Zvieratá a živočíchy sú neoddeliteľnou súčasťou dnešného známeho sveta. Planétu Zem obývajú už odpradávna. Avšak len málokedy sa pozastavíme nad tým, ako dlho sa medzi nami vyskytujú. Zvieratá berieme ako bežnú a pretrvávajúcu záležitosť. Ich výskyt nás žiadnym spôsobom neobmedzuje. Naopak, my ľudia často obmedzujeme životy týchto unikátnych tvorov.
Kam až by dokázala ríša zvierat rásť, keby ju ľudský druh nepotláčal? Žiaľ, odpoveď na túto otázku dnes už ťažko so jednoznačnou istotou ozrejmíme. Môžeme sa však domnievať, že svet, nebyť ľudského vplyvu, by mohol vyzerať v určitých miestach podobne ako taký Amazonský prales. Ide o jedno z najstarších miest sveta, ktoré ľudské oko iba málo prebádalo. Podobne je na tom aj oceán.
Tieto miesta nám ešte stále dokazujú, že svet živočíchov nie je úplne prebádaný. To nadväzuje na ďalší fakt, a to, že na podobných odľahlých miestach existujú podmienky pre dlhý život týchto významných tvorov. Už od čias základných škôl vieme, že niektoré zvieratá sa dožívajú dlhšieho veku než ľudia. Samozrejme, skutočnosťou tiež je, že nám ľuďom sa úspešne darí ich život skracovať.
Živočíšna ríša ponúka celý zástup tvorov, ktoré obývajú planétu Zem už dlhé roky. Aj po tom, čo ľudia začali rozširovať svoje územia, sa ich rozvoju relatívne darí. A preto sa nižšie pozrieme na najdlhšie žijúce zvieratá, ktoré obývajú náš svet dodnes. Nehľadaj však mikroorganizmy alebo špongiové morské huby a rastliny. Toto sú zvieratá, ktoré má možnosť vidieť každý z nás.
Najdlhšie žijúce živočíchy
Seychelská obrovská korytnačka (vek: 120+)
Tí, ktorí hádali, že medzi týmito živočíchmi sa objaví aspoň jedna korytnačka, uhádli. Faktom však zostáva, že seychelská obrovská korytnačka sa ocitá na samotnom vrchole týchto dlhovekých živočíchov. Seychelská obrovská korytnačka (Aldabrachelys gigantea hololissa) je najdlhšie žijúcim suchozemským živočíchom. Obývala veľké centrálne granitové ostrovy Seychely, no bola masovo lovená námorníkmi.
Okolo roku 1840 sa predpokladalo, že je úplne vyhynutá, kým sa neobjavili ďalší jedinci. Momentálne prežíva zhruba iba okolo 100 korytnačiek vo voľnej prírode. Vek obrovských korytnačiek sa všeobecne odhaduje na viac ako 200 rokov. Tento špecifický údaj je však veľmi náročné s presnosťou určiť. Často prežívajú svojich ľudských ošetrovateľov.
Najstarším zaznamenaným jedincom je Adwaita. Ide o korytnačku, ktorá bola privezená britskými námorníkmi. Bola venovaná ako dar pre Roberta Clivea z Britskej Východoindickej spoločnosti v 18. storočí. V roku 1875 bola prevezená do zoologickej záhrady v Kalkate, kde tiež zomrela. Táto tragická udalosť sa odohrala v marci 2006. Dožila sa úctyhodných 255 rokov (rok narodenia 1750).
Aktuálne je najstarším jedincom Jonathan, 191-ročná seychelská obrovská korytnačka. Nachádza sa na ostrove Svätej Heleny. Po Jonathanovi je druhou najstaršou žijúcou korytnačkou Esmeralda, ktorá sa nachádza na Galapágoch. V roku 2022 bol Jonathan zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov ako najstaršia korytnačka na svete. Je zvláštne pomyslieť, koľko udalostí dokázali tieto jedince prežiť.
Veľryba grónska (vek: 200+)
Veľryby grónske sú všeobecne považované za najdlhšie žijúce cicavce na svete. Za ich zázračnou dlhovekosťou stojí záhadný gén. Veľryby majú mutácie v géne nazývanom ERCC1, ktorý sa podieľa na oprave poškodenej DNA. Táto zázračná mutácia pomáha chrániť veľryby pred rakovinou alebo inou potenciálnou príčinou úmrtia. A to nie je jediný zázračný gén.
Ďalší gén - PCNA obsahuje sekciu, ktorá je zdvojená. Tento gén sa podieľa na raste buniek a ich oprave. Vďaka zdvojeniu sekcie v géne PCNA je ich starnutie spomalené. Niektorí vedci sa tiež domnievajú, že štúdium týchto veľrýb by mohlo poskytnúť odpovede na otázku, ako predĺžiť ľudský život. Ich populácia bola však v minulosti drasticky znížená lovom. Aktuálne sú podľa zoznamu IUCN veľryby grónske zaradené medzi ohrozené druhy.
Veľryba grónska (Balaena mysticetus) je druh kosatky patriaci do rodiny Balaenidae. Na svete je jediným žijúcim zástupcom rodu Balaena. Tieto živočíchy majú najväčšie ústa zo všetkých živočíchov (takmer jedna tretina ich tela). Sú považované aj za najdlhšie žijúce cicavce s možnosťou dosiahnuť vek viac ako 200 rokov.
V máji 2007 bol ulovený 15 metrov dlhý jedinec pri pobreží Aljašky. Našla sa u neho hlava výbušného harpúnového hrotu z modelu vyrobeného medzi rokmi 1879 a 1885. To znamená, že vek tejto veľryby sa v čase jej smrti pohyboval okolo 115 až 130 rokov.
Tento objav podnietil vedcov k ďalším výskumom tohto druhu. Vedci z austrálskej národnej vedeckej agentúry odhadli, že ich prirodzená dĺžka života je 268 rokov. Jeden z neskorších odchytených exemplárov mal údajne až 211 rokov.
Ospalec grónsky (vek: 250+)
Ľadové antarktické prúdy ukrývajú mnoho živočíchov, ktoré sa dožívajú extrémne vysokého veku. Ďalším príkladom je ospalec grónsky, tiež známy aj ako grónsky žralok alebo smradľavý žralok. Tieto živočíchy žijú hlboko v arktických a severoatlantických oceánoch. Môžu dorastať do celkovej dĺžky až 7,3 metra. Živia sa rôznymi zvieratami vrátane rýb a morských cicavcov, ako sú tulene. Vážia medzi 400 až 1 400 kg.
Grónske žraloky majú najdlhšiu známu dĺžku života zo všetkých stavovcov. Ich vek sa podľa niekoľkých významných štúdií odhaduje na 250 až 500 rokov. Zároveň patria medzi najväčšie existujúce druhy žralokov. Najväčší grónsky žralok bol odhadnutý na približne 392 rokov. Niektorí výskumníci sa tiež domnievajú, že mohli mať až 512 rokov. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku približne 150 rokov.
Najnižšie odhady veku žralokov sa pohybujú okolo 272 rokov, čím sa stávajú najdlhšie žijúcimi stavovcami na Zemi. Ich názov tiež pramení zo zaujímavého príbehu. Tento druh žraloka je často napádaný kôrovcom Ommatokoita elongata. Parazit sa pripevní na jeho oči, čím ich poškodzuje. To vedie k takmer úplnej slepote. Dĺžku života to však neovplyvňuje, nakoľko žraloky sú závislé najmä od svojho čuchu.
Mäso ospalca grónskeho je vysoko toxické. Ak sa dostatočne nespracuje, môže konzumenta otráviť. Často sa stáva, že je mäso podávané psom v záprahu. Po zlom spracovaní neboli schopné vstať niekoľko hodín. Na Islande sa však mäso považuje za obrovskú delikatesu. Najprv je varené v niekoľkých vodách. Následne sa suší alebo fermentuje počas niekoľkých mesiacov. Takéto mäso sa používa na výrobu pokrmu s názvom kæstur hákarl.
Turritopsis dohrnii (vek: nesmrteľnosť)
Turritopsis dohrnii sa tiež často prezýva aj ako nesmrteľná medúza. Potenciálne dokáže žiť večne. Je tiež známa aj ako medúza Benjamina Buttona. Ako je však možné, že takýto malý tvor dokáže žiť naveky vekov? Medúza Turritopsis dohrnii dokáže svoj životný cyklus obrátiť a vrátiť sa späť do štádia polypu. Nájdeme ju takmer kdekoľvek na svete v mierne teplých až tropických vodách.
Ide tak o jedno z mála zvierat, ktoré sa dokáže vrátiť z pohlavne zrelého jedinca do pohlavne nezrelého. Svoj život, ako väčšina medúz, začína ako malá, voľne plávajúca larva/planula. Následne sa planuly prichytia na morskom dne, kde sa zmenia na polypy a následne na medúzy. Do štádia polypu sa vracia v prípade, že je poškodená, v strese, chorá, stará alebo ak trpí hladom.
Robí to prostredníctvom procesu vývoja buniek. Pôvodné bunky menia svoj stav a transformujú sa na nové typy buniek. Teoreticky je možné tento proces opakovať donekonečna. Najčastejšie však zahynie v dôsledku útoku iného predátora alebo podľahne spomínanej chorobe. Turritopsis dohrnii je však vďaka svojej unikátnej schopnosti dôležitým predmetom farmaceutického výskumu.
Medúza Turritopsis dohrnii má tvar zvona. Dorastá do dĺžky cca 4,5 mm. Celkovo je približne rovnako široká ako vysoká. Dospelé jedince majú okolo 80 - 90 chápadiel. Najčastejšie je voľne žijúca v planktóne. Ako bolo vyššie spomenuté, často sa stáva práve potravou pre iné zvieratá, ktoré konzumujú planktón. Podľa štúdií sa do sveta rozšírila zo Stredozemného mora.
Nezmar obecný (vek: nesmrteľnosť)
V závere článku si spomenieme ešte jeden druh živočícha, ktorý je veľmi podobný medúze. Hydra vulgaris, v slovenskom jazyku tiež známa ako nezmar obecný, je potenciálne nesmrteľná. Ide o sladkovodný polyp/hydroid, ktorý dorastá do dĺžky 10 - 30 mm. Šírka jeho tela je cca 1 mm. Tieto bezstavovce sú do značnej miery tvorené kmeňovými bunkami, ktoré sa neustále regenerujú klonovaním/duplikovaním.
Bežne zomierajú v prírodných podmienkach v dôsledku chorôb alebo predátorov. Bez týchto vonkajších nebezpečenstiev by sa však mohli neustále regenerovať. Hydra má 4 až 12 chápadiel, ktoré vystupujú tesne zvonka úst. Nezmary si tým pomáhajú pri love koristi. Rozprestrú svoje chápadlá a vyčkávajú, kým sa ich potrava dotkne. Následne všetko, čo nedokážu stráviť, vyvrhnú.
Hovorí sa, že nepodliehajú starnutiu. Ich nohy v tvare disku im pomáhajú v pohybe, prichytávajú sa nimi k objektu. Nezmar obecný (Hydra vulgaris) má najjednoduchší nervový systém zo všetkých známych organizmov. Preto je dôležitým predmetom skúmania najmä v neurológii. Odhalenie princípov jeho jednoduchého nervového obvodu by bolo prelomovým pre pochopenie zložitejších funkcií mozgu.
Nezmar obecný je iba príkladom nesmrteľného zvieraťa. V skutočnosti existuje niekoľko druhov nezmarov, ktoré môžu žiť takmer naveky. Dokážu sa rozmnožovať až troma spôsobmi - sexuálnou reprodukciou, pučením a nepriamo prostredníctvom regenerácie. Pri každom z týchto spôsobov musia byť prítomné optimálne podmienky (ako napr. teplota vody a dostatok potravy).
Zvieratá, ktoré sa do výberu nedostali
Jedným zo zvierat, ktoré sa do výberu nedostalo, no za zmienku dozaista stojí, je albatros. Ide o druh morského vtáka, ktorý sa živí primárne rybami a inými vodnými živočíchmi. Albatrosy sú považované za najväčšie druhy vtákov s rozpätím krídel až 3,5 metra. Najdlhšie žijúcim zaznamenaným jedincom je albatros menom Wisdom. Táto samička laysanského albatrosa sa dožila cca 70 rokov.
Morské živočíšstvo má medzi najdlhšie žijúcimi zvieratami viacero zástupcov. Existuje druh rýb známy ako Koi kapry. Jedna z nich - Hanako, sa dožila neuveriteľných 226 rokov. Jej vek bol impozantný, nakoľko väčšina Koi kaprov sa zvyčajne dožíva veku 25 až 35 rokov. Niektoré jedince za ideálnych podmienok však môžu dosiahnuť veku 50 až 70 rokov.
A to nie sú jediné druhy zvierat. Okrem nich existujú ďalšie živočíchy, ako napríklad červený morský ježko alebo arktika islandská, ktoré sa dožili extrémne vysokého veku. Práve to nás núti zamyslieť sa, či by sme k prírode nemali pristupovať s oveľa väčším rešpektom a úctou. Svet zvierat je plný fascinujúcich stvorení, ktoré sa líšia veľkosťou, vzhľadom a samozrejme aj dĺžkou života. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z nich a objavme zaujímavosti z ich života.
Úvod do sveta zvierat a ich životných cyklov
Životný cyklus zvieraťa je fascinujúci proces, ktorý zahŕňa narodenie, rast, rozmnožovanie a nakoniec smrť. Každé zviera má svoj vlastný jedinečný životný cyklus, ktorý je prispôsobený jeho prostrediu a spôsobu života. Deti sa môžu učiť o životných cykloch zvierat prostredníctvom rôznych aktivít, ako sú napríklad pečiatky s motívom "Životný cyklus včely", ktoré zobrazujú vývoj včely na 4 pečiatkach. Tieto pečiatky si deti môžu vyfarbovať, vytvárať si náučné knižočky a zároveň si trénujú koncentráciu, rozširujú všeobecné vedomosti a slovnú zásobu.
Zvieratá, ktoré by sme mali vidieť aspoň raz za život
Existuje mnoho vzácnych zvierat, ktoré žijú v odľahlých oblastiach a stoja za to, aby sme ich spoznali. Jedným z nich je napríklad gorila horská.
Gorila horská: Jemný obor z afrických hôr
Gorila horská je najväčší žijúci primát, ktorý dlhé roky unikal pozornosti Európanov. Až v roku 1903 sa Paulovi Matschiemu podarilo tohto tvora pozorovať a popísať. V roku 1967 sa biologička Dian Fossey vybrala do Rwandy, aby gorily študovala. Zblížila sa s rodinou Susa, ktorá jej dovolila zúčastňovať sa na ich každodennom živote a dotýkať sa ich. Vďaka jej práci sa populácia goríl horských zvýšila a momentálne sa hovorí o viac ako tisíc jedincoch.
Dospelý samec váži v priemere 195 kg a vzpriamený meria 168 cm. Samice vážia približne o polovicu menej a merajú 140 cm. Žijú v rodinných skupinách, kde je väčšinou dominantný samec s háremom asi desiatich samíc. Veľké skupiny majú až štyridsať členov, v takejto rodine je viac striebrochrbtých samcov - dospelých jedincov. Mladé samce okolo jedenásteho roku života sa oddeľujú od skupiny a zakladajú si vlastnú. Samice opúšťajú svoju rodinu okolo ôsmeho roku života. Vtedy sa pridávajú k inej rodine alebo potulujúcemu sa mladíkovi a zakladajú novú rodinu. Samice sú gravidné osem a pol mesiaca a spravidla rodia jedno mláďa.
Pes hyenovitý: Majster vytrvalosti a spolupráce
Pes hyenovitý je jednou z najohrozenejších šeliem sveta. V minulosti sa vyskytoval v celej savanovej až púštnej subsaharskej Afrike, no okrem malých ostrovčekov bol v západnej a severovýchodnej Afrike vyhubený. Najväčšie jeho populácie dnes žijú v krajinách Botswana, Zimbabwe a Namíbia. Celkový počet psa hyenovitého v celej Afrike je na úrovni približne 6 600 jedincov a neustále klesá.
Psy hyenovité žijú v rodinných skupinách až do štyridsať členov. Chodia spoločne na lov a patria medzi najúspešnejšie šelmy. Svorku vedie dominantná samica, ktorá svoje schopnosti odovzdáva jednej zo svojich dcér. Majú silný sociálny a spoločenský pud a celá svorka sa dôsledne stará o všetky mláďatá, staré a zranené jedince. Žijú v norách a na lov vyrážajú väčšinou za svetla. Sú to skvelí vytrvalostní bežci a so svojou dokonalou organizáciou korisť jednoducho uštvú.
Dospelý pes hyenovitý meria v kohútiku do 75 cm a váži do 35 kg. Pári sa iba dominantná samica, ktorá je schopná každý rok doslova vyprodukovať novú svorku. Porodí až šestnásť mláďat v jednom vrhu, čo je najviac zo všetkých psovitých šeliem. Vzhľadom k náročnosti uživiť takú veľkú svorku má však samica maximálne dva vrhy za rok.
Žralok veľrybí: Nežný obor oceánov
Žralok veľrybí je najväčšou žijúcou rybou. Spolu so žralokom obrovským a veľkoústym sú to jediné žraloky živiace sa planktónom a krylom. Ulovený jedinec žraloka veľrybieho bol prvýkrát popísaný v roku 1828 v juhoafrickej zátoke Table Bay pri Kapskom meste. Vyskytuje sa v teplých moriach a oceánoch na celom svete. Nemá rád vodu s teplotou nižšou ako je 21°C.
Živí sa filtrovaním vody bohatej na kryl, odkiaľ aj pochádza jeho druhové meno - veľrybí. Tlamu má až 1,5 m širokú, s 300-350 radami malých zúbkov a dvadsiatimi filtrovacími „poduškami“. Jeho koža je až pätnásť centimetrov hrubá. Veľmi málo sa vie o ich živote, párení a rodení mláďat. Párenie bolo dvakrát pozorované pri ostrove St.Helena a jeden neúspešný pokus bol nafilmovaný z lietadla v roku 2019 v Austrálii. Samice si vedia „odložiť“ spermie samcov na dlhšiu dobu a mláďatá tak rodiť postupne. V jednej takejto „várke“ môže byť približne tristo mláďat, každé meria 40-60 cm. Tieto žraloky sú vajcoživorodé, to znamená že samica má v sebe vajíčka, z ktorých sa tesne pred pôrodom alebo počas neho vyliahnu mláďatá. Väčšinu času trávia osamote, na obľúbených miestach počas kŕmenia sa stretáva niekoľko jedincov. Najväčšie zhromaždenie týchto žralokov bolo zaznamenané pri pobreží Yucatanu v roku 2011, kde sa ich stretlo viac ako štyristo.
Dospelý žralok veľrybí dosahuje v priemere dĺžku desať metrov a váhu deväť ton. Najväčší zaznamenaný jedinec meral 12,65 metrov a vážil 21,5 tony, sú ale informácie aj o exemplároch až osemnásť metrov dlhých.
Mandril pestrý: Kráľ farieb medzi primátmi
Mandril pestrý je najväčšou pravou opicou. V minulosti bol radený do rodu paviánov, novšie výskumy však zaradili tieto mohutné zvieratá do samostatného rodu a čeľade mangabejovitých. Jeho jediným príbuzným je dril, ktorý má miesto výskytu severne od mandrila. Ten žije v tropickom pralese konžskej panvy. Najväčšia časť populácie žije v Gabune, ďalej zasahuje do Konga, Kamerunu a malá populácia žije aj v Rovníkovej Guinei a juhovýchodnej Nigérii.
Žijú vo veľkých skupinách, často niekoľko 100 jedincov. Najväčšia pozorovaná tlupa v národnom parku Lopé v Gabune mala viac ako 1300 členov. V rámci skupiny je niekoľko dominantných samcov, ktorí sú nápadne odlišní od samíc a ku skupine sa pripájajú v dobe párenia. Sú najvýraznejšie vyfarbení spomedzi všetkých cicavcov, s výrazne červeno-modrým sfarbením na tvári a dúhovými farbami na zadnej časti.
Jediným skutočným predátorom je leopard, ktorý zaženie skupinu do stromov. Silné samce ostávajú na zemi a postavia sa na odpor aj tejto šelme. Väčšinu času trávia na zemi, pričom sa chodia nakŕmiť do korún stromov oveľa častejšie ako zvyknú paviány. Sú všežravci, veľkú časť potravy tvorí ovocie a hmyz. Doba párenia je od júla do septembra a doba rodenia mláďat v odpovedajúci mesiac od decembra do apríla. Samce sú mohutné zvieratá dosahujúce výšku v kohútiku 65cm pri dĺžke tela 95cm.
Lemury: Endemické poklady Madagaskaru
Lemury sú slávna skupina druhov, ktoré žijú výhradne na Madagaskare. Rozdeľujú sa do 8 rodov a 15 čeľadí. Spolu tvoria viac ako 110 druhov. Medzi niektorými lemurmi je tak malý rozdiel, že nie je zrejmé, či už ide o nový druh, alebo nie. Sú pozostatkom primitívnych primátov, ktoré tu ostali uväznené po odtrhnutí Madagaskaru od zvyšku Afriky. Pre nedostatok predátorov tu dokázali prežiť a vyvinuli sa tu do množstva druhov a obývajú najrôznejšie biotopy. Rovnako aj ich vzrast sa líši.
Najväčším lemurom je druh Indri, jediný zástupca svojej čeľade. Môže vážiť až 10 kg a má dĺžku tela do 75 cm, s plne natiahnutými nohami až 120 cm. Od najmenšieho po najväčšieho, lemury sú nesmierne zaujímavé zvieratá a o každom by sa dalo dlho rozprávať. Asi najbizarnejším druhom je aye aye (Daubentonia madagascariensis), taktiež nazývaný ksukol chvostnatý. Je najväčším nočným primátom. Živí sa hmyzom, ktorý často získava spod kôry stromov. Na toto využíva svoj dokonalý sluch, ktorým hmyz vystopuje. Potom nastúpi jeho špeciálne uspôsobený prostredník, ktorým ťukaním ako ďateľ nájde dutinu. Jediným iným cicavcom používajúcim tento spôsob získania potravy je vakoveverica trojpása (Dactylopsila trivirgata) z Novej Guiney.
Živia sa najrôznejšou potravou, vo všeobecnosti sú všežravci s prevládajúcou rastlinnou zložkou. Menšie druhy majú väčší podiel hmyzu, väčšie sú viac menej bylinožravce. Poväčšine žijú v skupinách v priemere s 15 jedincami. Niektoré druhy tvoria väčšie skupiny (lemur kata), niektoré sú samotári (aye aye). Hlavnými predátormi sú pôvodné šelmy fosa (Cryptoprocta ferox) a dravé vtáky.
Slon africký: Kráľ suchozemských zvierat
Slon africký je najväčší suchozemský tvor dnešných čias. V minulosti mal viacero príbuzných v Afrike, v dnešnej dobe ostal jediný jeho príbuzný, slon pralesný (Loxodonta cyclotis). Žije v celej subsaharskej Afrike s výnimkou strednej Afriky, kde žije slon pralesný. Najtypickejším znakom slona je jeho chobot skladajúci sa až zo 60 000 svalov. Je to orgán tvorený nosom a horným pyskom, do ktorého dokážu nasať až 15 litrov vody. Cez nos sa nedokážu napiť, vodu si vstreknú do úst.
Žijú v rodinných skupinách tvorených samicami s mláďatami. Samce sa ku skupine pridávajú na krátku dobu počas ruje samíc. Samica je gravidná až 22 mesiacov, čo je najviac z dnešných zvierat. Pri narodení váži mláďa približne 100 kg. Mladé samce opúšťajú svoju rodinu okolo 12. roku života a pridávajú sa k iným samcom, od ktorých sa učia. Samice majú v rámci stáda prísnu hierarchiu. Dokážu komunikovať na veľkú vzdialenosť vďaka ultrazvuku.
Dospelý samec má priemernú výšku 3,5 m a samice 2,5 m. Váha kolíše u samíc od 2,5 - 3,3 tony a u samcov 4,7 - 6,2 tony. Najväčší samec bol zastrelený v Angole v roku 1954. mal výšku 3,96 m a vážil približne 11 ton. Je vypreparovaný a vystavený v Prírodovednom múzeu vo Washington D.C. Slonovi s klami vážiacimi viac ako 40 kg každý sa hovorí „Tusker“. V dnešnej dobe ich v Afrike žije približne 20.
Lev africký: Kráľ zvierat a jeho spoločenský život
Po tigrovi je lev druhá najväčšia mačkovitá šelma. Pôvodne sa vyskytoval v Afrike, Ázii a Európe. Z južnej Európy vymizli približne 1 000 p.n.l. Na prelome 19. a 20. storočia žili posledné levy na území dnešného Turecka a posledný lev v roku 100 n.l. V Iráne bol posledný lev pozorovaný v roku 1942. V polovici 20. storočia bolo viac ako 250 000 levov v Afrike, dnes je ich menej ako 20 000.
Levy sú jediné spoločenské mačkovité šelmy. Žijú v skupinách s 15 členmi vrátane mláďat. Svorku vedie dominantný samec, ktorý vyháňa akýchkoľvek konkurentov, ktorí by mohli byť hrozbou jeho postavenia. Mladé vyhnané samce žijú osamelo, alebo v malých skupinkách tvorených samcami. Musia vedieť loviť, aby sa uživili, preto je mýtus, že samce nevedia loviť. Ak majú svoj hárem, nie sú už nútení a ich úlohou je ochrana teritória a svorky. Samice spolupracujú a spoločne lovia. Nový samec, ktorý ovládne svorku sa snaží pozabíjať mláďatá, ktoré sú ešte malé, aby sa samica dostala opäť do ruje a splodil vlastné potomstvo čo najskôr. Aby samica takéhoto samca „oklamala“, vie predstierať ruju a odstavenie mláďat. Počas lovu levy komunikujú špičkami chvosta a uší. Dávajú si navzájom signály na koordinovaný lov. Ich najobľúbenejšou korisťou sú byvoly, zebry a veľké antilopy. Výnimočne si trúfnu na žirafu alebo menšieho slona.
Leopard škvrnitý: Majster prispôsobenia
Leopard je najrozšírenejšia mačkovitá šelma (nie však najpočetnejšia). Žije od južnej Afriky po Maroko a na východ až po Indonéziu a severovýchodnú Čínu mimo púštnych oblastí. Populácia je vďaka strate prirodzeného prostredia rozdrobená. Dokáže sa dokonale prispôsobiť rôznym prostrediam, od polopúšte, savany cez horské lesy až po dažďové pralesy. Žije samotársky, viac kusov je vidieť iba počas doby párenia a samice s mláďatami. Dospelosti sa dožíva menej ako polovica leopardov.
V Afrike si ho často mýlime s gepardom. Na rozdiel od geparda má kratšie nohy, zavalitejšie telo a mohutnejšiu lebku. Škvrny sú prázdne kolieska. Gepard má škvrny plné a od kútika oka po kútik tlamy sa tiahne čierna „slza“. Ďalším podobným je jaguár z južnej Ameriky, ktorý je mohutnejší a v škvrnách má naviac čiernu bodku. Pri leopardoch a jaguároch sú známe čierne, melanínové formy, známe ako čierny panter.
Jeho potrava je nesmierne variabilná a aj v jednej oblasti má širokú škálu. Rád loví opice, antilopy, vtáky, hlodavce a mláďa nepohrdne ani hmyzom. Trúfnu si aj na väčšiu korisť, ako sú mladé žirafy alebo veľké antilopy.
Nosorožec dvojrohý: Samotársky bojovník
Nosorožec dvojrohý je jeden z piatich druhov nosorožcov na svete a jeden z dvoch žijúcich v Afrike. Predkovia týchto nosorožcov pochádzajú z doby pred 50 miliónmi rokov. Prvé nosorožce dvojrohé sa objavili pred 5 miliónmi rokmi. V tejto dobe sa oddelili od nosorožca tuponosého. Z viac ako 50 rodov ostali 4 s piatimi druhmi.
Na rozdiel od nosorožca tuponosého (biely), je dvojrohý (čierny) striktný samotár. Samice sa so samcom stretávajú iba na dobu párenia a samica sama vychováva mláďa. V tejto dobe je mláďa zraniteľné a môže sa stať korisťou levov, leoparda alebo hyen. Nosorožce sa stávajú hlavne obeťou pytliactva. Dôvodom je roh, ktorý je tvorený keratínom, materiálom z ktorého sa skladajú aj ľudské nechty, vlasy a chlpy. V dnešnej dobe sa už neuvádza cena na čiernom trhu, aby nebol tento obchod žiadnym spôsobom podporovaný. Z rovnakého dôvodu sa nehovorí o počtoch v jednotlivých parkoch a krajinách a vôbec nie o distribúcii priamo na mieste. Z pôvodného počtu približne 300 000 na začiatku 20.storočia ostalo pár tisíc v roku 2008. Dvojrohý nosorožec bol kvôli svojej agresivite zaradený do Big 5.
Zo zmyslov má najslabší zrak (aj keď stále dobrý), sluch je vyvinutý veľmi dobre, ale spolieha sa hlavne na čuch. Živí sa listami stromov a kríkov, občas sa pasie na tráve (nosorožec tuponosý naopak), preto sa aj vyskytuje v oblastiach zarastených hustejšou vegetáciou. Sú považované za jedno z najnebezpečnejších zvierat v Afrike, spôsobujúcich najviac zranení (najviac smrteľných zranení spôsobujú krokodíly a hrochy).
Byvol africký: Silný a nebezpečný
Byvol africký žije v rodinných skupinách tvorených samicami s mláďatami približne so 7-10 zvieratami. Tieto rodinné skupiny sa spolčujú do veľkých stád. Na okraji takéhoto stáda sa pohybujú samce, ktoré sa vtierajú do samičích rodín, keď zacítia rujnú samicu. Mladé samce sa pri pohybe celého stáda držia na čele, kde odrážajú prípadné nebezpečenstvo. Tu je viacero starých, zranených a mladých zvierat a tak skúsené samce sú tu užitočnejšie. Takéto veľké stádo môže mať niekoľko sto až tisíc kusov.
Byvoly sú hlavnou korisťou levov. Dospelé byvoly sa neboja postaviť sa skupine loviacich levov a obrániť člena stáda. Mnohokrát boli takéto zábery natočené a nafotené. Samca od samice rozoznáme podľa rohov. Samce majú rohy v strede spojené do akejsi prilby, ktorá rokmi mohutnie a je symbolom sily. Tieto sú najnebezpečnejšie a najpopudlivejšie.
Tvorí 5 poddruhov: S.c.caffer v južnej a východnej Afrike; S.c.mathewsi v pohorí Virunga ako aj gorila horská; S. c. aequinoctialis v centrálnej Afrike; S.c. brachyceros v západnej Afrike a S.c.nanus z pralesov centrálnej Afriky, známy aj ako byvol pralesný. Je najmenší zo všetkých, váži do 400 kg a v kohútiku meria do 120 cm.
Orangutan: Pán stromov z Ázie
Orangutany sú najväčšie ázijské primáty a najväčšie primáty, ktoré väčšinu času trávia na stromoch. Majú typickú dlhú srsť, sfarbenú do hrdzava. Samce majú veľmi výrazné „límce“ na lícach, čo ich výrazne odlišuje od samíc a mladých jedincov. Žijú samotárskym spôsobom života, pričom jediné sociálne vzťahy udržiavajú matky s mláďatami. Dospelí sa stretávajú iba na pár dní počas párenia...
Učenie a adaptácia v živočíšnej ríši
Naučené správanie (alebo získané správanie) je forma správania, ktorá nie je vrodená, ale vzniká a neustále sa zdokonaľuje počas života jedinca výhradne na základe jeho vlastných skúseností. Predstavuje kľúčovú schopnosť organizmu flexibilne sa adaptovať na meniace sa podmienky prostredia.
Celkové správanie živočíchov vo voľnej prírode je zložitý proces, ktorý predstavuje dokonalú súhru vrodených inštinktov a práve učenia. Kým vrodené (inštinktívne) správanie tvorí hrubý genetický základ slúžiaci na okamžité prežitie, mnohé z týchto prejavov si musia živočíchy postupne trénovať a zdokonaľovať. Obligatórne učenie je viazané výlučne na raný vek mláďat a predstavuje dôležitú prechodnú formu medzi čisto vrodeným a naučeným správaním. V tomto kritickom okne (tzv. senzitívnej fáze) je nervová sústava mláďaťa mimoriadne citlivá na určité podnety z okolia, ktoré si dokáže bleskovo a natrvalo zapamätať.
Najznámejšou formou tohto učenia je vpečatenie (imprinting). Ide o proces, pri ktorom sa mláďa tesne po narodení alebo vyliahnutí prvýkrát stretne so živým či neživým objektom a tento objekt si navždy „vpečatí“ do pamäte ako svojho rodiča, čím si k nemu vytvorí pevnú sociálnu väzbu. Týka sa to predovšetkým fixácie vzhľadu, hlasových prejavov a dotykovej komunikácie.
Slávne experimenty, ktoré viedol KONRAD LORENZ s mláďatami divých husí, jasne ukázali, že ak v tomto kritickom momente chýba prirodzený objekt (biologická matka), mláďa si dokáže vpečatiť aj náhradného rodiča úplne iného druhu (napríklad samotného vedca), alebo dokonca aj neadekvátny neživý predmet, ak sa pohybuje a vydáva aspoň základné zvuky.
Okrem fixácie podoby rodiča prebieha v senzitívnej fáze obligatórneho učenia u niektorých spevavcov aj učenie sa druhovo špecifického teritoriálneho spevu. Na rozdiel od obligatórneho učenia, fakultatívne učenie nie je vôbec obmedzené na krátke vekové obdobie a môže aktívne prebiehať po celý život živočícha. Tento typ učenia zvyčajne prirodzene vyplynie z hrového správania, orientačno-pátracích aktivít alebo z čistej zvedavosti.
Typickými príkladmi fakultatívneho učenia v prírode aj v zajatí sú:
- Zvedavosť krkavcovitých vtákov: havran čierny (Corvus corax) inštinktívne a veľmi dôkladne skúma všetky neznáme predmety vo svojom okolí, aj keď pre neho nemusia mať na prvý pohľad žiadny potravinový význam. Túto činnosť z roka na rok zdokonaľuje, pričom v období rozmnožovania mnohé z týchto preskúmaných predmetov (odpadky, drôty, plasty) cielene a inovatívne využije na spevnenie stavby hniezda.
- Individuálne zručnosti primátov: Vyššie primáty, ako sú šimpanzy, dokážu v uzavretých laboratórnych podmienkach a pod dlhodobým vedením vedcov enormne zdokonaľovať svoje poznávacie schopnosti. Sú schopné naučiť sa spoznávať tvary, farby a dokonca chápať jednoduché abstraktné pojmy (napríklad rozpoznávať posunkové symboly a chápať ich význam).
Pri tejto forme učenia sa živočích učí na základe vlastných chýb a omylov. Zisťuje, aké správanie mu prináša odmenu a aké, naopak, nepríjemné následky alebo bolesť. Ide o mimoriadne dôležitú formu získavania skúseností u druhov žijúcich v skupinách. Mladý jedinec získava poznatky pozorovaním a napodobňovaním svojej matky alebo iných, skúsenejších dospelých jedincov v societe. Vhľad (alebo generalizácia) sa považuje za jednu z najdokonalejších a evolučne najvyšších foriem schopnosti učenia v ríši živočíchov. Predstavuje schopnosť nájsť spoločné znaky a vyriešiť úplne nový problém pochopením jeho vnútorných súvislostí. Generalizácia pritom znamená aj schopnosť prenášať svoje doterajšie vedomosti a uplatňovať ich v úplne odlišných (nových) situáciách, a to bez toho, aby musel živočích použiť zdĺhavú a neefektívnu metódu „pokus-omyl“.
Živočích vďaka vhľadu dokáže situáciu najprv vizuálne a mentálne zhodnotiť, a následne rovno aplikovať správne riešenie. Touto výnimočnou kognitívnou schopnosťou, najmä pri rozoznávaní počtu predmetov a ich priestorového usporiadania, disponujú najmä:
- papagáje a krkavcovité vtáky
- slony a kone
- inteligentnejšie šelmy, najmä psy (ak sa pes napríklad naučí otvoriť dvere na jednej voliére stlačením kľučky, dokáže na základe vhľadu tento princíp pochopiť a otvoriť aj inú voliéru s podobným typom uzáveru)
- z vyšších cicavcov predovšetkým delfíny, šimpanzy a gorily (najmä v prípadoch, ak riešený problém vychádza z ich prirodzeného spôsobu správania a lovu potravy)
Vedeli ste, že...?
Hoci sa pri zložitejších formách učenia a vysokej inteligencii hovorí výhradne o vysoko vyvinutých stavovcoch (najmä cicavcoch a vtákoch), existuje aj jedna fascinujúca výnimka z ríše bezstavovcov.
Dĺžka života zvieracích druhov je veľmi rozmanitá. Niektoré zvieratá žijú iba niekoľko mesiacov, iné dlhšie ako ľudia. Zvieratá sa obvykle dožívajú vyššieho veku v zajatí ako vo voľnej prírode. Najstarší známy orangutan žil vo filadelfskej zoo a zahynul vo veku 57 rokov. Najstarší známy netopier žil v londýnskej zoo do 31 rokov. Najstarší známy lev žil v kolínskej zoo 29 rokov. Najstarší známy tiger v adelaidskej zoo 26 rokov. Väčšina morských živočíchov, napr. delfíny alebo veľryby, sa dožívajú vyššieho veku ako ostatné, sochozemské zvieratá.
Odhalené najkratšie a najdlhšie žijúce zvieratá na Zemi
tags: #dlzka #zivota #zivocichov #ucebna #pomocka