Premlčacia lehota a nárok na pohľadávku zomrelého dediča

Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je rozhodnúť o tom, ako sa naloží s majetkom zosnulého. Často sa však v súvislosti s dedičstvom vynárajú otázky týkajúce sa premlčania pohľadávok. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na premlčanie pohľadávok v dedičstve, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.

Úvod do dedičského konania

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Začína sa automaticky po úmrtí osoby, a to na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Dedenie zo zákona a zo závetu

Dedenie môže prebiehať na základe zákona alebo závetu. Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Závet je písomný dokument, v ktorom poručiteľ určí svojich dedičov a rozdelí medzi nich svoj majetok. Ak poručiteľ nezanechá závet, dedí sa zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom sa dostávajú k možnosti dediť.

Formy závetu:

• Holografný závet: Je platný, ak ho závetca sám spísal a podpísal.
• Závet vyhotovený inou osobou: Závetca, ktorý vie čítať a písať, vyhotoví závet podpísaný v prítomnosti svedkov podpísaním dokumentu, ktorý v jeho mene vyhotoví iná osoba vlastnou rukou v prítomnosti dvoch svedkov a pred týmito svedkami vyhlási, že to je jeho závet.
• Súdny závet: Môže pre závetcu na jeho žiadosť vyhotoviť sudca príslušného súdu, ktorý najprv overí identitu závetcu. Závetca následne prečíta a podpíše závet a sudca na závete potvrdí, že závetca prečítal a podpísal závet v jeho prítomnosti. Ak závetca nevie prečítať závet vyhotovený sudcom, alebo to nie je schopný urobiť, sudca prečíta závetcovi závet v prítomnosti dvoch svedkov. Závetca následne podpíše závet v prítomnosti tých istých svedkov alebo ho označí svojou značkou po vyhlásení, že to je jeho závet.
• Závet na palube lode: Kapitán lode môže vyhotoviť závet na palube slovinského plavidla v súlade s ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na vyhotovenie súdneho závetu.
• Závet vyhotovený počas výnimočného stavu alebo vojny: Veliteľ posádky alebo veliteľ rovnakej či vyššej jednotky, alebo ktokoľvek iný v prítomnosti veliteľa, môže vyhotoviť závet pre člena vojenského štábu v súlade s ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na vyhotovenie súdneho závetu.
• Medzinárodný závet: Musí byť vyhotovený v písomnej forme. Nevyžaduje sa, aby závetca napísal závet vlastnou rukou a závet je možné napísať v ktoromkoľvek jazyku, vlastnoručne alebo iným spôsobom. Sudca príslušného súdu môže na žiadosť závetcu vyhotoviť medzinárodný závet, zatiaľ čo pre občana Slovenskej republiky v zahraničí môže závet vyhotoviť diplomatický alebo konzulárny zástupca. Závetca musí v prítomnosti dvoch svedkov a oprávnenej osoby vyhlásiť, že to je jeho závet a že si je vedomý jeho obsahu a následne ho podpísať v ich prítomnosti, alebo ak závetca už podpísal závet, uznať a potvrdiť, že to je jeho podpis. Ak závetca nemôže podpísať závet, oznámi dôvod oprávnenej osobe, ktorá to zaznamená do závetu. Okrem toho môže závetca požiadať, aby závet v jeho mene podpísala iná osoba. Svedkovia a oprávnená osoba pripoja v prítomnosti závetcu svoje podpisy v poznámke, v ktorej je uvedené, že sa podpísali ako svedkovia alebo ako oprávnená osoba.
• Ústny závet: Závetca môže miestoprísažne vyhlásiť prejav svojej poslednej vôle ústne pred dvoma svedkami len vtedy, ak z dôvodu mimoriadnych okolností nemôže vyhotoviť písomný závet. Platnosť ústneho závetu zanikne 30 dní po ukončení mimoriadnych okolností, za ktorých bol vyhotovený.
• Notársky závet: Notár vyhotoví vo forme notárskej zápisnice tak, ako mu ho nadiktoval závetca, alebo závet, ktorý závetca najprv urobil ako písomné vyhlásenie o svojej poslednej vôli a prinesie ho notárovi na overenie.

Na to, aby bol závet platný, sa okrem uvedených formálnych požiadaviek vyžaduje aj spôsobilosť urobiť závet. Podľa ZD môže závet vyhotoviť každý, kto má schopnosť úsudku a dosiahol vek 15 rokov.

Spoločný závet

Zákon o dedičstve neobsahuje zmienku o spoločných závetoch, pretože nepatrí medzi formy závetov ustanovených v zákone a preto sa takýto závet považuje za neplatný podľa článku 62 ZD. Podľa judikatúry sa však považuje za neplatný len taký závet, v ktorom sa dvaja ľudia, najčastejšie manželia, navzájom vymenujú za dedičov, a nie závetu vyhotovenému dvoma osobami v prospech tretej osoby.

Obmedzenia slobodného nakladania s majetkom v prípade smrti

Neopomenuteľní dedičia majú nárok na časť dedičstva, s ktorou závetca nemôže nakladať (povinný dedičský podiel). Neopomenuteľní dedičia sú: potomkovia zosnulého, osvojené deti a ich potomkovia, rodičia a manžel. Ustanovenia upravujúce práva a povinnosti manželov sa uplatňujú rovnako pre mužov a ženy, ktorí boli v dlhotrvajúcom vzťahu bez uzavretia manželstva, ako aj pre mimomanželských alebo zosobášených partnerov rovnakého pohlavia (partneri v registrovanom alebo neregistrovanom partnerstve dvoch mužov alebo dvoch žien).

Starí otcovia, staré matky, bratia a sestry sú neopomenuteľnými dedičmi len vtedy, ak sú trvale práceneschopní a nemajú žiadne prostriedky potrebné na trvalo udržateľné živobytie.

Dedenie prebieha podľa dedičskej postupnosti, pričom dedičia z bližšej dedičskej skupiny vylučujú z dedičstva osoby zo vzdialenejšej dedičskej skupiny. Na základe dedičskej reprezentácie sa časť dedičstva, ktorá by pôvodne pripadla osobe, ak by táto osoba prežila zosnulého, rozdelí rovnakým dielom medzi jej deti (vnúčatá zosnulého). Ak niektoré z vnúčat zomrie skôr ako zosnulý, podiel, ktorý by dostalo, ak by bolo nažive v čase smrti zosnulého, zdedia jeho deti (pravnúčatá zosnulého) rovným dielom.

Ak manžel zosnulého alebo mimomanželský partner alebo partner z registrovaného partnerstva nemá potrebné prostriedky na trvalo udržateľné živobytie a dedí spoločne s inými dedičmi z prvej dedičskej skupiny, súd môže na jeho žiadosť rozhodnúť, že manžel alebo mimomanželský partner alebo partner z registrovaného partnerstva zdedí aj takú časť dedičstva, ktorú by mali zo zákona zdediť spoludedičia manžela. Manžel alebo mimomanželský partner alebo partner z registrovaného partnerstva môže žiadať o zvýšenie svojho podielu dedičstva vo vzťahu ku všetkým spoludedičom alebo jednotlivému spoludedičovi.

Ak iní dedičia z prvej dedičskej skupiny, ktorí nemajú prostriedky potrebné na trvalo udržateľné živobytie, dedia spoločne s manželom zosnulého alebo mimomanželským partnerom alebo partnerom z registrovaného partnerstva, súd môže na ich žiadosť rozhodnúť, že zdedia aj časť toho podielu dedičstva, ktorý mal zo zákona zdediť manžel alebo mimomanželský partner alebo partner z registrovaného partnerstva.

V druhej dedičskej skupine dedia dedičstvo po zosnulom bez žijúcich potomkov jeho rodičia a manžel alebo mimomanželský partner alebo partner z registrovaného partnerstva. Rodičia zosnulého dedia rovnakým dielom jednu polovicu dedičstva a manžel zosnulého alebo mimomanželský partner alebo partner z registrovaného partnerstva dedia druhú polovicu. Ak niektorý z rodičov zosnulého zomrie skôr, podiel z dedičstva, ktorý by mu pripadol, ak by prežil zosnulého, zdedia na základe dedičskej reprezentácie deti tohto rodiča (t. j. bratia a sestry zosnulého). Ak obaja rodičia zosnulého zomrú skôr, podiel z dedičstva, ktorý by im pripadol, ak by prežili zosnulého, zdedia ich potomkovia: podiel otca zdedia potomkovia otca a podiel matky zdedia potomkovia matky. Ak niektorý z rodičov zosnulého zomrie skôr a nezanechá žiadnych potomkov, tak časť dedičstva, ktorá by pripadla tomuto rodičovi, keby zosnulého prežil, zdedí druhý rodič. Ak tento druhý rodič takisto zomrie skôr ako zosnulý, potomkovia tohto rodiča zdedia tú časť dedičstva, ktorú by zdedil jeden z rodičov.

V rámci tretej dedičskej skupiny dedičstvo zosnulého, ktorý nezanechal potomkov alebo rodičov a títo potomkovia alebo rodičia nezanechali potomkov alebo manžela alebo mimomanželského partnera alebo partnera z registrovaného partnerstva, zdedia starí otcovia a staré matky zosnulého. Stará matka a starý otec z tej istej strany dedia rovnaké diely ich časti dedičstva. Ak niektorý z predkov zosnulého na jednej strane zomrie skôr ako zosnulý, tú časť dedičstva, ktorá by pripadla tomuto predkovi, ak by prežil zosnulého, zdedia deti tohto predka, vnúčatá a ďalší potomkovia podľa pravidiel vzťahujúcich sa na prípady, keď deti a iní potomkovia dedia dedičstvo zosnulého.

Premlčanie pohľadávok v dedičstve

Premlčanie pohľadávok je dôležitý aspekt dedičského konania. Dedič totiž zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Je preto dôležité posúdiť, či dlhy poručiteľa nie sú premlčané. Všeobecná premlčacia doba je tri roky. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Špecifické situácie premlčania

• Pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu: Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Uznanie pohľadávky v rámci dedičského konania z titulu vnesených investícií do majetku poručiteľa zakladá plynutie 10-ročnej premlčacej lehoty podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na osvedčení o dedičstve sa nachádzajú podpisy dedičov potvrdzujúce ich vôľu prejavenú v rámci dedičského konania.
• Daňové nedoplatky: Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
• Dlhy voči mestu za komunálny odpad: Ak mesto vyzvalo dediča k úhrade dlhu písomne, začína plynúť nová premlčacia lehota.

Ako postupovať pri vymáhaní pohľadávok

Veritelia by nemali čakať na výsledok dedičského konania po dlžníkovi, lebo môžu zmeškať lehoty, počas ktorých by mali uplatniť svoje pohľadávky na súde. Inak im hrozí, že sa ich nároky premlčia a dlh sa tak stane nedobytným.

Zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa

Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, a to do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za tieto náklady a dlhy spoločne a nerozdielne, každý však len v rozsahu ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva. Dedič zodpovedá voči veriteľom poručiteľa za jeho dlhy nielen vecami a inými hodnotami, ktoré nadobudol dedením, ale aj svojím vlastným majetkom (a to až do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva).

Predlžené dedičstvo a jeho likvidácia

Ak je dedičstvo predlžené (t. j. dlhy poručiteľa prevyšujú hodnotu jeho majetku), notár poučí dedičov o možnosti vysporiadania predlženého dedičstva. Dedičia môžu uzavrieť dohodu o vysporiadaní dedičstva s poučením, že zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty nadobúdaného dedičstva. Ak dedičia alebo veritelia nemajú záujem o uzatvorenie tejto dohody, notár môže nariadiť likvidáciu predlženého dedičstva. Ak poručiteľ nezanechá žiadny majetok, nenastupuje dedenie a nedochádza k prejednaniu dedičstva. K zastaveniu dedičského konania by malo dôjsť aj vtedy, ak po zosnulom zostane len tzv. nepatrný majetok. Ten súd zjednodušeným postupom vydá tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa. Za takýchto okolností nemá význam ani upovedomenie dedičov o ich dedičskom práve, ani poučenie o tom, že dedič má možnosť do stanovenej doby dedičstvo odmietnuť. Vydanie nepatrného majetku sa pritom musí týkať všetkého majetku poručiteľa. Za dlhy poručiteľa nezodpovedá ten, komu štátne notárstvo vydalo nepatrný majetok poručiteľa. Vychádzajúc z citovaného judikátu je zrejmé, že pri uplatnení inštitútu vydania nepatrného majetku osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, nejde o dedenie v pravom zmysle slova. Takáto osoba totiž ani nie je označovaná ako dedič, nakoľko dedičské konanie sa pri uplatnení tohto inštitútu zastavuje.

Dodatočné konanie o dedičstve

Ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná. V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o tomto majetku začať konanie aj bez návrhu.

Praktické rady a odporúčania

• Prehľad o majetku a dlhoch: Je dôležité mať prehľad o majetku a dlhoch poručiteľa. V prípade potreby je vhodné kontaktovať odborníka.
• Účasť na dedičskom konaní: Dedičia by sa mali aktívne zúčastňovať na dedičskom konaní a uplatňovať svoje práva.
• Odmietnutie dedičstva: Ak dlhy poručiteľa prevyšujú hodnotu jeho majetku, je možné dedičstvo odmietnuť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom (notárom) o tomto práve poučený, avšak z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť svoje vlastné výhrady alebo podmienky (čiže uvádzať, že dedičstvo odmieta len pre prípad, ak sa stane to a to) a takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti (napr. odmietnuť iba určitú časť majetku). Takéto vyhlásenia by potom nemali účinky odmietnutia dedičstva. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva už nemožno odvolať, ale takisto nemožno odvolať ani to, ak dedič vyhlási že dedičstvo neodmieta - preto musí dedič vždy vopred dôsledne a pokojne zvážiť, čo prehlási a nekonať pod vplyvom emócií alebo pod vplyvom citového nátlaku ostatných dedičov. Je však treba mať na pamäti, aby dedičstvo odmietli aj potomkovia dediča, pretože ak dedič dedičstvo odmietne, nastupujú zo zákona na jeho miesto jeho potomkovia, prípadne ich deti. Ak všetci dedičia dedičstvo odmietnu, pripadne majetok štátu vrátane dlhov.
• Premlčanie pohľadávok: Dedič by mal vždy posúdiť, či dlhy poručiteľa nie sú premlčané. Súd na premlčanie neprihliada z úradnej povinnosti. Tzn. že súd v súdnom konaní posudzuje premlčanie až na základe vznesenej námietky dlžníka (žalovaného). To isté sa vzťahuje aj na exekučné konanie.
• Komunikácia s veriteľmi: Dedič by mal komunikovať s veriteľmi a informovať ich o úmrtí poručiteľa. Banka môže napríklad úročenie pozastaviť až do skončenia dedičského konania. Podobne aj iní veritelia sú často ochotní počkať až do skončenia dedičského konania a nekonajú ďalšie kroky, ktoré by navýšili dlh. Táto komunikácia s veriteľmi je mimoriadne dôležitá najmä preto, lebo dedičské konanie či iné vysporiadanie dedičstva môže trvať aj rok alebo niekoľko rokov a ak veritelia o smrti poručiteľa nevedia, alebo s nimi nikto nekomunikuje, môžu konať ďalej (dlh predať, žalovať a pod.).

Riešenie dedičských dlhov

Často je predmetom dedičstva nehnuteľnosť zaťažená hypotekárnym úverom. Pokiaľ bol poručiteľ poistený pre prípad smrti a nejde o situáciu vylúčenú z poistenia (napr. v čase uzavretia poistenia trpel chorobou, ktorú zatajil a zomrel na ňu), poisťovňa zvyčajne splatí dlh priamo banke. Predmetom dedenia môže byť však aj úver, ktorý nie je poistený. Ak dedič má finančné prostriedky na vyplatenie úveru, nie je potrebné čakať na koniec dedičského konania. Ak dedič nemá finančné prostriedky na vyplatenie celého úveru, môže podpísať s veriteľom dohodu o pristúpení k záväzku. Ak nie je v možnostiach dediča splácať splátky tak ako boli dohodnuté za poručiteľovho života, môže požiadať banku o predĺženie doby splatnosti úveru a tým o zníženie mesačnej splátky.

Mnoho dedičov si uvedomuje potenciálne riziká do budúcnosti. Ak je výška dlhov neúnosná, zároveň je predmetom dedičstva nehnuteľnosť a sú splnené podmienky pre oddlženie splátkovým kalendárom (čo je jeden zo spôsobov tzv. osobného bankrotu), je vhodné ešte počas života poručiteľa iniciovať toto konanie o oddlžení splátkovým kalendárom. Oddlžením (tzv. osobným bankrotom) dlžník dosiahne ochranu pred veriteľmi, zastavenie exekučných konaní a možnosť zbaviť sa časti dlhov, pričom veriteľom bude povinný platiť dlhy v splátkach len v rozsahu súdom určeného splátkového kalendára (od 30% dlžných súm). Ak dôjde k schváleniu tohto splátkového kalendára, tak v prípade smrti dlžníka bude zaväzovať aj jeho dedičov. Smrť dlžníka po určení splátkového kalendára a oddlžení má za následok, že veriteľ môže požadovať splnenie svojej pohľadávky od dedičov, avšak výhradne v rozsahu, v ktorom bol daný určeným splátkovým kalendárom. Samotné oddlženie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávok vylúčených z uspokojenia.

Prechod dlhov môže nastať v ich rôznych štádiách (mimosúdne vymáhanie, súdne vymáhanie, exekučné vymáhanie). Ak sa na vec pozrieme z hľadiska štádia vymáhania, prioritou by mali byť pohľadávky, ktoré ešte nie sú vymáhané súdne, pri súdnom vymáhaní totiž vznikajú ďalšie náklady v súvislosti so súdnymi poplatkami i trovami advokáta. Pokiaľ dedičia vstupujú vo fáze, keď sú dlhy vymáhané súdne, súd z úradnej povinnosti postupuje tak, že konanie preruší do skončenia dedičského konania alebo pokračuje v konaní s domnelými dedičmi (čiže tými, o ktorých predpokladá, že budú dediť). Ide len o procesnoprávne rozhodnutie súdu, čiže na zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa to nič nemení. Dedičia môžu uplatňovať tie isté námietky voči dlhu a voči veriteľovi, ako by mohol aj zosnulý dlžník (napr. môžu namietať premlčanie, zánik dlhu úhradou, v prípade úveru jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, ak došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch a pod.). Pokiaľ je dlh vymáhaný v exekučnom konaní, je potrebné zdôrazniť, že smrť dlžníka je vždy dôvodom na odklad exekúcie a to až do skončenia dedičského konania.

Premlčanie nároku na vydanie dedičstva

Aj právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva sa premlčuje. Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva, premlčacia doba začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo, pričom všeobecná premlčacia doba je tri roky. Márnym uplynutím premlčacej doby nastáva premlčanie práva, čo znamená, že aj keď toto právo nezaniká, už ho nemožno uplatniť na súde. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade predmetného vydania dedičstva vlastnícke právo premlčaniu podlieha a oprávnený dedič po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty už nie je oprávnený vymáhať si súdnou cestou svoj podiel na dedičstve. Podstatne odlišná situácia nastane v prípade, ak oprávnený dedič z dedičského konania vylúčený nebol a z uznesenia o dedičstve mu jeho nárok na dedičský podiel priamo vyplýva, len mu ho druhý oprávnený dedič odmieta vydať. V zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 OZ totiž platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že právoplatné a vykonateľné uznesenie o dedičstve, ktoré ukladá jednému z dedičov povinnosť vyplatiť iného dediča je možno považovať za exekučný titul.

tags: #do #akej #doby #mozu #uplatnit #dedicia