Slovensko v posledných desaťročiach prešlo výraznými zmenami v oblasti trhu práce. Analýza dlhodobého vývoja nezamestnanosti poskytuje cenné informácie o ekonomickej situácii krajiny, sociálnych trendoch a efektívnosti politík zamestnanosti. Tento článok sa zameriava na štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR, aby poskytol komplexný prehľad o vývoji nezamestnanosti na Slovensku.
Historické minimá a súčasné trendy
Roky 2024 a 2025 priniesli pozoruhodné výsledky v oblasti nezamestnanosti. Počet ľudí bez práce bol v marci najnižší v ére samostatnosti Slovenskej republiky. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali na konci minulého mesiaca 162 030 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od rozdelenia Československa na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Už dlhšie sa nezamestnanosť na Slovensku pohybuje blízko najnižších úrovní. Prešli iba štyri mesiace a máme tu ďalšie historické minimum. Historické minimum dosiahol aj celkový počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Na konci marca ich bolo 162 030.
Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie klesla v marci na hodnotu 5,81 percenta, čo je najmenej od januára 1993. Ďalší ukazovateľ, miera evidovanej nezamestnanosti, klesol na hodnotu 4,84 percenta, najnižšie od jeho zavedenia v roku 1997. Miera nezamestnanosti na konci roka 2024 dosiahla vynikajúci výsledok 5,9 %. Počet uchádzačov o prácu klesol pod 165 tisíc, čo predstavuje historické minimum. Ukazovateľ miery evidovanej nezamestnanosti sa znížil na 4,84 %, čo bolo najnižšie hodnotenie od jeho zavedenia v roku 1997.
„Som presvedčený, že mimoriadne pozitívny vývoj na trhu práce je aj vizitkou práce nášho rezortu. Systematicky a cielene podporujeme vytváranie pracovných príležitostí v regiónoch a pomáhame aj rôzne znevýhodneným občanom, aby si aj oni dokázali nájsť pracovné uplatnenie.“
Kľúčové ukazovatele nezamestnanosti
Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v skratke PDU, v marci 2025 dosiahol úroveň 3,72 percenta. Je to najnižšia úroveň od januára 2021, odkedy rezort práce tento ukazovateľ sleduje. Medziročne klesol o 16 stotín percentuálneho bodu a medzimesačne o 0,07 percentuálneho bodu. Podiel disponibilných uchádzačov (PDU) o zamestnanie v produktívnom veku dosiahol v marci 2025 úroveň 3,72 %. Ide o najnižšiu úroveň od januára 2021, odkedy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR tento ukazovateľ sleduje. Medziročne ide o pokles o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.) a v medzimesačnom porovnaní je to zníženie o 0,07 p. b.
V júli sa hlavný ukazovateľ nezamestnanosti PDU medzimesačne mierne zvýšil a dosiahol úroveň 3,86 percenta. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v skratke PDU, dosiahol v júni 3,86 percenta, medzimesačne sa zvýšil o 0,08 percentuálneho bodu, medziročne klesol o dve stotiny percentuálneho bodu. Celkový počet uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny stúpol v porovnaní s júnom o 2 940 osôb a ustálil sa na úrovni 165 725.
Regionálne rozdiely
Napriek celkovo pozitívnemu vývoju pretrvávajú významné regionálne rozdiely. „Je veľmi pozitívne, že nezamestnanosť klesala v každom kraji.“ V marci 2025 bol najnižší PDU zaznamenaný v Bratislavskom kraji, a to na úrovni 2,42 percenta, najvyšší Prešovský kraj, a to 5,77 percenta. Najvýraznejší medzimesačný pokles evidoval rezort práce v Košickom kraji, kde PDU dosiahol 4,61 percenta a medzimesačne sa znížil až o 9 stotín percentuálneho bodu. Spomedzi krajov zaznamenal rezort práce najnižšiu nezamestnanosť v Trnavskom kraji. PDU sa tu v júli ustálil na úrovni 2,70 percenta. Najvyšší PDU bol evidovaný v Prešovskom kraj s hodnotou 5,83 percenta.
V roku 2024 dosahovala miera nezamestnanosti v regiónoch od 2 % v Bratislavskom kraji do 10,5 % v Prešovskom kraji. Najvýraznejšia medziročná pozitívna zmena nastala v Košickom kraji, kde miera nezamestnanosti klesla z 9,7 % v poslednom štvrťroku 2023 na úroveň 8 % v závere roka 2024. Na konci roka 2024 hlásili okresy Nitra a Piešťany najnižšiu mieru nezamestnanosti (2 %), naopak, dvojcifernú nezamestnanosť si pripísali okresy Rimavská Sobota a Kežmarok. V okrese Rimavská Sobota, ktorý dlhodobo čelí najvyššej nezamestnanosti, sa PDU v auguste 2025 znížil na 9,85 % z júlových 10,18 %.
Prehľad PDU v krajoch SR (Marec 2025)
| Kraj | PDU (Marec 2025) |
|---|---|
| Bratislavský kraj | 2,42 % |
| Trnavský kraj | 2,70 % (Júl) |
| Košický kraj | 4,61 % |
| Prešovský kraj | 5,77 % |
Štruktúra nezamestnanosti
Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných. Pozitívom je pretrvávajúci trend poklesu počtu uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako 12 mesiacov. Ich počet klesal sedem mesiacov po sebe a v júli dosiahol úroveň 61 477, čo je medziročne o 4 953 menej. Kým ešte pred desiatimi rokmi tvorili títo dlhodobo nezamestnaní viac ako 53 percent z celkového počtu ľudí bez práce, posledný rok sa ich zastúpenie znížilo pod 40-percentnú hranicu a naďalej pomaly klesá.
V štruktúre nezamestnaných na Slovensku dlhodobo prevládajú ľudia, ktorí sú bez práce 12 a viac mesiacov, teda dlhodobo nezamestnaní. V priemere za rok 2024 tvorili 65 % všetkých nezamestnaných, ich počet dosiahol 96 tisíc osôb, čo predstavuje medziročný pokles o 9 %. V predchádzajúcich rokoch táto skupina nezamestnaných prevyšovala 100 tisíc osôb. Ľudia, ktorí doposiaľ nikdy nepracovali, tvorili približne tretinu nezamestnaných (53 tisíc osôb). Do tejto skupiny patria aj absolventi škôl. Po májovom a júnovom náraste počtu absolventov škôl v evidencii uchádzačov o zamestnanie zaznamenal rezort práce v júli ich úbytok. Na konci minulého mesiaca ich bolo celkovo 8 977, čo je medzimesačne menej o 571 osôb a v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2024 menej o 165 osôb.
V marci 2025 bolo v evidencii úradov práce 36 721 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, odkedy rezort tento údaj centrálne zaznamenáva. V marci bolo menej mladých ľudí bez práce, ale aj tých vo veku nad 50 rokov. Pre nás je aktuálny vývoj významný hlavne preto, lebo nízka nezamestnanosť znamená menej chudoby. Potvrdzujú to aj štatistiky.
Faktory ovplyvňujúce nezamestnanosť
Na trhu práce na Slovensku pôsobí viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň nezamestnanosti:
- Ekonomický rast: Celková ekonomická situácia krajiny má priamy vplyv na tvorbu pracovných miest a dopyt po pracovnej sile.
- Štrukturálne zmeny: Zmeny v priemyselnej štruktúre a technologický pokrok môžu viesť k zániku niektorých pracovných miest a vzniku nových, čo si vyžaduje rekvalifikáciu a adaptáciu pracovnej sily.
- Demografické trendy: Klesajúca populácia a starnutie obyvateľstva môžu viesť k nedostatku pracovnej sily v niektorých sektoroch.
- Vzdelávací systém: Kvalita a zameranie vzdelávacieho systému ovplyvňuje pripravenosť absolventov na trh práce.
- Politiky zamestnanosti: Aktívne a pasívne politiky zamestnanosti, ako aj legislatíva v oblasti pracovného práva, majú vplyv na úroveň a štruktúru nezamestnanosti.
Nedostatok pracovnej sily a zahraniční pracovníci
S klesajúcou nezamestnanosťou sa na Slovensku čoraz viac prejavuje nedostatok pracovnej sily. Na konci roka 2024 bol počet voľných pracovných miest nad 98 tisíc, pričom najviac ľudí chýbalo v priemysle. V júli bol na Slovensku aj mimoriadne vysoký počet voľných pracovných miest - 107 033, čo je druhá najvyššia hodnota za posledných 25 rokov. Dopyt po operátoroch strojov bol v roku 2024 oproti obdobiu spred pandémie vyšší až o 40 %. Až dve tretiny voľných pozícií sa nachádzajú na západe krajiny. V okresoch Nitra a Bratislava je počet pracovných ponúk až trikrát vyšší než počet nezamestnaných.
Nedostatok zamestnancov je čiastočne kompenzovaný príchodom zahraničných pracovníkov. Na konci roka 2024 pracovalo na Slovensku 114 tisíc zahraničných pracovníkov. Podiel cudzincov na zamestnancoch (podľa údajov VZPS) aktuálne predstavuje 4 % a za uplynulých 10 rokov narástol osemnásobne. Každý trinásty operátor výroby je z cudziny. Relatívne najviac, približne 13 %, ich pracuje ako operátori strojov a pomocní pracovníci. Medzi TOP3 krajiny, odkiaľ k nám pracovníci prichádzajú, patria Ukrajina, Srbsko a Rumunsko.
Rozdiely v metodike merania nezamestnanosti
Je dôležité si uvedomiť, že existujú rôzne metodiky merania nezamestnanosti, ktoré môžu viesť k rozdielnym výsledkom. Napríklad, Eurostat používa metodiku, ktorá sa líši od metodiky ÚPSVaR. V júni 2007 Eurostat uviedol, že Slovensko má najvyššiu nezamestnanosť v EÚ (10,7 %), čo bolo spôsobené práve rozdielnou metodikou merania.
tags: #dlhodoby #vyvoj #nezamestnanosti #sr #upsvar