Keď senior začne zabúdať: Pochopenie, príčiny a riešenia pre rodiny

Ľudský mozog sa počas života neustále vyvíja a mení. S pribúdajúcim vekom sa však môžu objaviť mierne zmeny, ktoré ovplyvňujú rýchlosť a presnosť vybavovania spomienok. Zatiaľ čo občasná zábudlivosť je prirodzenou súčasťou života, niekedy môže naznačovať vážnejšie problémy, ako je demencia, ktorej najčastejšou formou je Alzheimerova choroba.

Čo je zabúdanie a kedy je normálne?

Zabúdanie je prirodzený proces, ktorým sa mozog "zbavuje" nepotrebných informácií. Náš mozog nedokáže uložiť všetko, čo sa počas dňa dozvieme alebo zažijeme, a preto časom niektoré spomienky, tie, ktoré pre nás nie sú tak dôležité, jednoducho vymaže.

Prirodzené zabúdanie zahŕňa napríklad zábudlivosť, ktorá sa týka nedávnych udalostí či menej podstatných informácií, ako sú názvy alebo dátumy. Zabúdať občas pracovné úlohy, mená kolegov alebo telefónne čísla spolupracovníkov a spomenúť si na ne neskôr, je normálne. Veľmi vyťažení ľudia sú občas roztržití, takže niekedy pripália jedlo na sporáku. Každý niekedy zabudne, aký je deň a kam vlastne ide, to je normálne. Ľudia sa niekedy sústredia na nejakú činnosť tak, že napríklad zabudnú na dieťa, ktoré majú na starosti. Každý z nás už niekedy založil peňaženku či kľúče tak, že ich nevedel nájsť. Ak je človek niekedy znechutený domácimi prácami, zamestnaním alebo spoločenskými povinnosťami, je to normálne. Väčšinou sa chuť do práce opäť dostaví. Dobrou správou je, že občasná zábudlivosť, ktorej typickým príznakom v každodennom zhone je zámena mien najbližších, je úplne bežná a nemusí naznačovať nijaký zdravotný problém. Zdravý starší človek občas zabudne, kde dal kľúče, vypadne mu vhodné slovo počas konverzácie, sem-tam zabudne zaplatiť účet, niekedy si nevie spomenúť, aký je deň.

Faktory ovplyvňujúce zabúdanie

• Vek: Čím dlhšie sa neučíme a naše mozgové bunky starnú, štruktúra mozgu sa mení.
• Stres a úzkosť: Na našu pamäť majú veľký vplyv aj emócie. Mozog volá o pomoc aj pri zvýšenej miere stresu. Starosti o blízkych, strach z pandémie, ochorenia a smrti môžu vyvrcholiť až do chronickej formy stresu. Pri chronickom strese sa do nášho mozgu uvoľňujú takzvané stresové hormóny. Najznámejším z nich je kortizol, ktorý dokáže vyčerpať mozog a pripraviť ho o energiu.
• Nedostatok spánku: Pre ukladanie nových informácií je spánok nevyhnutný, práve vtedy prichádza k zatrieďovaniu a „zapisovaniu“ spomienok do dlhodobej pamäte.
• Nesprávna výživa a dehydratácia: Rovnako ako zvyšok nášho tela, aj mozog potrebuje dostatok živín a tekutín. Problémy so sústredením nás dokážu poriadne nahnevať. Koncentráciu narúša stres, nízky príjem tekutín a nedostatočná výživa.
• Lieková záťaž: Vo vyššom veku sa už liekom nevyhneme, no niektoré z nich môžu v rámci svojich vedľajších účinkov znižovať schopnosť koncentrácie a zhoršovať pamäť.
• Multitasking: Dekáda výskumu naznačuje, že ľudia, ktorí sledujú naraz viacero druhov médií a sú ťažkými mediálnymi multitaskermi, majú horšie výsledky v jednoduchých testoch pamäti. Priamym následkom návalu povinností a ich súbežného spracovávania je pokles koncentrácie, ktorý sa veľmi často prejavuje roztržitosťou a krátkodobou zábudlivosťou a v mozgu zároveň vytvára zlé návyky.
• Sociálna izolácia: Telo sa búri aj vtedy, keď má málo ľudského kontaktu. Sociálna izolácia vyvoláva depresiu, úzkosť a iné duševné poruchy.
• Prekonané ochorenie COVID-19: Po prekonaní ochorenia covid-19 môžu ľudia ešte celé mesiace pociťovať zábudlivosť, zmätenosť, poruchu koncentrácie, spomalené myslenie, dokonca problémy s vyjadrovaním sa.
• Tehotenská demencia: Mnoho tehotných žien sa predovšetkým v treťom trimestri stretáva s vyššou zábudlivosťou a roztržitosťou.

Demencia a Alzheimerova choroba

Zabúdanie nie je vždy neškodné či spôsobené bežnými externými faktormi. Demencia je nevyliečiteľné ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku degeneratívnych, cievnych, traumatických, metabolických a ďalších porúch centrálneho nervového systému. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpelo v roku 2021 demenciou približne 57 miliónov ľudí na celom svete. Zároveň každý rok pribudne takmer 10 miliónov nových prípadov. Incidencia aj prevalencia ochorenia na demenciu rastú vekom. Ochorenie najčastejšie postihuje starších ľudí, ale ako včasný typ sa môže začať už po 40. roku.

Alzheimerova choroba

Najčastejším typom demencie je Alzheimerova choroba, ktorá tvorí 60 až 70 percent prípadov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patrí medzi desať hlavných smrteľných ochorení. Hoci sa mozog mužov zmenšuje rýchlejšie, ženy sú na toto ochorenie náchylnejšie. Štatistiky ukazujú, že Alzheimerova choroba sa u žien vyskytuje takmer dvojnásobne častejšie ako u mužov. Zaujímavé je, že napriek pomalšiemu zmenšovaniu mozgu sú ženy náchylnejšie na Alzheimerovu chorobu.

Alzheimerova choroba je pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení. Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti. Chorobu spôsobuje hromadenie dvoch bielkovín, amyloidu a tau, v mozgu. Za intelektový deficit chorého seniora môžu chemické procesy, ktoré ukladajú beta-amyloid. Začnú odumierať nervové bunky a ich vzájomné prepojenie. V konečnom dôsledku dôjde v priebehu 4 až 12 rokov k zničeniu informačnej a pamäťovej zložky mozgu.

Príznaky Alzheimerovej choroby

Alzheimerova choroba prichádza veľmi nenápadne. Spočiatku sa javí ako bezvýznamné zabúdanie, ktorému sa neprikladá nijaká zvláštnosť. Medzi prvé varovné príznaky tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, ale aj neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase. Pacient nevie, čo sa udialo včera, nevie si spomenúť, čo robil iba nedávno, naopak, dobre si pamätá vzdialenú minulosť. Súčasne sa u človeka zhoršuje schopnosť sústrediť sa, reč aj orientácia v priestore. Priebeh choroby je u každého iný. Napríklad niekto začne viac zabúdať, iný si môže všimnúť zmeny v správaní alebo náladách. Príznaky sa časom zhoršujú a ovplyvňujú každodenný život. Ľudia s Alzheimerovou chorobou úplne zabudnú, že nejaké dieťa vôbec existuje.

Neskôr však pacient prichádza nielen o krátkodobú pamäť, ale aj o tú dlhodobú. Začne zabúdať úplne všetko - rok v ktorom žije, ako sa volá, ale aj to, kde sa práve nachádza. V rozvinutom štádiu začne chorý strácať svoj intelekt, pričom si túto skutočnosť sám neuvedomuje. Komunikácia s ním začína byť čoraz ťažšia. Doslova zabudne, že zabudol. Niet človeka, ktorý by občas nemal zlú náladu. Ak má ale človek Alzheimerovu chorobu, podlieha prudkým zmenám nálady. Ľudské povahy sa bežne menia vekom. Alzheimerik sa však môže zmeniť zásadným spôsobom.

Postupne nevie rozpoznať sám seba v zrkadle, nevie sa obliecť ani najesť, upadá do vlastného sveta a je odkázaný na pomoc iných. Neliečená demencia ohrozuje život pacientov a vedie k postupnej spoločenskej izolácii.

Rizikové faktory Alzheimerovej choroby

Odborníci hovoria len o rizikových faktoroch, ktorým je napríklad aj vek. Kým v kategórii 40 až 60 rokov pripadá na tisíc ľudí jeden chorý, v kategórii od 65 do 70 rokov je postihnutý jeden z 50-tich, vo veku 70 až 80 rokov je chorý každý dvadsiaty, pri 80+ až každý pätnásty človek. Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patrí ženské pohlavie, výskyt tohto ochorenia v rodine, vyšší vek, prekonané úrazy hlavy spojené najmä so stratou vedomia, nízke vzdelanie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, poruchy prekrvenia mozgu.

Tabuľka 1: Incidencia Alzheimerovej choroby podľa veku

Diagnostika a liečba

Alzheimer sa liečiť nedá. Napriek tomu je dôležitá včasná a presná diagnostika. Lekári upozorňujú na potrebu včasnej diagnostiky choroby. Dokážu tak zmierniť a stabilizovať jej príznaky, ktorými sú depresie, úzkosť, nespavosť, halucinácie či bludy. Lekár rozhoduje o liečbe. Zdravé návyky aj v tomto prípade zlepšujú kognitívne zručnosti chorých, hoci zatiaľ táto choroba nie je vyliečiteľná. Vedci pri nej skúmajú aj vplyv kyslíkovej terapie v hyperbarických komorách. V randomizovanej klinickej štúdii na 63 zdravých starších dospelých ľuďoch v Izraeli si vedci všimli zlepšenie kognitívnych funkcií.

Kedy navštíviť lekára?

Ak máte pocit, že vy alebo váš blízky zabúdate príliš často a veľa, navštívte lekára. Správnou voľbou je konzultácia v ambulancii neurológa, ktorý s ohľadom na vek a ostatné príznaky rozhodne, ako ďalej - či alebo aké ďalšie vyšetrenia a následnú terapiu potrebujete.

Preventívnym krokom je vyšetrenie pamäti, pozornosti, reči, myslenia a iných schopností. Využívajú sa na to krátke orientačné testy, ktoré sú odporúčané ľuďom medzi 40. a 50. rokom života.

Prevencia zabúdania a demencie

Tak ako bežnému zabúdaniu, môžeme predchádzať aj vážnemu zabúdaniu spôsobenému stareckou demenciou. Čím viac času venujeme prevencii, tým menej budeme musieť neskôr riešiť problémy. V prvom rade totiž nesmieme zabúdať na to, že náš mozog je len ďalší sval, ktorý treba precvičiť. Dobrou tréningovou pomôckou je aj lúštenie krížoviek, hranie šachu či čítanie kníh. Treba si vybrať aj akúkoľvek fyzickú aktivitu, ktorá namáha mozog, napríklad jednoduché žonglovanie, pri ktorom sa posilňuje hlava aj telo, alebo cvičenie vo vode.

Odporúčané aktivity

• Pravidelný pohyb: Cvičenie podporuje krvný obeh v mozgu a prispieva k jeho zdravému fungovaniu. Aj prechádzka, nordic walking či obyčajná joga na stoličke môžu byť pre pamäť zázrakom.
• Vyvážená strava: Nielen váš žalúdok, ale ani váš mozog by nemal byť hladný. Významným faktorom je správna výživa, a to už v strednom veku. Potrebuje ju nielen naše telo, ale aj mozog a nervové tkanivá. Dôležitý je výber správnych potravín obsahujúcich veľa vitamínov najmä skupiny B, C, E. Mozog sa totiž nevie zaobísť najmä bez vitamínov skupiny B, ktoré sa starajú o jeho dobrú kondíciu. Nedostatok vitamínu B6 a B12, ale aj príjem nízkych dávok zinku súvisia s poruchami nálad. Ukazuje sa, že ťažkosti s poruchami nálad má na svedomí aj nedostatočná konzumácia takzvaných zdravých tukov. Patria k nim takzvané omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v morských rybách, semenách rastlín a orechoch.
• Kvalitný spánok: Počas spánku dochádza k obnovovaniu mozgových buniek a ukladaniu spomienok. Hlboký spánok sa začína zvyčajne v prvej polovici noci. Kvalitný spánok je dôležitý pre samočistiaci mechanizmus mozgu, ktorý sa obnovuje a vyplavuje odpadové látky a toxíny. Skôr než siahneme po liekoch, vyskúšajme zaspávať v tmavej a vyvetranej miestnosti. Spánok je kvalitnejší, pokiaľ nespíme na pohovke, z ktorej sledujeme televízor, ale v spálni.
• Tréning pamäti a mentálna stimulácia: Rozhýbte trochu svoj mozog, učte sa cudzie jazyky, čítajte knihy alebo hrajte na hudobný nástroj. Každý nový podnet posilňuje spojenia v mozgu a prispieva k lepšej pamäti. Medzi ochranné faktory, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patrí aj vyššie vzdelanie a pravidelný tréning mozgu a pamäti. Využívať sa na to môžu rôzne logické, pamäťové hry, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť. Vhodné je prihlásiť sa na rôzne jazykové kurzy alebo na univerzitu tretieho veku. Mozog miluje nové podnety a výzvy. Možno sa nový cudzí jazyk nemusíte učiť kvôli práci, ale určite si ním potrénujete mozog. Navyše nikdy neviete, kedy sa vám zíde. Ďalšou skvelou zručnosťou je hra na hudobnom nástroji. Netrénujete pri ňom len pamäť, zapájate takmer každú časť mozgu. Hra na klavíri je pre mozog ekvivalentom celostného tréningu pre telo. Učiť sa môžete čokoľvek: tancujte, spravte si kurzy, vyštudujte pokojne ďalšiu vysokú školu, ak vás to spraví šťastnými. Používajte všetky svoje zmysly, napríklad niektoré pachy vám dokážu vrátiť spomienky.
• Dostatočná sociálna a duševná aktivita: Dôležitý je aj dostatok sociálnej a duševnej aktivity, pretože sociálne väzby stimulujú aktivitu mozgových buniek.
• Infúzna terapia vitamínom C: Ak trpíte dlhodobým stresom alebo je váš organizmus pravidelne vystavovaný nadmernej záťaži, zlepšiť pamäťové schopnosti môže aj infúzna terapia vysokodávkovým vitamínom C.

Starostlivosť o seniora s Alzheimerovou chorobou

Život s pacientom s Alzheimerovou chorobou je veľmi náročný a premenlivý. Tento druh demencie nie je ani tak náročný pre samotného pacienta, ako pre jeho blízkych, ktorí vidia rýchlomeniaci sa stav seniora. Seniori časom zostávajú odkázaní na starostlivosť iných, čo býva pre rodinu náročné. Starostlivosť o takto chorého je pritom mimoriadne náročná. „Demencia, ktorá sa prejavuje znižovaním mentálnych funkcií, ovplyvňuje aj správanie chorého, lebo je nepredvídateľné a vyžaduje si ustavičný ,dozor‘, trpezlivosť a veľa láskavosti.“

Podpora pre opatrovateľov

Ani tí najlepšie prispôsobiví príbuzní nezvládajú starostlivosť o chorého dlhodobo a dnes už prestáva byť tabu fakt, že pri Alzheimerovej chorobe nie je ohrozený iba chorý, ale aj ľudia, ktorí sa o neho starajú. Najmä ak táto starostlivosť prebieha doma. „Dôležité je nepodľahnúť beznádeji, zúfalstvu a nerezignovať. Opatrovateľom môže pomôcť podrobná informovanosť o chorobe ako takej, o jej priebehu a o tom, aké nároky bude na nich klásť. Môžu sa tak skôr pripraviť na to, s čím sa budú v spoločnom živote s chorým stretávať. Liečiť sa nedá, avšak život s jej príchodom nekončí.“

Na Slovensku trpí podľa odhadov Alzheimerovou chorobou a príbuznými ochoreniami od 50- do 100-tisíc ľudí, ktorí potrebujú nejakú formu pomoci. Či už v podobe opatrovateľky, alebo pobytu v dennom či stacionárnom zariadení. Ak spozorujete, že váš blízky senior to už doma sám nezvláda a potrebuje vašu pomoc, je dôležité si uvedomiť, že pomaly bude potrebovať vašu pomoc. Možno zo začiatku len s nákupmi, varením, praním… Pokračovať to môže veľmi pozvoľna alebo aj skokom. Pravdepodobne za nejaký čas bude vašu pomoc potrebovať denne. Dopredu sa radšej pripravte na všetky možnosti. Premyslite si, kto, ako, kedy môže pomôcť. Ak máte tú možnosť, je dobré, ak si úlohy rozdelíte viacerí. Ak sa starostlivosť o seniora rozdelí medzi dvoch, či troch, hneď je to ľahšie a máte viac energie sa mu venovať.

Možnosti starostlivosti

• Dobrovoľníci: Ak vášmu seniorovi zatiaľ chýba hlavne spoločnosť, tak niektoré kresťanské alebo charitatívne organizácie mávajú programy venované dobrovoľníctvu pre seniorov.
• Denný stacionár: Ak váš blízky senior zatiaľ potrebuje len spoločnosť, možnosť porozprávať sa s rovesníkmi, rôzne spoločné aktivity a navarené jedlo, tak denný stacionár je ideálny.
• Opatrovateľská služba: Opatrovateľská služba je terénna sociálna služba, ktorá sa poskytuje osobám odkázaným na pomoc inej osoby, ktorej odkázanosť musí dosahovať minimálne II. stupeň. Odkázanosť posudzuje príslušný lekár obce v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Rozsah pomoci v týchto oblastiach stanovuje v hodinách.
• Zariadenia opatrovateľskej služby (ZOS) a Zariadenia pre seniorov: „Dôležité je nepodľahnúť beznádeji. Prirodzená je v tomto prípade tendencia umiestniť chorého do sociálneho zariadenia,“ povedal psychológ Ľudovít Dobšovič. Psychológ radí umiestniť pacienta s Alzheimerovou chorobou do zariadenia pre seniorov. V ňom sa chce venovať budovaniu miest, kde sa seniorom dostane odbornej starostlivosti a profesionálneho prístupu na ceste s ich ochorením. Prostredníctvom terapií (a aj tých špeciálnych, akými sú záhradná či hipoterapia), kognitívnych cvičení a veľkého dôrazu na socializáciu či kultúru dokážu zmierniť priebeh ochorenia.

tags: #dochodca #zacne #zabudat