Dôchodkový systém na Slovensku čelí výzvam, ktoré vyvolávajú otázky o jeho stabilite a spravodlivosti. Zatiaľ čo niektorí penzisti musia pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku, mnohí štyridsiatnici, napriek produktívnemu veku, majú obavy o svoju budúcnosť a istotu adekvátneho dôchodku.
Demografické zmeny, nestabilita systému a rôzne návrhy reforiem vytvárajú komplexný obraz, v ktorom sa každý snaží nájsť svoje miesto a zabezpečiť si dôstojný život v starobe.
Navrhované reformy a ich dopady
Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) predstavil návrh, aby pracujúci ľudia mohli prispieť na dôchodky svojich rodičov. Táto myšlienka, inšpirovaná rozprávkou o troch grošoch, má zdôrazniť význam rodiny a medzigeneračnej solidarity. Jednou z možností je prispieť dvoma percentami z daní, čím by si ľudia mohli vybrať medzi darovaním neziskovým organizáciám alebo podporou svojich rodičov. Druhou možnosťou je ísť cez zaplatené dôchodkové odvody.
"Vychovať z dieťaťa dvadsaťročného dospelého človeka stojí rodičov okrem veľa lásky aj 50- až 70-tisíc eur,“ povedal minister práce. Na presných detailoch už pracujú odborníci.
Kritika a obavy
Nie všetci penzisti sú plánovanou reformou nadšení. „Ako môžu deti pri dnešných mizerných platoch prispievať svojim rodičom? Zase bude platiť, že chudobný ostane chudobným,“ hovorí dôchodkyňa Mária. Pripravovaná zmena sa nepozdáva ani sociologičke zo Slovenskej akadémie vied Zuzane Kusej. „Súčasný penzijný systém je postavený na solidarite medzi pracujúcimi a dôchodcami. Zo zmeny systému budú profitovať predovšetkým matky s viacerými deťmi,“ upozorňuje Kusá. O tom, či zmena ublíži bezdetným ľuďom, minister mlčí.
„V dôchodkovom systéme sú len jedny peniaze a keď niekomu pridáte, druhému musíte zobrať,“ dodala Kusá. To sa podľa nej nestane iba v prípade zvýšenia odvodov. Sociologička upozorňuje, že na Slovensku si rodiny pomáhajú už po stáročia. Paradoxne, viac podporujú rodičia svoje deti ako naopak. Mladí ľudia sú totiž na rozdiel od staršej generácie zaťažení hypotékami.
Pochybuje, že by takáto zmena motivovala k založeniu väčšej rodiny. „Slovenský penzijný systém totiž nie je príliš stabilný a každá vláda si ho mení podľa svojich predstáv,“ uviedla Kusá. „Myšlienka, aby deti časť dôchodkových odvodov mohli poukázať svojim rodičom, sa v nejakej podobe sporadicky objavuje v rôznych krajinách už dlho, zvlášť od konzervatívne ladených politikov, ktorí nejako chcú zdôrazniť význam rodiny, prípadne tvrdia, že to zvýši motiváciu mať deti,“ povedal ekonóm a bývalý minister školstva Juraj Draxler. Vo väčšine krajín takáto diskusia pomerne rýchlo zanikla, dodáva. Ide totiž podľa neho o pomerne zbytočnú zmenu.
Financie+ Dôchodková reforma v Pláne obnovy
Demografické výzvy a budúcnosť dôchodkov
Za posledných desať rokov vzrástol počet dôchodcov o 132-tisíc osôb a aktuálne na Slovensku poberá dôchodkové dávky 1 406 456 ľudí. Peniaze im vypláca Sociálna poisťovňa na základe platieb inkasovaných z dôchodkových odvodov.
Dnes sa na dôchodok jedného penzistu skladá 2,5 pracujúceho človeka. V roku 2070 to bude už len 1,5 človeka. Aj keby zmena ľudí oslovila, demografické zázraky sa čakať nedajú. „Zvýšenie motivácie zakladať si rodinu v optimálnom prípade len spomalí zlý demografický trend. Toto nedokázali zmeniť ani bohaté západné krajiny so štedrými sociálnymi systémami,“ upozornil analytik Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Optimálne nastavenie dôchodkového systému
Aktuálne na ministerstve práce prebieha aj diskusia o optimálnom nastavení systému. Podľa jednej z možností môžu ísť ľudia do penzie po odpracovaní 40 rokov. V takom prípade ľudia nastupujúci do zamestnania ako osemnásťroční môžu ísť do dôchodku už v 58 rokoch. O päť rokov neskôr pôjdu do dôchodku vysokoškoláci. Dôchodkový strop môže byť podľa ministra práce nastavený buď podľa veku, alebo počtu odpracovaných rokov.
Podľa terajších pravidiel majú ísť dnešní štyridsiatnici do penzie ako 64-roční. O pol roka skôr môžu ísť matky s jedným vychovaným dieťaťom. Pri dvoch deťoch sa termín skráti o celý rok a pri troch o rok aj šesť mesiacov.
Pri odchode do dôchodku je podľa predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska Jána Lipianskeho dôležité zohľadniť fyzické opotrebovanie človeka. Práve ľudia pracujúci v robotníckych profesiách vo veľkom strácajú prácu počas kríz. Pár mesiacov v roku bežne nepracujú pre pokles výroby operátori výroby. Veľká časť murárov zasa ostáva doma počas zimy. Pre tvrdú prácu pod zemou je takmer nemožné odpracovať štyridsať rokov v podzemí baní. „Preto je dôležité zohľadniť aj dosahy práce na fyzické zdravie zamestnancov,“ dodal Lipiansky.
Budúcnosť 13. dôchodkov
Súčasná vláda vysiela rozporuplné signály ohľadne vyplatenia mimoriadnych penzií. Na prázdnu štátnu kasu upozorňuje nové vedenie ministerstva financií už od svojho nástupu. Rezort práce je zase, naopak, otvorene proti škrtnutiu 13. penzií. „Ja som za zachovanie 13. dôchodkov, ale to, čo si viem predstaviť, je, že musí byť stanovený nejaký strop, do akej výšky sa budú vyplácať,“ povedal minister práce Milan Krajniak (Sme Rodina). O tejto možnosti sa aktuálne rokuje v koalícii.
„Chceme prebrať čísla tak, aby sme si to mohli dovoliť. V časoch pandémie klesajú príjmy z odvodov aj daní a peňazí v štátnej pokladnici nie je nazvyš. Bude problém financovať veci, ktoré boli zarátané do rozpočtu, nieto ešte tie, ktoré v rozpočte neboli, čo je prípad 13. dôchodkov,“ povedal minister financií Eduard Heger (OľaNO). Tesne pred voľbami vyplatenie 13. dôchodkov v parlamente presadil Smer.
Medzinárodné porovnanie dôchodkových systémov
Väčšina ľudí vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku a Taliansku sa domnieva, že štátny dôchodkový systém v ich krajine pre nich nie je či nebude dostatočne štedrý. Podľa prieskumu YouGov však nepodporujú možnosti na jeho prepracovanie vrátane zvýšenia veku pre odchod do dôchodku.
Podľa správy OECD vynakladajú Grécko a Taliansko približne 16 percent HDP na verejné dôchodky, čo je najviac spomedzi členských krajín. V Rakúsku, Francúzsku a Portugalsku to je 13 až 14 percent rozpočtu. Na opačnom konci spektra sú Austrália, Čile, Island, Írsko a Kórea, kde sa na verejné dôchodky dávajú menej ako štyri percentá HDP.
Čile a Írsko majú relatívne mladú populáciu, v Austrálii a na Islande sú povinné zamestnanecké systémy a vysoký vek odchodu do dôchodku (67 rokov).
Obavy súčasných štyridsiatnikov v Európe
Dve tretiny francúzskych, nemeckých a španielskych respondentov tvrdia, že v čase, keď odídu do dôchodku súčasní tridsiatnici a štyridsiatnici, štátny dôchodkový systém v ich krajine už bude nedostupný. Na druhej strane sú súčasní dôchodcovia optimistickí pri otázke schopnosti svojej krajiny financovať štátny dôchodkový systém.
Viac ako 70 percent Talianov a Poliakov, ktorí nie sú v dôchodku, si nie je istých, či budú mať dostatok peňazí a pohodlný dôchodok. Existuje tam len obmedzená podpora opatrení pre riešenie tohto problému, píše euronews.
Preferované riešenia a rozdiely v dôchodkoch
Poľskí respondenti uprednostňovali najmä poskytovanie podpory starším pracovníkom, Nemci doplnkový príjem k súkromnému alebo zamestnaneckému dôchodkovému sporeniu. V Taliansku ako v jedinej krajine podporovali zníženie alebo úplné zrušenie štátneho dôchodku pre vysoko príjmové skupiny. Najmenej preferovanými riešeniami bolo zvýšenie odvodových sadzieb pre ľudí v produktívnom veku, zníženie financovania vládnych služieb na podporu starších ľudí a zníženie štátnych dôchodkov.
Vzhľadom na klesajúci počet obyvateľov v produktívnom veku a rastúci počet neštandardných pracovných miest je najmä v prípade žien v budúcnosti ohrozená šanca mať primeraný dôchodok, píše euronews.com. Rozdiel v dôchodkoch medzi mužmi a ženami predstavuje 24,5 percenta.