Profesionálni vojaci, policajti a hasiči majú nárok na špecifický systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa líši od všeobecného dôchodkového systému spravovaného Sociálnou poisťovňou. Výkon sociálneho zabezpečenia vojakov a policajtov riadi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Tento systém nie je primárne solidárny podľa výšky príjmu, ale výrazne viac odmeňuje dĺžku služby.
Nárok na výsluhový dôchodok
Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov. Tento dôchodok sa vypočítava z priemernej mesačnej služobnej platy dosiahnutej v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov. Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok vo výške 37,5% z vypočítanej sumy.
Výška výsluhového dôchodku sa postupne zvyšuje s dĺžkou služby:
- Medzi 26. rokom až 30. rokom služby sa zvyšuje o 2% za každý rok.
- Medzi 31. rokom až 35. rokom služby sa zvyšuje o 3% za každý rok.
- Od 36. roku služby platia ďalšie pravidlá zvyšovania.
Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný. V prípade, že vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný starobný dôchodok.
Ďalšie druhy výsluhových dôchodkov
Okrem výsluhového dôchodku má profesionálny vojak nárok aj na:
- Invalidný výsluhový dôchodok
- Vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok
- Sirotský výsluhový dôchodok
V prípade, že má vojak nárok na viacero druhov dôchodkov, poberá iba jeden, a to ten, ktorý je vyšší.
Finančné aspekty a porovnanie
Vojaci zo svojich platov odvádzajú odvody vo výške 36,2%. Ani tieto odvody však nestačia na pokrytie nákladov dôchodkového systému vojakov, a preto si tento systém vyžaduje každoročné dotácie. Rozpočet Ministerstva obrany aj na rok 2022 počíta s dotáciou vyše 57 miliónov eur.
V roku 2018 dosahoval priemerný výsluhový dôchodok 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1495 eur a priemerný starobný dôchodok spravovaný Sociálnou poisťovňou bol 444 eur. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 miliónov eur, pričom v roku 2012 bola táto suma na úrovni niečo vyše 161 miliónov eur.
Konanie o dávke a žiadosti
Konanie o dávku začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli, rovnako aj prílohy k žiadosti, alebo v overenej kópii.
Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR je podľa zákona č. 328/2002 Z. z. zodpovedný za konanie v určitých prípadoch.
Ako môžem požiadať o sociálne zabezpečenie?
Vzťah výsluhového a starobného dôchodku
Poberatelia pôvodných starobných dôchodkov, ktoré sú považované za výsluhové dôchodky, nemajú nárok na ďalší starobný dôchodok, predčasný dôchodok ani invalidný dôchodok priznaný od Sociálnej poisťovne.
Poberatelia pôvodne výsluhových príspevkov (až na niektoré výnimky tzv. starodôchodcov) majú nárok za akúkoľvek získanú „civilnú dobu“ poistenia na krátený starobný dôchodok priznávaný Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa môže priznať žiadateľom aj znížený dôchodkový vek pre starobný a predčasný starobný dôchodok po splnení špecifických podmienok, ako je napríklad doba služby 20 rokov v I. a/alebo II. kategórii funkcií.
Poberatelia výsluhových dôchodkov majú taktiež nárok na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne za akúkoľvek získanú „civilnú dobu“ poistenia. Taktiež im môže byť priznaný znížený dôchodkový vek po splnení podmienok. Títo poberatelia majú nárok v prípade invalidity aj na invalidný dôchodok priznávaný Sociálnou poisťovňou, ale po splnení príslušných podmienok.
Žiadatelia o dôchodkovú dávku (okrem predčasného starobného dôchodku) majú nárok na porovnávací výpočet dávky podľa zákona č. 100/1988 Zb. Doba poistenia pre výšku dávky sa počíta podľa zákona č. 100/1988 Zb., ako aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. pre nárok a výšku dávky.
Teoretická výška starobného dôchodku vypočítaná poberateľom pôvodne výsluhového príspevku a poberateľom výsluhového dôchodku sa pomerne kráti v zmysle medzinárodného Dohovoru MOP č. 157.
Osobitné situácie a dávky
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak splní podmienku služby v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa tehotenstva. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa tehotenstva.
Nárok na materské vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred pôrodom. V prípade predčasného pôrodu vzniká nárok odo dňa pôrodu. Dĺžka poberania materského sa líši v závislosti od počtu narodených detí a situácie matky (osamelá matka, viacpočetné tehotenstvo).
V prípade dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby sa náhrada služobného platu a nemocenské u profesionálneho vojaka určujú z čistého denného služobného platu. Tento plat sa vypočítava z priemeru mesačných platov za predchádzajúci kalendárny rok, po odpočítaní daní a odvodov.
Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, môže patriť jednorazové mimoriadne odškodnenie. Jeho výška závisí od závažnosti úrazu a podmienok, za akých k nemu došlo (nebezpečné alebo obzvlášť nebezpečné podmienky).
V prípade úmrtia policajta alebo profesionálneho vojaka majú oprávnené osoby nárok na:
- Úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal zomretý nárok.
- Jednorazový príplatok k úmrtnému, ak smrť nastala v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
- Náhradu nákladov na výživu pozostalých, ak zomretý mal súdom určenú vyživovaciu povinnosť.
- Jednorazové odškodnenie pozostalých (manžel, dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok).
Vdovský výsluhový dôchodok predstavuje 60% výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal zomretý nárok. Sirotský výsluhový dôchodok je 40% výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal zomretý nárok.
Započítavanie doby služby
Do doby trvania služobného pomeru pre účely výpočtu výsluhových dávok sa započítava aj:
- Doba služby v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993.
- Doba služby príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992.
- Doba služby v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1994.
- Pracovný pomer colníka k colnej správe do 30. júna 1998.
- Výkon zamestnania záchranára v rôznych organizáciách a službách (Slovenský ústredný výbor Československého zväzu telesnej výchovy, Horská služba na Slovensku, Správa Tatranského národného parku, Štátne lesy Tatranského národného parku, Horská záchranná služba, závodný požiarny útvar).
- Pracovný pomer príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc.
Pri opätovnom skončení služobného pomeru sa do doby trvania služobného pomeru pripočítajú aj dni neskončených rokov trvania služobného pomeru, ktoré neboli zhodnotené v celkovej dobe trvania predchádzajúcich služobných pomerov.