Slovenský trh práce čelí v súčasnosti viacerým komplexným výzvam, ktoré súvisia so starnutím populácie, nízkou pôrodnosťou a zároveň s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí. Tieto fenomény vytvárajú napätie a hľadanie efektívnych riešení na zabezpečenie udržateľného ekonomického rastu a sociálnej stability.
Starnutie populácie a pracujúci dôchodcovia
Slovensko je poznačené starnutím obyvateľstva a nízkou pôrodnosťou. Vek odchodu do dôchodku na Slovensku sa bude postupne zvyšovať podľa roku narodenia. Pre osoby narodené pred rokom 1967 je vek odchodu do dôchodku stanovený na 64 rokov. Zákon neobmedzuje možnosť pracovať popri poberaní dôchodku. Medzi dôvody, prečo dôchodcovia na Slovensku často pracujú (149 000 v roku 2023), patrí potreba zostať aktívnym, finančné dôvody, ale aj nemožnosť nájsť za nich adekvátnu náhradu (napríklad v školstve a zdravotníctve).
Návrhy na riešenie a ich dopady
Koaličná strana KDH navrhuje zmenu v Zákonníku práce, ktorá by umožnila zamestnávateľom prepúšťať starších ľudí s nárokom na penziu bez udania iného dôvodu. Cieľom je vytvoriť pracovné miesta pre mladých ľudí. Poslankyňa KDH Monika Gibalová zdôvodnila, že len v štátnej a verejnej správe by tak mohlo vzniknúť až 40-tisíc pracovných miest pre mladých ľudí. Ak by výpoveď dostal každý druhý pracujúci dôchodca na Slovensku, vytvorilo by sa podľa nej až 50-tisíc pracovných miest. KDH obhajuje svoj návrh tým, že štát bez minutia čo i len jedného eura zníži nezamestnanosť v krajine. Samotní zamestnávatelia síce neprotestujú proti tejto možnosti, zároveň však ani nehlásia, že začnú riediť svojich starších zamestnancov.
Odborári súhlasia s možnosťou prepúšťať dôchodcov, avšak samotní penzisti s týmto návrhom zásadne nesúhlasia. Podľa právnika Viliama Karasa z kancelárie Maple & Fish však prepúšťanie starších ľudí nie je protiústavné, pretože budú poberať penziu. Personalistka Darina Mokráňová z agentúry Index Nosluš napriek úmyslu KDH znížiť nezamestnanosť nevidí dôvod, aby firmy nahrádzali svojich kvalitných starších zamestnancov mladými a neskúsenými. Upozorňuje, naopak, na to, že sa u nás rodí čoraz menej detí a populácia starne. „Keď má človek chuť pracovať a podáva výkon, tak by sme mu nemali brániť.“
Koalícia už obmedzila prácu pre predčasných dôchodcov, ktorí si musia vybrať - buď budú pracovať, alebo poberať penziu. Na stole ležala aj možnosť rozšíriť toto pravidlo pre všetkých, vláda však tento zámer zatiaľ odsunula. S podobným návrhom ako Gibalová prišiel už poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník, ktorý však chcel ponechať penzistom určitý čas na prácu, pričom dôchodcu by mohli prepustiť až po dovŕšení 65 rokov. Gibalová, naopak, považuje svoj variant za jednoduchší a lepší, pretože nerozdeľuje penzistov na dve skupiny. Kaníkov návrh sa nepozdáva ani sociálnemu výboru, ktorému šéfuje Gibalovej stranícky kolega Július Brocka. Výbor odporučil poslancom, aby ho v parlamente nepodporili. KDH očakáva, že získa podporu pre svoj návrh a aj Kaník priznal, že ak sa na ňom zhodne koalícia, podporí ho aj on.
Nezamestnanosť mladých ľudí
Čísla mladých ľudí bez práce na Slovensku sú alarmujúce. Každý štvrtý človek do 25 rokov si nevie nájsť zamestnanie. Celosvetovo každý piaty mladý človek do 24 rokov sa nevzdeláva a ani nepracuje. Najhoršie sú na tom mladé ženy. Situácia bola pre mladých zlá už pred COVIDom, no pandémia všetko ešte zhoršila. Paradoxom je, že súčasná generácia ľudí do 24 rokov je najviac vzdelaná v histórii.
Globálny trh práce pre mladých ľudí sa za posledné štyri roky výrazne zlepšil a podľa najnovšej správy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) s názvom „Globálne trendy zamestnanosti mladých 2024“ (GET for Youth) sa očakáva, že tento pozitívny trend bude pokračovať ešte ďalšie dva roky. Napriek tomu však správa varuje, že počet mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, nezúčastňujú sa vzdelávania alebo školenia (NEET), je stále alarmujúci.
Štatistiky nezamestnanosti mladých
Miera nezamestnanosti mladých v roku 2023 dosiahla 13 percent, čo zodpovedá 64,9 miliónom ľudí. Ide o najnižšiu úroveň za posledných 15 rokov a pokles oproti predpandemickej úrovni 13,8 percenta v roku 2019. Očakáva sa, že táto miera v tomto roku a budúcom roku klesne ešte o niečo na 12,8 percenta. Situácia sa však líši medzi jednotlivými regiónmi. V Arabských štátoch, vo Východnej Ázii, Juhovýchodnej Ázii a Tichomorí bola miera nezamestnanosti mladých v roku 2023 vyššia ako v roku 2019.
Tabuľka 1: Miera nezamestnanosti mladých (15-24 rokov) v roku 2023
| Región | Miera nezamestnanosti mladých v 2023 (%) | Miera NEET mladých žien v 2023 (%) | Miera NEET mladých mužov v 2023 (%) |
|---|---|---|---|
| Globálne | 13,0 | 28,1 | 13,1 |
| Blízky východ | 28,3 | - | - |
| Severná Afrika | 23,7 | - | - |
| Európska únia | 18,1 | - | - |
| Južná Ázia | 9,3 | - | - |
Správa GET for Youth upozorňuje aj na ďalšie prekážky, s ktorými sa mladí ľudia stretávajú pri hľadaní úspechu na pracovnom trhu. Mnohí mladí ľudia na celom svete patria do kategórie NEET (not in employment, education or training, teda nepracujú, neštudujú a ani sa nijako inak nepripravujú na povolanie) a príležitosti na získanie dôstojného zamestnania zostávajú v rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách obmedzené. V roku 2023 patrila do tejto kategórie každý piaty mladý človek, čo predstavuje 20,4 percenta globálnej populácie mladých. Z týchto NEET-ov boli dve tretiny ženy.
Ak už si prácu nájdu, je často nedôstojná. Celosvetovo viac ako polovica mladých pracovníkov pracuje v neformálnej zamestnanosti. Iba v ekonomikách s vysokými a stredne vysokými príjmami majú väčšinu mladých pracovníkov dnes pravidelnú a stabilnú prácu. V krajinách s nízkymi príjmami budú až traja z každých štyroch mladých pracovníkov zamestnaní len ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo dočasní pracovníci.
Správa tiež varuje, že pretrvávajúce vysoké miery NEET a nedostatočný rast dôstojných pracovných miest vyvolávajú medzi dnešnou mládežou rastúcu úzkosť. Ide pritom o najvzdelanejšiu generáciu mladých ľudí v histórii.
„Nikto z nás nemôže očakávať stabilnú budúcnosť, keď milióny mladých ľudí na celom svete nemajú dôstojnú prácu a v dôsledku toho sa cítia neistý a neschopní vybudovať si lepší život pre seba a svoje rodiny. Pokojné spoločnosti závisia od troch kľúčových ingrediencií: stability, inklúzie a sociálnej spravodlivosti, a dôstojná práca pre mládež je v srdci všetkých troch,“ vysvetlil Gilbert F. Houngbo, generálny riaditeľ ILO.
Regionálne rozdiely a NEET fenomén
Nezamestnanosť na Slovensku je výrazne regionálne diferencovaná. Zatiaľ čo na západe krajiny v súčasnosti existujú viditeľné známky prehriatia trhu práce, miera nezamestnanosti na východe a na juhu stále prekračuje 10 % v niektorých okresoch. Nízka regionálna mobilita pracovnej sily je jedným zo zdrojov nedostatočného využívania pracovnej sily. V medzinárodnom porovnaní sa Slováci sťahujú za prácou oveľa menej ako v susedných krajinách EÚ. Slovensko je jednou z krajín, ktoré zápasia najmä s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti.
Po celej Európe je viditeľný nárast mladých ľudí, ktorí sú označovaní ako NEET (Not in education, employment or training), teda mladí, ktorí nechodia do školy, nepracujú ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy. Tento ukazovateľ nie je medializovaný ako samotná nezamestnanosť, pričom môže mať rovnaké alebo až horšie následky na sociálnu exklúziu. Pojem definovaný Eurostatom - NEET vyčleňuje všetkých neaktívnych mladých, a teda lepšie zobrazuje skupinu ľudí, ktorí neparticipujú na žiadnom vzdelávaní a nepracujú, a tým pádom predstavujú väčšie riziko zamestnaneckej a sociálnej exklúzii.
V roku 2010 sa miera NEET v EÚ27 pohybovala na úrovni 12,8 %, to znamená, že viac ako každý ôsmy mladý človek vo veku od 15 do 24 rokov neštuduje a ani nepracuje. Najhoršie spomedzi krajín EÚ je na tom Bulharsko, kde dosiahla miera až 21,8 % a v Turecku je to až 32,3 %. Najnižšiu mieru majú krajiny Holandsko 4,4 %, Nórsko 4,9 % a Luxembursko 5,1 %. Slovensko je na 19. mieste s mierou NEET na úrovni 14,1 %, čo je mierne nad priemerom. V porovnaní s rokom 2008, kedy kríza bola v ranom štádiu, bola miera nižšia o 2 % a Slovensko sa odlišovalo od priemeru iba o 0,2 %. Opäť malo najnižšiu mieru NEET Holandsko 3,4 % a najvyššiu Bulharsko 17,4 %.
Existujú však aj skupiny mladých, ktoré aj napriek tomu, že sa zaraďujú do skupiny NEET, pracovať vôbec nechcú. Tvoria 3,6 % ako priemer Európskej únie. Tento priemer zvyšujú krajiny ako Írsko a Bulharsko, kde sú hodnoty nad 7, respektíve nad 9 %. Na Slovensku 3,2 % mladých ľudí nechce vôbec pracovať ani sa vzdelávať, avšak môžeme hovoriť o značnom poklese, keďže v roku 2002 túto skupinu tvorilo až 11,3 %. Naopak, druhú skupinu tvoria mladí ľudia, ktorí by chceli pracovať nezávisle od toho, či si hľadajú zamestnanie alebo nie. V priemere EÚ27 tvoria 9,1 %. Najmenšiu skupinu tvoria mladí v Holandsku, iba 2,7 % a najviac ich prejavuje záujem v Španielsku, kde je hodnota 14,6 %. Slovensko obsadilo 6. priečku s 10,8 %.
Prepojenie školstva a trhu práce
Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok.
Medzi dôvody, pre ktoré existuje skupina dlhodobo nezamestnaných, patria:
- nemenné podmienky pri poberaní podpory v nezamestnanosti alebo sociálnych dávok, ktoré nemotivujú ľudí pracovať,
- izolácia nezamestnaných,
- nedeklarovaná práca a pomerne nízke pokuty,
- neadekvátne očakávania (plat, výhody), najmä u mladých ľudí.
Tieto faktory spolu s demografickými zmenami (starnutie populácie, nízka pôrodnosť), nedostatočnou motiváciou študovať technické odbory, odchodom kvalifikovanej pracovnej sily za prácou do zahraničia, nedostatočnou flexibilitou trhu práce, ale aj komplikovaným administratívnym procesom pri zamestnávaní občanov nepochádzajúcich z krajín EÚ, prispievajú k nedostatku kvalifikovaných uchádzačov o zamestnanie.
Budúce trendy na trhu práce
V roku 2030 sa na trhu práce stretne päť generácií. V kombinácii so zamestnávaním cudzincov to podľa odborníkov sťaží koordináciu multikultúrnych a viacgeneračných tímov. V roku 2040 začne najproduktívnejšia generácia opúšťať trh práce. V roku 2050 sa predpokladá fyzický pokles počtu ľudí na trhu práce až o štvrť milióna. Riešením môže byť príchod robotizácie. Keďže operačné roboty si vyžadujú vysokokvalifikovaných zamestnancov na obsluhu, pre mladých ľudí je to skvelá príležitosť získať prácu, pričom meniace sa hospodárstvo bude nútiť zamestnancov na trhu práce, aby sa celoživotne vzdelávali.
Digitalizácia v celej EÚ vytvára nové pracovné príležitosti, najmä v technologických odvetviach, ale vyžaduje si aj zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovnej sily. Slovensku chýba tento druh kvalifikovanej pracovnej sily. Očakáva sa, že vlna generatívnej umelej inteligencie (AI) zvýši produktivitu podnikov a vytvorí nové pracovné miesta, pričom zároveň prehĺbi neprimerané rozdiely v odmeňovaní. Umelá inteligencia bude viesť aj k zániku niektorých pracovných miest, napríklad v sektore IT a telekomunikácií to bude približne 12 000 pozícií. Medzi najohrozenejšie pozície patria operátori klientskej podpory, technici podpory používateľov IT, pracovníci IT služieb a prevádzky, testeri IKT, tvorcovia webových stránok, internetu a intranetu. Ľudia pracujúci v odbore IT a telekomunikácií si budú musieť rozšíriť svoje vedomosti a zručnosti. Umelá inteligencia a nové technológie však vytvoria viac pracovných miest, než nahradia.