) od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak pôrod nastal skôr, odo dňa pôrodu, do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak pôrod nastal skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, do konca 43. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak je iným poistencom podľa § 49, odo dňa, od ktorého sa stará o dieťaťa do nástupu na rodičovskú dovolenku, najdlhšie do konca 37.

Príklad posudzovania vylúčenej doby:

Zamestnankyňa má predpokladaný deň pôrodu určený lekárom 26. 2. 2023. Dieťa sa narodilo v termíne.

a) od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (tzn. 15. 1. 2023).

b) odo dňa pôrodu, ak pôrod nastal skôr (tzn. 1. 1. 2023).

Zamestnankyňa je vo vylúčenej dobe v oboch prípadoch od 15. 1. 2023 (tzn. od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu).

Dôchodkové poistenie počas materskej a rodičovskej dovolenky

Matka, ktorá je zamestnancom alebo SZČO, t.j. je povinne nemocensky poistená a nastúpi na materskú dovolenku a začne poberať materské, bude za ňu platiť štát poistné na dôchodkové poistenie, vrátane príspevkov do 2. piliera automaticky počas celého obdobia vyplácania materskej. Matka ako sporiteľka v 2. pilieri nemá žiadnu oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Po ukončení materskej, pokiaľ má matka záujem, aby za ňu poistné na dôchodkové poistenie platil naďalej štát (vrátane 2. piliera), teda pokiaľ jej nevznikne dôchodkové poistenie z dôvodu, že sa stane opäť zamestnancom alebo SZČO povinne nemocensky poistená, môže sa prihlásiť na dôchodkové poistenie prostredníctvom registračného formuláru s názvom Registračný list FO (pokiaľ sa stará dieťa do 6 rokov veku).

Upozornenie: Dôchodkové poistenie (po ukončení materskej) z dôvodu starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku vzniká odo dňa prihlásenia sa na toto poistenie, najskôr však odo dňa podania prihlášky. Z tohto dôvodu odporúčame prihlášku na toto poistenie zaslať Sociálnej poisťovni ešte pred ukončením poberania dávky materské, aby bola zabezpečená kontinuita dôchodkového poistenia matky. Ak ide o matku, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov veku a nie je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO povinne nemocensky poistená, teda je ekonomicky neaktívna alebo je len dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, a chce aby za ňu poistné na dôchodkové poistenie platil štát, vrátane príspevkov do 2. piliera, je potrebné sa prihlásiť na dôchodkové poistenie.

Ochranná lehota a nárok na dávky

Nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. Ochranná lehota pre poistenkyne, ktorých prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.

tags: #dochodkove #poistenie #doba #materskej #dovolenky #2003