Odchod do dôchodku je významný míľnik v živote každého človeka, symbolizujúci nielen koniec jednej etapy, ale aj začiatok novej, plnej možností a príležitostí. K tejto udalosti sa dá pristupovať dvoma spôsobmi. Buď sa lúčime neradi, pretože máme pocit, že tým niečo (alebo niekoho) strácame, alebo sa síce lúčime neradi, ale zároveň si uvedomujeme, že naša rozlúčka prináša so sebou niečo nové, pekné, dobrodružné.
Chceme sa na odchod do dôchodku pozerať týmto druhým spôsobom - vieme, že máte veľkú rodinu, ktorá sa nemôže dočkať, kedy budete častejšie doma a zahráte sa s vnúčatami. A možno je vaša radosť väčšia ako tá ich, lebo okrem stráženia detí máte hlavu plnú nápadov, ktoré čakajú na svoju realizáciu. Slávnostný príhovor k odchodu do dôchodku by mal odzrkadľovať práve túto pozitívnu perspektívu, zdôrazňujúc úspechy, ale aj otvárajúc dvere pre nové zážitky.
Príklad príhovoru a svedectvá kolegov
Pre inšpiráciu a pochopenie, ako taký príhovor a rozlúčka môže vyzerať, si prečítajte rozhovor s generálnym sekretárom Spišskej katolíckej charity, Mgr. Jozefom Matlochom, ktorý sa delí o svoje skúsenosti a pocity pri odchode do dôchodku. Jeho príbeh ponúka cenné tipy a pohľady na to, ako sa vyrovnať s touto životnou zmenou a ako ju prijať s otvorenou náručou.
Príbeh Jozefa Matlocha: Od účtovníka k generálnemu sekretárovi
„Na charitu som sa dostal náhodou,“ hovorí Mgr. Jozef Matloch. Mal dobrú prácu ekonóma, primerane zaplatenú a blízko domov. Aj keď v mladosti tvrdil, že v živote nebude robiť účtovníka, okolnosti ho priviedli práve k tejto profesii. Našiel si prácu v obchodnej skupine jednej firmy, kde mal šikovného kolegu, ktorý mu vysvetlil pointu účtovníctva lepšie ako pedagóg na škole. Takže si prácu účtovníka obľúbil a ostal tam pracovať.
Jedného dňa mu zavolal pán Vilček a ponúkol prácu riaditeľa úseku ekonómie na charite. „Veď robotu som nehľadal, ale táto ponuka prišla akoby sama od seba,“ spomína Jozef. Dva mesiace riešil dilemu, pýtal sa Boha, či je to práca, ktorú má robiť až do dôchodku a či bude v takej práci užitočný.
Charitu poznal tak, ako väčšina ľudí - zbierajú šaty a robia zbierky dvakrát do roka. Po prezretí stránky však zistil, koľko služieb a organizačných zložiek tam je. Bol prekvapený, že ho diecézny riaditeľ pozval pracovať na pozíciu riaditeľa úradu ekonomiky všetkým týmto zložkám. Radil sa s duchovným, ktorý mu povedal: „Rozhodnúť sa musíš sám, ale pamätaj na to, že hoci je charita cirkevná organizácia, aj tam sú zamestnaní len ľudia.“ Po dlhom premýšľaní si povedal: „Dobre, zoberiem to.“
Zhruba po roku ho bývalý otec biskup Tondra nominoval na pozíciu Generálneho sekretára, pretože chcel, aby mal diecézny riaditeľ nejakého zástupcu. V stanovách táto pozícia bola, ale predtým ju nikto nevykonával.
Dvanásť rokov na charite
Na charite strávil Jozef Matloch 12 rokov, z toho 11 ako generálny sekretár. Chvíľu vykonával obe pozície, ale bolo toho na neho príliš, a tak navrhol diecéznemu riaditeľovi, aby prijal na pozíciu riaditeľa úradu ekonómie niekoho iného. Jeho náplňou na novej pozícii bola zodpovednosť za chod sekretariátu a organizačných zložiek, teda riadiť sekretariát a komunikovať s riaditeľmi organizačných zložiek.
„V živote som sa vždy snažil vykonávať prácu najlepšie ako som vedel. Nepoškuľoval som po inej robote,“ hovorí Jozef. Mnohé situácie by dnes riešil inak, ale uvedomoval si, že všetko je v Božom pláne a on pozerá na naše úmysly. To mu dovolilo zaspávať pokojne.
Charita: hrboľatá cesta dláždená dobrými úmyslami | Phyllis Costanza | TEDxHamburg
Pocity z odchodu do dôchodku
„Možno to znie neskromne, ale odchádzam s dobrým pocitom,“ priznáva Jozef. Vždy sa snažil svoju prácu vykonávať poctivo a po skúšobnej dobe si uvedomil, že charita je to, čo by chcel robiť až do dôchodku. Chcel prispieť k dobru, pomáhať, a hoci nepomáhal priamo v teréne, snažil sa pochopiť kolegov a rozmýšľal nad tým, čo by im pomohlo, aby svoju prácu mohli vykonávať čo najlepšie.
Okrem dobrého pocitu má aj zmiešané pocity, pretože kolegovia si mysleli, že bude pracovať aj na dôchodku. „Vnímam, že tých 12 rokov bolo celkom dosť a teším sa na oddych. Hoci adrenalín mi bude chýbať,“ dodáva. Na druhej strane, trochu adrenalínu mu dobijú vnúčatá, ktorých má spolu 9, z toho 3 bývajú s nimi. Leto si chce užiť a tráviť čas s rodinou, do budúcna nevylučuje nejakú formu spolupráce.
Odkaz pre nástupcu
„Keďže viem, kto bude mojou nástupkyňou, môžem rovno povedať, že Lenku Gurskú som navrhol ja, a navrhol som ju preto, že jednak po odbornej stránke pozná sociálne služby veľmi dobre a vie vychádzať s ľuďmi, je medzi nimi akceptovaná a robí veci so srdcom. A to je najdôležitejšie,“ hovorí Jozef. Prianie pre Lenku znie: „Prajem ti, milá Lenka, aby si robila veci so srdcom, tak, ako si to robila doteraz. Rob to aj naďalej, akurát toho bude viac. Budeš mať „len“ širší záber, takže to bude vyžadovať asi „väčšie srdce“. Verím ti, že to perfektne zvládneš.“
Jozef Matloch neodchádza z charity tak, že by zabuchol dvere a viac nikoho nepozná. Je otvorený kedykoľvek komukoľvek, keby potreboval pomôcť či poradiť. Do budúcna nevylučuje nejakú formu spolupráce. „Teraz si chcem oddýchnuť, ale uvidíme, čo prinesie čas. V charite som sa vždy cítil dobre. Hoci boli chvíle aj neľahké, ale týchto ľudí som mal tak naozaj rád. Necítil som, že by som mal s niekým zlý vzťah, aspoň spätne sa mi nevracalo nič negatívne.“
Svedectvá kolegov
Kolegovia si na Jozefa Matlocha spomínajú s láskou a vďakou:
- Martin Janíček, personálny riaditeľ: „Tak, ako sa sv. Jozef staral o svoju rodinu, tak sa staral náš Jozef o náš tím zamestnancov na sekretariáte Spišskej katolíckej charity. Pre sekretariát SpKCH bol veľkým tím lídrom, ťahačom, vedel nás vždy správne namotivovať a dobre naladiť, veľmi objektívny, ohľaduplný a so zmyslom pre humor. Jozefova povaha a správanie bolo verné jeho patrónovi, svätému Jozefovi. Osobne mu veľmi ďakujem za možnosť pracovať v jeho tíme, a zároveň prajem veľa šťastia, silného zdravia a každodenné Božie milosti.“
- Miroslava Burčíková a kolegyne z ekonomického oddelenia: „Pán Matloch, od začiatku ste boli pre mňa veľkou autoritou a vzorom, a to nielen v pracovnej, ale aj ľudskej oblasti. S čímkoľvek som za Vami šla, stále ste vedeli ochotne vypočuť a usmerniť tým správnym smerom. Osobne si cením najmä Vašu dôveru, s ktorou som sa dennodenne stretávala. Chcem Vám povedať jedno veľké ĎAKUJEM a to nie len za seba, ale aj za celé ekonomické oddelenie, že ste nám stále boli oporou a stáli ste pri nás v dobrých časoch, ale hlavne v náročných obdobiach.“
- Lenka: „Každé ráno vidieť červený Leon, otvorenú bránku, zaliaty čaj v džbáne, usmievavú tvár Jozefa bola rutina, ktorou deň začínal, zároveň to bola istota, že sa mám na koho obrátiť, s kým sa poradiť, nielen v pracovnej oblasti. Rozhľad, pokoj, pracovné skúsenosti, zanietenie a dôvera v zamestnancoch a v poslaní Spišskej katolíckej charity boli silnými stránkami nášho generálneho sekretára. Chýba mi tvoja prítomnosť, ale uvedomujem si, že si šťastný a tam, kde zaslúžene patríš, preto ti z celého srdca prajem, nech si užívaš každý jeden deň so svojou rodinou pri pevnom zdraví a s Božím požehnaním. Jozef, ďakujem za všetko, za to, že vidíš vo mne potenciál, za dôveru, za priateľstvo.“
- Kolegovia z Projektového oddelenia: „V pracovnom kolektíve sme s Tebou neboli dlho, ale i ten krátky čas stál za to. Fráza, že „zdanie niekedy klame“ platí u teba stopercentne. Navonok prísny, ale vo vnútri láskavý človek so zmyslom pre humor. V živote si si zažil toho mnoho a za mlada by si možno nikdy nebol povedal, že sa presťahuješ na východné Slovensko a budeš pracovať pre Spišskú katolícku charitu, kde to dotiahneš až do dôchodkového veku. V mene projektového oddelenia Ti chceme popriať pevné zdravie a pokojný dôchodok strávený s manželkou, deťmi a vnúčatami. Ďakujeme za príjemné chvíle strávené s Tebou.“
tags: #odchod #do #dochodku #slavnostny #prihovor